Slovenský Východ, júl 1921 (III/148-173)

1921-07-01 / No. 148

n sa zadumal nad tým čo 5o je dnes, že som rozmý: e nám dobre tak to byt od veto če zapájajúceho slnca láni tých oblokoch a kopuloviíei iliky, keď som opustil breh nastúpil zpiatočnú cestu k ;dný pohľad na druhý breh, raílých našich otrokárov a ří­znul mi z očú . . . diny pozdejšie vlak m a už i m-ovu. Na ozrutné vj^zývavé trihomskej baziliky, čnejúce Dunajon|> díval som sa z ľ ml nezmizlo z očú. júla 1921 ledné zvesti. Poľská vláda. o Skulskiho Varšava, 30. VI. bol menovaný czkiewicz, doterajší novogro­­:in, • ministerským predsedom. Mičura na dovolenej. Bratislava, 30. VI. ire správu Slovenska dr. Mi­ll dovolenú a neúřaduje až do lá vr at z dovolenej bude ozná­­ňnách. Ministra zastupuje chef j y dr. Kallay. :este k odzbrojeniu. Washington, 30. VI. i reprezentantov schválila 340 om návrh, podaný senátorom námornom rozpočte. Návrh ‘ezidenta, aby zahájil s Vel­ni a Japonskom vyjednávanie §ho odzbrojenia. :e francúzskej politiky. Paríž, 30. VI á komisia snemovne jednala predsedu ministerstva v pri­­čnej politiky. Schválila nie­­ícii. Žiada vládu, aby pred itočnením nemeckých záväz­­zrušená žiadna hospodárska i Nemecku Horné Sliezko zdelené podľa hlasovania ľudu obci. Francúzsko nesmie po­čkej vláde finančnú ani vo­­oc, preto, že Grécko spro­­e zamietlo. atentát na juhoslav. princa. Belehrad, 30. VI. LO hod. odpoludnie išiel princ rohliedku vojska v prievode 0 predsedu Pašiča. Pred bu­­ničného ministerstva hodil na ický agitátor, ktorý sa vrátil ktorý v komunistických kru­­lámy pod menom „Trocký“ však výbuchla vo vzduchu, išinou vojakov bolo ranených, ranený nebol. Robotníci vrhli Ika, ktorého polícia len s vet­ři z-chránila pred lynchovaním. 1 išiel potom ďalej a podlá bviedl prehliadku vojska, e slávnosti v Juhosla­viansku. Osek, 30. VI. zahájené sokolské slávnosti, dobené zástavami, na uliciach -----—á slávobrány. Sokolskí hostia sú oduševnené vítaní. Menovite srdečné ovácie boly .usporiadané poddôstojníckej škole záhrebskej. Prišli tiež českosloven­skí Sokolí v čele s drom Scheinerom a Vaničkom. Najpočetnejšie sú na siete za­stúpení Sokoli z Vojvodiny a zo Srbska. Je možno hovorif, že je to dosial najväčší juhoslovenský slet sokolský. Boly už zá­vody i zkúšky, pri ktorých tribúny boly huste obsadané. Potom bola konferencia zástupcov delegátov všetkých sokolských žún juhoslovanských. Druhý deň bola na c .ičisku slávnostná rozpomienka |Vidova danú, potom bol sokolský sprievod me­stom, kde obecenstvo usporiadalo Sokol­­stvu ovácie. Pred 1 >árňami prehovoril dr. Scheiner. Z banketu na počesf sokol­ských hosfov, bo’ poslané pozdravné telegramy princovi y laiiárovi a preziden­tovi Masarykovi. Verejne c, tonie bolo r účasti ludu. prokuristov a dirigentov filialiek, návrh na menovanie riaditeľských zástupcov a dirigentov filialiek nech je predostretý vopred personálnej komisii, nesuhlasí-li personálna komisia s návrhom, menuje riaditeľstvo dotyčného vedúceho úradníka z terna navrhnutého personálnou komisiou. 2. postup a renumerácia riaditeľov, ich zástupcov, prokuristov a dirigentov filia­liek. O príslušných návrhoch nech je pred tým, než budú predložené správnej rade, vyrozumená personálna komisia. Personálna komisia je oprávnená schva­lovat smluvný pomer riaditeľstva a za­mestnancov [viď § 1 okrem vrchného riaditeľstva] ďalej je povinná poradit sa o veciach, ktoré jej má riaditeľstvo v čas dodat a svoje usnesenia oznámit riaditeľ­stvu čo možno najrýchlejšie. Personálna komisia radí a usnáša sa ďalej o inicia­­tivných návrhoch v osobných veciach, ktoré boly podané jej členmi. Tyto usne­senia nech sú najneskôr do 14. dní pred­ložené vo forme návrhov personálnym re­ferentom ústavu riaditelstva, aby o nich rozhodlo. Členom personálnej komisie je zaru­čená immunita a jednanie jej sú dôverné. Inštančny postup, Ked sa personálna komisia usnesie tak, že sa fo odchyluje od náhľadu personál­neho referenta, predloží sa vec riaditeľ­stvu. Ked nie je možným docieliť dohody ani s riaditeľstvom, predloží personálna komisia takú vec ku konečnému rozhod­nutiu správnej rade. ktorá musí byt naj­menej do jednoho mesiaca od pôvodnej schôdze personálnej komisie svolaná. Správna rada je najvyšším rozhod­čím orgánom v spore personálnej ko­misie a riaditeľstvom. Naproti tomu navrhuje „Sväz bank“ aby činnost personálnej komisie bola len čisté poradná a vyhradzuje jej síce tiež právo odvolat sa ku správnej rade, avšak s akou úprimnosfou je toto odvolanie myslené, vysvitá z toho, že až do rozhod­nutia správnej rady zostáva v platnosti rozhodnutie riaditeľstva. Úradníctvo nemôže po zkúsenostiach nadobudnutých u príležitosti rôznych úmluv, ktoré uzavrelo s riaditeľstvami a kde ne­holý urobené presné ujednania a kde v dôsledku rozhodnutia ponechané bolo na vôli riaditeľstiev n ^právnych rád, spoko­jit sa s poradnou funkciou svojich per­sonálnych komisií, poneváč vo všetkých prípadoch, kde neboly riaditelstva ujedná­ním presne viazané, nedbalo sa nikdy a nikde poradného hlasu úradníctva. Personálne komisie ako sbory poradné staly by sa ien maskou pre ďálej trva­júcu ľubovôľu a despotizmus jednotli­vých riaditeľstiev, naproti tomu voči ve­rejnosti robily by klamný dojem pokroku milovnosti a socialného cítenia riaditeľstiev, ktorými vlastnostmi, by sa tyto rady chvá­lily. Sdruženie peňažného úradníctva odbor v Košiciach. neho úradníctva, ktoré dnes stojí v spra­vodlivom boji za ľudské práva za sociál­nu spravodlivosť. Bankové úradníctvo chcejúc vyjádřit prenikavosť a veľkosť re­foriem shromáždilo sa na schôdzke dňa 28. júna v Košiciach, kde ostro skritizo­valo činnost silných jedincov, riaditeľov a správnych radcov, menovite utvrdilo svo­ju solidaritu pred istým víťazstvom. Prí­tomní zástupci strany čs. socialistov br. Benda a zástupca odborovej organizácie železničných zamestnancov. Jednoty br. Just, uistili v boji súce úradníctvo vše­strannou pomocou, nielen zastúpených skupín, ale i národne socialisticky a de­mokraticky cítiacich ludi. Silami, ktoré udržuju nesociálnu politiku, bola zneužitá i štátna polícia, ktorú riaditeľstvo Živno­­banky [povestný riaditeľ Císař] dalo po­volat na úradníctvo pred dáždom scho­vané v bráne domu mimo banky, obáva­júc sa patrné neseriosného spôsobu boja, súc zvyklé hľadef na všetko pod zorným uhlom kapitalistickej morálky. Úradníctvo nezná však taký spôsob boja, ačkolvek by mohlo verejnosti odhalit nečestné spô­soby obchodovaní Tiank a pod. a vedie tento boj čestne, očakávajúc vítězstvo spravodlivej veci. [„Banky ste nezaložili“ namietol istý riaditeľ pri intervencii]. Ro­zvoj a vzrast čes. peňažníctva nie je však výsledkom veľkých jedincov, naopak do­kazuje, že bankovví úradníci, ktorí boli činiteľmi pri stavbe týchto bank, s ktorý­mi v živote národohospodárskom bolo počítané však ako s podriadeným, špatné plateným človekom, ačpráve však známe je a dokázané, že práve to bola schop­nost úradníctva a zamestnanectva, že banky dnes vo svojej výške stoja. Pre­púšťacie listy pre tých, ktorí hája spravodlivé záujmy a povýšenie snáď pre zrádcov, pripravujú kňazi Boha nemravnej morál­ky, zástanei zásady, vykorisťovanie člo­veka človekom, ktorí bez rozmyslu vy­chádzajú vo 24 hodinách 3.000 ľudí na ulicu. Boj, ktorý Vám bol vnútený, prijímame na seba, zradcov nenávidíme,“ sľúbil zá­­síuoca strany československých socialistov br, Benda i odborový tajomník Jednoty železnič. zamestnancov br. Just, ktorý vy­slovil tiež vrelé sympatie železničného proletariátu, čo bolo zdôravnené sponta­­ným sľubom všetkých shromážděných, že solidarita v žiadnom prípade nebude po­rušená. K boju samotnému pripojilo sa diaüui^i.» ----------<■----‘oWm všetkých fi­liálok v Prešove, v Bardiove, v llžhorode a Huste. Ostatní na celom východnom Slo­vensku a Karpatskej Rusi. K dišpozícii fondy zaručia možnosť sotrvania v zápase až do plného víťazstva. Vytrvajte, lebo ste povinní sebe i svo­jim rodinám a svojim nástupcom zabezpe­čiť existenciu, aby ako dosiaľ neboli vy­daní na milosť a nemilosť tak zvaných silných jedincov. Boj Vám bol vnútený,' Vy ste ho pri­jali a proletariát celého sveta prijíma tento boj za svoj. Hor sa až do konečného víťazstva! Jednota zamestnancov českosloven­ských železnic pre Slovenský východ a Podkarpatskú Rus v Košiciach. í slnko a námaha pred­­obila, že záchrany sbor prípadoch, ktoré ahké. Slávnostná O- - ■ - končená priateľskou aka­démiou v Obecnom dome. Na 30,000 ven­kovských hosfov ro; ielo sa potom všet­kými smerami ojich domov. Náš film. Momentky z divadla. Bolo to 21. júna, v deň 300 ročného výročia popravy českých pánov na Staro­mestskom námestí v Prahe. V národnom divadle v Košiciach hrali — ako slávnost­né predstavenie — kus „Z otroctva ve­kov“ od Srobára. Ked v prvom dejstve publikoval obecný notár manifest cisára Františka Procházku „Mojim národom“ a nútil občianov k za­volaný; „Éljen Király!“ „Éljeii Magyar­­ország ľ‘ — zapomenula sa biletárka Slovenského Národného divadla na stred­nej galerii a zvolala za všeobecného ticha, jediná v celom divadle dost hlasité: „Eljen!“ Je prirodzené, že to zvolanie vzbudilo v jej najbližšom okolí utajovanú búrku smiechu a že tiež dostalo sa jej za tú ochotu niekoľko šťavnatých nadáviek [ga­léria má svoje práva]. Ja sem sa tej ženy zastal. Čo mohla ináč hovorif než ako cítila v tom okamžiku ? Nie sú nám tak škodliví tí, čo to povedia ako tí, čo to vedia v sobe utajit. Sedel som v divadle a nemajúc v pre­stávke čím svoju mysel zamestnávať [lebe reklamnú strakatú oponu režie Sloven­ského NáicJného divadla publiku preč oči nespúšťa] venoval som svoj vz-ácnj čas súsedom s oboch strán. Pretože môj súsed nä ľavej sfrsme spal a nemoho. som sa tak od neho nič dozvědět, obráti, som svoju pozornost k pravému a to ne­bol súsed, to bola — dievka. Jej sympa tie sa klonily asi na stranu jej druhéhc súseda, pretože k nemu nakláněla i svoji! kučeravú hlavičku nápadne dôverne, Zachytil som kus ich rozhovorů; On sa..i -al ’-íl ,a „Hubičku“ ’ Tít - * uraf po piate raz.“ Zase sa k nemu naklonila a riekla pološeptom: „Pretože asi myslia, že sa -.hubičiek“ nikdy, nikta neprejí.“ Štuka. Robotnícka Olympiáda. Praha, 30. júna. Včerajší posledný deň Olympiády bol zahájený manifestačním sprievodom, ktorý vyšiel po 10 hod. dopol. z námestia kráľa Juraja na Kráľ. Vinohradoch a došiel o 11 hod. na Staromestské námestie, kde bol veľký tábor ľudu. V čele sprievodu kráčal pradseda strany social, dem. A. Nemec a predseda N. S. Tomášek. V sprievode sa ubierali tiež zahraniční hostia Olympiády. Z nich sa tešili srdečným ová­ciám obecenstva, najmä Mutuška ruskej revolúcie Breskovskaja o pán Hindman. Počet účastníkov v kroji odhaduje sa na 12.000 osôb. účastníkov bez kroje na 10.000 osôb. Cvičenie bolo zahájené v letenskom štádione opäť výstrelom z ka­nóna. Po cvičení dorastu predstavili muži plzeňského kraja opäť nádherné cvičenie s kladivami, ktoré sa označujú za najlnpší výkon Olympiády. Po nich ženy plzeňské­ho kraja představily so stejným zdarom cvičenie bielymi gulami. Konečne pred­stavil plzeňský dorast cvičenie s lúkami. Ostravskí muži predstavili potom vzorné ukážky rohovania, načež nastúpili mužovia a predstavili opravdu vzorné prostné cvičenie. Zaverečne bola predstavená scéna „Na úsvite novej aoby“, ktorá sa vydarila nad všetko očekávanie. Počet divákov v šta­dióne bol do 120.000 osôb. Opät bolo medzi obecenstvom mnoho vynikajúcich osobnpsti domácich a vzácnych hosfov Sme sa pýta 31 nám ozná1 v Jenjašo, vystavit zo šol cžnyinik. Balet. Plakáty, vyloženého výkladoch niekto­rých obchodov oiamujú ballet. Kedy bude, alebo či už oh kde bude, alebo kde bol, to nevŕeimlebo pred plakátom zastat a prečítať gsah vážnemu člove­kovi neradno, lebeby si hoci kto o ňom myslel bohvie čo.jh. viete prečo? Nuž, vedľa plakátu, sto;rad vyfotografovaných balletiek v Evino? kostýme na obraze. Teda, ide tu opaHet. ktorý majú mnohí a mnohí mladí pžovia, ale i niektorí starí dedkovia t i radi. Kto by tomu ne­veril, že je tomuskutočne tak, totižto kto by neveril, že nfžské pohlavie rado sa pokochá v Evinp kostýme, nech sa ide sám o tom prefedčif niekde na Hlavnú ulicu, kde sú yaiektorom výklade vylo žené tieto štek)ace vábidlá. Zbadá pred týmito fotosrafjuni stáť kŕdle mladých ú starých mužov, ako natŕčajú hlavy jedoJ nad druhého g lovia zrakom pôžitok J Eviného kostýmu, o ktorého nejedoJ ani oči nemôže odtrliuf. Samosebou s| rozumie, že pred fotografiami tychtl mrštných, na (svoj o - J v pri tanci sotvl pol metra prehľadný pavučinovej lát\J potrebujúcich b alle t-k — je veäm divákov ženského pblavia

Next