Slovenský Východ, jún 1921 (III/123-147)

1921-06-01 / No. 123

2. strana. ___ _________ __ statky berú, viera, obilie a ja neviem, čo ešte. No my sme ich upokojib', že však takto celý slovenský národ nesmýšľa a to, čo sa píše v ľudáckych novinách, nie je tak pravda, ako to oni píšu. Ale aj to ma bolelo, keď som si spomnul, že aj u nás naši gazdovia takto na Cechov na­dúvajú, že oni zavinili drahotu a ksd da­komu prasa zdochne, hneď to svedú na bratov Čechov. To je nie pekne a to musí boleť každého opravdivého republikána. No môžem povedať, že tí, čo boli s nami teraz v Prahe, celkom ináč poze­rajú na bratov Čechov, lebo videli, že je to národ pracovitý. Išli sme o 4 hod. ráno vlakom a videli, ako českí gazdovia už boli na poli a pracovali. A išli sme Moravou o 8 hod večer a videli sme ešte roínicky ľud na poli. Bratia Slováci — ja som videl- kus sveta, bol som na ďalekom Sibíri, stýkal som sa s Čechmi a aj inými národmi a môžem Vám povedať, že nie je pravda, čo o našich ľudácke noviny. rodných bratoch j píšu Skoda, že ste všetci nemohli isť As nami do Prahy, boli by Ste sa sami na vlastne oči presvedčili o vlast­nostiach bratov Čechov. A prosím Vás len, keď Vám budú Maďari, maďaróni a ľudáci hovoriť piano o bratoch Čechoch, aby ste im neverili, lebo to všetko sú lu­­haniny, ktoré majú len ten cieľ, aby me­dzi Čechmi a Slovákmi spôsobili vojnu a aby zas prišlo staré maďarské panstvo. Verte len tomu, čo sami vidíte a zkusíte Návrh školského inšpektorátu ohľadom sriadenia súpisu školopovinných deti. Mestská rada sa usniesla na návrh škol­ského inšpektorátu II. v Košiciach vzhľa­dom na význam riadnej návštevy školy so strany školopovinných založiť v Košiciach kataster školopovinných detí, — Súpis ,sa prevádza každoročne v me­siaci júli. Opis katastru sa predloži pred 31. augustom každého roku správam škol ľudových, ktoré správy výsledok zápisov prevedených v prvej polovici septembra s katastrom srovnaju a rodičov nezapísa­ných deti do 15. septembra k dodatoč­nému bezodkladnému zápisu výzvu. Ro­dičia 25. septembra každého roku nezapí­saných detí podľahnú peňažnej pokute, ktorá sa administratívnou cestou dotyčným rodičom náloži poťažne zinkassuje. Správcovia všetkých ľudových škol v Košiciach sú povinní do 25. septembra každého roku soznam tých rodičov, kto­rých detí neboly zapísané, pre dostreť mest­skej rade. Mestská rada poveruje svedením sosta­­venia katastru zápisníka kuratoria štátnych ľudových škôl v Košiciach, ktorý za agendu zápisníka a vedenia postavenia katastrov ročite 2000 korún odmeny dostane od mesta. — Mestská rada žiada školský inšpektorát a kuratórium, aby menoslov tých učiteľov, ktorí by dotyčný kataster sostavili, pre­dostrel, ďalej žiada o sdelenie, že koľko dní bude trvať ten súpis, aké diurna žia­dajú dotiční za provedeme súpisu. Konečne žiada sdelenie mena tej osoby, ktorá — súc súčasne zápisníkom kura­toria školského ,— má byť poverená s ve­dením sostavovania katastru a ktorú osobu mestská rada mieni ku kultúrnemu refe­rátu mesta Košíc ako odborného poradcu ľudovej školy prideliť. Mestská rada vyzýva školský inšpektorát, aby ku súpisu potrebná tlačiva si na čäs od štatistického úradu zadovážil vzhľadom na to, že tieto tlačiva je mesto nie povinná obstarať. Mestská rada vyzýva školský referát, aby do ohľadu berúc krušné peňažné po­mery mesta hladel na minimum, zmierniť výdavky spojené so. súpisom. — CT tom upovedujeme: 1. Školský inšpektorát II. 2. Kuratórium štátnych ľudových škol v Košiciach [do ruk p, Karola Murgaša riaditeľa št. reálného gymnasiumu] Košice. Košice, zo zasadnutia mestskej rady vy­držiavaného 23. mája 1921. Mešťanosta. Po perí vtáka, po reči človeka 3422 a po vôni „Buohiin“ poznáš. Vydrova továrna poživatin PľÉä-líli Ľudia sveta! verte, že najlepší slaďaľad je v kaviarni --------------- 3445 SLOVENSKÝ VÝCHOD. Domáce zvesti. Z Nár. Shromaždenia. S8. schôdza poslaneckej 'snemovne. Praha, 31. V. Predseda Tomášek zahajuje schôdzu po 2 hod. odpuludnie. Snemovňa schvá­lila v druhom čítaní osnovu zákona, kto­rým sa ustanovuje platená dovolená pre robotníkov pri dolovaní vyhradzených nerastov a zákon o ďalšom dočasnom zvýšení baníckych zaopatrovacích platov. Ďalším predmetom bola zpráva právneho výboru o nariadenie vlády ČSR. zo dňa 24. júna 1320 o dočasnom poistení cud­zozemských poisfovieň poisťovňami do­mácimi. Vláda chce zakročiť v tom smeru, aby usnadnila prevod od ústavov cudzo­zemských na ústavy domáce. Záujmy poistencov sú v smysle citovaného zá­kona dostatočne chranýené, poneváč po­istky majú byť tak robené, aby súdna príslušnosť bola v našej republike, lebo dosiaľ je oboje v cudzine, najviac v Ra­kúsku. Boj proti dražobe. Praha, 3 1. V Ríšska hospodárska rada odobrila na dnešnej schôdzi tuto rezolúciu : Vzhľadom k naoddôvodnenému predražovaniu vy­­garbovaných koží z kravín a podošvíc následkom vypísania neveľkej vojenskej dodavky žiada ríšska hospodárska rada 1. aby úrad pre znemožnenie užery vo všetkých tovarniach na garbovanie koží ziste nahromadené zásoby koží cieľom zdražovania uložených a zavidol trestné pokračovanie. 2. aby ministerstvo obchodu všetkým závodom na vojenskej dodávke pracujúcim prikázalo potrebné kože za bežné ceny v dobe zadania dodavky t. j. 15. apríla 1920 za kože platené. 3. aby bolo urobené opatrenie cieľom zamedzenia zdražovania aby dovoz lac­ných koží z cudziny bol uvolněný bez značnějších colných poplatkov. Ďalej bol schválený ustanovenia dodatok posl. Mlčocha, že druhého odstavca p\ati tiež pre tie družstvá, ktoré vzhľadom ku krát­kej dodacej lehote zakúpily kože za vyššie ceny. Rozdiel preplatenej ceny ncel je týmto družstvám od továrni vrátený. Na podnet posl. Srbu ríšska hospodárska rada navrhuje aby zbytok tova­ru odevného úradu bol za použitia zvyšku tejto ústredne zlacnený tak, aby mohol byt pomocou ministerstva zásobovania a soc. pečlivosti rozpredaný, prípadne roz daný charitatívnym ústavom, ťažkým in­validom. choudobným školným detom a vôbec osobám, núdzovej podpory potrebu­júcich a aby zamedzená bola hroziaca dražoba ovociny usniesla sa ríšska hospodárska rada. aby ministerstvo pre zásobovanie ľudu vyhlásilo pre prenájom sadov primerané ceny za ovocie na stro- moch a pri čerešních najvyšej 60 hal. za 1 kg, ktorých prekročenie bolo by súda­­mi proti úžere bezpodmienočne stíhané. Vývoz ovocia do cudziny môže byt po krytí domácej spotreby povolený toľko so súhlasom ministerstva pre zásobovanie ludu a poľnohospodárstva. Ku konci us­niesla sa ríšska hospodárska rada na rezolúcii, aby bola zrušená Čs. pivovárska komisia. Úprava mzdových pomerov poľnohospo­dárskeho robotníctva na Slovensku. Bratislava, 31. V. Expozitura ministerstva polnohospodar­­stva pře Slovensko' oznamuje: Na základe usnesenia ministerskej rady bola práve vydána úprava mzdových pomerov poľno­­hosp. robotníctva na Slovensku. Za zá­klad úpravy bol vzatý výsledok jednania organizácie zamestnaných a zamestnáva­teľov, pokiaľ bolo docílené dohady. V otáz­kach stranami nedojednaných spočíva úprava na tak zv. Šrobárovej smlúve, poskytujúcej ďalej zamestnancom podľa vzoru ujednania českých zemí ošatovací príspevok. Tým je otázka kolektivných smlúv na Slovensku na rok 1921 roz­riešená a je teda odôvodnená nádeja, že sa tým dostane polnohosp. výrobe pokoja, ktorého v zájme štátnom nezbytne po­trebuje. Finančné jednanie Č. S. R. s okolnými štátmi Praha, 31. V. Okrem jednania s Rakúskom a počí­najúceho práve finančného jednania s Maďarskom, chystá ministerstvo financií materiál pre úpravu finančných otáziek medzi Čs. republikou, SHS, Rumunskom a Bulharskom, s ktorými boly dosiaľ na­viazané len obchodné styky. Najaktuálnej­šie je jednanie s vládou bulharskou. Mi­nisterstvo financií zadovažuje si prostred­níctvom sväzu priemyselníkov a obchod­ných i živnostenských komôr zvláštny súpis pohľadaviek našich príslušníkov o­­proti Bulharsku bez rozdielu smluvenej valuty. Svetový sjazd esperantisíov v Prahe. Praha, 31. V. Od 31. júla do 6. augusta bude v Prahe 13. svetový sjazd esperantistov. Počíta sa s účasťou asi 2500 osôb. Vlá­da prevzala protektorát. Ministerstvo že­lezníc povolilo 50 proc. sľavu jazdného. Zahraničné zastupiteľstvá boly vyzvané”, aby žiadaly od účastníkov sjazdu za visa len polovičný poplatok, Slovenské studentstvo v Prahe. Praha, 31. V, Dnes ráno prišlo na Masarykovo ná­dražie 250 študentiek a študentov z Košíc k prehliadke Prahy 1. júna 1921. Zaiiraiiiciié zvesti. Nemecko platí. Berlín, 31. V. Ríšske finančné ministerstvo oznamuje reparačnej komisii nabída sa ďalších 50 miliónov zlatých mariek v deviziach ako druhá splátka na miliardu zlatých mariek, takže teraz je nabídnutých dovedna 200 miliónov zlatých mariek. Súd nad vojennými previnilcami. Lipsko, 31. V. Dnes počal tretí proces s válečnými previnilcami za predsedníctva senátneho prezidenta dr. Schmidta. Zodpovedal sa robotník Albert Neuman z Ostrova pre týranie a urážanie anglických válečných zajatcov v tábore pommenrsensdorfskem jPomoransko). Okrem anglickej úradnej osoby sú na pojednávaní prítomní z roz­kazu francúzskej vlády dvaja francúzski advokáti a jedon francúzsky tlmočník. Drohrné zvesti« Program nemeckého říšského kancelára dr. Wirtha obsahuje plán, zaviesť 20 proc. zvýšenie cla na nemecké výrobky, uholný monopol, cukorný monopol, upravenie liké­rového monopolu, zvýšenie robotníckej dane a zdvojnásobenie dane z obnosu. V bavorských kruhoch počuť, že mini­sterský predseda von Kahr vyjednáva so zástupcami anglickej vlády v Mnichove o otázke odzbrojenia občianskych vojsk. Ako sa oznamuje, spokojí sa anglická vláda s čiastočným odzbrojením. V solnohradskom plebiscite o pripoje­nie k Nemecku hlasovali proti pripojení komunisti a šľachta. Dľa zpráv z Helsingforsu usporiadaly rudé vojska veľký pogrom na židov v Homelu. Pogromom, vedeným Budjeninom, padlo za obeť niekoľko sto židov. Divadlo a umenie. V stredu, dňa 1. júna premiéra opery „Braniborí v Čechách“ od Bedřicha Sme­tanu. V partii Jíry vystúpi pohostinsky tenor juhočeského Národného divadla Leon Geitler. PALMA BESEDNICA. Prel PODTATRANSKÝ: » . Pobraílmci. [Zo srbského.] (Pokračovanie.) „Nie!“ — odpovedal osloveny a svojim súdruhom rozprával ďalej, ako dvaja šu­­hajci napadli Turkov vo spaní, ale Turci ich zbadali a privítali střelbou, tak že jeden zo šuhajov ostal mrtvy na mieste. —■ Xenia bola celkom zmorená, keď prišla ku krčme, ale teraz strach a neistota do­daly jej sily. Nemyslela viac nä spanie, ani nerozmýšľala, že mrtvý šuhaj môže byt i celkom neznámy a cudzý. Ona bola presvedčená, že usmrten musi byť Danilo alebo Alil. „Keby len nebot ani jeden*-z nich!“ vzdychla si a utekala ďalej. Nedbala, že ju obklúčuje hustá'íma a že kračia samotná. Ona len ponáhlala sa a myslela na pobratimeov, ale bala salmeno jednoho z nich vysloviť. Noc zapríčinila cestu neschodnou, ale Xenia nedbala na prekážky, ktoré ju ha­tily v chôdzi. Keď konečne vyšiel mesiac, zdalo sa jej. že samotná blúdi medzi hro­­bami. Veľké skaly vypínaly sa ako pom­níky na ohromnom pohrobisku; ich tône rozmáhaly jej strach a rozsypané skálie po ceste ranilo jej nohy. Jej vzdychy niesly sa tmavou nocou, ako boľasíné vý­kriky Bohom zavrhnutých duši. Tak utekala celú noc v neobydlenom a skalnatom kraji. Kedy-tedy prevrhla sa na skalu a padla na tvrdú cestu, ale boľom duše svojej hnaná vyskočila zas a po­náhlala sa ďalej. Studená voda od mornaror, ktorú v ho­rúčosti vypila, potom namáhavá cesta a slová muža pred krčmou zapříčinily, že v zimničnom rozčúlení triaste sa na celom tele. Nad sebou počula ten zunonie a kvil­­bu, a v ušich hučalo ten šumenie akoby so skaly na skalu valiacej sa vody. V čia­stočnej pomatenosti hovorila ku svojej matke, prihovárala sa k bratovi a modlila sa k Bohu......... Rania zora vykúzlila jej pred zrak ute­šený obraz, ktorý obdivom naplnil jej srdce. Zo svojej, vysokými bralami oto­čenej dedinky vyšla teraz po prvý raz. Nevedela, že okrem skalnatého môže jest­vovať aj taký kraj. kde kvietím a zelenou trávou posiata rovina zanáša dušu v ne­tušená svety blaha a radosti. Hľa, pod jej nohami vynorila sa razom zrkadfistá pla­­dina Skutarskeho jazera, ktorého vlnky zábavne pobozkávaly kvietím posiaté bre­hy. V jeho čistej vode odzrkadľovaly sa končiare okolných vrchov a stromy vo svojej zelenej nádhere skláňaly hlavy svoje nad priezračným jeho povrchom. Xénia zaslala zadivené, — bola dojatá presvedčením, že už iste umrela a teraz že anjel prenáša jej dušu do kraja več­ného pokoja a blaha. Roztvorila náruč svoju, akoby objať chcela tú neviditeľnú bytosť, ktorá jej takúto krásu vykúzlila pred oko. — Spocítila zas novú silu v údach svojich a touto novou silou hnaná spúšťala do doliny. — Cesta, ktorou kráčala, bola popretrho-Gumový vaná zákrutami, ba kde tu i jaskom, vy­rúbanými do tvrdej skaly. Tu ešte pano­vala noc, ukrytá v jaskoch a zákrutách, ale nad nimi rozlialo sa už svetlo rána. Neďaleko takejto zákrutz zostala Xenia ako zdrevenetá stáť. — Ruky svoje po­zdvihla ku sluchám, kdežto jej v očiach zračilo sa zadnenie. Zpod obluku jaskú tiahol smutný po­chod. Vážne postavy mužov kráčali ticho popri voze, v ktorom koly zapriahnuté dva silné voly, a na voze, čečinou a leto­rastami ozdobenom, ležal mladý muž, blädy, mŕtvy. Pol obličaja zakrývaly mu čierne husté vlasy, slepené krvou, ktorá pramenila sa hlbokej rany. Xenia vystúpila na neveľkú skalu, aby lepšie videla, čo sa pred ňou deje. Ale keď pochod priblížil sa k nej, jeden z Černohorcov poznal ju a riekol ku Milo v i: „Tvoja sestra!“ — Voly zastaly a Mil vuskočil, objal Xéniu a šeptal: „On je mrtvy! — Áno, Danilo je nie viac na svete. Nie mojou vinou! Ranené­­zdvihnul som na ramená a niesol a dru­hou guľkou trafene’ skonal v mojich ru­kách! — Ale Xenia ho nepočula. — Boh smilo­val sa nad ňou a odňal jej bôk na veky. Ona už nepoznala svojho brata a nazdá­vala sa, že spočíva v náruči svojho milo­vaného Danila. „Nie, — nie ty!“ —šeptala. — Mil je mŕtvy! — Ty môj Danilo, už si teraz slo­bodný! — Už nemáš pobratima! — Teraz môžeš svoj sľub splniť! — Kedy, miláček môj, kedy zasvätíme svadbu?“ — —

Next