Slovenský Východ, január 1921 (III/3-25)
1921-01-16 / No. 13
f ilä. remits* =:teao 13» DENNÍM Moške, 18, jaržyára 1921 ivéwvmiď NESTRANÍ QUQŘM VÝCHODNÉHO SLOVENSKU A PODKARPATSKEJ RUSI VYCHODÍ DENNE OKREM PONDgLXA , vydavateľ ' ČÍSLO ZB 50 HAL., . . T>„„ i&M iUIÖJLÄta. W NEDEĽU A SVIATOK ZA 60 HftL. REDAKCIA A ADMINISTRÁCIA v KOŠICIACH, vrnpnwnNÝ RmiifTnu PREDPLATÍ) K : na tneoiac 12 Ki, na étvrf roka 36 K. TORDAsSY-HO ULICA, CISLO 3,11. POSCHODIE. ZODPOvEDNt REDAKTOR na pol roka 72 K na celý rok 144 K . Pre Kožice Telefón č. 206. - Číslo poštovej spořitelně 400-562. HUGO FS L LA. s donáškou H K m es. - Do cudzo icniska 24 K cues. Ženská oiäxka. Postavenie ženy vo spoločnosti ľudskej až «to najnovších dôb bolo neblahé. Žene neboly priznané rovnaké práva, bola pokladaná za bytosť ■aenejcenou od muža, bola vylúčená z verejného života, nemala takrečeno žiadnych práv, ba často ani za človeka nebola pokladaná. Celé dejiny ľudstva hovoria o mužoch, a nikdy o ženách, len tu a tam vyskytuje sa medzi ženami silnejší charakter, ktorý vynútil si uznanie sveta, ale v celku žena vždy je pokladaná za bytosť neveľkej ceny a so života verejného bola vždy vylúčená. V staroveku bola jej priznávaná cena len ako matke, v stredoveku na vonok zachovávaná k nej všetka úcta, ale vo verejnom živote nebolo pre ňu miesta. Tu v novom veku začali sa ľudia spytovať, či je to spravodlivé? A došli k názoru, že je to nie spravodlivé a to preto, že žena je tiež človek a že teda musí mať určité práva i na verejný život, že keď pre ňu platia tie isté zákony ako pre muža, musí mať i príležitosť a právo o týchto zákonoch rozhodovať. Lež až do svetovej vojny tento názor bol len v teorii, lebo ľudstvo nevedelo si predstaviť, akým spôsobom by sa malo žene právo na účasť vo verejnom živote priznať a aj domnienka o menejcennosti ženy hrala tu neobyčajnú rollu Konečne vo svetovej vojne žena ukázala svoje sily a schopnosti, dokázala fyzickou i duševnou prácou, že je schopná i tých prác, ktoré až dosiaľ len mužopa boly vyhradené a že teda to právo na zasahovanie do verejného života má. Tu ľudstvo nemohlo už viacej popierať jej práv a rozhodlo se, urobiť ju rovnoprávnou s mužom, čili priznalo jej hlasovacie právo. Tým otvorilo jej cestu do života spoločenského a politického, žena dnes spoločne s mužom rozhoduje o otázkach, týkajúcich sa štátu a zákonodárstva. Bolo jej teda priznané rovnaké právo — bola učinená rovnocennou ako muž —■ d to možno pričítať za najkrajší čin. dnešného ľudstva. . v Lenže tým spôsobom nie je ešte celá vec vybavená. Žena má síce tie isté pr^va ako muž, ale táto rovnoprávnosť má i svoje temné stránky a na tie nesmie nielen ľudstvo, ale v prvom rade žena zapomínat’. Ale bohužiaľ zdá sa, že žena zapomína na tie temné stránky a že zapomína i na svoje prirodzené poslanie. Je síce pravda, že žena je rovnocenná s mužom, ale len ako občan štátu. Celkom iné poslanie a celkom iný úkol má v spoločnosti ľudskej a na tento svoj úkol nesmie zapomínat’. Jej prvou povinnosťou je materstvo. Materstvo musí jej byť cieľom, nie politika a kaviareň. A jestli žena, dnes dosiahla rovnoprávnosti, mala by dnes svoju túžbu po emancipácii obrátiť práve týmto smerom. Ako mužovi vo svete je vymerané isté pole pôsobnosti, — verejný život totiž, práca a zaopatrenie rodiny — tak žene je vymeraná iná úloha — výchova detí. Úkol tento je úkolom svätým, najväčším úkolom a najkrajším, lebo od toho, ako matka vychová svoje deti, závisí šťastie celého národa, šťastie budúcej generácie a budúcnosť ľudstva bude alebo krásna alebo nešťastná podľa toho, ako sa bude žena na svoje materinské povinnosti dívať a ako ich bude plniť. A nedá sa zaprieť, že, jestli žena len na život politický bude hľadieť, bude to najväčším nešťastím pre deti, ako zas’e naopak, jestli bude za najsvätejšiu svoju povinnosť pokladať rodinný život a výchovu budúcej generácie, získa si neobyčajných zásluh o celé ľudstvo. Záleží tedy dnes všetko len na žene, akou cestou sa dá: či cestou verejného života, alebo vráti sa zpäť k svojmu prirodzenému úkolti, materstvu. Nesmie žena zapomínat’ na to, že v rodine naskytuje sa jej veľké pole pôsobnosti. Jestli žena chce byť dobrou matkou a úctyhodným členom svojho národa, musí byť bytosťou veľmi vzdelanou, lebo ona prvá dáva dieťaťu výchovu. Škola je už druhým činiteľom. Jestli matka dá dieťaťu dobré základy, zachová si ich ono pre celý život, práve ako špatné prvé dojmy vychovávajú špatného člena ľudskej spoločnosti.' Tu teda, v materin štve je jediné pole pôsobnosti pre ženu. Jestli vysiela svojich členov i do parlamentu, nesmie ani tu na svoj úkol zapomínat’: i tu musí v prvom rade by ť oným činiteľom, ktorý bude spory upokojovať a urovnávať, nie však ich zväčšovať. I tu musí svojmu národu byť tým, čím je manželovi, totiž vernou družkou života, ktorá svojou nežnosťou, láskou a oddanosťou upokojí vysilené nervy upracovaného muža, ktorá musi urobiť mu pobyt v domove vítaným odpočinkom a ktorá musí vyrovnávať spory, veštiace búrky a nešťastie. Materstvo a domácnosť sú úkolom ženy a na tieto nesmie ona zapomínat’. Jestli vstupuje dnjp i do verejného života, musí si uvedomiť, že jej povinnosťou je, urobiť svet šťastným a krásnym. A dľa toho, ako úkol svoj pochopí a ako v novom poli svojou pôsobnosťou bude pracovať, bude jej svet povďačný, lebo ju bude preklínať. Získajúc rovnoprávnosť, musí ďalej isť za svojim poslaním, musí túto rovnoprávnosť počítať len za vítaný prostriedok k vyplneniu svojich povinností v domácnosti a materstve a tieto dve idee urobiť predmetom krásnej a vznešenej budúcej — ženskej otázky. Košice, 15. januára 1921 Womack» Pomery v Podkarpatskej Rusi. Interview zpravodaitu „Slov. Východu“ s guvernérom Podkarp. Rusi dr. Žatkovičom. Z Užhorode, 15. jam (Pôvodná zpráva.) Náš zpravodajca mal príležitosť hovoriť s guvernérom Podkarpatskej Rusi dr. žatkovičom o pomeroch v Podkarpatskej Rasi a boly mu oznámené tieto informácie: Voľby. Je mojou úsilovnou snahou, aby voľby do snemu Podkarpatskej Rusi vykonaly sa čím najskorej, lebo terajšie pomery krajiny to nezbytne vyžadujú. Sú tu však niektoré technické a fyzické prekážky, ako sostavenie soznamu voličov, tlač kandidátnych listin, sú to ohľady na reklamačnú lehotu a i., ktoré spôsobujú, že provedení volieb do konca mesiaca marca 1921 je absolútne vylúčené. Teprve po tejto dobe bude snáď možné pomýšlať na stanovenie presného termínu. Čo sa prúbehu a výsledku volieb týka, som presvedčený, že pokoj nebude nikde v najmenšej miere porušený a že z volieb vyjdú víťazne — Slovania. Budúci snem bude z veľkej časti slavjsnský t. j. antimaďarský a to zaručuje, že vec Podkarpateruského ľudu, ako aj .najužšie vzťahy tejto krajiny k Československej republike budú čím najlepšie zabezpečené. Dnes je už isté, že všetky ruské strany bydú v sneme vo všetkých otázkach okrem jazykových, úplne solidárne a na tejto solidarite vybudujú sa pevné základy šťastnej existencie Podkarpatskej Rusi. Verím tomu, poneváč všetky známky tomu nasvedčujú. Veď v tak urputných náboženských sporochj akými tieto až do dnes boly, možno očakávať konečne skoré rozrešenie a myslím, že aj uspokojivé. V Podkarpatskej Rusi tak ako v celej republike, bude každému občanovi zaručená úplná sloboda viery a tiež aj všetok cirkevný majetok bude chránený zákonnými ustanoveniami. Tým bude náboženská otázka pre nás definitívne odbavená a tým prestane tiež to nedôstojné politikárenie, ktoré sa s ňou až dosiaľ robilo. Maďarská propaganda. Utvorením slovanskej väčšiny v sneme poskytne sa nám možnosť pracovať bezpečne s najväčšou intensitou na vnútornej konzolidácii pomerov tejto krajiny, najmä ale na vytvorení solidných základov k priateľskému spolužití s Maďarmi. Maďari tu, ako Nemci v Čechách, nesmieria sa ešte dlho s dnešným stavom a budú preto terajšú svoju propagandu namierenú proti Československej republike, proti českému ťiradníctvu a českému hospodárskemu životu, prevádzať i na-dalej. Ich cieľom je vyvolať neporozumnenie a nepriateľstvo medzi Rnsinmi a Čechmi, z čoho mohli by nakoniec nami najviac získať. Lež tieto ich snahy zostanú vždy marné, lebo Rusíni nikdy nezapomenú tisícročného utrpenia, ktoré museli snášať pod ich jarmom a nikdy neodvrátia sa od svojich slovanských bratov, od ktorých očakávajú že im poskytnú tú najširšiu autonómiu, tak potrebnú pre vybudovanie národného a politického ich života. Ináč ovšem dáme Maďarom správu čisté demokratickú, ako i všetka práva menšiny, ktoré im prináležajú, v nádeji, že u nich predsa len na koniec zvíťazí zdravý rozum, a že zanechajú zbytočného iredentizmu a priložia ochotne pomocnú ruku k spolupráci pre blaho svoje aj tejto krajiny. »Komunizmus je tu nemožný.» Mentalita našich Maďarov objavila sa v pravom svetle práve pri poslednom komunistickou: puči v Užhorode ako ozvena známych pražských udalosí vyvolanému. Ukázalo sa jasne, že boli okrem židov a cudzích agitátorov len Maďari, ktorí huckali najviacej robotníctvo do stávky a to boli tiež v prvom rade ti, ktorí boli odhodlaní previesť stávku do všetkých dôsledkov. Nonazdáli sa ovšem tých smutných koncov, ku ktorým celá ich akcia dospela, lebo nie len že ztroskotali na energickom .postupe úradov, ale oni v skutočnosti zasadili i komunizmu na Podkarpatskej Rusi takú rann, že je tu proste nemožným. Možno teraz povedať, že III. Internacionála v čase 4 až 5 mesiacov dohraje tu svoju úlohu úplne tým ľahčie, že Rusíni, v ktorých prebudil sa dnes silný nacionálny duch, nestrpia ďalej, aby boli ovládaní ľudmi tohoto druhu a že vláda je pevne odhodlaná vypovedať všetkých cudzích provokatérov z republiky resp. z Podkarpatskej Rusi bezohľadne. V ohľade zásobovacom je o P. R. postarané. V ďalšom rozhovore zmienil sa p. guvernér o zásobovacích pomerech na Podkarpatskej Rusi, pri čom vyhlásil, že po tejto stránke fonde o krajinu celkom dostatočne postarané, ak dodrží rumunská vláda smluvu, uzavretú s ňou na dodávku 2700 vagonov kúkurice a 500 vagonov múky. Ku konci potom zdôraznil, že zprávy maďarských novin, ako by medzi ním a pražskou vládou vyskytlo sa nejaké nedorozumenie, sú úplne bezpodstatné. Považuje za svoju prvú povinnosť pracovať nielen pre blaho Podkarpatskej Rusi a jej ľudu, ale i tak, ako to záujem celej republiky vyžaduje. Lístky na cukor budú zrušené ? Praha, 15. (Póv.) Jednáte ľský sbor cukornej komisie usniesol sa navrhnúť zrušenie cukorných lístkov ak bude cena vývozného priemyslového cukru snížená na Kč 10 — a cena tuzemského priemyslového cukru snížená na cenu cukru konzumného. Stávka hostinských pomocníkov v Prahe. Praha, 15. (Pôv.) Hostinskí pomocníci a robotní,í sa usniesli zahájit dnes stávku, poneváč nebol prijatý požiadavok pre zrušenie zprepitnéiio a rátanie 10 proc. k cenám hrubej tržby.