Slovenský Týždenník, marec 1949 (IV/10-13)

1949-03-06 / No. 10

Strana 2 PROCE'? PROTI MINDSZENTYHO SPOLOČNÍKOM Prptl maďarským Fudovým súdom v Budapesti •’a, sňf’ny proces nrotl 16 obíalovan'm, kto­rí boH spoloin'kirl M'ndszentyho pri ôlernom obchodovaní s cudzími valutami. Hlavn^’m obža­lovaným je katclícky kŕaz Imrich Bope. IlalSfml sú ben’-rár T^va-'ar Wydler, ta'omník grófa E'c't?r'"^zyho Pr. Horváth a dva’a j^zn't! Ján Vld a Ján Várady. H’avnv obžalovaný Bope sa e'tl vlnn'm, a'e Prdí. že iba výkon'val roz­kazy. ktoré dostával od kardinála IVfin'lszentvho a ieho to*omn"’a. At ŕir hv ob'a’cvaný Porváth aa cíti viimým zo všetkého, z čoho ho viní obža­loba. P AKtk’T'O ODMIETA JUHOSLOVANSK® NÁVRHY Na pondelAat^om zasadaní zásprpcov Rady Štyroch zahraničnvch ministrov, ktorí rokii.iô o rzavretí mierovej smluvy s Rakúskom, odmie­tol rakúsky ml^lcter zahran'čía Pr. Gruber juho­slovanský návrh, predložený mlo’’lého týždňa zástupcom juhoslovanského min zahranlMa. Beb­­b’erom. Behler sa vzdal nôvodn 'ch juhos'ovan­­skAch nárokov na slovinskú časť rakúskeho Ko­­rutáns’ra a ž'adal pollt1c’:ú a kr!t’'<mTr autonomtu tohto územia. Pr. Gruber eznaAll BeWerove ná­vrhy za >meprakt’cké a neú'iuné« a naznačil, že bv Rakúsko bolo ochotné pri«t-'míf na medziná­rodnú ochranu slovinskej menšiny. NÖRSKO NA CESTE DO »At-PAKTU Nórsky zahraničný minister I.an-'e prehovoril v paríamen*'e o svojich poradách vo Washingto­né. Lan^e vyhlásil, že porady vo Washincrtone preavedčlly vládu, že škandinávska aľancda nie je prakticky možná. LanTe s’yhlásil, že aby bol zaručený trvalý mier, záuadoeuropské štáty sa musia hospodárskv, soclá’ne a kultúrne zreorga­­nizovat. musia stále spolupracovať a po’lticky sa konsolidovať. Po tohto natri aj obranná spo'u­­práca na ob'astnom zákla''p. Ak si Nórsko zvo’i túto cestu, vLáda je tej mienky, že sa má zúčast­niť na nredhežnýcli rokovcniech o Atlantickom pakte. Pčasť na rokovaniach n°’'namená, že Nór­sko dcflnlt'vne pristúnl k Atlautíckémii paktu. O nrlstúneuie k raktu s konečnou platnosťou rozhodne parlament. MIEP.OV® ROKOVANIA V CÍNE Podľa znráv z Cíny mierová delegácia nestran­­fl*kov ZO fianghala začala rokovať * s'odcom KS Cíny Maocetnnsrom. K rozhovorom došlo v hlav­nom stane ľudovej armády v Si-Cla-Ciiaumk 350 km iujlozá padne od Pekinmi. Pelenrúclu vedú sta­rý čínsky politik Pr. Jen a bývalý veľvyslanec Člny v Moskve Pr. Ŕao-Ll-Tse. Peleuácla má určiť čas a mlesito formá'nych mierových rozho­vorov medzi Kuomlntapgom a ľudovom hnutím. Naeionallstloké ministerstvo finapNí oznámľo, že zl.ato a striebre sa dáva znova do voľného predaja. Čínsky parník, ktorý vykonal prvú ob­chodnú plavbu medzi Putovon a nar'onaHstickou C-inoiV' Sp v utorok vráťl do San rhaia a doviezol, zo severnej Ctny 6000 ton uhlia za múku zo Sang­­iMija. CRAY ODSTÜPI Časopis »Chicago Trilnme« sa dozvecjá zo zod­povedných kruhov, že an-eric!iý vo'en'-ký guver­nér Clay sa vzdá do SO. júna velenia airserických oddielov v Europe. Clayovo odstúpenie sa usku­točni v ráTocl »miernejšej pol’tlky« americkej vlády. Casop's dodáva, že Claya nahradí nenerál­­pon-aik Albert Wedemayer alebo generál Mark Clark. POHROMA NA TALIANSKE HOSPODÁRSTVO Vládny výbor pre priemysel a obchod sa v stre­du večer usníesol, aby všetky, tallnnske priemysel­né podniky na sever Tallans’-a v budúcnosti pra­­cnvaly Iba 3 dni v tčždni. V strednom a južnom Teltansku priemyselné podniky budú pracovať 4 dni v týždni. Ako príčina takéhoto drastického zmenšenia priemyselnej výroby sa v zpráve vlád­neho výboni uvádr.a »veľký nedostatok elektriny a pohonných látok«. «kých vo'akov. ktorí sa vzbúrili proti svojmu ve- Hleľovi. KepnbPkíTnsky vvslc'ač tľalcj oznámil, že v celej Indonézii vzrastá činnosť indonézskych partizánov. prudké boje v grécku Rozh’asová stanica »Slobodné Grécko« ozná* Utnije, že od:llely 8. divízie ťudovo:’emokratlckej artnäd.v, operujúce v sektore Grommos, 17. febru­ára úspešne prepadly monarchofaš'sťcké pozície v rajóne Tanzlia. Za podpory delostrelectva do­bytý mnohé opevnené hody a vyše 100 guľomet- H"ch hniezd nepriateľa. Iné oddielv te'to diví-ie ňtočily na nepriateľa na o“ste medví Sarandapo­­rosom a Ia"and'osom. V Thesa'll *azdec’-é n pe- Žiacke oddiely 11. div'zio útofll.y na poz'cie mop T'’haf ''iistav nrl Peleoka-tre, Fard'el a Fa­­natione. Po prudkých bojoch sa nepriateľ stiahol. IZRAEL ŽIADA PRIJATIE DO SN Izrael znovu podal prili'ášku o vetup do SN. V prililáške sa hovorí, že Izrael sa zaväzuje re- Spe’ tovať všctl-y body Charty. Obnovená larael­­siíá ži.'iílosť sa dostane do BR v na.jbllžSej budúc­nosti. Je možné, že znovu ju postúpia členskému v 'boru. Iz.rael v ž’adosH poukazu je na to, že keď posledne podal žiadosť o vstup do SN, bol uznaný len 10 J-raMnami. Teraz ho ir-nalo 44 krajín. Z 11 čt-n V BR ne/’!žpaH doteraz Izrael len dvaja čle­novia. E^^fpt a Čína­R,kKű"T^o proti juhoslovanským N * TRHOM R ’ ■ Tcy r-''ni ter vnútra Helmer vyblá 11 vo Si ;t;!k k rč.st ocom tlače, fe jiihoslave.ns’rý ná­­vf'i m ctvorente a-1 ;n' Toné''.o lázeírla pre slo­vinskú inenšiívi v l'orntanskii je pre Rakú'rko nepHteteľnč. Rnk-isk.a vlá-’a súril, že uskntočne­­n'e juhoslovanského návrhu by porufiilo jednotu liakúska. SlOVfN?*'^ T^-»r,eMMílC SA DEJE VO SVEf SNAHY O mier a SMiER A REAKCIA IMPERI' LISTOV Bojovníkov Za nniar stá'e pribúda | pri všétkých prekážkach, ktoré mperiaiistický Západ stavia pro­ti tejto „mierovej ofenzíve''. Tedným z najvytrva­lejších mierových pracovník iv je predseda Ame­rickej pokrokovej strany Hanry Wairea, ktorý vy­užíva každej prľežltosti, aby prelavi; svoje pre­svedčenie o potrebe r'ešif terajšie spory pokoj­nou cestou rokovania a dohody. Tento týždeň prehovoril o týchto veciach na nnieste zvÁšť vý­raznom v zahraničnom výbore amerického kon­gresu. Poukázal na to že hoci sám n'e je komu­nistom. verí v možnosti mierového spolužitia a pokojného súťaženia obidvoch vádnveh g polH'c­­kých systémov, liberalistického na Západe a so­­cia'lst'ckého vo východných oblastiach Európy, a že- ne idi nijakej príčiny k rozpútaniu vojny. Vy­hlásil, .e je treba skoncovať so ..studenou voj­nou", t to rokovaním medzi Spo'eným' štátmi a SSŠR. Toto r.ešenie by bo o y duchu zásad Charty Spojených národo/. Wa"ace nezatajj; ani to, že podľa jeho presvedčenia yinu na dnešných pome­roch, má v'áda Spojených štátov Pred'pžil na dô­kaz toho zahran'čnému výboíu otázku ako by vraj reagovay Spojené štátv na to keby Sovietsky sväz budoval vojenské základne na Kube aiebo v Mexiku, keby dodáva' zbrane. .Argentíne a Bra­zílii a keby , vojenskí Jehq predstavitelia verejne hovorí i o možnosti leteckého bombardovania úze­mí Spojených štátov. Wa''ace neverí, že so strany SSSR hrozí vojna, pretože Sovietsky sväz má zá­ujem na zachovaní mieru. Protestné hlasy proti pollťke ktorá vedie k voj­ne. o’ a:y sa ' v Nórsku, kce rozhodnutie sjazdu nórskei robotníckej strany, aby sa Nórsko sta o Členom Atlantickej út>ie, .vyvolalo v radoch robot­níctva všeobecné rozhorčenie. Svedčia o tom schôdzky robotníkov v Osto a v iných nórskych mestách, kde všade vyhlásili že nórsky ľud ne­bude súh asif s politikou, ktorá môže roznietiť vojnu. « , Celkom mimoriadny záujem francúzskej verej­nosti a celého sveta vzbudí', však prejav eenerál-, neho. Tajomníka komunistickej strany Francúzska Mauricea Thoreza na zasadaní ústredného výboru strany v Paríži. Teho prejav bo! vyvolaný otázkou, ktorú francúzske protisôvl.etske kruhy položlly vý­znamným osobnostiam francúzskeho verejného ži­vota: ,.Co by ste urobili, keby sovietska armáda obsadila Paríž?" Thorez odpovedal priamo a -bez výhrady „Sovietsky sväz nebude nikdv útočníkom proti rrlkomu, lebo v socializme nemôže byt útoč­níka. .Sovietska armáda sp'nila vo vojne proti hit­lerovskému Nemecku svo.te os'obodenecké pos'a­­nÍ0 voči porobeným národom. Naooak skutočnosti' ukazujú že francúzska v'áda sa aktívne zúčastňule útočnej po'itiky anglosaského imperializmu, o čom svedči prítomnosť cudzieho generálneho štábu vo Fontenebieau a vybudovanie útočných základní proti Sovietskemu sväzu vo Francúzsku I vo fran­cúzskom zámorí. Ak bv sa neoodarilo spoločnému úsiliu všetkých Francúzov, milujúcich slobodu a mier. priviesť Francúzsko do táboru demokrac'e a mieru a keby francúzsky ťud bol proti svojej vôH zatiahnutý do vojny proti Sovietskemu sväzu a RS" by sovietska armáda, brániaca vec ľudu a socia­lizmu, musela prenasledoval útočníkov až do Fran­cúzska mohoi by sa francúzsky pracujúci ľud voči sovietskej armáde zachovať inak, než to urobil pracujúci ťud Poľska, Rumunska a iných krajín?" Francúzska reakcia chytna sa Thorezovej odpo­vede a odpoveď stala sa z iniciatívy 'pravicových st'án predmetom osobitného zasadnutia (rancúz­­keho par'amentu Reakc'a tu obvinila komunistov, že vraj sú „agentmi cudzej mocnosti" Aie Thorez znova odpovedal. „Pracujúci ľud Francúzska a pria­telia mieru urobia všetko aby znemožnili vojnu proľ SSSP. Imperial.stické mocnosti tuto vojnu pri­pravujú a francúzsky ľud. dokonca spolu s Ncm­­cannl a Soanlemi. má bvt potravou pre de.á .. Veríme stále, že americký ľud rovnako ako všetky tiárody. Si vojnu neželá Vojnu pripravuje vádnúca trieda Spojených štátov Na druhej strane SSSR za­chováva dohody ktoré podpísal... Soc:a izmus znamená mier'T Podobne hovoril i poslanec Due­­los, ktorý medziiným povedal: „Te to vojnová po­­liťka. čo robíte. Chcete Francúzsko priviesť do skazy?" Mln'sterský predseda Onei'le vyhlásil po­tom, že Thorezov D'eiav bol p'ts'eny verejnému ža'obcovi ktorý rozhodne o cfa'šieh krckoch. M'n'­­ster pravosúdia dai potom návrh abv najstaršieno komunistického poslanca Marcela Cachlna šéfre­­dakiora komurrisťckého orgánu Ľ Humanifé. oozba­­viil poslaneckej imunity. Par ameni potom pcmoccu reakčnej hlasovacej mašinérie odsúd'l Thorezovo vyh'ásen'e 526:182 hlasom. ' _ Nasledova y policajné prehliadky vo všetkých nak'adateľstvách, tiač^rňach a redakr ácn komu­nistickej strany a zatk'i 8 osôb, z ktorých štyroch obviňujú z prezradenia štátnych tajoms’iev Prav'­­covž^ ťač, prirodzene, zveliču'e poi cajné prehliadky a ž'ada, aby yiéda zatkla všetkých vedúcich komu­­irlstov a aby komunisťckú stranu zakáza'a. Rozruch spôsobil tiež rozhovor, ktorý mal m'n'sterský pred­seda Quei le so zástupcami Iste] americkej agen­túry Pr'am provokatívnym spôsobom obvinil v ňom Sovietsky sväz, že chys'á útok na Francúzsko a prirodzene sľúbil americkým predstaviteľom že francúzska v'áda Sa bude usilovať premenif Fran­cúzsko na násíup'šte proti Sovietskemu sväzu a potiačif odpor zástupcov francúzskeho ľudu proti tejto vojnovej politike. Sovietsky sväz sa vraj rrevzdal svojich úmyslov ovládnuf Európu a prelo vraj majú Spojené štáty „oaud celého sveta" vo svojich rukách. To povedal teraišl francúzsky m'nl­­stersäý predseda o Sovietskom sväzef ktorého ar­máda vlastne zachránila Francúzsko pred Nemcami a 3 ktorými má doteraz spojeneckú sm uvu. Poli­cajná provokácia v'ády proľ francúzskvm komu­nistom uvádza Francúzsko do veľmi nebezpečnej situácie pretože sa potlačuje násilím vôľa ľudu, vyslovená jeho zástupcami. iPAKTY A PLÁNY ZÁPADU iPráVé I toho, ío sa deja léraz vo Francúzsku, je možno sOd'f, že Atiánfický j Stredomorský pakt, ktoré sa teraz horko-fažko rodia, nemajú byť obranou proti domnelým útočným plánom SSSR, a'e že sú viac namerané proti hnutiu ľudu v rôz­nych končinách západnej Európy za sociálne oslp­­boden'e. V Amerike menujú fre'o snahy „spoic­­čenstvom záujmov" Spojených štátov a západnej Európy a toto spoločenstvo záujmov’ má vraj bvt ideo oglckou zák'adňou At'antlckého i Stredomor­ského paktu. Ale táto Ideo'ogická základňa je vari veľmi slabá, kecf musí byť podopretá ce'ým rodem čisté vojnových ooatrenl ako o tom hovoril Tho­rez. Pri tom všetkom, ako sme to už naznačili, väčšina delegátov nórskej robotníckej strany prl­­ja'a na sjazde v Oslo rezoiúc'u podľa ktorej má Nórsko riešlf otázku svoje; ..bezpečnosti" so'idár­­ne a v úzkej spo'upráci so zépadoeurppským: štát­mi. čo teda znamená že Nórsko pr'stúpi ako č en k Atlantickému paktu, Te pritom príznačné, že mi­nister zahraničných vecí Ha'vard Lange, ktorý je pôvodcom celého plánu, považoval za potrebné ospravedlniť sa pred svojim národom, kecf pove­dal: ..Nikdy sme ša nezúčastnil' a nezúčastníme po­litiky, ktorá by mala útočné ciele. Vždycky sme POPRAVILI 213 HOLANDSKÝCH VOJAKOV i a '' Porozumení so vše-I tkými susednými štátmi . Toto uistenie, že v Nór- V.vsiťlaé Informačného odlélonía republikán- i sku nebudú zr'adené vojenské základne má byť nknho guvernéra na zápa'^noj Snmntre oznámil, | prípravou na odmietnutie ponuky Sov'etskeho sväzu že v meste B;-kit Tin.ggl za-trelHí 213 holani- na sm'uvu o neútočení. — Aké je stanovisko tých na Západe, ktorí o Atlantickom pakte uvažujú roz­umne a nezaslepeni vojnovou horúčkou, toho dô­kazom je vyhlásenie Henry Waľacea y zahranič­nom výbore americkej snemovne reprezentantov, ..Takéto kroky", povedal, ,,povedú k hospodárske­mu zbankrotovan'u tak západnej Európy, ako aj Spo'errých štátov. A vyvolajú vojnu z ktorej ani jeden národ nevyíde víťazne". — A rovnako tak ako Atlantický fDakt považujú angloamerickl v'édni predstavíte ia za zbraň medzinárodnej reakcie v oblasti Stredozemného mora. leho cieľom je po­tlačiť bol demokratických orvkov za slobodu a so­ciálnu spravodlivosť v krajinách Stredozemného rnóra s vtiahnuť ich do sietí západného Imperia­lizmu Ocjpoyecfou t)a to 1» rozhodný boj pokro­kových síj proti utvoreniu útočných blokov a z» prekazenie úmyslov vojnových podpaľačov. V tej súvislosti neorekvapila an' zpráva z Madridu, pc­­dľa ktorej španielska vláda POd oredsedníctvcm Franca rokova'a o prigravovanej stredomorskej únii, V ktorej fašistické Španielsko má byt členomi Člna Na severozápadnom čínskom fronte nastúoľy jednotky ľudovej armády pochod proti h avnému mestu provincie Sens' Kuczmintanské oddiely všade ustuoujú. Nové zprávy hlásia, že predseda komu­­n'stickej strany Cfny Mao Tse-Tung pr'lai členov mierovej de'egácie Kuomintnnqu Podľa všetkých náznakov ide n separátnu de'eqáclu, ktorá má za­istiť predbežne podmienky ľudovej vlády a vy sondovať tak pôdu k rokovaniu. — Na oslobode­nom území pred riekou langee pripravuje Sa 45 miliónov Číňanov na prvé s'obodné voľby. Do te'to ob'asti orlpa-<á 6 orovlnc'l. Dote­rajší dočasný snem ľudových zástupcov týchto provincií side sa v najkratšom čase po voľbách, aby utvoril novú v.ádu na širšej ľudovodemokra­tickej základni. Palestína Na ostrove Rhodos bola už podpísaná dohoda o prímerí medzi Izraelom a Epyotom Dohodou sa stanovila demarkačná čiara medzi týmito kra'inaml, a to tak. že Necevská oblasť zostáva pod kontro­lou Izrae'a Demarkačná č a'ra neznamená však ko­nečnú politickú hranicu. Tá buríe určená až ne­skoršie pri definitívrtom lisoorladari veci v Pa­­testlne. RhodoSká dohoda má sa staf zák ad'~m pre da'š'e rokovania medzi tzrae om a Egyptom na jednej strane a ostatnými arabskými štátmi na stra­ne druhej. Začiatok rokova-i'a, a to naiskôr medzi tzrae'om a Zajordánskom, bpl stanovený na 28. februára. B. marca 1949 Čim lepšie sa bilde praconaf, tým lepHe sa bvde &if. č:m bohi'tši budeme, nie ako jednotliv­ci, ale ako wírod, tým viac budeme ir: jt dooré výkony ocediovaf n odmefwvať. — Predseda vlá­dy Ant. Zdpotocký. 'Význam februára je stčle iivši a rúlíčľ. Fe­­brtíďr je sáčast'ou nú^ho dneMca a cl-j h-d c­­nosti nášho ludu a nášho štátu,. — Predseda N S Dr. John. Československý ľud si dobre uvedomuje, fo znamen 'i čs.-sovietska snol práca pre naše budo­­van'e socializmu a pre zaistenie hospo 'árskej stability. Náš ľud vie tleS, áe na tomto s- ojer.ee­­tve, na tejto dmShe, z''vi.si hcznednnsf htátu a áe v.S nikdu v budŕcnor.ti nemb'e byt Českoslo­vensko oddelené od svojho sorictsľ.'cho snojenca a ohrozené vo .svojej ex’stencii. — Minister za­hraničných veci Dr. VI. Clementis. ' Podľa vzoru sov‘et-kej armády musime v na­šej ľudovodemokrnť.ckej armáde vj tvárat stále ivtenzívnej.šie železnú kázeň. Kázeň dnes uS nie je ť poslednej inštancii vôľou vykoristov teľscou, pretože armáda nie je nástrojom vykorisťo"a'cľ­­ských tried, ale vôľou prccuj'''ceho ľudu. ktorý armádu potrebuje, stará sa o ňu a vyžaduje od všetkých prislušnikov armády vzorné plnenie po­vinnosti. — Minister národnej obrany arm. gene­rál Ludvik Svoboda. Moh"tným elánom žije po februárovom vitaz­­sťue náš český a slovenský ľfd. Spoločné úsilie : ó vústavbn socializmu spája a stmeľuje Čechov ‘ a Slovákov a zvyšky nacionalizmu na obidvoch . stranách s mnohými inými bv.r'o''znymi predsudr, kami pH, našom vitáznom, pochode k sociaU'‘mu. z"pedaj'X postupne do prepadliska dejín. — Pod-j predseda vlády Viliam Široký. Nový človek sa prejavuje všade. Je to vidief-. i no maličkostiach. Nemôžeme byt síce ešte s na-' šlmi úradmi spokojní, cle predsa už na n'.nohých, Z nich vládne taký duch. aký pred februárom ne­bol Vôbec možný. Rastie nám počet úradov, ham­sa už občania nemusia lát chodiť a kde úradníci nevidia svoj cieľ tom. aby ľuďom čo najmenej.­­vyhoreli, o’e v tom, aby im pomáhali. — Primá­tor Dr. Anton Vasek. Fovietskát ľud buduje, rifazi a pokoruje si prí­rodu, poľ.šAva jej bohatstvo v záujme celej spo­ločnosti a nie rj-ff /koristnlcke c ede ..nielioľkých magnátov. — Moskovský romlás. , , VYKUROVANIE CESTY A ULICE ELEKTRINA POMGZE ĽUDOM AJ PRI ODPRATÁVANÍ SNEHU Motoristi sa skoro dočkajú bezpečnejšej jaz­dy v zime, na základe novo prevádzaných po­kusov s rozmrazovaním autostrád. Skúšky, ktoré robili asi na 150 m dlhom úseku ..vyku.-'ovanej autostrády“ sa vydarily, lebo na tomto úseku sa sneh tohoročnej zimy topil hned, len čo na­padol. Uiiržovanie s vykurovaním »tálg asi 49 Kčs za hodinu. Elektrárenský výbor g štátny hradský odbor istého njesta zriadil minulej .je­sene elektricky vykurované úseky rja velml frekventovanej autostráde. Riaditeľ elektráren­ského výboru povedal, že rozmrazovanie hrrd­­ských urobí azda koniec tvoreniu sa snehových závejov, ktoré často preruSulú dopravu v mno­­hveh častiach zcmemile. Poznarn'znc,!. že je to nrvý pokos rozmrazovania, ktorý s úspecnom použ'li. „Pokiar viem“, povedal riaditeľ. ..raz sa už o to pokúšala istá elektrotechnická, snglof­­nosf, lenže v-lnirovade, žar.aden'e . umiestila pod vozovkou nam'eote priamo do net. tak, ako sme to uroblH my. P^eto nemala úspech.” S roz­­nvAtovacinvi pokusmi pôvodu* säčall v sú­vislosti so stavbou dvoch nových autostrád. Ak sa osvedčí tepelné zariadenie do konca zimy, použijú ho aj na spojkách k prejazdom Uiadi­­tel elektrárenského výborp ďalej uviedol, že te­pelný článok je asi 30 m veľký, má 14 odporo­vých drôtov V dvoch smeroch, každý vo vzdia­lenosti asi 45 cm. Jeden smer drôtov uložili do asfaltu a druhý dô betónu. Riaditeľ povedal, že vraj nezbadal nijaký zvláštny rozdiel. Náklad prevádzky, 49 Kči^ za hodinu, Ijie je ani tpk veľký, ak uyáž'me, aké nákladné je odstraňo­vanie snehu, Náklad s inštalácigu nebude prak­ticky veľký, ked drôty budú lílásf hneď pri stavbg aútostrádv- Táto ngvá technika jxiskytuje veľa možností. Nielenže sa tak zabráni závejom a ľrdu, ale rozmrazovacie zariadenie sa bude môcf použiť v i'Iršom meradle aj ria chodníkoch pred obchodnými budovami a ňa rozjazdových dráhach ná leť..štiach. Aj majitelia domov hudú môcf mať rozmrazené chodníky a vchody. Od­borníci tvrdia, že tieto možnosti • radosťou pri- Vlt* celá verejnosť. DÁNSKO DO ATLANTIOKEHO PAKTU T ■Výkonný výbor dánskej vlá ’nnj soolátnoj demo­­kracio oúlilaaova! rszolúci.r, po.'ll’a ktorej sa Dán­sko má zúčastniť na spokipr.ácí s »im'mi demo­kratickými kra'inaml na poľtickom a brunnom poli«. Výbor rokoval o d"ns’ ej zahrani'nej poli­tike po troskotaní rozhovorov o škandinávskej vojenskej únii. V PARtZl ZAK.AZALI DEMONS-HTOVAT. Francúzska ministerská rada sa usniesla po­voliť nabudúce v Paríži iba take ve.re’ne preja­vy. ktoré majú tradičný ráz a boly obvyklé už v predvojnovej dobe V strede mesta nepovolia vôbec žiadne pouličné prejavy. Túmto zák^zotn sa francúzska vláda zrejme snaží zbaviť nepo­hodlných politických demonštrácii v parížskych uliciach. BULHARSKÍ PROTESTANTI ODSUDZUJÚ ZRADCOV. V nespočetných telegramoch a listoch, adre­sovaných ministerstvu zahraničných vecí, poli­tickým organ'zácíám a redakciám sofijských denníkov, protestantskí veriaci zo v-’etkých kra­jov Bulharska odsudzujú zradcovská a špionáž­nu činnosť svojich vedúcich duchovných, ktorí sa toho času nachádzajú vo väzení. V telegra­moch sa vyzývajú evanjel'cl. aby ieduomyscln« odsúdili tých kňazov, ktorí zneužili náboženské­ho cítenia svojich*veriacuch k tomu, aby za­kryli svoju č.nnosť v prospech imperiálistio kých štátov. PRVÝ IZRAEISKÝ PARI-AMENT PO 2.000 ROKOCH Predseda dočasnej izraelskej vlády Ben Gu­­rion vyhlásil, že smierčia komisia OSN nie ic schopná vyriešiť otázku Jeruzalema a zdôraznil, že Jerulazem sa stal ž'dnvskvm hlavným mes­tom už pred 3000 roj.mi. Pozorovatelia označujú za symbolické rozbndnutle uskutočniť prvé za­sadnutie 1?0 člcn-ŕho izra-l-kého parlzm-ntu. vyšlcho z vnltEb. práve pa pôde JcruzíRma Pre­to s výnimkou sovietskeho zástupcu delegáti zá­padných mocnri-ití renav t'viti pontlclkoľé sláv­nostné otvorenie zasadnutia, aby naznačili svoj nesúhlas so židovskými nárokmi na Jeruzalem. 43 mŕtvych pri SRAŽKE VLAKOV Zástupca riaditeľstva francúzskych železníc oznámil, že železničné nešťastie, Iiu ktorému došlo v piatok na trati Mety—Dijon pri Port Datelieri, si vyžiadalo 43 ľudských životov, 36 poranených je ešte stále v nemocnici. NÄS ZAHRANIČNÝ OBCHOD V JANTAUI Výsledky nášho zahraničného obchodu za me­siac január sú priaznivé, hoci sa javí schodok 101 miliónov Kčs. Tento schodok vypiýv a zo se­zónnych výkyvov. V tejto súvislosti treba pozna­menať, že dovoz potravín, ktorý zaťažil toho­ročnú januárovú bilanciu, zvyšuje sa pravidelne V prvých mesiacoch každého roku nad obvyKlú mieru. Pri porovnaní objemu dovozu potravín v januári r. 1948 je tohoročný dovoz potravia podsUta* oižši.

Next