Slovenský Týždenník, marec 1949 (IV/10-13)
1949-03-06 / No. 10
Strana 2 PROCE'? PROTI MINDSZENTYHO SPOLOČNÍKOM Prptl maďarským Fudovým súdom v Budapesti •’a, sňf’ny proces nrotl 16 obíalovan'm, ktorí boH spoloin'kirl M'ndszentyho pri ôlernom obchodovaní s cudzími valutami. Hlavn^’m obžalovaným je katclícky kŕaz Imrich Bope. IlalSfml sú ben’-rár T^va-'ar Wydler, ta'omník grófa E'c't?r'"^zyho Pr. Horváth a dva’a j^zn't! Ján Vld a Ján Várady. H’avnv obžalovaný Bope sa e'tl vlnn'm, a'e Prdí. že iba výkon'val rozkazy. ktoré dostával od kardinála IVfin'lszentvho a ieho to*omn"’a. At ŕir hv ob'a’cvaný Porváth aa cíti viimým zo všetkého, z čoho ho viní obžaloba. P AKtk’T'O ODMIETA JUHOSLOVANSK® NÁVRHY Na pondelAat^om zasadaní zásprpcov Rady Štyroch zahraničnvch ministrov, ktorí rokii.iô o rzavretí mierovej smluvy s Rakúskom, odmietol rakúsky ml^lcter zahran'čía Pr. Gruber juhoslovanský návrh, predložený mlo’’lého týždňa zástupcom juhoslovanského min zahranlMa. Bebb’erom. Behler sa vzdal nôvodn 'ch juhos'ovanskAch nárokov na slovinskú časť rakúskeho Korutáns’ra a ž'adal pollt1c’:ú a kr!t’'<mTr autonomtu tohto územia. Pr. Gruber eznaAll BeWerove návrhy za >meprakt’cké a neú'iuné« a naznačil, že bv Rakúsko bolo ochotné pri«t-'míf na medzinárodnú ochranu slovinskej menšiny. NÖRSKO NA CESTE DO »At-PAKTU Nórsky zahraničný minister I.an-'e prehovoril v paríamen*'e o svojich poradách vo Washingtoné. Lan^e vyhlásil, že porady vo Washincrtone preavedčlly vládu, že škandinávska aľancda nie je prakticky možná. LanTe s’yhlásil, že aby bol zaručený trvalý mier, záuadoeuropské štáty sa musia hospodárskv, soclá’ne a kultúrne zreorganizovat. musia stále spolupracovať a po’lticky sa konsolidovať. Po tohto natri aj obranná spo'upráca na ob'astnom zákla''p. Ak si Nórsko zvo’i túto cestu, vLáda je tej mienky, že sa má zúčastniť na nredhežnýcli rokovcniech o Atlantickom pakte. Pčasť na rokovaniach n°’'namená, že Nórsko dcflnlt'vne pristúnl k Atlautíckémii paktu. O nrlstúneuie k raktu s konečnou platnosťou rozhodne parlament. MIEP.OV® ROKOVANIA V CÍNE Podľa znráv z Cíny mierová delegácia nestranfl*kov ZO fianghala začala rokovať * s'odcom KS Cíny Maocetnnsrom. K rozhovorom došlo v hlavnom stane ľudovej armády v Si-Cla-Ciiaumk 350 km iujlozá padne od Pekinmi. Pelenrúclu vedú starý čínsky politik Pr. Jen a bývalý veľvyslanec Člny v Moskve Pr. Ŕao-Ll-Tse. Peleuácla má určiť čas a mlesito formá'nych mierových rozhovorov medzi Kuomlntapgom a ľudovom hnutím. Naeionallstloké ministerstvo finapNí oznámľo, že zl.ato a striebre sa dáva znova do voľného predaja. Čínsky parník, ktorý vykonal prvú obchodnú plavbu medzi Putovon a nar'onaHstickou C-inoiV' Sp v utorok vráťl do San rhaia a doviezol, zo severnej Ctny 6000 ton uhlia za múku zo SangiMija. CRAY ODSTÜPI Časopis »Chicago Trilnme« sa dozvecjá zo zodpovedných kruhov, že an-eric!iý vo'en'-ký guvernér Clay sa vzdá do SO. júna velenia airserických oddielov v Europe. Clayovo odstúpenie sa uskutočni v ráTocl »miernejšej pol’tlky« americkej vlády. Casop's dodáva, že Claya nahradí nenerálpon-aik Albert Wedemayer alebo generál Mark Clark. POHROMA NA TALIANSKE HOSPODÁRSTVO Vládny výbor pre priemysel a obchod sa v stredu večer usníesol, aby všetky, tallnnske priemyselné podniky na sever Tallans’-a v budúcnosti pracnvaly Iba 3 dni v tčždni. V strednom a južnom Teltansku priemyselné podniky budú pracovať 4 dni v týždni. Ako príčina takéhoto drastického zmenšenia priemyselnej výroby sa v zpráve vládneho výboni uvádr.a »veľký nedostatok elektriny a pohonných látok«. «kých vo'akov. ktorí sa vzbúrili proti svojmu ve- Hleľovi. KepnbPkíTnsky vvslc'ač tľalcj oznámil, že v celej Indonézii vzrastá činnosť indonézskych partizánov. prudké boje v grécku Rozh’asová stanica »Slobodné Grécko« ozná* Utnije, že od:llely 8. divízie ťudovo:’emokratlckej artnäd.v, operujúce v sektore Grommos, 17. februára úspešne prepadly monarchofaš'sťcké pozície v rajóne Tanzlia. Za podpory delostrelectva dobytý mnohé opevnené hody a vyše 100 guľomet- H"ch hniezd nepriateľa. Iné oddielv te'to diví-ie ňtočily na nepriateľa na o“ste medví Sarandaporosom a Ia"and'osom. V Thesa'll *azdec’-é n pe- Žiacke oddiely 11. div'zio útofll.y na poz'cie mop T'’haf ''iistav nrl Peleoka-tre, Fard'el a Fanatione. Po prudkých bojoch sa nepriateľ stiahol. IZRAEL ŽIADA PRIJATIE DO SN Izrael znovu podal prili'ášku o vetup do SN. V prililáške sa hovorí, že Izrael sa zaväzuje re- Spe’ tovať všctl-y body Charty. Obnovená laraelsiíá ži.'iílosť sa dostane do BR v na.jbllžSej budúcnosti. Je možné, že znovu ju postúpia členskému v 'boru. Iz.rael v ž’adosH poukazu je na to, že keď posledne podal žiadosť o vstup do SN, bol uznaný len 10 J-raMnami. Teraz ho ir-nalo 44 krajín. Z 11 čt-n V BR ne/’!žpaH doteraz Izrael len dvaja členovia. E^^fpt a ČínaR,kKű"T^o proti juhoslovanským N * TRHOM R ’ ■ Tcy r-''ni ter vnútra Helmer vyblá 11 vo Si ;t;!k k rč.st ocom tlače, fe jiihoslave.ns’rý návf'i m ctvorente a-1 ;n' Toné''.o lázeírla pre slovinskú inenšiívi v l'orntanskii je pre Rakú'rko nepHteteľnč. Rnk-isk.a vlá-’a súril, že uskntočnen'e juhoslovanského návrhu by porufiilo jednotu liakúska. SlOVfN?*'^ T^-»r,eMMílC SA DEJE VO SVEf SNAHY O mier a SMiER A REAKCIA IMPERI' LISTOV Bojovníkov Za nniar stá'e pribúda | pri všétkých prekážkach, ktoré mperiaiistický Západ stavia proti tejto „mierovej ofenzíve''. Tedným z najvytrvalejších mierových pracovník iv je predseda Americkej pokrokovej strany Hanry Wairea, ktorý využíva každej prľežltosti, aby prelavi; svoje presvedčenie o potrebe r'ešif terajšie spory pokojnou cestou rokovania a dohody. Tento týždeň prehovoril o týchto veciach na nnieste zvÁšť výraznom v zahraničnom výbore amerického kongresu. Poukázal na to že hoci sám n'e je komunistom. verí v možnosti mierového spolužitia a pokojného súťaženia obidvoch vádnveh g polH'ckých systémov, liberalistického na Západe a socia'lst'ckého vo východných oblastiach Európy, a že- ne idi nijakej príčiny k rozpútaniu vojny. Vyhlásil, .e je treba skoncovať so ..studenou vojnou", t to rokovaním medzi Spo'eným' štátmi a SSŠR. Toto r.ešenie by bo o y duchu zásad Charty Spojených národo/. Wa"ace nezatajj; ani to, že podľa jeho presvedčenia yinu na dnešných pomeroch, má v'áda Spojených štátov Pred'pžil na dôkaz toho zahran'čnému výboíu otázku ako by vraj reagovay Spojené štátv na to keby Sovietsky sväz budoval vojenské základne na Kube aiebo v Mexiku, keby dodáva' zbrane. .Argentíne a Brazílii a keby , vojenskí Jehq predstavitelia verejne hovorí i o možnosti leteckého bombardovania území Spojených štátov. Wa''ace neverí, že so strany SSSR hrozí vojna, pretože Sovietsky sväz má záujem na zachovaní mieru. Protestné hlasy proti pollťke ktorá vedie k vojne. o’ a:y sa ' v Nórsku, kce rozhodnutie sjazdu nórskei robotníckej strany, aby sa Nórsko sta o Členom Atlantickej út>ie, .vyvolalo v radoch robotníctva všeobecné rozhorčenie. Svedčia o tom schôdzky robotníkov v Osto a v iných nórskych mestách, kde všade vyhlásili že nórsky ľud nebude súh asif s politikou, ktorá môže roznietiť vojnu. « , Celkom mimoriadny záujem francúzskej verejnosti a celého sveta vzbudí', však prejav eenerál-, neho. Tajomníka komunistickej strany Francúzska Mauricea Thoreza na zasadaní ústredného výboru strany v Paríži. Teho prejav bo! vyvolaný otázkou, ktorú francúzske protisôvl.etske kruhy položlly významným osobnostiam francúzskeho verejného života: ,.Co by ste urobili, keby sovietska armáda obsadila Paríž?" Thorez odpovedal priamo a -bez výhrady „Sovietsky sväz nebude nikdv útočníkom proti rrlkomu, lebo v socializme nemôže byt útočníka. .Sovietska armáda sp'nila vo vojne proti hitlerovskému Nemecku svo.te os'obodenecké pos'anÍ0 voči porobeným národom. Naooak skutočnosti' ukazujú že francúzska v'áda sa aktívne zúčastňule útočnej po'itiky anglosaského imperializmu, o čom svedči prítomnosť cudzieho generálneho štábu vo Fontenebieau a vybudovanie útočných základní proti Sovietskemu sväzu vo Francúzsku I vo francúzskom zámorí. Ak bv sa neoodarilo spoločnému úsiliu všetkých Francúzov, milujúcich slobodu a mier. priviesť Francúzsko do táboru demokrac'e a mieru a keby francúzsky ťud bol proti svojej vôH zatiahnutý do vojny proti Sovietskemu sväzu a RS" by sovietska armáda, brániaca vec ľudu a socializmu, musela prenasledoval útočníkov až do Francúzska mohoi by sa francúzsky pracujúci ľud voči sovietskej armáde zachovať inak, než to urobil pracujúci ťud Poľska, Rumunska a iných krajín?" Francúzska reakcia chytna sa Thorezovej odpovede a odpoveď stala sa z iniciatívy 'pravicových st'án predmetom osobitného zasadnutia (rancúzkeho par'amentu Reakc'a tu obvinila komunistov, že vraj sú „agentmi cudzej mocnosti" Aie Thorez znova odpovedal. „Pracujúci ľud Francúzska a priatelia mieru urobia všetko aby znemožnili vojnu proľ SSSP. Imperial.stické mocnosti tuto vojnu pripravujú a francúzsky ľud. dokonca spolu s Ncmcannl a Soanlemi. má bvt potravou pre de.á .. Veríme stále, že americký ľud rovnako ako všetky tiárody. Si vojnu neželá Vojnu pripravuje vádnúca trieda Spojených štátov Na druhej strane SSSR zachováva dohody ktoré podpísal... Soc:a izmus znamená mier'T Podobne hovoril i poslanec Duelos, ktorý medziiným povedal: „Te to vojnová poliťka. čo robíte. Chcete Francúzsko priviesť do skazy?" Mln'sterský predseda Onei'le vyhlásil potom, že Thorezov D'eiav bol p'ts'eny verejnému ža'obcovi ktorý rozhodne o cfa'šieh krckoch. M'n'ster pravosúdia dai potom návrh abv najstaršieno komunistického poslanca Marcela Cachlna šéfredakiora komurrisťckého orgánu Ľ Humanifé. oozbaviil poslaneckej imunity. Par ameni potom pcmoccu reakčnej hlasovacej mašinérie odsúd'l Thorezovo vyh'ásen'e 526:182 hlasom. ' _ Nasledova y policajné prehliadky vo všetkých nak'adateľstvách, tiač^rňach a redakr ácn komunistickej strany a zatk'i 8 osôb, z ktorých štyroch obviňujú z prezradenia štátnych tajoms’iev Prav'covž^ ťač, prirodzene, zveliču'e poi cajné prehliadky a ž'ada, aby yiéda zatkla všetkých vedúcich komuirlstov a aby komunisťckú stranu zakáza'a. Rozruch spôsobil tiež rozhovor, ktorý mal m'n'sterský predseda Quei le so zástupcami Iste] americkej agentúry Pr'am provokatívnym spôsobom obvinil v ňom Sovietsky sväz, že chys'á útok na Francúzsko a prirodzene sľúbil americkým predstaviteľom že francúzska v'áda Sa bude usilovať premenif Francúzsko na násíup'šte proti Sovietskemu sväzu a potiačif odpor zástupcov francúzskeho ľudu proti tejto vojnovej politike. Sovietsky sväz sa vraj rrevzdal svojich úmyslov ovládnuf Európu a prelo vraj majú Spojené štáty „oaud celého sveta" vo svojich rukách. To povedal teraišl francúzsky m'nlstersäý predseda o Sovietskom sväzef ktorého armáda vlastne zachránila Francúzsko pred Nemcami a 3 ktorými má doteraz spojeneckú sm uvu. Policajná provokácia v'ády proľ francúzskvm komunistom uvádza Francúzsko do veľmi nebezpečnej situácie pretože sa potlačuje násilím vôľa ľudu, vyslovená jeho zástupcami. iPAKTY A PLÁNY ZÁPADU iPráVé I toho, ío sa deja léraz vo Francúzsku, je možno sOd'f, že Atiánfický j Stredomorský pakt, ktoré sa teraz horko-fažko rodia, nemajú byť obranou proti domnelým útočným plánom SSSR, a'e že sú viac namerané proti hnutiu ľudu v rôznych končinách západnej Európy za sociálne oslpboden'e. V Amerike menujú fre'o snahy „spoicčenstvom záujmov" Spojených štátov a západnej Európy a toto spoločenstvo záujmov’ má vraj bvt ideo oglckou zák'adňou At'antlckého i Stredomorského paktu. Ale táto Ideo'ogická základňa je vari veľmi slabá, kecf musí byť podopretá ce'ým rodem čisté vojnových ooatrenl ako o tom hovoril Thorez. Pri tom všetkom, ako sme to už naznačili, väčšina delegátov nórskej robotníckej strany prlja'a na sjazde v Oslo rezoiúc'u podľa ktorej má Nórsko riešlf otázku svoje; ..bezpečnosti" so'idárne a v úzkej spo'upráci so zépadoeurppským: štátmi. čo teda znamená že Nórsko pr'stúpi ako č en k Atlantickému paktu, Te pritom príznačné, že minister zahraničných vecí Ha'vard Lange, ktorý je pôvodcom celého plánu, považoval za potrebné ospravedlniť sa pred svojim národom, kecf povedal: ..Nikdy sme ša nezúčastnil' a nezúčastníme politiky, ktorá by mala útočné ciele. Vždycky sme POPRAVILI 213 HOLANDSKÝCH VOJAKOV i a '' Porozumení so vše-I tkými susednými štátmi . Toto uistenie, že v Nór- V.vsiťlaé Informačného odlélonía republikán- i sku nebudú zr'adené vojenské základne má byť nknho guvernéra na zápa'^noj Snmntre oznámil, | prípravou na odmietnutie ponuky Sov'etskeho sväzu že v meste B;-kit Tin.ggl za-trelHí 213 holani- na sm'uvu o neútočení. — Aké je stanovisko tých na Západe, ktorí o Atlantickom pakte uvažujú rozumne a nezaslepeni vojnovou horúčkou, toho dôkazom je vyhlásenie Henry Waľacea y zahraničnom výbore americkej snemovne reprezentantov, ..Takéto kroky", povedal, ,,povedú k hospodárskemu zbankrotovan'u tak západnej Európy, ako aj Spo'errých štátov. A vyvolajú vojnu z ktorej ani jeden národ nevyíde víťazne". — A rovnako tak ako Atlantický fDakt považujú angloamerickl v'édni predstavíte ia za zbraň medzinárodnej reakcie v oblasti Stredozemného mora. leho cieľom je potlačiť bol demokratických orvkov za slobodu a sociálnu spravodlivosť v krajinách Stredozemného rnóra s vtiahnuť ich do sietí západného Imperializmu Ocjpoyecfou t)a to 1» rozhodný boj pokrokových síj proti utvoreniu útočných blokov a z» prekazenie úmyslov vojnových podpaľačov. V tej súvislosti neorekvapila an' zpráva z Madridu, pcdľa ktorej španielska vláda POd oredsedníctvcm Franca rokova'a o prigravovanej stredomorskej únii, V ktorej fašistické Španielsko má byt členomi Člna Na severozápadnom čínskom fronte nastúoľy jednotky ľudovej armády pochod proti h avnému mestu provincie Sens' Kuczmintanské oddiely všade ustuoujú. Nové zprávy hlásia, že predseda komun'stickej strany Cfny Mao Tse-Tung pr'lai členov mierovej de'egácie Kuomintnnqu Podľa všetkých náznakov ide n separátnu de'eqáclu, ktorá má zaistiť predbežne podmienky ľudovej vlády a vy sondovať tak pôdu k rokovaniu. — Na oslobodenom území pred riekou langee pripravuje Sa 45 miliónov Číňanov na prvé s'obodné voľby. Do te'to ob'asti orlpa-<á 6 orovlnc'l. Doterajší dočasný snem ľudových zástupcov týchto provincií side sa v najkratšom čase po voľbách, aby utvoril novú v.ádu na širšej ľudovodemokratickej základni. Palestína Na ostrove Rhodos bola už podpísaná dohoda o prímerí medzi Izraelom a Epyotom Dohodou sa stanovila demarkačná čiara medzi týmito kra'inaml, a to tak. že Necevská oblasť zostáva pod kontrolou Izrae'a Demarkačná č a'ra neznamená však konečnú politickú hranicu. Tá buríe určená až neskoršie pri definitívrtom lisoorladari veci v Patestlne. RhodoSká dohoda má sa staf zák ad'~m pre da'š'e rokovania medzi tzrae om a Egyptom na jednej strane a ostatnými arabskými štátmi na strane druhej. Začiatok rokova-i'a, a to naiskôr medzi tzrae'om a Zajordánskom, bpl stanovený na 28. februára. B. marca 1949 Čim lepšie sa bilde praconaf, tým lepHe sa bvde &if. č:m bohi'tši budeme, nie ako jednotlivci, ale ako wírod, tým viac budeme ir: jt dooré výkony ocediovaf n odmefwvať. — Predseda vlády Ant. Zdpotocký. 'Význam februára je stčle iivši a rúlíčľ. Febrtíďr je sáčast'ou nú^ho dneMca a cl-j h-d cnosti nášho ludu a nášho štátu,. — Predseda N S Dr. John. Československý ľud si dobre uvedomuje, fo znamen 'i čs.-sovietska snol práca pre naše budovan'e socializmu a pre zaistenie hospo 'árskej stability. Náš ľud vie tleS, áe na tomto s- ojer.eetve, na tejto dmShe, z''vi.si hcznednnsf htátu a áe v.S nikdu v budŕcnor.ti nemb'e byt Československo oddelené od svojho sorictsľ.'cho snojenca a ohrozené vo .svojej ex’stencii. — Minister zahraničných veci Dr. VI. Clementis. ' Podľa vzoru sov‘et-kej armády musime v našej ľudovodemokrnť.ckej armáde vj tvárat stále ivtenzívnej.šie železnú kázeň. Kázeň dnes uS nie je ť poslednej inštancii vôľou vykoristov teľscou, pretože armáda nie je nástrojom vykorisťo"a'cľských tried, ale vôľou prccuj'''ceho ľudu. ktorý armádu potrebuje, stará sa o ňu a vyžaduje od všetkých prislušnikov armády vzorné plnenie povinnosti. — Minister národnej obrany arm. generál Ludvik Svoboda. Moh"tným elánom žije po februárovom vitazsťue náš český a slovenský ľfd. Spoločné úsilie : ó vústavbn socializmu spája a stmeľuje Čechov ‘ a Slovákov a zvyšky nacionalizmu na obidvoch . stranách s mnohými inými bv.r'o''znymi predsudr, kami pH, našom vitáznom, pochode k sociaU'‘mu. z"pedaj'X postupne do prepadliska dejín. — Pod-j predseda vlády Viliam Široký. Nový človek sa prejavuje všade. Je to vidief-. i no maličkostiach. Nemôžeme byt síce ešte s na-' šlmi úradmi spokojní, cle predsa už na n'.nohých, Z nich vládne taký duch. aký pred februárom nebol Vôbec možný. Rastie nám počet úradov, hamsa už občania nemusia lát chodiť a kde úradníci nevidia svoj cieľ tom. aby ľuďom čo najmenej.vyhoreli, o’e v tom, aby im pomáhali. — Primátor Dr. Anton Vasek. Fovietskát ľud buduje, rifazi a pokoruje si prírodu, poľ.šAva jej bohatstvo v záujme celej spoločnosti a nie rj-ff /koristnlcke c ede ..nielioľkých magnátov. — Moskovský romlás. , , VYKUROVANIE CESTY A ULICE ELEKTRINA POMGZE ĽUDOM AJ PRI ODPRATÁVANÍ SNEHU Motoristi sa skoro dočkajú bezpečnejšej jazdy v zime, na základe novo prevádzaných pokusov s rozmrazovaním autostrád. Skúšky, ktoré robili asi na 150 m dlhom úseku ..vyku.-'ovanej autostrády“ sa vydarily, lebo na tomto úseku sa sneh tohoročnej zimy topil hned, len čo napadol. Uiiržovanie s vykurovaním »tálg asi 49 Kčs za hodinu. Elektrárenský výbor g štátny hradský odbor istého njesta zriadil minulej .jesene elektricky vykurované úseky rja velml frekventovanej autostráde. Riaditeľ elektrárenského výboru povedal, že rozmrazovanie hrrdských urobí azda koniec tvoreniu sa snehových závejov, ktoré často preruSulú dopravu v mnohveh častiach zcmemile. Poznarn'znc,!. že je to nrvý pokos rozmrazovania, ktorý s úspecnom použ'li. „Pokiar viem“, povedal riaditeľ. ..raz sa už o to pokúšala istá elektrotechnická, snglofnosf, lenže v-lnirovade, žar.aden'e . umiestila pod vozovkou nam'eote priamo do net. tak, ako sme to uroblH my. P^eto nemala úspech.” S roznvAtovacinvi pokusmi pôvodu* säčall v súvislosti so stavbou dvoch nových autostrád. Ak sa osvedčí tepelné zariadenie do konca zimy, použijú ho aj na spojkách k prejazdom Uiaditel elektrárenského výborp ďalej uviedol, že tepelný článok je asi 30 m veľký, má 14 odporových drôtov V dvoch smeroch, každý vo vzdialenosti asi 45 cm. Jeden smer drôtov uložili do asfaltu a druhý dô betónu. Riaditeľ povedal, že vraj nezbadal nijaký zvláštny rozdiel. Náklad prevádzky, 49 Kči^ za hodinu, Ijie je ani tpk veľký, ak uyáž'me, aké nákladné je odstraňovanie snehu, Náklad s inštalácigu nebude prakticky veľký, ked drôty budú lílásf hneď pri stavbg aútostrádv- Táto ngvá technika jxiskytuje veľa možností. Nielenže sa tak zabráni závejom a ľrdu, ale rozmrazovacie zariadenie sa bude môcf použiť v i'Iršom meradle aj ria chodníkoch pred obchodnými budovami a ňa rozjazdových dráhach ná leť..štiach. Aj majitelia domov hudú môcf mať rozmrazené chodníky a vchody. Odborníci tvrdia, že tieto možnosti • radosťou pri- Vlt* celá verejnosť. DÁNSKO DO ATLANTIOKEHO PAKTU T ■Výkonný výbor dánskej vlá ’nnj soolátnoj demokracio oúlilaaova! rszolúci.r, po.'ll’a ktorej sa Dánsko má zúčastniť na spokipr.ácí s »im'mi demokratickými kra'inaml na poľtickom a brunnom poli«. Výbor rokoval o d"ns’ ej zahrani'nej politike po troskotaní rozhovorov o škandinávskej vojenskej únii. V PARtZl ZAK.AZALI DEMONS-HTOVAT. Francúzska ministerská rada sa usniesla povoliť nabudúce v Paríži iba take ve.re’ne prejavy. ktoré majú tradičný ráz a boly obvyklé už v predvojnovej dobe V strede mesta nepovolia vôbec žiadne pouličné prejavy. Túmto zák^zotn sa francúzska vláda zrejme snaží zbaviť nepohodlných politických demonštrácii v parížskych uliciach. BULHARSKÍ PROTESTANTI ODSUDZUJÚ ZRADCOV. V nespočetných telegramoch a listoch, adresovaných ministerstvu zahraničných vecí, politickým organ'zácíám a redakciám sofijských denníkov, protestantskí veriaci zo v-’etkých krajov Bulharska odsudzujú zradcovská a špionážnu činnosť svojich vedúcich duchovných, ktorí sa toho času nachádzajú vo väzení. V telegramoch sa vyzývajú evanjel'cl. aby ieduomyscln« odsúdili tých kňazov, ktorí zneužili náboženského cítenia svojich*veriacuch k tomu, aby zakryli svoju č.nnosť v prospech imperiálistio kých štátov. PRVÝ IZRAEISKÝ PARI-AMENT PO 2.000 ROKOCH Predseda dočasnej izraelskej vlády Ben Gurion vyhlásil, že smierčia komisia OSN nie ic schopná vyriešiť otázku Jeruzalema a zdôraznil, že Jerulazem sa stal ž'dnvskvm hlavným mestom už pred 3000 roj.mi. Pozorovatelia označujú za symbolické rozbndnutle uskutočniť prvé zasadnutie 1?0 člcn-ŕho izra-l-kého parlzm-ntu. vyšlcho z vnltEb. práve pa pôde JcruzíRma Preto s výnimkou sovietskeho zástupcu delegáti západných mocnri-ití renav t'viti pontlclkoľé slávnostné otvorenie zasadnutia, aby naznačili svoj nesúhlas so židovskými nárokmi na Jeruzalem. 43 mŕtvych pri SRAŽKE VLAKOV Zástupca riaditeľstva francúzskych železníc oznámil, že železničné nešťastie, Iiu ktorému došlo v piatok na trati Mety—Dijon pri Port Datelieri, si vyžiadalo 43 ľudských životov, 36 poranených je ešte stále v nemocnici. NÄS ZAHRANIČNÝ OBCHOD V JANTAUI Výsledky nášho zahraničného obchodu za mesiac január sú priaznivé, hoci sa javí schodok 101 miliónov Kčs. Tento schodok vypiýv a zo sezónnych výkyvov. V tejto súvislosti treba poznamenať, že dovoz potravín, ktorý zaťažil tohoročnú januárovú bilanciu, zvyšuje sa pravidelne V prvých mesiacoch každého roku nad obvyKlú mieru. Pri porovnaní objemu dovozu potravín v januári r. 1948 je tohoročný dovoz potravia podsUta* oižši.