Slovenský Východ, august 1921 (III/174-198)
1921-08-02 / No. 174
2. strana!_______________________________________________SLOVENSKY VYCHOĎ___________________________________;________2. augusta 1921. Nezabudnite Orientálneho Trhu a Hospodárskej Výstavy v dňoch 6.—IS. augusta inzerovať. ríš. že v* týchto haldách kameňov môže žif človek. Bola to chudobná mešita bola rozbitá, rozoraskaná, dedina. I skoro iba z blata postavená. Chudobná dedina, chudobný lud — ale snád uspokojený so svojim osudom. A snáď nespokojný — neviem. Z očí a tvári obyvateľov nehovoril ani smútok ani radost nezračila sa v tmavých obličajov. Všetci tie ľudia niesli svoje bremená života bez reptania, bez odporu, ale tiež bez lásky. Tak ako u nás tam na severe. A ako tam, tak aj tu iste boli presvedčení, že je to nutne, že to musí tak byt, že nie je možne, změnit svoj osud. Žili a viacej si snád ani nepriali. Nespýtali prečo, aký cieľ má ich život. Život im bol príkazom, kategorickým imperatívom tak ako všade inde. Len s tým rozdielom, že inde ľudia stále premýšľajú o smysle svojho života a sú nešfastní, kdežto tu žijú pudové, podľa prirodzených zákonov a sú snád šťastní. Lebo tam i tu všetci vedia, že jeden raz príde pán Osudu a povolá ich k sebe. že jeden raz tu i tam zavre sa nad človekom zem a nikdy viacej nevráti sa tam, odkiaľ odišiel. A tak sa mi zdálo, že jediným srnyslom života je to večné a nemilosrdné Volanie Večnosti: „Memento mori__“ O čom sa píše? V sobotňajšom „SI o v e n. D enní ku“ je článok B. Krpeľca: Komisii pre úpravu hraníc. Pisateľ ukazuje, ak ľahkovážne vydali sme Balašské Darmoty Maďarom a aký hriech sme tým spáchali na našom slovenskom živle. Krpelec dochádza k tomu, že hranice v hontianskej a novohradskej župe sú tak určené, ako to Maďari chceli. To iste môžem skej župe, kde s druhej doložif i o abaujstrany zostalo mnoho obcí Maďarom, v ktorých niet tej národnej slobody, akej sa tešia Madari u nás. To všetko malo by opäf prijsf do úvahy ako v komisii pre úpravu hraníc, tak ako prvý bod pri každých vyjednávačkách’^s 'íMaďarmLSif Domice zvesti. Šiesta roľnícka strana v P. Rasi [Pôvodná zpráva „Slovenského Východu“.] Užhorod, 1. VIII Organizačný výbor tunajšej komunistickej strany vyvolal v poslednej dobe velmi horlivú činnosť. Boly komunistickou stranou usporiadané schôdzky, ktorých zúčastnili sa aj členovia pražského ústredia i slovenskí komunisti a niektorí poslanci. Prvým výsledkom tohoto úsilia založenie tak zv. „Sjusu poľnohospodárskych a lesných robotníkov“, ktorý svojim programom nie je nič iného ako odborová komunistická strana. Jeho vedením poverený bol komunista Šafránek. Jeho usiliu podarilo sa získať pre túto organizáciu veľký počet stúpencov a ako komunisti s obvyklou u nich hlučnosťou oznamujú, pristupuje k ním veľká časť. robotníkov i z ostatných záujmových strán. Tak založila sa v P. Rusi už 6. poľnohospárska strana. Je len otázka, ktorá z nich bude najlepšia. Žaloba na redaktora Karpáti Futáru. Užhorod, 1. VIII. Dr. Gagatko, vodca ruskej strany práce, podíal na zodp. red. tunajšieho časop. „Karpáti Futár“ žalobu pre známy článok, ktorý ho obviňuje z toho že bol v roku 1919 v Budapešti a viedol tam s Augustínom Štefanom dlhú poradiu, ktorej cieľom malo byť znovupripojenie Podk. Rusi k Maďarsku. éľen. á . wfi// 7 chrámí <1? před škodou! Unio-Závodv spoisr. o v Plzni. Šachy. VII. sjazd ústrednej jednoty československých šachistov v Brne. V 5 stretnutí majstrovského turnaja vyhrál Haida se Schulcom [gambit dámy] Vécsey s Dobrovolným [tiež gambit dámy] Hromádka s MitoVským [francúzská], Remisou skončily sa partie Vaněk—Brach Jspanielská] Dr. Treybal—Prokeš [strielsovar] a Šerý—Dr.Procháska [španielská]. [Pokrač. zajtra. Lenin a Trocký rak,germanskí agenti. Posledné zvesti. Hladujúce Rusko. Moskva, 1. VIII. G-orkij stíelii Hcrbertovi Hoverovi, že rada ľud. komisárov prijala jeho návrhy a žiada ho, aby pokiaľ možno vyslal zástupcov do Revalu, Rigy alebo Moskvy, ktorý má vyjednávať o prepustenie amerických štátnych občanov a poskytnutí pomoci pre million hladujúcich detí a nenemooných. Krasin vyhlásil že rôzne cudzozemské podniky prejaviily ochotu, že budú potraviny potrebné pre Rusko dodávať na úver. V najbližších dňoch bude snáď možné ujednaf pre Rusko pôžičku v zlate Rada ľudových komisárov potvrdila škandinávskej spoločnosti koncesie na využitkovanie podmorských telegrafných línek medzi Ruskom, Dánskom, Japonskom a Čínou. Zatýkanie komunistov v Juhoslovanskú Belehrad, 1. VIII Ešte behom toho týždňa skupština rozhodne o vládnom návrhu zákona, v ňom sa žiada, aby komunistickí poslanci v počtu 58, ktorí dosial neboli zatknutí boli vydání súdu pre podozrenie z účasti na poslednom atentáte. V parlamentných kruhoch má sa za to, že skupština veľkou väčšinou vyhovie tejto predlohe. Vladimír Burcev v „Obščem Ďelu“ prináša obšírnu stať o tomto nie raz už zmieňovanom predmetu. Sam Burcev často už dokazoval platené agenstvo v prospech centrálnych mocností Leninovi, vo zmienenom článku však zaoberá sa menovite Trockým. Burcev, ačkolvek ich neudáva, predsa praví, že má po ruke dokumenty z rokov 1911 — 16. Dokumenty mi od r. 1918 a po čas, ktorý od tej dobý uplynul, Burcev na rôznych kompetentných miestach v Nemecku i Rakúsku hľadal ich potvrdenie. Nemci nešetrili peňazí na oslabení Ruska pred vojnou. Ohromné sumy obetovali na ukrajinské separastické hnutie "a sociálny rozvrat pripravovaný bolševikmi. Šlo im o to: otráviť Rusko, ale to čo pripravovali Rusku, stalo sa i v samotnom Nemecku. Pokiaľ sa týka Lenina, Burcev spokojuje sa tým, že jeho tvrdení že Lenin bol plateným zrádcom Ruska, nikdy Lenin ani jeho agenti nevyvraceli. Na to pripomína len stručne všeobecne známy fakt: Niekoľko rokov pred vojnou Rakúsko povolilo Leninovi a jeho štábu Zinovevú, Kamenevu a Bucharinu usadiť sa nedaleko Krakova blízko ruskej hranice, aby odtiaľ mohli viest bolševická propagandu v Rusku. To Rakušiaci urobili pre Lenina vtedy, ked s veľkými íažkostmi zahraničným socialistom dovolovali prejazd Rakúskom! Tým bol daný základ svetovosti bolševizmu. Po vyhlásení vojny \Lenin ešte nejakú dobu pobyl v Rakúsku, ale potom mu bolo „dovolené“ presídliť do Švajčiarska poneváč jeho práca v štátoch neutrálnych a spojeneckých vtedy bola pre Rakúsko dôležitejší. Zároveň však vieme, že boli v Rakúsku internovaní ruskí učenci, starci nad hrobom. Vo Švajčiarsku Lenin systematicky pracoval na propagande bolševizmu. Za 70,000.000 nem. mariek bolo možné dačo podniknúť. Sjazd v Zimmerwalde a Kientale bol jedným dielom tej práce. Z Curychu Lenin dojazdil do Bernu a tam ako zlodej sa vkrádal na nemecké vyslanectvo — pre inštrukcie. Lenin pracoval vždy len so generálny mi štábmi; proti tomu Trocký na počátku své činnosti bol drobným policajným špiclom. Do Viedne prišiel vo februári 1911 a žil tam veľmi biedne. S politickou políciou našiel styk a dostával mesačne 300 K. Skoro však a náhle bieda jeho mizie. S ženou presťahoval sa na prekrásnu, konfortnú vilu a je vydavateľom časopisu „Pravda“, ktorú vydáva s nemeckým agentom Parvusom „Pravda" velmi prosperovala... a tak Trocký je jej vydávatelom a zároveň agentom tajnej policie Rakúskej až do 8 novembra 1914. Na to Trocký odjazdí do Paríža a tam vydáva „Naše Slovo“, šíriace poraženskú propagandu. „Naše Slovo“ stalo sa francúzskej vláde nepohodlné a v septembri 1916 Trocký musí opustiť Fránciu. Do Švajcarska ho nepúšťajú — ide do Španielska. V Madride však ho zatkli a našli u neho 15000 frankov, Na emigranta je to mnoho — tak sa neviedlo nikomu, aby mal toľko vlastných peňazí. Zo Španielska Trocký ide do Ameriky a z jara 1917 na počiatku revolúcie do Ruska. V Rusku v kariere stúpa. Pri Brestskom mieru je vrchným velitelom ruskej armády a zasedá v Breste vedľa generálov a samotného Leopolda Bavorského, ktorí veľmi si važia svojho policajného agenta. Až Lenin i Trocký prestanú byť Nemcom užitoční oni sami o nich povedia celú pravdu. Prápor zemských, slovenských národných bariev, pohodený, pošlapaný v Národnom (!) divadle na promenádnom mieste u I. poradia loží! Tak znie veta vývodená pri pohľade na bielo-modro-červený prápor, po 3ročnom trvaní republiky. Nechcel soimi veriť vlastným očiam, nepripúšťal som si myšlienku, že je možné niečo podobného, že je možné vôbec možné znehodnocenie, ponieženie, zneuctenie štátnych bariev, alte prítomnosť nás poučila, že sa tak stalo. Telo zachvelo sa mrázom, slzy zaleskly sa v oku a ruka sojvrela v tvrdú päsť a srdcom znelý posledné akordy: „Bite, zabite, nikoho neživte!“ A snáď by tak bolo najlepšie. Pri vzpomienke že tie isté barvy, ktoré nás za hranicami viedly k víťazstvu, ktoré sme lúbali s vedomím posvätnej úcty, tie barvy, ktoré nám boly symbolom našej drahej vlastí, tiel barvy vo*vlasti šiiapú sa a pohodia. Je mi horko, zaletí m-li 6 rokov nazad. Áno, tenkrát boly každému vnútené prápory cudzie a povinnosťou jeho bolo s týmto práporom i umierať, pretože tomu chcel viedenský Caesar, ktorý v práporoch symbolizoval svoju silu, moc, násilie i vraždu. A nikto nemal toľko vlastnej sily, aby prehrešil sa protí symbolu, ba považoval prápor za čosi poisvätného. A vzpomínám, že i my pri ťažkých krvavých bojoch, kd,e padol nám cudzí1 prápor do ruky, brali sme ho do rúk s úctou, lebo v práporu ztrácal nepriateľ kus svojho ja. Nikdy sme prápor nezneuetili, považovali sme, to za poklesok proti ľudskej dôstojností. A všetky tie hroby našich bratov, ktorí paidlli pre svoj národ, chovajú pod prsťou práporom prikryté rakve, ktorý je im posledným poľubkom... A dnes? V Slovenských Košiciach spravovaných slovenským starostom pohodí a pošliape sa prápor na mieste verejnom, v budove štátnej) (!), v budove, ktorá má slúžiť umeniu, práci, pravde, vzdelaniu, mravností Čože, tak ďaleko má ísť naša trpezlivosť? Po všetkých tých provokáciách, ktoré prevádzajú sa na všetkých stranách, prichádzame, k poslednej, najhrubšej, aká je vôbec možná! Nemôžem sa ubrániť slz. pri vzpomienke, že úrady, ktoré sú poverené správou republiky, chovajú sa stále tak ľahostajne. My sme svojho času barvám národným prisahali — my prísahu splníme! A beriem k zodpovednosti všetkých činiteľov za to, že poíriadok bude učinený spôsobom celkom iným. Hanobiť, šliapať, pohodiť prápor národný dať nesmieme. Nie s,näď z citov šovinistických, ale z citov vyplývajúcich z úcty k národu a k vlasti! Poznámka: Prápor za přítomnosti svedkov bol svinutý a uložený v loži E. Legionár MIL. PE r t Sme doma? Tajomstvo véeoôecnej obľuby jedalného toku CERES je v tom, že je najčistejší, najchutnejší, najtrvácnejší a najzdravejší omastok, poneváč sa vyrábí za svedomitého Hradného dozoru len z plody olejovej palmy samočinnými strojmi, aníz sa ho dotkne ľudská ruka.