Slovenský Ľud, júl-december 1927 (VII/27-52)
1927-07-07 / No. 27
Strana S2Ž.______________________________Slovenský Ľud____________ __________________ 'Cislo 27. prenasleduje myšlienka, len ako seba a svoj plod zničiť, ktorá však podľahla svodcovi nemilovanému, tú neopustí myšlienka pomsty. Potom veru nie je divu, keď sa jej dieťa stáva zločincom, veď to má v krvi, a nie je divu, že takej nešťastnici počas porodu, tak telesné, ako i duševné muky zakalia rozum a ona sa dopustí vraždy, na svojom vlastnom plode. Nechcem týmito riadkami schvalovat’ takéto zločiny, ale chcem len poukázať, že nemáme vždy a vždy len matku odsudzovať. Odpúšťame takejto nešťastnici len vtedy, keď mala dosť sily a príležitosti zmárniť svoj život, ale neodpúšťame jej ani keď sa predčasne strasie svojho plodu, ani keď ho živí, ani keď ho zničí. Jedným slovom: ju zatracujeme vždy a jej svodcu nikdy! Tmavanka. VÝZVA K RODIČOM. Jaroslav Vlček-Králikov. že kto zkonštruoval parný stroj, motor, telegraf, dynamo atď., že toto mnoho ľudí nevie, nemôžeme sa čudovať, ale že božie stvorenia XX. storočia nevedia oceniť význam týchto vynálezov, patrí, verte, do historie Hotenzebrov. Predstav si len, milý čitateľu, koľko asi trápenia museli prekonať tvoji otcovia, ak boli nútení podniknúť cestu, povedzme len 2 Trenčína do Bratislavy, nech v zime, či v lete, na jar alebo na jaseň vtedy, keď ešte dopravu osôt nesprostredkovaly železnice, autá, lode, príp. aeroplány. Koľko drahého času ztratil taký cestujúci a s časom priamo a nepriamo hodne peňazí. Dneská sadnej do vlakového vozňa, a za pár hodín si na miesto svojho cieľa. Z Bratislavy v Žiline za.necelých 6 hodín. Nech to dokáže niektorý koč, voz, jazdec! Je pravda, hundreme, že doprava po železnici je dnes dosť drahá. Nech vás však niekto zavezie za 70 Kčs z Košíc do Bratislavy na voze! Pozrel by na vás, či vám rozum nepomútilo. Autom a inými motorovými vozidlami dopravujeme sa ešte chytrejšie. či noc, či deň, nech je len aká-taká cesta, ľudský um, zapriahnutý do kolies alebo okrýdlený, zanesie vás, kde len chcete. Kto len trochu chápe, čo je život, iste dá mi za pravdu, keď poviem, že dnešné dopravné prostriedky sú ľudským požehnaním. Spomeňte len, čo znamená vyvážať a ešte dôležitejšie — dovážať. A povedzte mi teraz, čo zaslúži ten, kto tieto božské dary nivočí? Videl som deti s košielkami von z nohavíc, deti 4—6ročné, čo rozbij aly porcelánové hrnčeky na stĺpoch pri železničnej trati a súčasne starší ich bratia (budúce požehnanie obce!) — pasáci, otlkali tamže výstražné tabule. Ba čo Viacej! Poznal som chlapca, ktorý huckaný svojimi rodičmi, pravidelne hádzal do automobilov tak dlho, až raz hodil tak nešťastne, že črep rozbitého skla vybil šoférovi oko, načo tento v strašnej bolesti popustil volant, zamřel a auto neriadené,obsadené desiatimi osobami, rútilo sa dolu dedinou, kde sa na I hradskej hráva plno detí. Viete si, priatelia, predstaviť smutný konec tejto cesty? Alebo: čo zaslúži ten, kto poranil v bolestiach sa svíjajúcu ženu, dopravovanú autom do nemocnice? Rodičia a zástupci rodičov! Skutky vašich detí sú vašimi skutkami. V 90 proc. dopúšťajú sa tu spomínaných činov deti školu nenavštevujúce, lebo v škole sa o tejto veci hovorieva často. Ak sa dopustí podobného zverstva žiak predsa, usudzujem, že učiteľove slová rodičia doma vyvrátili, alebo že je to decko zlé, čo je prirodzeným trestom zlých rodičov. V každom prípade ste len vy zodpovední za svoje deti! Výhovorka, že decko je ešte nerozumné, neobstojí, poneváč práve tak z nerozumnosti môže vám zapáliť dom, alebo zaklať spiaceho brata! ' Boh dal rodičom veľkú, svätú povinnosť, dieťa vychovať. Za ka Peter Pavel Rubens, jeden z najslávnejších maliarov sveta. Narodil sa 29. júna roku 1577. Tento rok pripadá 350 výročie jeho narodenín. ždú povinnosť sme zodpovední, ste aj vy za túto! Vy, ktorí sa viac staráte o lichvu, ako o vlastné, či nevlastné deti, prejdite už na iný chodníček! Tie deti, na tej trati, myslíte že nivočily cudzí majetok? Veru nie! Štát sú všetci občania na tom území bývajúci, nivočily majetok váš a škodu tam urobenú zaplatia poplatníci v daniach, teda aj vy! A tamtí druhí? Ako by tí nezabíjali, keď dorastú, keďže sa to učia temer od kolísky. A čo asi povie na taký národ cudzinec ? Komu nestačia tieto dobre mienené slová, s tým netreba mať smilovania. Každý riadny človek nech si drží za povinnosť podobného ničomníka oznámiť alebo starostovi obce, alebo najbližšej četníckej stanici. SVOJ K SVOJMU. Heslo „Svoj k svojmu!” má význam nielen svojpomocný, národohospodársky, ale i politický. Slováci, do kopy sa, plece k plecu! Svoj k svojmu! Napomáhajme nášho brata, Slováka obchodníka. Nepodporujme cudzích, ale vlastných ľudí. Tak i politicky: podporujme a napomáhajme tých, ktorí pracujú v duchu celonárodnom, národ nerozbij aj ú na strany, ale ho (bez rozdielu) vedú k spokojnosti a blaženosti. A ešte toto: neukladajme svoje ťažko zarobené a usporené peniaze do cudzích peňažných ústavov, keďže dnes máme pekný počet svojských bánk. Teda na každom kroku dokazujme vernosť ku svojeti a plňme heslo „Svoj k svojmu!’ O MRAVNOSTI. Jožo Rákoš. Naozaj nábožný človek je aj mravným. Takých je pomerne málo. Stretávame sa s ľuďmi, ktorí zadosť urobia všetkým požiadavkám náboženstva, pomeru k Bohu, predsa ich skutky, chovanie sa k bližným -málo sa srovnávajú so skutkami mravného človeka. Mravnosť učí nás láske k bližným našim. Srdce človeka malo by byť plné lásky. A či je? Nie je už v rodine, kde najdeme dosť nesváru, nedorozumenia a iných neslušností, ktoré vyháňajú lásku zo sŕdc tých, ktorí mali by jej mať naj viacej. Ani v dedine nevidieť mnoho láskyplných sŕdc, však skutky nám to potvrdia. Najmenej lásky je v politike. Tá