Slovenský Východ, august 1921 (III/174-198)

1921-08-02 / No. 174

2. strana!_______________________________________________SLOVENSKY VYCHOĎ___________________________________;________2. augusta 1921. Nezabudnite Orientálneho Trhu a Hospodárskej Výstavy v dňoch 6.—IS. augusta inzerovať. ríš. že v* týchto haldách kameňov môže žif človek. Bola to chudobná mešita bola rozbitá, rozoraskaná, dedina. I skoro iba z blata postavená. Chudobná dedina, chudobný lud — ale snád uspokojený so svojim osudom. A snáď nespokojný — neviem. Z očí a tvári obyvateľov nehovo­ril ani smútok ani radost nezračila sa v tmavých obličajov. Všetci tie ľudia niesli svoje bremená života bez reptania, bez odporu, ale tiež bez lásky. Tak ako u nás tam na severe. A ako tam, tak aj tu iste boli presvedčení, že je to nutne, že to musí tak byt, že nie je možne, změnit svoj osud. Žili a viacej si snád ani ne­priali. Nespýtali prečo, aký cieľ má ich život. Život im bol príkazom, kategorickým imperatívom tak ako všade inde. Len s tým rozdielom, že inde ľudia stále pre­mýšľajú o smysle svojho života a sú ne­­šfastní, kdežto tu žijú pudové, podľa pri­rodzených zákonov a sú snád šťastní. Lebo tam i tu všetci vedia, že jeden raz príde pán Osudu a povolá ich k sebe. že jeden raz tu i tam zavre sa nad člo­vekom zem a nikdy viacej nevráti sa tam, odkiaľ odišiel. A tak sa mi zdálo, že jediným srny­­slom života je to večné a nemilosrdné Volanie Večnosti: „Memento mori__“ O čom sa píše? V sobotňajšom „SI o v e n. D enní ku“ je článok B. Krpeľca: Komisii pre úpravu hraníc. Pisateľ ukazuje, ak ľahkovážne vy­dali sme Balašské Darmoty Maďarom a aký hriech sme tým spáchali na našom slovenskom živle. Krpelec dochádza k to­mu, že hranice v hontianskej a novohrad­skej župe sú tak určené, ako to Maďari chceli. To iste môžem skej župe, kde s druhej doložif i o abauj­­strany zostalo mnoho obcí Maďarom, v ktorých niet tej národnej slobody, akej sa tešia Madari u nás. To všetko malo by opäf prijsf do úvahy ako v komisii pre úpravu hraníc, tak ako prvý bod pri každých vyjedná­­vačkách’^s 'íMaďarmLSif Domice zvesti. Šiesta roľnícka strana v P. Rasi [Pôvodná zpráva „Slovenského Východu“.] Užhorod, 1. VIII Organizačný výbor tunajšej komunisti­ckej strany vyvolal v poslednej dobe velmi horlivú činnosť. Boly komunistickou stranou usporiadané schôdzky, ktorých zúčastnili sa aj členovia pražského ústre­dia i slovenskí komunisti a niektorí poslanci. Prvým výsledkom tohoto úsilia založenie tak zv. „Sjusu poľnohospodár­skych a lesných robotníkov“, ktorý svo­jim programom nie je nič iného ako od­borová komunistická strana. Jeho vede­ním poverený bol komunista Šafránek. Jeho usiliu podarilo sa získať pre túto organizáciu veľký počet stúpencov a ako komunisti s obvyklou u nich hlučnosťou oznamujú, pristupuje k ním veľká časť. robotníkov i z ostatných záujmových strán. Tak založila sa v P. Rusi už 6. poľno­­hospárska strana. Je len otázka, ktorá z nich bude najlepšia. Žaloba na redaktora Karpáti Futáru. Užhorod, 1. VIII. Dr. Gagatko, vodca ruskej strany prá­ce, podíal na zodp. red. tunajšieho časop. „Karpáti Futár“ žalobu pre známy článok, ktorý ho obviňuje z toho že bol v roku 1919 v Budapešti a viedol tam s Augustí­nom Štefanom dlhú poradiu, ktorej cieľom malo byť znovupripojenie Podk. Rusi k Maďarsku. éľen. á . wfi// 7 chrámí <1? před škodou! Unio-Závodv spoisr. o v Plzni. Šachy. VII. sjazd ústrednej jednoty českoslo­venských šachistov v Brne. V 5 stretnutí majstrovského turnaja vyhrál Haida se Schulcom [gambit dámy] Vécsey s Dobrovolným [tiež gambit dámy] Hromádka s MitoVským [francúzská], Re­­misou skončily sa partie Vaněk—Brach Jspanielská] Dr. Treybal—Prokeš [striel­­sovar] a Šerý—Dr.Procháska [španielská]. [Pokrač. zajtra. Lenin a Trocký rak,­­germanskí agenti. Posledné zvesti. Hladujúce Rusko. Moskva, 1. VIII. G-orkij stíelii Hcrbertovi Hoverovi, že rada ľud. komisárov prijala jeho návrhy a žiada ho, aby pokiaľ možno vyslal zá­stupcov do Revalu, Rigy alebo Moskvy, ktorý má vyjednávať o prepustenie ame­rických štátnych občanov a poskytnutí pomoci pre million hladujúcich detí a ne­­nemooných. Krasin vyhlásil že rôzne cud­zozemské podniky prejaviily ochotu, že budú potraviny potrebné pre Rusko dodá­vať na úver. V najbližších dňoch bude snáď možné ujednaf pre Rusko pôžičku v zlate Rada ľudových komisárov potvrdila škandinávskej spoločnosti koncesie na vy­­užitkovanie podmorských telegrafných línek medzi Ruskom, Dánskom, Japon­skom a Čínou. Zatýkanie komunistov v Juhoslovanskú Belehrad, 1. VIII Ešte behom toho týždňa skupština roz­hodne o vládnom návrhu zákona, v ňom sa žiada, aby komunistickí po­slanci v počtu 58, ktorí dosial neboli zatknutí boli vydání súdu pre podozrenie z účasti na poslednom atentáte. V parla­mentných kruhoch má sa za to, že skup­ština veľkou väčšinou vyhovie tejto pred­lohe. Vladimír Burcev v „Obščem Ďelu“ pri­náša obšírnu stať o tomto nie raz už zmieňovanom predmetu. Sam Burcev často už dokazoval platené agenstvo v prospech centrálnych mocností Leninovi, vo zmie­nenom článku však zaoberá sa menovite Trockým. Burcev, ačkolvek ich neudáva, predsa praví, že má po ruke dokumenty z rokov 1911 — 16. Dokumenty mi od r. 1918 a po čas, ktorý od tej dobý uplynul, Burcev na rôznych kompetentných mie­stach v Nemecku i Rakúsku hľadal ich potvrdenie. Nemci nešetrili peňazí na oslabení Ru­ska pred vojnou. Ohromné sumy obeto­vali na ukrajinské separastické hnutie "a sociálny rozvrat pripravovaný bolševikmi. Šlo im o to: otráviť Rusko, ale to čo pri­pravovali Rusku, stalo sa i v samotnom Nemecku. Pokiaľ sa týka Lenina, Burcev spoko­juje sa tým, že jeho tvrdení že Lenin bol plateným zrádcom Ruska, nikdy Lenin ani jeho agenti nevyvraceli. Na to pripo­mína len stručne všeobecne známy fakt: Niekoľko rokov pred vojnou Rakúsko povolilo Leninovi a jeho štábu Zinovevú, Kamenevu a Bucharinu usadiť sa neda­leko Krakova blízko ruskej hranice, aby odtiaľ mohli viest bolševická propagandu v Rusku. To Rakušiaci urobili pre Lenina vtedy, ked s veľkými íažkostmi zahraničným so­cialistom dovolovali prejazd Rakúskom! Tým bol daný základ svetovosti bolševiz­­mu. Po vyhlásení vojny \Lenin ešte nejakú dobu pobyl v Rakúsku, ale potom mu bolo „dovolené“ presídliť do Švajčiarska poneváč jeho práca v štátoch neutrálnych a spojeneckých vtedy bola pre Rakúsko dôležitejší. Zároveň však vieme, že boli v Rakúsku internovaní ruskí učenci, starci nad hrobom. Vo Švajčiarsku Lenin syste­maticky pracoval na propagande bolše­­vizmu. Za 70,000.000 nem. mariek bolo možné dačo podniknúť. Sjazd v Zimmer­walde a Kientale bol jedným dielom tej práce. Z Curychu Lenin dojazdil do Ber­nu a tam ako zlodej sa vkrádal na ne­mecké vyslanectvo — pre inštrukcie. Lenin pracoval vždy len so generálny mi štábmi; proti tomu Trocký na počátku své činnosti bol drobným policajným špiclom. Do Viedne prišiel vo februári 1911 a žil tam veľmi biedne. S politickou políciou našiel styk a dostával mesačne 300 K. Skoro však a náhle bieda jeho mizie. S ženou presťahoval sa na pre­krásnu, konfortnú vilu a je vydavateľom časopisu „Pravda“, ktorú vydáva s nemec­kým agentom Parvusom „Pravda" velmi prosperovala... a tak Trocký je jej vydá­­vatelom a zároveň agentom tajnej policie Rakúskej až do 8 novembra 1914. Na to Trocký odjazdí do Paríža a tam vydáva „Naše Slovo“, šíriace poraženskú propa­gandu. „Naše Slovo“ stalo sa francúzskej vláde nepohodlné a v septembri 1916 Trocký musí opustiť Fránciu. Do Švajcar­­ska ho nepúšťajú — ide do Španielska. V Madride však ho zatkli a našli u neho 15000 frankov, Na emigranta je to mnoho — tak sa neviedlo nikomu, aby mal toľko vlastných peňazí. Zo Španielska Trocký ide do Ameriky a z jara 1917 na počiatku revolúcie do Ruska. V Rusku v kariere stúpa. Pri Brestskom mieru je vrchným velitelom ruskej armády a zasedá v Breste vedľa generálov a samotného Leopolda Bavor­ského, ktorí veľmi si važia svojho poli­cajného agenta. Až Lenin i Trocký pre­stanú byť Nemcom užitoční oni sami o nich povedia celú pravdu. Prápor zemských, slovenských národ­ných bariev, pohodený, pošlapaný v Ná­rodnom (!) divadle na promenádnom mie­ste u I. poradia loží! Tak znie veta vývodená pri pohľade na bielo-modro-červený prápor, po 3ročnom trvaní republiky. Nechcel soimi veriť vlastným očiam, ne­pripúšťal som si myšlienku, že je možné niečo podobného, že je možné vôbec mož­né znehodnocenie, ponieženie, zneuctenie štátnych bariev, alte prítomnosť nás pou­čila, že sa tak stalo. Telo zachvelo sa mrázom, slzy zaleskly sa v oku a ruka sojvrela v tvrdú päsť a srdcom znelý posledné akordy: „Bite, zabite, nikoho neživte!“ A snáď by tak bolo najlepšie. Pri vzpomienke že tie isté barvy, kto­ré nás za hranicami viedly k víťazstvu, ktoré sme lúbali s vedomím posvätnej ú­­cty, tie barvy, ktoré nám boly symbolom našej drahej vlastí, tiel barvy vo*vlasti šiiapú sa a pohodia. Je mi horko, zaletí m-li 6 rokov nazad. Áno, tenkrát boly každému vnútené prá­pory cudzie a povinnosťou jeho bolo s týmto práporom i umierať, pretože tomu chcel viedenský Caesar, ktorý v prápo­roch symbolizoval svoju silu, moc, násilie i vraždu. A nikto nemal toľko vlastnej sily, aby prehrešil sa protí symbolu, ba pova­žoval prápor za čosi poisvätného. A vzpo­mínám, že i my pri ťažkých krvavých bojoch, kd,e padol nám cudzí1 prápor do ru­ky, brali sme ho do rúk s úctou, lebo v práporu ztrácal nepriateľ kus svojho ja. Nikdy sme prápor nezneuetili, považovali sme, to za poklesok proti ľudskej dôstoj­ností. A všetky tie hroby našich bratov, ktorí paidlli pre svoj národ, chovajú pod prsťou práporom prikryté rakve, ktorý je im posledným poľubkom... A dnes? V Slovenských Košiciach spra­vovaných slovenským starostom pohodí a pošliape sa prápor na mieste verejnom, v budove štátnej) (!), v budove, ktorá má slúžiť umeniu, práci, pravde, vzdelaniu, mravností Čože, tak ďaleko má ísť naša trpezli­vosť? Po všetkých tých provokáciách, ktoré prevádzajú sa na všetkých stranách, prichádzame, k poslednej, najhrubšej, aká je vôbec možná! Nemôžem sa ubrániť slz. pri vzpomienke, že úrady, ktoré sú pove­rené správou republiky, chovajú sa stále tak ľahostajne. My sme svojho času barvám národným prisahali — my prísahu splníme! A beriem k zodpovednosti všetkých činiteľov za to, že poíriadok bude učinený spôsobom cel­kom iným. Hanobiť, šliapať, pohodiť prá­por národný dať nesmieme. Nie s,näď z ci­tov šovinistických, ale z citov vyplývajú­cich z úcty k národu a k vlasti! Poznámka: Prápor za přítomnosti sved­kov bol svinutý a uložený v loži E. Legionár MIL. PE r t Sme doma? Tajomstvo véeoôecnej obľuby jedalného toku CERES je v tom, že je naj­čistejší, najchutnejší, najtrvácnejší a najzdravejší omastok, poneváč sa vyrábí za svedomitého Hradného dozoru len z plody olejovej palmy samočinnými strojmi, aníz sa ho dotkne ľudská ruka.

Next