Slovenský Ľud, júl-december 1935 (XV/27-52)

1935-07-03 / No. 27

Parížsky arcibiskup kardinál Verdier, ktorý prišiel ako pápežský legát na sjazd katolíkov do Prahy, narodil sa 19. febru­ára 1864 v Lacroix-Barrez v južnom fran­cúzsku. Po. prípravných štúdiách bol vy­svätený v r. 1877 v Ríme za kňaza a vstú­pil do kňazského spoločenstva u sv. Sul­­picia v Paríži. Krátko pred smrťou kar­dinála Duboisa v novembri r. 1929 vymenovaný parížskym arcibiskupom bol kardinálom. Na biskupa ho vysvätil v de­a cembri r. 1920 sám Pápež Pius XI. v Six­­tinskej kaplnke vo Vatikáne. Kardinál Verdier je neobyčajne obľúbený vo svo­jej diecézi. Stará sa menovite o stavbu nových kostolov na parížskej periferii. Položil základy 81 novým chrámom v Pa­ríži. Dňa 2. júna t. r. položil tiež základ­ný kameň k stavbe kostola svätého Cy­rila a Metoda, ktorý bude strediskom slo­vanských katolíkov v Paríži. stolov po večnom meste.3) Veľkú službu robia nám i Fuldské leto­pisy ohľadne miesta účinkovania.4) Okrem toho niektoré obrazy a nápisy z 12. a 13. storočia,5) osvet­ľujú nám osudy slovanského ob­radu v našej zemi. Rodným mestom slovanských apoštolov je Soluň, grécky Thes­­saloníke. Leží v malebnej kráse u hlbokého morského zálivu na úpätí planiny Hortač. Vždy bol dôležitým strediskom hospodár­skym, kultúrnym, vojenským a politickým. Obyvatelia Soluňa boli pokresfanení samým sv. Pav­lom. V 6. storočí po Kr. usadili sa v Macedonii a v rodnom okolí so­­luňskom Slovania. Zaiste z nich pochádzali i rodičia sv. bratov. Otec Lev bol vysokým vojenským hodnostárom (drungarius sub stratego). Matka Maria bola jeho vernou manželkou.*) Ale keby sme sa pridali i na stranu tých hi­storikov, ktorí tvrdia; že naši apo­štolovia neboli slovanského pô-vodu,’) ich horlivosť a význam by sa len zväčšil. A nebolo by to ani nič zvláštneho, ved apoštolmi aj iných národov boli cudzinci. Tak apoštolmi Grékov boli Židia, Ri­manov Židia a Gréci, Angličanov a Irčanov Taliani, Nemcov sv. Bo­nifác (Irčan). Rodinné meno sv. Metoda ne­známe. Metod bolo jeho kláštorné meno. Narodil sa asi roku 815 a zomrel 6. apríla 885. Bol krásnej postavy a bystrého rozumu. Štu­doval v Soluní a v Carihrade. Pri­pravoval sa ria vojenskú a štátnu administratívnu službu. Po skon­čení štúdia bol cisárskym miesto­držiteľom v čisto slovanskom kraji (Thessalia alebo Macedo­nia). Najmladším synom Leva boí Konstantin, známy podľa kláštor­ného mena Cyril. Staroslovanská legenda rozpráva, že 14 rokov po jeho narodení zomreli jeho rodi­čia. Na štúdiách vždy bol prvým medzi spolužiakmi. Obľúbil si spi­sy sv. Gregora Naziánskeho bral si ho v živote za príklad v a múdrosti a nevinnosti. Zo školy soluňskej šiel študovat do Cari­hradu, kde jeho ochrancom stal sa Theoktist, kancelár cisárovnej Teodory, priateľ Cyrilovho otca Leva, ktorý bol cisárovnej pravou rukou. Bolo to roku 843. Práve skončil sa urputný boj proti úcte sv. ob­razov Cyrilovými učiteľmi stali sa Lev a Fotius, neskorší potriar­­cha, ktorý veľmi miloval Cyrila. Cisárovná pripravovali Teodora a Theoktist pre Cyrila vysokú štátnu službu, avšak on sa jej zrie­kol. Okolo roku 847 Cyril dokon­čil svoje štúdia na vysokej škole carihradskej a bol vysvätený na kňaza. Stal sa patriarchovým kni­hovníkom a tiež jeho tajomníkom s hlasovacím právom v záležito­stiach cirkevno-súdnych. Ale čo­skoro tajne utiekol odtiaľ do kláš­tora, lebo túžil po svätej samote. Po uplynutí polroka ho našli. Vrá­til sa do Carihradu, avšak vzdal sa knihovníctva a stal sa profeso­rom filozofie na dvornej vysokej škole, ked výborne obstál v di­špute so sosadeným patriarchom Jánom. Bol natoľko vzdelaný, že staré pamiatky udeľujú mu vždy čestný titul »filozof«. Roku 851 dostal Cyril zvláštne poverenie od cisárovnej ísť do Bagdadu, hlavného mesta arabskej ríše, aby tam vyvrátil útoky Arabov proti viere kresťanov v Trojicu. Po návrate z Bagdadu uchýlil sa Cyril do osamelého kraja a po-Odolnosť proti rakovine dodáva telu dostatok horčíku (magnézia). „Saratica” obsahuje toľko ľahko ztraviteľného horčíku, že 2—3 ly­žice tri razy denne stačia, aby telo ním bolo dobre zásobené. tom odišiel ku svojmu bratovi Metodovi na Olymp. Tento totiž medzitým vzdal sa svojho vyso­kého postavenia medzi Slovanmi vidiac ich nekresťanské utlačova­nie so strany Grékov. Staroslo­vanský životopis hovorí; »Odobral sa na Olymp, kde žijú svätí otco­via, dal sa ostrihať a obliekol čierne mníšske šaty a bol pokorne poslušný, plniac presne mníšske pravidlá a horlivé zaoberajúc sa svätými knihami.«8) Svätí bratia zaiste už tuná na Olympe, medzinárodnom to stre­disku všetkých mníchov, poznali, že ešte mnohé národy slovanské nie sú obrátené, ba že stávajú sa mohamedánmi. Preto už tu chy­stali sa na misijnú cestu medzi Slo­vanov. Zaiste už na Olympe pri­pravovali slovanský preklad svä­tých kníh. Tuná ostali až do roku 860, keď boli zavolaní na misie ku Chazarom. Chazari boli národ finsko-ta­­tarského pôvodu, bydliaci na vý­chodnej časti severného pobrežia Čierneho mora v terajšom južnom Rusku až po Kavkaz. Našli u nich evanjelium v gotskom jazyku, na­učili sa ho a potom vyučovali Cha­­zarov kresťanskému náboženstvu. Staroslovanská legenda rozpráva, že »Metod premáhal protivníkov modlitbou, Cyril však múdrosťou slova.« Na Chersone našli pozo­statky sv. Klementa, pápeža, kto­rý okolo roku 101 umrel tuná mu­čeníckou smrťou. Jednu čiastku pozostatkov zanechali v Cherso­ne, druhú však vzali so sebou do Carihradu a neskoršie do Ríma. Na ďalšej ceste ku Chazarom na­padli našich apoštolov divokí Ma­ďari, ktorí v tejto dobe ešte tam prebývali, kričiac a vyjúc ako vlci. Avšak modliacemu Cyrilovi ne­mohli nič urobiť. Chazari bolí pod vlivom židov­stva. Cyrilovi podarilo sa získa' pre kresťanstvo nielen ich sa­mých, ale i Židov. Vedenie a sta­rosť o nich sveril Cyril cherson­­skému biskupovi Po tejto misijnej ceste prijal Me­tod hodnosť opáta vo veľkom kláštore Polychron na' ázijskom brehu Marmarského mora. Cyril však žil v samote. (Dokonč.] 3) Tamže str. 165. 4) Dr. L. Zachár: Sv. Cyril a Metod na Devíne. 5) PaVel Spišák: Sv. Služba Božia sv. Jána Zlatoústeho. 1933. *) Dr. Eug. Filkorn- Z dejín pokresfa­­nenia Slovákov. 7) Dr. Fr. Grivec: SI. Ap. sv. Cyril a Metoděj, str. 13. 424 8) Dr R, Grivec: Slovanští ap. sv, Cy­ril , *> ' ' ‘ • -t;

Next