Slovenský Východ, august 1921 (III/174-198)
1921-08-05 / No. 177
VYCHODÍ RÁNO OKREM PONDELKA. j CISLO ZA 80 HALIEROV. V NEDEĽU A VO SVIATOK ZA 1 Kí. REDAKCIA A ADMINISTRÁCIA V KOŠICIACH, TORDASSY-HO DLICA, CISLO 3. 0. POSCHODIE. — TELEFON REDAKCIE CISLO 206. — TELEFON ADMINISTRÁCIE ČÍSLO 55. Siala poštovej spořitelně 400.562. — PREDPLATOKí sa mesiac 16 Kč, na šťvrf roka 48 Kč, na pol roka 96 Kč, na celý rok 192 Kč. — Pre Košice s donáškou 18 Kč nes. — Do cudzozemska 36 Kč mes. ' , „ ____ a, , ZZ_ľ""’ "vYDAVATEľT“ ~ ” ZODPOVEDNÝ REDAKTOR: ľľ ľl „ „ . ~ “ ľ“ Illa rocnik. 1921. Cfslo 177. ján kudláček. hugo filla. Kcisace, piatok 5. augusta. Proti komunistom. Komunisticky atentát na prince vladára SHS. je dôvodom juhošlavianskej vláde na to, aby čo najostrejšie vystupovala proti komunistom. V tomto atentáte vidí vláda SHS. útok na. život štátu a preto — pochopitelné používa všetkých prostriedkov, aby zbavila sa tých, ktorí o znivočenie tohoto štátu usilujú všetkými prostriedkami, dovolenými aj nedovolenými. Boj vlády s komunistickým ' hnutím je neobyčajne ostrý a bude ister korunovaný úspechom. Nad týmto faktom potrebné je sa pozastaviť. Komunisti v každej zemi sú menšime. V našej republike nálezi ich orv ganizácii asi V3» všetkého obyvateľstva, keď k ním počítame aj ľudí, ktorí hlásia sa k tejto strane, len; z toto dôvodu, že je im prameňom veľkých príjmov, lebo popredného postavenia. Je teraz otázka, či táta mizivá menšina ma právo, aby udržovala v nepokoju celú ostatnú väčšinu a či ma vôbec právo, aby bral sa na ňu ohľad. Jestli z tridsiatých ľudí, ktorí tvoria istú organizáciu, chce jeden túto organizáciu znivočiť, má na to právo? Každý logický usudzujúci človek odpovie, že nie. A predsa logika komunistov hovorí, že áno. I táto, verzia komunistickej logiky je správna, ale len vtedy, ked väčšina skutočne nechá sa menšinou znásilňovať. Toto znásilňovanie deje sa v mnohých štátoch, či už v podobe skutočnej vlády, alebo púheho teoretizovania. Ale komunisti vymysleli si aj: inú zásadu; tú totiž, že terror je oprávnenou zbraňou menšiny. Jestli táto zásada platí pre komunistov, platí aj pre ostatné vrstvy národa a štátu, a platí tým, viacej, že tieto vrstvy neprevádzajú terror, ale púhu obranu. Je tedy úplne správne, keď spoločnosť naproste nedá sa znásilňovať komunistickou menšinou, ale , na svoju obranu použije všetkých prostriedkov, ktoré za dobré uzná: Toto, názoru j,e dnes iste aj vláda juhoslavianská, ktorá bráni sa proti násilenstvu jednotlivcov. orii Pravda, priznáme-li komunizmu v thedosť dobrú ideu, ktorú praktický komunizmus niaprcisto ovšem nemá, môžeme hovoriť, že je mnoho pravdy aj v jeho ideách a že raz ľudstvo samo dospeje k týmto ideálom. To môže site byť Ale to predsa ešte nie je dostatočným podkladom pre to, aby dnešná spoločnosť ustupovala pred diktátom fanatikov a spoliehala na to, že raz, snáď za mnoho tisícročí, celá ľudská spoločnosť bude sa riadiť ideálmi, ktoré dnes sú prosté nemožné. Lebo spoločnosť ľudská má aj právo brániť sa proti predčasne propagovaným ideálom, lebo predčasne propagované nové učenie ublíži ľudstvu viacej, než čo iného. Pre prijmutia novej idee, nového sriadenia musí sa ľudstvo pripraviť v prvom rade vnútorne, duchovne. Potom teprve môže s prospechom využiť celej hĺbky a krásy nového učenia. Ale ked skoršie začne praktický uvádzať v život idee, pre ktoré nebola ešte vnútorne, duchovne pripravená pôda v každom jednotlivcovi, znamená, to-, že uvádza svoju dobu do najväčších rozporov, z ktorých rastú príšerné dôsledky. To- j'e niekoľko myšlienok, ktoré vnutujú sa nám. keď pozorujeme terajší" boj SHS. komunistami, aj keď pozorujeme prítomný stav veľkej ruskej ríše, ktorá umiera dnes len preto, že niekoľko šialencov a theorcikov rozhodilo, do ľudu idee, pre ktoré tento, ešte naprosto zralý nebol. Jestli sa chceme aj uvarovat podobných zjavov, nezbývá Kam nič iného, ako brániť sa proti terreiru. a praxi nepatrnej menšiny theoretizui'úcich fanatikov, Masaryk a Gorkij. Praha, 4. VIII. Pán prezident republiky zaslal vo veci výzvy Maxima Gorkého o pomocnej akcii v hladujúcom Rusku z Capri ministrovi Benešovi tento dopis: Pane ministře! Čítal som práve ohlas Gorkého o pomoci hladujúcemu Rusku. Nerozumiem dobre rekrimináciám Gorkého : sú iste nemiestne, ale jeho rozčúlenie možno pochopiť. Dúfam, že jeho žaloby neuškodia akcii. Rád bych podľa síl pomohol, ale akcia len privátna by nemala smyslu a bola by nemožná; rozbredla by sa v prostú filantropiu. Tu je treba organizácie veľkého slohu a tá je len možná vtedy, ak štáty europské, ovšem tiež i Rusi prichytia sa veci a vezmú na seba zodpovednosť. Pokiaľ sa týka medzikamentu je vec snadnejšia, ale zaopatrenie chleba znamená, že treba čo najrýchlejšie vypracovať všeobecný vyživovací plán. Nebeží len o Rusko, tiež europské štáty potrebujú chleba. Čítame v novinách, že tu i tam bude špatná úroda. Beží o nákup, t. j. o peniaze. Je teda treba naliehavé finančná akcia a potom pojde o rozdelenie nakúpeného chleba, nech múky či obilia. Rozdelenie musí byť sociálne spravodlivé. V podstate je to problém komunikačný, problém železníc a parníkov pre rieky a more. Ruská vláda musí umožniť organizáciu dopravy v Rusku a postarať sa o rozdelenie obilia domáceho. K tomu sa musí pridať distribúcia obilia z Európy a Ameriky, čo je problém komunikačný a finačný. Pri tejto novej veľkej akcii nemôžeme zapomínať na početných občanov ruských, ktorí žijú medzi nami a ktoré tiež podporujeme. Práve sme zahájili zase novú akciu pre podporu ruských učencov, i v tom sme poslúchli vyzvanie Gorkého. Prosím Vás, vyzviete naše vyslanectvá, aby sa podívala čo inde podnikajú po výzve Gorkého Gerhardu Hauptmanovi a Anatolu Franceovi. Zároveň predložte vec ministrovi zásobovania a odborníkom ; podľa všetkého bude treba medzinárodného vyživovacieho komitétu. T. G. Masaryk Praha, 4. VIII. Ako protest proti udalostiam v Ústi n' L. v nedeľu 31. m. m. svolaly nemecké strany ústecké na 3, t. m. schôdzku všetkých Nemcov v Ústi n. L, letáky, v ktorých je uisťované, že poslanci všetkých strán sú ako vodcovia v čele. Okresná politická správa tábor povolila, ačkoľvek nebola dodržaná zákonitá týždenná lehota. Behom odpoludnia bolo však pozorované, že do mesta prichádzajú mnohí demobilizovaní legionári a okolo nich české obecenstvo. Poneváč boly obavy, že by mohlo doísť k porušeniu verejného kľudu, zakázala politická správa včera konanie táboru a nariadila četnictvu, aby uzavrelo hlavné ulice a námestia. Za čatníckym kordonom utvoril sa shluk ľudí, ku ktorému v Teplickej ulici preho-voril posl. Wenzel. Po jeho reči sa dav z väčšej čiasli rozišiel a zostalo tam len niekoľko menších hlúčkov. V tom padlo niekoľko rán z radov legionárov ktorí sa z druhej strany priblížili. Vec nie je dosiaľ úplne jasná a musí byť vyšetrená. Legionári sa vzdialili na výzvu četníkov. Dav nemeckého obecenstva odtiahol potom k nemeckému divadlu, kde prehovorilo niekoľko nemeckých rečníkov a i tam padlo niekoľko výstrelov. Tiež v ulici k Belej došlo - ku srážkám obecenstva s demobilizovanými legionármi, avšak o 23 hodine nastal v celom meste úplný pokoj! Pri srážkách bolo zraněno 9 osob a všetky, až na jednu, ktorá je prepustená do domacieho ošetrovania, sú v nemocnici v Ústi nad. Labem. r Krvavé udalosti v Ústi nad Labem. Posledné zvesti. Prezident Masaryk príde na Slovensko Praha, 4. VIII. Podľa doterajších dišpozícii zostane prez. republiky Masaryk v Prahe po svojom príchode z Capri len niekoľko dní a odíde potom k dlhšiemu pobytu na Moravu a na Slovensko. Na Morave zostane prez. asi 8 dní. Do Brna príde 26. aug, Navštívi tiež mestá: Olomúc, Mor. Ostravu a niekoľko miest okolo valašského Meziříčí. Tiež na Slovensku zostane prez. asi 8 dní, menovite v Bratislave. Z Národného Shromaždenia Praha, 4. VIII. V dnešnej schôdzke, ktorá bola zahájená po 13. hod. min. predseda Černý podal vyhlásenie o udalostiach v Ústi n. L. Zatknutí študenti. Štyr. Hradec 4. VIII. .Gratzer Tagespost“ oznamuje z Belehradu, že tam bolo zatknutých 20 univerzitných poslúchačov, ktorí boli v spojení s poslednými komunistickými udalostiam]. Moskva a S. H. S Viedeň, 4. VIII. Belehradský zpravodaj „N. F. P.“ oznamuje, že včera bol v Belehrade zatknutý komunista, ktorého totožnosť nie j e zistená a ktorý pripravoval zavraždenie ministra Pribičeviča a nový atentát na princa-vladára. 5 ministrov dostalo vyhrážajúci list tohoto obsahu: Si odsúdený k smrti. Ten istý zprávodajca oznamuje ďalej, že vyšetrovaním bolo zistené, že vražedné útoky boly zosnované v Moskve. Útočníci dostali peniaze od vlády a tiež cestovné papiery sovietovej aby sa mohli dostať do Belehradu. Boly tiež nájdené zásoby zbraní, munície a bom. Vláda prikázala diplomatickou cestou všetkým zahraničným zastupiteľstvám, aby žiadaly vydanie a vypovedanie všetkých juhoslovanských komunistov, žijúcich v cudzích štátoch, menovite poslanca dra Markoviča, ktorý bol v poslednej dobe na kongrese v Moskve a odišiel odtial do Anglie. Zatknutý komunista Štyr. Hradec, 4. VIII „Gratzer Tagespost“ oznamuje z Belehradu: Redaktor komunistického orgáni Bartulovič, ktorý je členom ľublanského obecného zastupiteľstva, bol zatknutý Dohodové zakročenie v Berlíne. Berlín 4. VIII Vyslancovia Francúzska, Talianska a Anglicka odovzdali zahraničnému min. nemeckému spoločnú notu, v ktorej sa dôrazne žiada, aby nemecká vláda urobila všetky prípravy k uľahčeniu dopravy dohodových štátov do Horného Sliezska. Zahraničný minister sľúbil, že Nemecko urobí všetko, aby žiadosti Dohody zodpovedalo. Zápisník. Historické dokumenty borby za oslobodenie Slovákov. (Výňatky z korešpondencie medzi českým šľachticom Thúnom a maďarským renegátom Pulszkým z r. 1842.) (Dokončenie ' Jediný zdanlivé oprávnený dôvod je ten, že uhorskí Slaviania obracajú sa k Ruskú a tým ohrožuje existenciu terajšieho štátu a blaho jeho príslušníkov. Tento dôvod je zdanlivý preto, že toto? úsilie nie je príčinou, ale následkom politiky voči nim. Vedľa toho však i Vy uznáváte, že vážné rusofilské hnutie je len medzi Juhoslovanmi. Tu treba však tiež uvážiť, že vývoj historie poučuje ako rastie národnostne vedomie a ustupuje vedojnie náboženskocirkevné a preto najúčelnejším bude zas len zabezpečenie sebaurčenia národnostnými právami. Zdi. — Uhorsko keď chce dosiahnuť politickej vyspelosti, tak1 nepotrebuje mat jednotnú reč. — Toto podotýka Thun a zdôrazňuje, že menovite natiskaniie jednotnej úradnej reči i do obecných, cirkevných a iných podobných úradov ako : škôl je úžasný omyl, ktorý môže zapríčoiť to iste, čq zapríčinila mýhia politika rakúskej monarchie, usilujúca tiež o beztejto politky bol rakúsko-uherský duaohľadnú centralizáciu tak, že výsledkom lizmus Ďalej upozorňuje pisateľ na rozmach Nemcov a postup germanizácie, Si ktorou temer súčasne nastalo prebudenie Slavianov v Cechách, na Meravé a potom priŕoidizné i na Slovensku, lebo kultúrne spojenie týchto krajín je prirodzenou potrebou, ktorej nemôže zabrániť ani ta okolnosť, ž,e jestvujú isté politické rozhmamičenie. „Ešte vždy je Praha dosť silná, ab\ bola prameňom! a híavou celého kmeňu Slavianov v Česku, na Morave i na Slovensku“ — poznamenáva dôrazne Thur a pripojuje: „Slováci a Česi potrebujú sa navzájom a preto rečový zápas v Hornom Uhorsku má ďalekosiahajúci význam.1' Čechoslováci (vraví doslovne Thum takže Čechoslovák nie je označenie, ktoré by sa bolo- zrodilo až lepí za vojny...) koinečne na vzdory všetkému sa zobudili k novém-u životu a žiadajú si všetké svoje národnostné práva; jé iste, že nenechajú sa v tomto ohľade uspokojiť dajakým polovičatým ústupkom. Preto; keď sa z tohoto' stanoviska chápe ich obrana proti maďarizácii, nedá sa uveriť, že by to; bolo len nepriateľstvo voči maďarskej reči. Je treba len toľko, aby Maďari zaručili Slovákom rovnaké práva a bude po nepriatelsíve. Keď sa tak nestane verím, že Čechoslováci si svoje práva vydobudu a ubránia; A toto práve môže byť príčina, ktorá vyvolá ťažkú borbu na škodu všeobecného i humannéhoi pokroku.1 Čo. sa týka natískania maďarčiny dc matričných úradov, upozorňuje pisateľ m to, že používanie latiny kým vlastná reč nebola na toľko dokonála bolo správne ale potom na miesto tejto natískať živí reč, ktorá nie je súhlasná s rečou ľudu je nový omyl a súčasne porušenie principu ' sebaurčenia a rovnoprávnosti V pokračovaní vyvracia pisateľ stanovisko adresáta týkajúce sa jednak označenia Maďar a tiež 1 názoru, na SJavjamov. ktorí díľa mienky Pulszkého — akonáhlc sa budú hlásiť k svoŕlmu pôvodu, budú sa mus-eť vysťahovať. Dodatočne vytýka Thun Maďarom vôbec-, že sú priveľa separatistmi