Slovenský Týždenník, jul 1948 (III/27-30)

1948-07-04 / No. 27

Strana 2. $1 f^UClMlfeír# Láska a dôvera IÍOS—1948 „Sfovenský týždenník a s nfm celá Je­­io čitateľská rodina má túto nedeľu 4. ,úia slávnostný deň. V ten deň roku 1903, ešte za nadutej maďarskej panskej nad­vlády, vy»ío prvé číslo nášho Týždenní­ka. My starší už takmer zabúdame, ako •'a nám vtedy zle a tvrdo žilo, a tí mlad­li azda ani nevedia alebo ani nepocho­dia, že slovenský národ, bol vtedy už odsúdený na národnú smrť... „Sloven­ský týždenník", vtedy takmer samojedi­ný, bol naším buditeľom a smelým bo­jovníkom v tomto ťažkom predvojno­vom národnom, sociálnom I hospodár­skom ujarmení Otváral národu oči všade tam, kde žili, pracovali a trpeli slovenskí 'údia. Nikdy iný časopis nehovorii k slo­venskému srdcu a povedomiu tak skve­­’ým Jadrným štýlom, tak horúco a zápa­listo, tak precítene a presvedčivo, tak odvážne a vytrvale. V najťažších chví­ľach nášho slovenského osudu bol na­šou zástavou za tú našu slovenčinu a ne­ohrozeným borcom za spravodlivosť pre oracujúci slovenský ťud. Táto práca a borba „Slovenského týždenníka", dnes štyridsaťpäťročného v plnom zdraví a sile, ostáva tak navždy naioodstatnejšou a najslávnejšou časťou celej politickej ' národnej histórie nášho slovenského národa pred prvou svetovou vojnou. Náš Týždenník, slovenský, ľudový a a národný môže sa preto na 45 rokov ivojho Jestvovania oprávnene pozerať r, najväčším uspokojením. A napriek to­mu, že svojho času považoval si za mrz­­kú hanbu a zločin slúžiť pažravým ne­­iTieckým nacistickým otrokárom a ich domácim prisluhovačom, takže na vr­chole svojho rozkvetu koncom r. 1938 adšej z vlastnej vôie prestal vychádzať a jeho vtedy päťďeslattisfcbvá nádejná oredplatiteťská rodina sa tak rozišla, — po tejto druhej víťaznej vojne, y ktorej aj náš slovenský národ preukázal sa hr­dinskými činmi, po tejto sedemročnej nútenej prestávke „Slovenský týždenník" opäť pevno zakorenil doma i všade tam / cudzine, kam nežičlivý osud zavial prí­­•slušníkov nášho národa. Ako v dávnej " nedávnej minulosti „Slovenský týžden­ník" získal si Opäť lásku a dôveru celého slovenského fudu. Táto lášká neútúcha, ale ešte rastie, sa prehlbuje a vytryská­­ya z najčištéjšieho slovehského sŕdčá. Nebolo veru ešte slovenského časopisu, ktorý by. sa tešil toľkej úplnej 'príchyl­­lostl so strany slovenského čltateľstva ako „Slovenský týždenník"; nebolo však ani slovenského časopisu, ktorý by lep­šie, pbetavejšie a opravdivejšie slúžil slovenskému ľudu bez rozdielu, ako slú­ži už od roku 1903, keď bol založený. A nebolo ani príkladu takého mohut­ného rozmachu, aby preukázal „Sloven­ský týždenník" vo svojej obľúbenostl v ľude. Dnes niet už slovenskej dediny ani 'oztrúsených kopaníc, kde by nežili Predplatitelia a rozširovatelia „Sloven­ského týždenníka". A čítajú ho Slováci v Juhoslávii, Rumunsku, Rakúsku, Fran­cúzsku, Poľsku, Taliansku aj inde v Euro­pe; v Kanade, Spojených štátoch seve­­'pamerických, v Argentíne, Ururguay, ba má predplatiteľov aj v Ázii, y Afrike i v najvzdialenejšom svetadiele v Austrá­lii, Všade, kde Slováci žijú, tam je doma i náš „Slovenský týždenník", aby posil­ňoval slovenské srdcia a rozširoval v ľu­de tak prepotrebné vedomosti a statoč­­le, nestranne referoval o všetkom, čo sa doma i za hranicami robí. I pre toto ho majú tak radi. A!e to všetko eSte nestačí. Naším ko­nečným cieľom je, aby nebolo sebave­domej slovenskej rodiny, ktorá by si ne­­predplácala „Slovenský týždenník", a aby čo najskôr dostúpila čitateľská rodi­na prinajmenej na 100.000 členov. Lebo „Slovenský týždenník" neklame, neza­krýva pravdu, nezavádza, neštve a ne­­zaslepuje, lebo je to pod Jeho dôstoj­nosť. Každému povie pravdu do očú, 1 keď nie je práve príjemná. Statočné pí­sanie a poctivé, zpravodajstvo, to Je je­­*io heslom a toho sa už od svojho zalo­ženia drží. A súčasne umožňuje aj svojim predplatiteľom, aby napísali doň tiež svoju mienku. Túto si potom každý mô­že prečítať v rubrike „Ako nažívame". A že práve táto rubrika patrí medzi naj­obľúbenejšie, to azda nemusíme ani po­tvrdzovať. Nájdite iný časopis, v ktorom by bol i predplatiteľ spolupracovníkom a v ktorom by bo! úzky a srdečný vzťah medzi redakciou, administráciou a čita­­teľstvom. Nenájdete! Tská vzájomná lás­ka a dôvera vládne len v širokánskej predplatiteľslcej rodine „Slovenského týždenníka". Preto pomôžte, aby táto rodina bola sšte väčšiia! Aby ozaj obsiahla celý slo­venský národ! Staňte sa i vy n'e'en či­tateľom, ale aj predplatiteľom, a hlavne, pravda, rozširovateľom „Slovenského týždenníka". Tak potom bude konečný cieľ dosiahnutý. „Slovenský týždenník", ktorý sl obeta­vo vedeli udržať, platiť a rozširovať na­ši dedovia a otcovia v najťažších ča­soch. isteže vďačne si ho ai naďalej udrží naše mladšie a nalmladšie pokole­nie, ktoré žije už v lepších časoch, o ktoré „Slovenský týždenník" toľko a tak ťažko bojoval. Váš „SLOVENSKÝ TÝŽDENNÍK" O situácii v Komunistickej strane v Juhoslávii Veieme 'strany Hsletttolmje v poslednom lase ústup od marsazmu-íemmizmu — Z reto^ lúčte Informačného byra Informaíné byro za áíasd fwodstavitefoT Bulhar­­rftej robotnícke) strany (komonisitov), Rumunskej ro­botnícke« strany, Maoarskei strany pracujúc ch, Poí­­fikej r ootníckej strainy, Víeeväzovej komunistickej strany (boISevikov), Komunistickej strany Francúzska, Komunistickej strany Československa a Komunistickej strany Talianska, prciro'kovalo situáciu v Komunistic­kej streuie Juhoslávie, i^štativaJo že zástupcovia Komunistickej strany Juhoslávie odmietli sa dosta­viť na zasadnutie Informačného byra a jcdn^yselne st dohodli na uzáveroch, v ktorých sa zisťuje, že vedenie íuh slovanskej komunistickej strany uskutoč­ňuje v poslednom čase v základných otázkach zahra­­ničnej-A. vnútornej psjlitiky npspcávou .Jíniu, ktorá znamená ústpp od memiziim-lc^istizmn iNajmä vy. týka sa nééprávna ^it ka Tita, Kardéija, Ďjiiasa a Rankiovica: Informačné byro konštatuj« ďalej že ve­­denie juhos] vanskej konrnnistickej strany rohí nevra. živú politiku v pomere k Sovietskemu sväzu a k VKS(b). Tieto skintočnosti svedč a o tom, že ve­dúci č nitelia Komunistickej strany Juhoslávie zauja­li stanovisko nedôst- jné komun'stov, na podklad - kto­rého juhoslovanskí vedúci činitelia začali stotožňovať zahraničnú politiku SSSR so zahraničnou pol'tikou imperialistických nr cností a správajú ea k Sov-etske­­mu sväzu rovnakým spôsohom, ako k buržoáznym štátom. Vo svoje« vnútornej politike vodcovia Komu­nistickej strany Jub slávie ustupujú z pozície ro­botníckej triedy a rozchádzajú sa s marxietlckou teóriou tritJ a triedneho hoja. Juhoslovanskí vedúci činitelia robia nesprávnu politiku na dedine, ignoru­jú triedna diferenciáciu na dedine a považujú indi­viduálnych roFník v za jediný celok napriďr mar­­zisticko-leninskému učeniu o triedach a triednom bo­ji a napr.ek známej Leninovej poučke o tom, že droiy né individuálne hos.p3dáTstw> rodí kapitaJ.izmus á buržoáziu. V Jtthoslávii za terajších podmienok pre­vláda individuálne roľnícke hospodárstvo, neexistuje nacionalizácia pôdy. platí súkromné vlastníctva pô­dy pôdu možno kupovať a predávať, v rukách sed­liakov sústreďujú sa značné jxraemky, používa sa ná. mezdná práca atď Za takýchto podm-.enok nemožno vychovávať strann v duchu zastierania triedneho bo­ja a smierovania tr'ednych rozporov, bez toho-, aby sa tým strana peodzbrojovala proti ťažkostiam vý“ stavby socializmu, keďže Lenm učí, že „proletariát, ak > jediná dôsJedne-revoločná trieda súčasnej spo­ločností musí byť vodcom v boj- všetkého ľudu ta úplný demokratický prevrat, v boji všetkých pracú. Íúcich a vykorisťovanýdi proti utlačovatefom a vy­­corisťovatefom“. V Juhoslávii považuje ea za hlavnú vedúcu silu y krajine nie komunistická strana, ale Indový front. Juh slovanskí vodcovia snižujú takto úlohu komunistickej strany a nechávajú ju v skutoč­nosti rozplývať v bezpaitajnom Tudovom fronte, kto­rý zahrňuje triedne celb m rôznorodé živly, ako aj pestré politické skupiny včítane niektorých b«iržo­­aznych strán. Informačné byro súdi, že byrokratický režim vo vnútri strany, vytvorený vedúcimi juhoslo­vanskými činiteľmi, ie zhubný pre život a vývoj ju­­h^tslovanskej komunistickej strany. Nemožno nijako trpieť, keď v juhoslovanskej komunistickej strane sa šliajpe po najzákladnejších právach členov strany, keď na sebaniehšiú irťlku 'nräprávnych išôríadkóv v štta­­nee la odpovedá veľkými represáliami Informačná byíto dospieva k jcdô mysernéimu uzáveru, že svojimi pror'sttannfckymi a protisovictskymi názormi, nesi«»­­c'iteľnými s marxizmom-leniniKiiom, celým svojím po­stupom a svojím cdmietmutím dostaviť sa na zasadnu­tie Informačnéha byra, sa vodcovia komunistickej strany Juhoslávie postavili proti komunistickom stra­nám. ktoré sú členmi Inf rmačného byra, prešli k od­­šť'epeniu *a od jednotného socialistického frontu proti imperializmu, dali sa na c?stu zrady vecí medzinárod­nej solidarity pracujúceho ľudu a prechodu na p zi­ele nacionalizmu. Informačná byro odsudzuje túto prolistrannfeku politiku a postup Ostrednéh-' vý­boru Komunistickej strany juhoslávie. Informačné by­ro súdi, ie nákladom vs-tkúch týchto chýb vedenia Komunistickej strany J«d«oslávie je nesporná skutoč­nosť. že v jej vedení v posledných mesiacoch otvo­rene nadohudly rozhodujúci vplyv nacionalistická živ­ly. Juhosl vanskí vedúci činitel’a zreime nechápu, ie I>odobná nacionalistická koncepcia môže smerovať len k degenerácii Juhoslávii- na obyčajnú buržoáznu repOihl'ku, k strate nezávislosti Juhoslávie a k pre­mene Juh slávie na kolóniu imperialistických krajín. Informačné byro nepochybuje však, ie v lone komu­­list'ckým tradícr'ám jííhoslo-vanBkej komunistekej verných marx zmu-lenínizmu, vemúch intemaciona-^ listických tradíciám juhoslovanskej komunistickej strany verných jednotnému s cialistickému frontu, ktorýcli úlohou bude donútiť terajších svojich vedú­cich č’níteľov otvorene a čestne pr-'znať *v*>ie chyby a napraviť ich, rozísť sa s nacionalizmom a vrátiť sa k iťmaci nalizmu. npevn'ac tak jednotný sociaľštic­­*ký front proti imperializmu, alebo vystriedať ich Za nových vKidoov, Ľudové demokracie na čele s SSSR v bojí o právo, spravodlivosť a míer P&i podmienok mieru • Dvojaká mena v Nemecku • Kto bude presidentum USA? Pred niekoTkými dňamt siMminali sme siedme výrodie berbarakélw n>ddu nemeckých na­cistov do Sovietskeho sväzu. Sondermeldungy s r. 1941 nám vtedy ehlasovaly totálne zlomenie sovietskeho odporu a vlastne koniec vo.iny. Koniec vojny lurišiel, ale nie taký, aký sl želal Führer. Ohlasovaly ho rozkazy seneralisslma Stal'na * Mo^vy a nie Goebbelsova propagan­da. Po troch rokoch po víťaznom skončení katastrofálnej vojny, rndstvo s obavami sleduje vývin zahranično-politických udalosti. Tí. ktorí si želajú mier a pokoj, s dôverou spoliehajú na pevný a nekompromisný postoj SSSR a ostatných Fadovodemokratických štátov v otázke rle<Senia europských a svetových problémov a veria, že pravda zvíťazí. n«to s jiocltom zadosť­učinenia prijali usnesenie, ktoré vyniesla VarSavská konferencia. Zpiráva o svolani fcoaierencie ministrov za­­hraničiia SSSR, Albánie, Bulhíaireíka, Ceiskoslo­­vensíka, Juhoslávie, Poíska Rumunska a Ma­­darska, svolaná na stredu 23. júna t. r. do Var­šavy, neprekvapila tých, ktorí sledovali vývin záhiriani&ne-politických udalosti v posledných týždňoch a povš'mli sl na’mä výsCedkov lon­dýnskej ponady USA, Veľkej Británie a Fran­­cúzska ohBadom Nemeckia, V prvom komentá­ri poFskej tLače, uverejnenom v časopise „Zycie Warszavy“ sa o smysle varšavskej schôdzky ho­vorí: „VzhradoTO na nedávne medzinárodné udalosti, najmä na pokusy oživiť útočné Ne­mecko nie je potrebné osipnavedlňovať takúto Joonfereniciu alebo uvádzať dôvodv je] nutnosti. Je to prvá doteraz nejdô'.ežitejšia schôdzka tvoevov anhrasľ'činej politiky tých štátov, ktoré sa najúprimnejšie'usilujú o mier. Sme presved­čení, že varšavská fconferencia prispeje na utu­ženie piiateFských sv'äzkov týchto krajín a na posilnenie vzájomnej a epoloônej snahy, zabez­pečiť mier a Jeho ochranu.“ 2e komentátor „Zycia Warsnawy“ bol dobre Informovaný, vysvitá z obsiahleho vyhlásenia, vydŕmého po ukonéeni varšavskej konferencie vo štvrtok dňa 24. júna t r. Vo vyhlásení sa poukazuje, najmä na to. že «volanie a predmety rokovania tzv. londýnskej komfereincie bez účasti SSSR a priamo zaintere­sovaných štátov, PoFska a ČSR, ale za účasti štátov Beneluxu. porušlly postupčmiskiú dohodu, podľa ktorej o'ámky, dotýkajúce sa Nemecka, majú byť rozhodnuté štyrmi mocnosťami. SSSR, USA, Velkiou Britániou a Francúzskom. Sepa­rátna londýnska konferencia svedči o snahe zli­kvidovať Radu ministrov zahxáničných veci, vy­tvorenú v Postupiml, ako aj štvorstranný kon­trolný mechanizmus v Nemecku. To'o vedie k zn’čeniu postupimskej dohody o demíHtarizá­­cll a demokratizácii Nemecka, teda inštrumen­tu, ktorý mal za cjel zabrániť v budúcnosti ne­meckej agreslii Záujem na zachovaní a pilnanl postuplmakej a jaltskej dohody — t. j. odzbrojenie a likvidá­cia vojnového priemyslu v Nemecku, p-äienie reparácii — nnajú všetky mierum:I.ovné europ­­aké štáty. Londýnske uanesenia smerujú k iným ciefom: aby západná časť Nemecka, najmä taž­­ký prletnysei v Poirúrsku mohol byť využitý k vojendko-iitrategickým cieľom USA a Anglic­ka. Tu sa potom jasne rysuje smysel západného vojenského sväzku Anglickia. Francúzska, Bel­gicka, Holamdiska a Luxemburska pal záštitou USA.. Keďže k cieľom politiky USA nerhdžiio získať celé Nemecko, iprelo ho bolo treba roz­deliť a zaistiť v ovládanej časti — teda na zá­pade — potrebné predpoklady: povoľnú vládu, složenú zo živlov tesne spätých s anglickými a americkými kapitalistickými monopoílmi. — teda bez demokratických organizácií a odboro­vého hnutia. Záujmy nemeckého ľudu tu ne­hrajú úlohu. S politickým rozčlenením Nemecka ide nika v ruke rozdelenie hospodárske — preto separátna menová reforma, vyhovujúca kapitalistickým záujmom USA a Anglicka — aj na úkor obnovenia nemeckého . národného hospodárstva. Takáto Ipolltíka podrýva možnosti uzavretia mierovej amluvy s Neméckom a tým skoncovanie a vojnovým stavom a okupačným režimom v Europe, a p--v2budzuje nemecké re­­vizionistické živly, ktorých kampaň Je namie­rená najmä proti poFsko-nemecfcej hranici na Odre a Nise. Bozdeluje svet na dva poxrtí sebe stojace tábory. Takáto politika je neslučiteľná 60 záujmami mieru, nemeckého ľudu a Iných národov Európy. Keďže londýnske usnesenia v nemeckej otážke odporujú jaltskej a postupim­­títej dohode a teda podrýva dôveru národov k medzinárodným dcriiodám, na -ktorých sa účastnja USA a Veľká Británia, varšavská kon­ferencia ústami zelhraničných ministrov odmie­ta im priznať zákonnú moc a akúkoľvek morál­nu autoritu a nastoluje na neodkladné rieSenie — v dohode medzi Veľkou Britániou. SSSR, Francúzskom e USA — tieto otázky; L Uskutočnenie opatrení, zabezpeCujúdčh vkotvčenie demilitarizácie Nemecká. II Kriaidenie na určitý čas kontroly Stjrroch mocnosti nad ťažkým priemyslom v Porúrsku za účelom rozvoja mierových odvetvi toht» priemyslu a aby nepripustilo obnovenie vojnoi^ vého potenciálu Nemecka. III. Vytvorenie dočaisnej, demokratickej míe* rumilovnej celonemeckej vlády zo zástuipcv ne­meckých demokratickýcái strán a organizácii za účelom vytvorenia záruk proti opakovaniu ne­meckej agresie. IV. Uzavretie mierovej smluvy v súhlasa a postuprmskýml rozhodnutiami s tým. »byoku­­peičné vojská všetkých mociiosti boljť ,odvolané z Nemecka y lehote jddnélu) roku im uzávreti mierovej ' smtuvy. ' ' V; VypredoVatUe opatrení k tomu .cieTu, aby ■Netneoko'?ptolJo svoje repanačné záväzky proti štátom, ktoré utnpeĹy škodu nemeckou agresiou. Toto je teda výslednica varšavskej konferenčie. Náš minister zahraničných véci Dr. Clemehtia povedali: „Varšavské vyhlásenie itoazuie veľmi jasne a veľmi konkrét-ne, ako možno zvrátiť ne­dobrý vývojový proces v Nemecku a s Nemec­kom. A za tým vyhlásením stota zúčástnené ná­rody s plnou váhou svoje] dobre] vôle, ale 1 pevného rozhodnutia.“ Môže niekto pochybovať o mierových a -po náprave volajúcich snahách Vo 'Vanšave zúčastnených Stáitov? Aká bude asi odpoveď n® jednoznačne vyslovenú dobrťi snahu? ^ Dvojaká mem v Nemedco. Po menových opatreniach v západnej časti Nemecka, musela v záujme ochrany záujmov hospotdárskych nasledovať reforma aj v pásme východnom a v Berlína. Oznámil to sovietáky vojenský guvernér v Nemecku maršal Sokolov­skij veüteloTn západného pásma. Banko-vky.- vy­dané v západných p)áismach Berlína, okolkovall písmenom „D“ a tieto pásma budú považovať s hľadiska meny za cudzinu. Podľa britského vyhlásenie však budú platiť v záp. pásmach berlínskych ohe meny, východo- a1 záipadone­­mecká. Sovíetské oikuačné úrady prerušily vše­tku železničnú dopravu medzi Berlínom a záp, pásmami a taifctlež zasta-vily dodávky eleklrlc­­,kého prúdu do zápalných sektorov Berlína. Oproti tomu zas britské okupačné úrady v Ne­mecku zrastavily všetky doíäávky uhlia, ocele a Iných tovarov z britského pásnaa do sovietskeho. Postavanie spojeneckého veliteFstva v Berlí­ne je oi'ázne. Meošal Sokolovskij v ohlase na berlinske obyvateFstvo hovorí, že spojenecké ve­­liteFstvo v Berlíne prestalo prakticky jestvovať. Je teda situácia v Berlíne s každed sftoánky kom­plikovaná. Kto bude budúcim prezidentom USA? Vo Philadelfii sa konal sjazd republikánske] strany, ktorý mal za úlohu vyvoliť kandidáta strany na prezidentský úrad Z viacerých uchá­­dzašov boli najvýznačnejšl; newyorsk-ý guver­nér Thomas Dewey, senátor Taft. oredseln zahraniínéh-o výboru amerického .senátu Van­­donberg a generál poľný maršal Mae Arthur. Z tro íebo kola hlasovan'a s,jazdu vyšiel ví­­fazne jednoh'asnou voľbou Thomas Dewey, 46- točný, od ryku 1942 nej'orský guvernér V roku 1944 kandidovali proti Rooseveltovi e prehral. Dewey je známy ako reakčný politik, nepriateľ SSSR. Prívržencom zahraničnej politiky, kteru dnes vykonáva Marshall; V prípade, že bude v novembri zvolený za prezidenta USA —^ o íom republiTíáni nepochybujú — bude pcCcnačovaf V polHlke Trumena a Johna Festera Dullesa, kto­­~ý by sa pravdepodobne s>‘al zahraničným mi­­nis’iTom. Vyvolanie Deweyho zá kandidáta vy­volalo v kruhoch demokratickej stronv značné rozladenie pretože on je ten muž. ktorého sa demokrati naiv'ac obávali. Opro+i Dewe-ymu po­stavia demokrati ako pro-'ikanďdáta pravdepo­dobne terajšieho prezidenta Harry Tnunana Tede. či ten alebo onen, zmenu v kurze za­­braničnel politiky TISA nemožno predpokladať, iba. že bv americký ľud hlasoval vo voľbách proti obidvom. Veiké zemetrasenie v Japonsku Séria zemetrasení zničila úplne 6 miest V stred-nom Japonsku bolo v pondelok popo­­ludni veiké zemetrasenie. Po zemeitraseitii sa vBlily nao petmlnu obrovské vlny, ktoré zničily niekoľko miest Podfa prvých oihadov zahy­nulo 1.000 Fudí a 100.000 Fudl je bez prístrešia. Mesto Fufcui na ostrove Honšu bolo úplne zni- Cené. Podľa nepotvrdených zpráv zemetrasenie si vyžiadalo 30.000 mŕtvych, ramaaých a nezvest­ných. Japonsko zažilo už viac fažk-^ch zeme­­trasonl. Posledné vefké zemotrvasenie bolo v ro­ku 1946, kedy zahynulo 1 025 osôb a 100 00 zo­­stalo bez prístrešia. Najťažšie zemetrasenie v Japonsku bolo v r. 1923, kedy v Toklu zahynu­lo 143.000 ludl. Na Havaských ostrovoch zazna­menali tiež prudké zemetrasenie. Po zn'čcní mesta Fuk«} postihla séria ďalších ze­metrasení tri západné okresy v japonskej psovincii Hoašu a dočista zničila päť miest. V postihnutej oblastí sú tri hlavné uholné strediská Japonska Ja­ponské úrady oznámily že počet osôb, postihnutých zemetrasením, odhaduiú na 500.000 Dopravné spoje .* boly úplne prerušené a železničné koľajnice, mo-ty a tun.ly zničené. Mesto Fukui, kt ré leží neďaleko Tokia, je úplne odrezané od sveta. Len v toiwto meste zahynulo vyše 3000 osôb. Vyzerá ako po "výbuchu atomickej bomby. V Hkoš'me p.> výbuchu atomickej bomby catalo 13 iradov, vq Fukui po zetnetrasení len tri 4. }ô!a 194t

Next