Slovenský Východ, august 1921 (III/174-198)

1921-08-05 / No. 177

VYCHODÍ RÁNO OKREM PONDELKA. j CISLO ZA 80 HALIEROV. V NEDEĽU A VO SVIATOK ZA 1 Kí. REDAKCIA A ADMINISTRÁCIA V KOŠICIACH, TORDASSY-HO DLICA, CISLO 3. 0. POSCHODIE. — TELEFON REDAKCIE CISLO 206. — TELEFON ADMINISTRÁCIE ČÍSLO 55. Siala poštovej spořitelně 400.562. — PREDPLATOKí sa mesiac 16 Kč, na šťvrf roka 48 Kč, na pol roka 96 Kč, na celý rok 192 Kč. — Pre Košice s donáškou 18 Kč nes. — Do cudzozemska 36 Kč mes. ' , „ ____ a, , ZZ_ľ""’ "vYDAVATEľT“ ~ ” ZODPOVEDNÝ REDAKTOR: ľľ ľl „ „ . ~ “ ľ“ Illa rocnik. 1921. Cfslo 177. ján kudláček. hugo filla. Kcisace, piatok 5. augusta. Proti komunistom. Komunisticky atentát na prince vladá­ra SHS. je dôvodom juhošlavianskej vlá­de na to, aby čo najostrejšie vystupovala proti komunistom. V tomto atentáte vidí vláda SHS. útok na. život štátu a preto — pochopitelné používa všetkých prost­riedkov, aby zbavila sa tých, ktorí o zni­vočenie tohoto štátu usilujú všetkými prostriedkami, dovolenými aj nedovolený­mi. Boj vlády s komunistickým ' hnutím je neobyčajne ostrý a bude ister koruno­vaný úspechom. Nad týmto faktom potrebné je sa poza­staviť. Komunisti v každej zemi sú menšime. V našej republike nálezi ich or­v ganizácii asi V3» všetkého obyvateľstva, keď k ním počítame aj ľudí, ktorí hlásia sa k tejto strane, len; z toto dôvodu, že je im prameňom veľkých príjmov, lebo po­predného postavenia. Je teraz otázka, či táta mizivá menšina ma právo, aby udr­žovala v nepokoju celú ostatnú väčšinu a či ma vôbec právo, aby bral sa na ňu ohľad. Jestli z tridsiatých ľudí, ktorí tvo­ria istú organizáciu, chce jeden túto or­ganizáciu znivočiť, má na to právo? Každý logický usudzujúci človek odpovie, že nie. A predsa logika komunistov ho­vorí, že áno. I táto, verzia komunistickej logiky je správna, ale len vtedy, ked väčšina skutočne nechá sa menšinou zná­silňovať. Toto znásilňovanie deje sa v mnohých štátoch, či už v podobe skutoč­nej vlády, alebo púheho teoretizovania. Ale komunisti vymysleli si aj: inú zásadu; tú totiž, že terror je oprávnenou zbraňou menšiny. Jestli táto zásada platí pre ko­munistov, platí aj pre ostatné vrstvy ná­roda a štátu, a platí tým, viacej, že tieto vrstvy neprevádzajú terror, ale púhu obranu. Je tedy úplne správne, keď spo­ločnosť naproste nedá sa znásilňovať ko­munistickou menšinou, ale , na svoju ob­ranu použije všetkých prostriedkov, kto­ré za dobré uzná: Toto, názoru j,e dnes iste aj vláda juhoslavianská, ktorá bráni sa proti násilenstvu jednotlivcov. orii Pravda, priznáme-li komunizmu v the­­dosť dobrú ideu, ktorú praktický komunizmus niaprcisto ovšem nemá, môžeme hovoriť, že je mnoho pravdy aj v jeho ideách a že raz ľudstvo samo do­speje k týmto ideálom. To môže site byť Ale to predsa ešte nie je dostatočným pod­kladom pre to, aby dnešná spoločnosť u­­stupovala pred diktátom fanatikov a spo­liehala na to, že raz, snáď za mnoho tisíc­ročí, celá ľudská spoločnosť bude sa ria­diť ideálmi, ktoré dnes sú prosté nemož­né. Lebo spoločnosť ľudská má aj právo brániť sa proti predčasne propagovaným ideálom, lebo predčasne propagované no­vé učenie ublíži ľudstvu viacej, než čo iného. Pre prijmutia novej idee, nového sriadenia musí sa ľudstvo pripraviť v pr­vom rade vnútorne, duchovne. Potom teprve môže s prospechom využiť celej hĺbky a krásy nového učenia. Ale ked skoršie začne praktický uvádzať v život idee, pre ktoré nebola ešte vnútorne, duchovne pripravená pôda v každom jednotlivcovi, znamená, to-, že uvádza svoju dobu do najväčších rozporov, z kto­rých rastú príšerné dôsledky. To- j'e niekoľko myšlienok, ktoré vnutu­­jú sa nám. keď pozorujeme terajší" boj SHS. komunistami, aj keď pozorujeme prí­tomný stav veľkej ruskej ríše, ktorá umie­ra dnes len preto, že niekoľko šialencov a theorcikov rozhodilo, do ľudu idee, pre ktoré tento, ešte naprosto zralý nebol. Jestli sa chceme aj uvarovat podobných zjavov, nezbývá Kam nič iného, ako brá­niť sa proti terreiru. a praxi nepatrnej men­šiny theoretizui'úcich fanatikov, Masaryk a Gorkij. Praha, 4. VIII. Pán prezident republiky zaslal vo veci výzvy Maxima Gorkého o pomocnej akcii v hladujúcom Rusku z Capri ministrovi Benešovi tento dopis: Pane ministře! Čítal som práve ohlas Gorkého o pomoci hladujúcemu Rusku. Nerozumiem dobre rekrimináciám Gorkého : sú iste nemiestne, ale jeho rozčúlenie možno pochopiť. Dú­fam, že jeho žaloby neuškodia akcii. Rád bych podľa síl pomohol, ale akcia len privátna by nemala smyslu a bola by ne­možná; rozbredla by sa v prostú filantro­piu. Tu je treba organizácie veľkého slohu a tá je len možná vtedy, ak štáty europské, ovšem tiež i Rusi prichytia sa veci a vezmú na seba zodpovednosť. Po­kiaľ sa týka medzikamentu je vec snad­­nejšia, ale zaopatrenie chleba znamená, že treba čo najrýchlejšie vypracovať vše­obecný vyživovací plán. Nebeží len o Rusko, tiež europské štáty potrebujú chleba. Čítame v novinách, že tu i tam bude špatná úroda. Beží o nákup, t. j. o peniaze. Je teda treba na­liehavé finančná akcia a potom pojde o rozdelenie nakúpeného chleba, nech múky či obilia. Rozdelenie musí byť sociálne spravodlivé. V podstate je to problém komunikačný, problém železníc a parní­kov pre rieky a more. Ruská vláda musí umožniť organizáciu dopravy v Rusku a postarať sa o rozdelenie obilia domáceho. K tomu sa musí pridať distribúcia obilia z Európy a Ameriky, čo je problém ko­munikačný a finačný. Pri tejto novej veľ­kej akcii nemôžeme zapomínať na počet­ných občanov ruských, ktorí žijú medzi nami a ktoré tiež podporujeme. Práve sme zahájili zase novú akciu pre pod­poru ruských učencov, i v tom sme po­slúchli vyzvanie Gorkého. Prosím Vás, vyzviete naše vyslanectvá, aby sa podí­vala čo inde podnikajú po výzve Gorkého Gerhardu Hauptmanovi a Anato­­lu Franceovi. Zároveň predložte vec mi­nistrovi zásobovania a odborníkom ; podľa všetkého bude treba medzinárodného vy­živovacieho komitétu. T. G. Masaryk Praha, 4. VIII. Ako protest proti udalostiam v Ústi n' L. v nedeľu 31. m. m. svolaly nemecké strany ústecké na 3, t. m. schôdzku všet­kých Nemcov v Ústi n. L, letáky, v kto­rých je uisťované, že poslanci všetkých strán sú ako vodcovia v čele. Okresná politická správa tábor povolila, ačkoľvek nebola dodržaná zákonitá týždenná lehota. Behom odpoludnia bolo však pozorované, že do mesta prichádzajú mnohí demobili­­zovaní legionári a okolo nich české obe­censtvo. Poneváč boly obavy, že by mohlo doísť k porušeniu verejného kľudu, zaká­zala politická správa včera konanie táboru a nariadila četnictvu, aby uzavrelo hlavné ulice a námestia. Za čatníckym kordonom utvoril sa shluk ľudí, ku ktorému v Teplickej ulici preho-voril posl. Wenzel. Po jeho reči sa dav z väčšej čiasli rozišiel a zostalo tam len niekoľko menších hlúčkov. V tom padlo niekoľko rán z radov legionárov ktorí sa z druhej strany priblížili. Vec nie je do­siaľ úplne jasná a musí byť vyšetrená. Legionári sa vzdialili na výzvu četníkov. Dav nemeckého obecenstva odtiahol po­tom k nemeckému divadlu, kde prehovo­rilo niekoľko nemeckých rečníkov a i tam padlo niekoľko výstrelov. Tiež v ulici k Belej došlo - ku srážkám obecenstva s demobilizovanými legionármi, avšak o 23 hodine nastal v celom meste úplný pokoj! Pri srážkách bolo zraněno 9 osob a všetky, až na jednu, ktorá je prepustená do domacieho ošetrovania, sú v nemoc­nici v Ústi nad. Labem. r Krvavé udalosti v Ústi nad Labem. Posledné zvesti. Prezident Masaryk príde na Slovensko Praha, 4. VIII. Podľa doterajších dišpozícii zostane prez. republiky Masaryk v Prahe po svo­jom príchode z Capri len niekoľko dní a odíde potom k dlhšiemu pobytu na Mo­ravu a na Slovensko. Na Morave zostane prez. asi 8 dní. Do Brna príde 26. aug, Navštívi tiež mestá: Olomúc, Mor. Ostravu a niekoľko miest okolo valašského Me­ziříčí. Tiež na Slovensku zostane prez. asi 8 dní, menovite v Bratislave. Z Národného Shromaždenia Praha, 4. VIII. V dnešnej schôdzke, ktorá bola zahá­jená po 13. hod. min. predseda Černý po­dal vyhlásenie o udalostiach v Ústi n. L. Zatknutí študenti. Štyr. Hradec 4. VIII. .Gratzer Tagespost“ oznamuje z Bele­hradu, že tam bolo zatknutých 20 univer­zitných poslúchačov, ktorí boli v spojení s poslednými komunistickými udalostiam]. Moskva a S. H. S Viedeň, 4. VIII. Belehradský zpravodaj „N. F. P.“ o­­znamuje, že včera bol v Belehrade zat­knutý komunista, ktorého totožnosť nie j e zistená a ktorý pripravoval zavraždenie ministra Pribičeviča a nový atentát na princa-vladára. 5 ministrov dostalo vyhrá­žajúci list tohoto obsahu: Si odsúdený k smrti. Ten istý zprávodajca oznamuje ďa­lej, že vyšetrovaním bolo zistené, že vra­žedné útoky boly zosnované v Moskve. Útočníci dostali peniaze od vlády a tiež cestovné papiery sovietovej aby sa mohli dostať do Belehradu. Boly tiež náj­dené zásoby zbraní, munície a bom. Vláda prikázala diplomatickou cestou všet­kým zahraničným zastupiteľstvám, aby žiadaly vydanie a vypovedanie všetkých juhoslovanských komunistov, žijúcich v cudzích štátoch, menovite poslanca dra Markoviča, ktorý bol v poslednej dobe na kongrese v Moskve a odišiel odtial do Anglie. Zatknutý komunista Štyr. Hradec, 4. VIII „Gratzer Tagespost“ oznamuje z Bele­hradu: Redaktor komunistického orgáni Bartulovič, ktorý je členom ľublanského obecného zastupiteľstva, bol zatknutý Dohodové zakročenie v Berlíne. Berlín 4. VIII Vyslancovia Francúzska, Talianska a Anglicka odovzdali zahraničnému min. nemeckému spoločnú notu, v ktorej sa dôrazne žiada, aby nemecká vláda urobila všetky prípravy k uľahčeniu dopravy do­hodových štátov do Horného Sliezska. Zahraničný minister sľúbil, že Nemecko urobí všetko, aby žiadosti Dohody zod­povedalo. Zápisník. Historické dokumenty borby za oslobodenie Slovákov. (Výňatky z korešpondencie medzi českým šľachticom Thúnom a maďarským rene­gátom Pulszkým z r. 1842.) (Dokončenie ' Jediný zdanlivé oprávnený dôvod je ten, že uhorskí Slaviania obracajú sa k Ruskú a tým ohrožuje existenciu terajšie­ho štátu a blaho jeho príslušníkov. Tento dôvod je zdanlivý preto, že toto? úsilie nie je príčinou, ale následkom politiky voči nim. Vedľa toho však i Vy uznáváte, že vážné rusofilské hnutie je len medzi Ju­hoslovanmi. Tu treba však tiež uvážiť, že vývoj hi­storie poučuje ako rastie národnostne ve­domie a ustupuje vedojnie nábožensko­­cirkevné a preto najúčelnejším bude zas len zabezpečenie sebaurčenia národnost­nými právami. Zdi. — Uhorsko keď chce dosiahnuť po­litickej vyspelosti, tak1 nepotrebuje mat jednotnú reč. — Toto podotýka Thun a zdôrazňuje, že menovite natiskaniie jed­notnej úradnej reči i do obecných, cirkev­ných a iných podobných úradov ako : škôl je úžasný omyl, ktorý môže zaprí­­čoiť to iste, čq zapríčinila mýhia politika rakúskej monarchie, usilujúca tiež o bez­­tejto politky bol rakúsko-uherský dua­­ohľadnú centralizáciu tak, že výsledkom lizmus Ďalej upozorňuje pisateľ na rozmach Nemcov a postup germanizácie, Si ktorou temer súčasne nastalo prebudenie Slavia­­nov v Cechách, na Meravé a potom pri­­ŕoidizné i na Slovensku, lebo kultúrne spo­jenie týchto krajín je prirodzenou potre­bou, ktorej nemôže zabrániť ani ta okol­nosť, ž,e jestvujú isté politické rozhmami­­čenie. „Ešte vždy je Praha dosť silná, ab\ bola prameňom! a híavou celého kmeňu Slavianov v Česku, na Morave i na Slo­vensku“ — poznamenáva dôrazne Thur a pripojuje: „Slováci a Česi potrebujú sa navzájom a preto rečový zápas v Hornom Uhorsku má ďalekosiahajúci význam.1' Čechoslováci (vraví doslovne Thum takže Čechoslovák nie je označenie, ktoré by sa bolo- zrodilo až lepí za vojny...) koi­­nečne na vzdory všetkému sa zobudili k novém-u životu a žiadajú si všetké svoje národnostné práva; jé iste, že nenechajú sa v tomto ohľade uspokojiť dajakým po­lovičatým ústupkom. Preto; keď sa z to­hoto' stanoviska chápe ich obrana proti maďarizácii, nedá sa uveriť, že by to; bolo len nepriateľstvo voči maďarskej reči. Je treba len toľko, aby Maďari zaručili Slo­vákom rovnaké práva a bude po nepria­­telsíve. Keď sa tak nestane verím, že Če­choslováci si svoje práva vydobudu a ubránia; A toto práve môže byť príčina, ktorá vyvolá ťažkú borbu na škodu vše­obecného i humannéhoi pokroku.1 Čo. sa týka natískania maďarčiny dc matričných úradov, upozorňuje pisateľ m to, že používanie latiny kým vlastná reč nebola na toľko dokonála bolo správne ale potom na miesto tejto natískať živí reč, ktorá nie je súhlasná s rečou ľudu je nový omyl a súčasne porušenie princi­pu ' sebaurčenia a rovnoprávnosti V pokračovaní vyvracia pisateľ stano­visko adresáta týkajúce sa jednak ozna­čenia Maďar a tiež 1 názoru, na SJavjamov. ktorí díľa mienky Pulszkého — akonáhlc sa budú hlásiť k svoŕlmu pôvodu, budú sa mus-eť vysťahovať. Dodatočne vytýka Thun Maďarom vôbec-, že sú priveľa se­­paratistmi

Next