Slovenský Východ, júl 1921 (III/148-173)
1921-07-01 / No. 148
n sa zadumal nad tým čo 5o je dnes, že som rozmý: e nám dobre tak to byt od veto če zapájajúceho slnca láni tých oblokoch a kopuloviíei iliky, keď som opustil breh nastúpil zpiatočnú cestu k ;dný pohľad na druhý breh, raílých našich otrokárov a říznul mi z očú . . . diny pozdejšie vlak m a už i m-ovu. Na ozrutné vj^zývavé trihomskej baziliky, čnejúce Dunajon|> díval som sa z ľ ml nezmizlo z očú. júla 1921 ledné zvesti. Poľská vláda. o Skulskiho Varšava, 30. VI. bol menovaný czkiewicz, doterajší novogro:in, • ministerským predsedom. Mičura na dovolenej. Bratislava, 30. VI. ire správu Slovenska dr. Mill dovolenú a neúřaduje až do lá vr at z dovolenej bude oznáňnách. Ministra zastupuje chef j y dr. Kallay. :este k odzbrojeniu. Washington, 30. VI. i reprezentantov schválila 340 om návrh, podaný senátorom námornom rozpočte. Návrh ‘ezidenta, aby zahájil s Velni a Japonskom vyjednávanie §ho odzbrojenia. :e francúzskej politiky. Paríž, 30. VI á komisia snemovne jednala predsedu ministerstva v pričnej politiky. Schválila nieícii. Žiada vládu, aby pred itočnením nemeckých záväzzrušená žiadna hospodárska i Nemecku Horné Sliezko zdelené podľa hlasovania ľudu obci. Francúzsko nesmie počkej vláde finančnú ani vooc, preto, že Grécko sproe zamietlo. atentát na juhoslav. princa. Belehrad, 30. VI. LO hod. odpoludnie išiel princ rohliedku vojska v prievode 0 predsedu Pašiča. Pred buničného ministerstva hodil na ický agitátor, ktorý sa vrátil ktorý v komunistických krulámy pod menom „Trocký“ však výbuchla vo vzduchu, išinou vojakov bolo ranených, ranený nebol. Robotníci vrhli Ika, ktorého polícia len s vetři z-chránila pred lynchovaním. 1 išiel potom ďalej a podlá bviedl prehliadku vojska, e slávnosti v Juhoslaviansku. Osek, 30. VI. zahájené sokolské slávnosti, dobené zástavami, na uliciach -----—á slávobrány. Sokolskí hostia sú oduševnené vítaní. Menovite srdečné ovácie boly .usporiadané poddôstojníckej škole záhrebskej. Prišli tiež československí Sokolí v čele s drom Scheinerom a Vaničkom. Najpočetnejšie sú na siete zastúpení Sokoli z Vojvodiny a zo Srbska. Je možno hovorif, že je to dosial najväčší juhoslovenský slet sokolský. Boly už závody i zkúšky, pri ktorých tribúny boly huste obsadané. Potom bola konferencia zástupcov delegátov všetkých sokolských žún juhoslovanských. Druhý deň bola na c .ičisku slávnostná rozpomienka |Vidova danú, potom bol sokolský sprievod mestom, kde obecenstvo usporiadalo Sokolstvu ovácie. Pred 1 >árňami prehovoril dr. Scheiner. Z banketu na počesf sokolských hosfov, bo’ poslané pozdravné telegramy princovi y laiiárovi a prezidentovi Masarykovi. Verejne c, tonie bolo r účasti ludu. prokuristov a dirigentov filialiek, návrh na menovanie riaditeľských zástupcov a dirigentov filialiek nech je predostretý vopred personálnej komisii, nesuhlasí-li personálna komisia s návrhom, menuje riaditeľstvo dotyčného vedúceho úradníka z terna navrhnutého personálnou komisiou. 2. postup a renumerácia riaditeľov, ich zástupcov, prokuristov a dirigentov filialiek. O príslušných návrhoch nech je pred tým, než budú predložené správnej rade, vyrozumená personálna komisia. Personálna komisia je oprávnená schvalovat smluvný pomer riaditeľstva a zamestnancov [viď § 1 okrem vrchného riaditeľstva] ďalej je povinná poradit sa o veciach, ktoré jej má riaditeľstvo v čas dodat a svoje usnesenia oznámit riaditeľstvu čo možno najrýchlejšie. Personálna komisia radí a usnáša sa ďalej o iniciativných návrhoch v osobných veciach, ktoré boly podané jej členmi. Tyto usnesenia nech sú najneskôr do 14. dní predložené vo forme návrhov personálnym referentom ústavu riaditelstva, aby o nich rozhodlo. Členom personálnej komisie je zaručená immunita a jednanie jej sú dôverné. Inštančny postup, Ked sa personálna komisia usnesie tak, že sa fo odchyluje od náhľadu personálneho referenta, predloží sa vec riaditeľstvu. Ked nie je možným docieliť dohody ani s riaditeľstvom, predloží personálna komisia takú vec ku konečnému rozhodnutiu správnej rade. ktorá musí byt najmenej do jednoho mesiaca od pôvodnej schôdze personálnej komisie svolaná. Správna rada je najvyšším rozhodčím orgánom v spore personálnej komisie a riaditeľstvom. Naproti tomu navrhuje „Sväz bank“ aby činnost personálnej komisie bola len čisté poradná a vyhradzuje jej síce tiež právo odvolat sa ku správnej rade, avšak s akou úprimnosfou je toto odvolanie myslené, vysvitá z toho, že až do rozhodnutia správnej rady zostáva v platnosti rozhodnutie riaditeľstva. Úradníctvo nemôže po zkúsenostiach nadobudnutých u príležitosti rôznych úmluv, ktoré uzavrelo s riaditeľstvami a kde neholý urobené presné ujednania a kde v dôsledku rozhodnutia ponechané bolo na vôli riaditeľstiev n ^právnych rád, spokojit sa s poradnou funkciou svojich personálnych komisií, poneváč vo všetkých prípadoch, kde neboly riaditelstva ujednáním presne viazané, nedbalo sa nikdy a nikde poradného hlasu úradníctva. Personálne komisie ako sbory poradné staly by sa ien maskou pre ďálej trvajúcu ľubovôľu a despotizmus jednotlivých riaditeľstiev, naproti tomu voči verejnosti robily by klamný dojem pokroku milovnosti a socialného cítenia riaditeľstiev, ktorými vlastnostmi, by sa tyto rady chválily. Sdruženie peňažného úradníctva odbor v Košiciach. neho úradníctva, ktoré dnes stojí v spravodlivom boji za ľudské práva za sociálnu spravodlivosť. Bankové úradníctvo chcejúc vyjádřit prenikavosť a veľkosť reforiem shromáždilo sa na schôdzke dňa 28. júna v Košiciach, kde ostro skritizovalo činnost silných jedincov, riaditeľov a správnych radcov, menovite utvrdilo svoju solidaritu pred istým víťazstvom. Prítomní zástupci strany čs. socialistov br. Benda a zástupca odborovej organizácie železničných zamestnancov. Jednoty br. Just, uistili v boji súce úradníctvo všestrannou pomocou, nielen zastúpených skupín, ale i národne socialisticky a demokraticky cítiacich ludi. Silami, ktoré udržuju nesociálnu politiku, bola zneužitá i štátna polícia, ktorú riaditeľstvo Živnobanky [povestný riaditeľ Císař] dalo povolat na úradníctvo pred dáždom schované v bráne domu mimo banky, obávajúc sa patrné neseriosného spôsobu boja, súc zvyklé hľadef na všetko pod zorným uhlom kapitalistickej morálky. Úradníctvo nezná však taký spôsob boja, ačkolvek by mohlo verejnosti odhalit nečestné spôsoby obchodovaní Tiank a pod. a vedie tento boj čestne, očakávajúc vítězstvo spravodlivej veci. [„Banky ste nezaložili“ namietol istý riaditeľ pri intervencii]. Rozvoj a vzrast čes. peňažníctva nie je však výsledkom veľkých jedincov, naopak dokazuje, že bankovví úradníci, ktorí boli činiteľmi pri stavbe týchto bank, s ktorými v živote národohospodárskom bolo počítané však ako s podriadeným, špatné plateným človekom, ačpráve však známe je a dokázané, že práve to bola schopnost úradníctva a zamestnanectva, že banky dnes vo svojej výške stoja. Prepúšťacie listy pre tých, ktorí hája spravodlivé záujmy a povýšenie snáď pre zrádcov, pripravujú kňazi Boha nemravnej morálky, zástanei zásady, vykorisťovanie človeka človekom, ktorí bez rozmyslu vychádzajú vo 24 hodinách 3.000 ľudí na ulicu. Boj, ktorý Vám bol vnútený, prijímame na seba, zradcov nenávidíme,“ sľúbil zásíuoca strany československých socialistov br, Benda i odborový tajomník Jednoty železnič. zamestnancov br. Just, ktorý vyslovil tiež vrelé sympatie železničného proletariátu, čo bolo zdôravnené spontaným sľubom všetkých shromážděných, že solidarita v žiadnom prípade nebude porušená. K boju samotnému pripojilo sa diaüui^i.» ----------<■----‘oWm všetkých filiálok v Prešove, v Bardiove, v llžhorode a Huste. Ostatní na celom východnom Slovensku a Karpatskej Rusi. K dišpozícii fondy zaručia možnosť sotrvania v zápase až do plného víťazstva. Vytrvajte, lebo ste povinní sebe i svojim rodinám a svojim nástupcom zabezpečiť existenciu, aby ako dosiaľ neboli vydaní na milosť a nemilosť tak zvaných silných jedincov. Boj Vám bol vnútený,' Vy ste ho prijali a proletariát celého sveta prijíma tento boj za svoj. Hor sa až do konečného víťazstva! Jednota zamestnancov československých železnic pre Slovenský východ a Podkarpatskú Rus v Košiciach. í slnko a námaha predobila, že záchrany sbor prípadoch, ktoré ahké. Slávnostná O- - ■ - končená priateľskou akadémiou v Obecnom dome. Na 30,000 venkovských hosfov ro; ielo sa potom všetkými smerami ojich domov. Náš film. Momentky z divadla. Bolo to 21. júna, v deň 300 ročného výročia popravy českých pánov na Staromestskom námestí v Prahe. V národnom divadle v Košiciach hrali — ako slávnostné predstavenie — kus „Z otroctva vekov“ od Srobára. Ked v prvom dejstve publikoval obecný notár manifest cisára Františka Procházku „Mojim národom“ a nútil občianov k zavolaný; „Éljen Király!“ „Éljeii Magyarország ľ‘ — zapomenula sa biletárka Slovenského Národného divadla na strednej galerii a zvolala za všeobecného ticha, jediná v celom divadle dost hlasité: „Eljen!“ Je prirodzené, že to zvolanie vzbudilo v jej najbližšom okolí utajovanú búrku smiechu a že tiež dostalo sa jej za tú ochotu niekoľko šťavnatých nadáviek [galéria má svoje práva]. Ja sem sa tej ženy zastal. Čo mohla ináč hovorif než ako cítila v tom okamžiku ? Nie sú nám tak škodliví tí, čo to povedia ako tí, čo to vedia v sobe utajit. Sedel som v divadle a nemajúc v prestávke čím svoju mysel zamestnávať [lebe reklamnú strakatú oponu režie Slovenského NáicJného divadla publiku preč oči nespúšťa] venoval som svoj vz-ácnj čas súsedom s oboch strán. Pretože môj súsed nä ľavej sfrsme spal a nemoho. som sa tak od neho nič dozvědět, obráti, som svoju pozornost k pravému a to nebol súsed, to bola — dievka. Jej sympa tie sa klonily asi na stranu jej druhéhc súseda, pretože k nemu nakláněla i svoji! kučeravú hlavičku nápadne dôverne, Zachytil som kus ich rozhovorů; On sa..i -al ’-íl ,a „Hubičku“ ’ Tít - * uraf po piate raz.“ Zase sa k nemu naklonila a riekla pološeptom: „Pretože asi myslia, že sa -.hubičiek“ nikdy, nikta neprejí.“ Štuka. Robotnícka Olympiáda. Praha, 30. júna. Včerajší posledný deň Olympiády bol zahájený manifestačním sprievodom, ktorý vyšiel po 10 hod. dopol. z námestia kráľa Juraja na Kráľ. Vinohradoch a došiel o 11 hod. na Staromestské námestie, kde bol veľký tábor ľudu. V čele sprievodu kráčal pradseda strany social, dem. A. Nemec a predseda N. S. Tomášek. V sprievode sa ubierali tiež zahraniční hostia Olympiády. Z nich sa tešili srdečným ováciám obecenstva, najmä Mutuška ruskej revolúcie Breskovskaja o pán Hindman. Počet účastníkov v kroji odhaduje sa na 12.000 osôb. účastníkov bez kroje na 10.000 osôb. Cvičenie bolo zahájené v letenskom štádione opäť výstrelom z kanóna. Po cvičení dorastu predstavili muži plzeňského kraja opäť nádherné cvičenie s kladivami, ktoré sa označujú za najlnpší výkon Olympiády. Po nich ženy plzeňského kraja představily so stejným zdarom cvičenie bielymi gulami. Konečne predstavil plzeňský dorast cvičenie s lúkami. Ostravskí muži predstavili potom vzorné ukážky rohovania, načež nastúpili mužovia a predstavili opravdu vzorné prostné cvičenie. Zaverečne bola predstavená scéna „Na úsvite novej aoby“, ktorá sa vydarila nad všetko očekávanie. Počet divákov v štadióne bol do 120.000 osôb. Opät bolo medzi obecenstvom mnoho vynikajúcich osobnpsti domácich a vzácnych hosfov Sme sa pýta 31 nám ozná1 v Jenjašo, vystavit zo šol cžnyinik. Balet. Plakáty, vyloženého výkladoch niektorých obchodov oiamujú ballet. Kedy bude, alebo či už oh kde bude, alebo kde bol, to nevŕeimlebo pred plakátom zastat a prečítať gsah vážnemu človekovi neradno, lebeby si hoci kto o ňom myslel bohvie čo.jh. viete prečo? Nuž, vedľa plakátu, sto;rad vyfotografovaných balletiek v Evino? kostýme na obraze. Teda, ide tu opaHet. ktorý majú mnohí a mnohí mladí pžovia, ale i niektorí starí dedkovia t i radi. Kto by tomu neveril, že je tomuskutočne tak, totižto kto by neveril, že nfžské pohlavie rado sa pokochá v Evinp kostýme, nech sa ide sám o tom prefedčif niekde na Hlavnú ulicu, kde sú yaiektorom výklade vylo žené tieto štek)ace vábidlá. Zbadá pred týmito fotosrafjuni stáť kŕdle mladých ú starých mužov, ako natŕčajú hlavy jedoJ nad druhého g lovia zrakom pôžitok J Eviného kostýmu, o ktorého nejedoJ ani oči nemôže odtrliuf. Samosebou s| rozumie, že pred fotografiami tychtl mrštných, na (svoj o - J v pri tanci sotvl pol metra prehľadný pavučinovej lát\J potrebujúcich b alle t-k — je veäm divákov ženského pblavia