Slovenský Východ, december 1921 (III/276-299)
1921-12-08 / No. 282
’ *' ' •-*•••••< ■»."«■ii.T n—-i- ^.»»0 „v- ..TÍ& ■ —..Jž. '.T.^.£2K^1Í.£«.Xi'Ä”"T ~ -~'CL-Z-''-Jľ'~^ľ"——.-•--------- . . —— R0Č.IIL Cis. 282. V KaSteia<h, vo žlvrtok 8. decembra 1921. Za 80 halierov. Skončený zápas. Už niekolko týždňov vlečie sa mzdový spor v našom uholnom priemysle, ktorý snád práve preto, že trvá už tak dlho a že robotníctvo ukladá si doteraz chvalitebná rezervu, nie je sledovaný našou verejnosfou tak pozorne, ako by zasluhoval. Vyjednávanie, ačkolvek sa už octlo niekolkoráz v kritických záuzlinách, nebolo predsa prerušené a tak vzdialenému pri«r1 o neinteresovanému pozorovateľovi zdálo sa, že prv alebo neskoršie musí skončit kompromisne. Len keď v piatok. 2. t. m. stala sa kríza ž.kutou vyhlásením podnikateľov, že v sobotu vyplatia už len mzdu podľa svojho návrhu, zkrátka, pochopila veřejnost, že ide o čosi veľmi vážneho. Rozbitie Dohody a samovoľná zmena kollektívnej smluvy so strany podnikateľov bola by zi šunenala okamžité vzplanutie stávky, lebo baníci boli by samozrejme zkrétenú mzdu neprijali. Aké nebezpečenstvo niesla by so sebou stávka v uhoľnom priemysle zamestnávajúcom státisíce ľudí, vie si každý představit, Núd -a o uhlie nebola by síce bezprostredne vzhľadom na ohromné nahromadené zásoby na haldách za terajšej odbytovej stagnácie. Ale práve tá okolnost, že baníci sú dnes v tiesni, že majú zlé výklady na účinnost prostriedku púheho zastavenia práce, bola by mimoriadne nebezpečná. K zúfalstvu dohnané robotníctvo, ktoré pri stúpajúcej drahote veru nemôže sniesf prenikavé sníženie platov, stalo by sa snadno prístupným v komunistickej agitácii a mohli by sme mat nový decembrový puč, tento raz s nedohľadnými následkami, lebo šlo by tu nielen o súkromnú vec výstrednej frakcie, ale v celom priemysle i doprave, ako aj na dráhach zastavila by sa práca. Je zrejmé, že k takémuto záchvatu hospodársko-sociálneho života nemohla vláda zoslať lahodamou. Ministerstvo verejných prác snažilo sa pravda už od p čiatku pôsobil smieme a najsf obostranné uspokojujú prostriedko* vacie návrhy. Ked sa však jeho snaha nestretávala so zdarom, muselo upozorniť vládu na celý význam vefí, prevyšujúcich značne záujem jediného rezortu a žiadať po prípade i priame rozhodčie zasiahnutie štátu. Námietky uvedené proti rozhodujúcej moci štátnej so stanoviska prísneho liberalizmu, dla ktorého přísluší verejnej moci výhradne pečlivost o zachovanie pokoja a poriadku neobstojí pred kritikou podnikanou v duchu moderne demokratickom. Štát, ktorý by chcel hrať len rolu policajnú nebol by veru hodný svojho poslania nestranného podporovateľa zä ujmu celku, teda všetkých triad bez rozdielu. Bránil by len silného proti slabému. Naša republika nie je a nemôže byt takým zaostalým štátom. Nemôže nim byť už z pudu sebezzehovania, poneváč hospodářsko - sociálny rozvrat urobil by nás vhodnou korisťou nepriateľov. Preto vláda neváhala dať obidvom stra nám na srozumenie. že ak sa nedohodnú, rozhodne autoritatívne sama. Vláda pozná dokonale podklad sporu a vie uznať dôvody a námietky, ako zamestnávateľov. tak i robotníctva. Vie, že uholný priemysel je v tiesni, že za terajších rozháraných -pomerov valutových a všeobecnej kríze odbytovej majú, podnikatelia naliehavú potrebu snížit svoje nákla dy reiíiné a obmedziť trochu výrobu nepredajného tovaru. Aj to vie, že ide to do značnej miery o súkromné záujmy firiem, ktoré by sa rady vyhly záväzku dodávok zá marky, ktoré v poslednom čase podľahiíy známej deroute. Taká stávka ako vis major prišla by im veľmi vhod. Už za starého režimu prevodzovaly sa často alebo vyrábaly umelé stávky z podobných dôvodu. Záuimy týchto bez ohľadných boľševikov s hora stýkajú sa tak so záujmami komunistických bolševi- Zahájenie roboty na ostravkokarvinských baniach. Mor, Ostrava, 7. XII. Dnes bola v Petřvalde konferencia závodných rád a závod, výborov Ostravskokarvinského revíru, na ktorej podaná bola zpráva o výsledku včerajšieho rokovania v Prahe. Po vývodoch tajomníkov Koukala a Brdu a poslancov Brožíka, Jarolima a Draxla bola vzatá zpráva zástupcov koalovaoých sväzov na vedomie a vyslovená vdaka vyjednávačom. Jednomyselne bolo usnesená zahájiť prácu v koksárňach vo štvrtok dňa 8. decembra a na doloch v piatok 9. decembra, Min. predseda dr. Beneš o smluve ceskoslovensko'polskej. Praha, 7. XII V dnešnej schôdzke zahraničného výboru podal ministerský predseda dr. Beneš obšírny výklad o smluve českoslo«ensko-polskej. Povedal, že o pomere československo-poľskom rokovalo sa už dávno pred vznikom oboch samostatných štátov,‘a táto línia vzájomného rokovania nebola prerušená ani za sporu o Těšínsko. Po vybavení tešínskej otázky prvým pozitívnym krokom bolo rokovanie s kniežatom Sapiehom v Paríži, kde bolo zásadne stanovené, že oba národy a štáty musia žiť návzajom v mieru, poneváč ich dôležité záujmy hospodárske sú totožné, a že je teda treba, aby si oba štáty navzájom nepřekážely vo svojom vývoji. K dohode došlo hned po príchode poľského vyslanca Pilza do Prahy. Pri návšteve poľského zahraničného ministra Skirmunta v Prahe bola podpí sáná smluv a československo-poľská, ktorej charakter sa prejavuje vo dvoch princípoch: Všetky konflikty, pokiaľ by sa vyskytly medzi nami a Poľskom, budú riešené arbitrážou, tak že nesmie nikdy dôfsf k válečnému konfliktu medzi nami a Foľskonír dalej že štát druhý zostane vždy neutrálny, ak bude snád jeden z oboch napád nutý. Ministerský predseda podotýka, že je ťažko hovoriť o tom, že táto smluva stala sa pod nátlakom niekoho iného, poneváč štáty, ako je Československo a Poľsko, musia robiť politiku svojich interesov. * Ministerský predseda uvádza ďalej, že je v smluve zdôraznené, že oba štáty cítia sa viazané k sebe povinuostiami. ktoré plynú zo smiúv mierových spoločne podpísaných, a že tam, kde sa pôjde o splnenie mierových smiúv, dohodnú sa na smerniciach. Republika československá zaujme stanovisko deintaresementu vo veci východnej Kaliče a zvláště bude likvidovať tunajšie ukraiinské legie. Táto otázka bola vo verejnosti často nesprávne vykladaná. Ide totiž o ukrajinské oddiely vojenské, ktoré přešly k nám za povstania vo východnej Haliči. Boly sme povinní tieto oddiely internovať. Teraz bolo rozhodnuté, aby vec bola likvidovaná, čo sa musí stať tiež z iných dôvodov vnútropolitických. a tiež preto, že táto otázka je rezortná a otázkou nákladu. Podobne tak musí byf likvidovaná otázka légií poisko-madarshýcb a iných, ktoré boly formované na území polském. Vláda československá a polská sa ďalej dohodly, äje si navzájom oznámia obsah smiúv, ktoré dosiaľ uzavřely, aby navzájom im boly známe záväzky jednoho i druhého. Uskutočnením smluvy ob ebodnej bude zvláště po stránke techni ckej prevedená otázka tranzitu od nás do Ruska a pre Poľsko otázka tranzitu zo západnej Európy, Obe strany sa zaväzujú, že neuzavrú žiadnej dohody, ktorá by odporovala smer niciam tejto dohody. Dohoda táto má trval 5 rokov. Ministerský predseda uvádza, že novinárske zprávy o texte smluvy polsko-československej nezodpovedajú pres ne skutočnosti, a nie sú zcela úplné. O niektorých otázkach sa dosiaľ rokuje s rokovanie bude skončené v npibližšej dobe. Tak zvláště tu ide o spoločnú komisiu, ktorá má riešil ešte niektoré otázky na Tešínsku, vo Spiši a v Orave v smysle administračnom. Bolo usnesené rozpravu o tomto odročiť až do rozriešenia všetkých otázok, Z Národného shromaždenia. Nedostatok sudcov na Slovensku. — Debata o súdnictve na Slovensku. — Opozícia ludákdv Praha, 7. XII Podpredseda dr. Hruban zahaiuie schôdzku poslaneckej snemovne o 10'30 hod. Potom bol prejednávaný vládny návrh zákona, ktorým sa predlžuje doba k organizovaniu riadnych súdov prvej a druhej stolice pre obvody súdnych tabúľ v Bratislave a v Košiciach. Osnova zákona určí lehotu do konca rokov z dola a treba zakročiť proti nim s tou istou energiou, ako proti týmto. Vystúpenie vlády malo úplný úspech. Situácia považovaná za ztratenú bola znova zachránená a stávka bola skončená. Zápas skončil smierom, teda tak, ako Bolo treba, mal-li zostať len epizodou bez vnútorných otrasov národohospodárskych a tiež mravných. Obe strany pocítia tarchu urobených ústupkov, však pri pokojnej rozvahe, ktorá sa dostaví po smiere nebudú môcť neuznať, že odmietnutie ku 1924. V obvodoch oboch súdnych tabúľ vymenovaných nemohla byt organizácia prevedená, pre nedostatok kvalifikovaných sudcov. Na Slovensku nedostáva sa dnešného dňa 200 sudcovských síl Kandidátov pre úrad sudcovský je len 30, Posl. dr. Gažik [slov. ľud.] vytýka, že české úřednictvo na Slovensku exponované vraj slúži k počestovaniu slovenské, Pokrač, na druhej strane. smiemeho rozriešenia bolo by im pri nieslo ťarchu o mnoho väčšiu, neprizerajúc sni k zmaru priaznivej atmosféry h vyjednávaniu o definitívnu kolektívnu smluvu. Nepochybujeme, že vere'nosť čs štátu súc zbavená obáv z baníckej stávky, iste schváli postup vlády, ktorý nebol jednostranným nátlakom, ale vedený jedine snahou, aby hospodárske soory odstránené boly rozumnou dohodou k prospechu vnútornej konsolidácie a vonkajše; váhy štátu. T. Ján Gréža: Zápisní^ Oči kasárieň. (Zo zápisníka záložného dôstojníka.) Ked' som bol ešte malým chlapčekom, cítil som velký rešpekt pred kasáreňskými budovami. Niečo tajomného o mohutného bolo v pochmúrne/ mlčanlivosti vysokých múrov, niečo dôstojného predstavovala stráž, prechádzajúca u vrát kasárieň, a obloky, pozerajúce na dvor. aj na ulicu, zdálý sa mi byť očami kasárieň, ktoré strežú každý krok vojakov. Časy sa změnily. Aj ja stal som sa vojakom. Skoi o zmizla pre mňa tajomnosť budovy, vojak, prechádzajúci po nedlhom prkne pred vráimi, nemal pre mňa viacej zaujímavosti, lebo musel som často robiť tú večne jednotvárnu cestu po prkne, ktoré vo vojenskej hnntýrke obdržalo meno: „služobná cesta", ztratila pre mňa všetku poéziu strážna búdka, ktorú sme volali „futrálom na vojakaTerra incognita — zeme neznáma stala sa mi dobre známou. A keď niečo poznáme dobre, po rubu aj líci, prestane to pre nás mať zaujímavosti, tajomnosti Lebo všetky ideály sú púhymi, zbytočnými fikciami Sklamanie nasleduje vždy. Ale jedna vec neztratila pre mňa svoju poéziu, obloky kasáreňských budov. Neviem, prečo som ich mal tak rád a neviem, prečo ešte dnes cítim k nim příchylnost1. Snáď preto, že boly často jediným mojim spoločníkom v ťažkých dobách, snáď preto, že ich priehiadné sklo dovolilo mi, aby som pozeral v tú stranu, kde tušil som svoj domov. A potom preto, že pamätaly mnoho a mnoho, a že ich sklami tisíce a ti•* síce vojakov tiež pozeralo v tú stranu, kde bol ich domov. A že tými sklami pozerali sa aj tí malí a bezmenní vojaci, ktorí nenavrátili sa už do miesta svojej túžby — domov, — ale ktorí spia svoj večný spánok kdesi ďaleko od domova, v cudzej, nehostinnej zemi, Ale, pravda, to všetko bolo. Načo prebúdzať spomienky, ktoré už nebohú? Prítomnosť, prítomnosť je iná. Chodby kasárieň zvučia dupotom erárnych bot, ktorý 27 cvočkov od časného rána do noci naráža na kamenné chodby, vyludujúc chaoz zvukov. Na dvore krik, rámus, volanie, povely — mobilizačná nálada. A vrátmi kasárieň ženie sa na dvor dlhý prúd rezervistov, ktorí na svojich ramenách nesú kufry, čierne, malé kufry, do ktorých vojak složí všetko, čo potrebuje. A v kanceláriách je zmätok k nepopísaniu. Perá škripajú, vojaci sa potia, píšu a píšu, až ich prsty bolia. Budovy chvejú sa v základoch rámusom, ktorý otriasa ich základy, až strach, rámusom, ktorý je možné charakterizovať len jedným výrazom: mobilizačný rámus. Od rána do noci niet pokoja; v celej budove niet miestočka, kde by človek mohol odpočinúť, aspoň na okamih mať pokoj. A čo ticho? Aké ticho? Teraz je mobilizácia a tá nesnesie pokoj a klud\ A v tom hone a shone, v tom kriku a rozčulovani, len obloky kasáreňských budov sú zabudnuté. Ale pozri sa jia ne! Nevidíš, že sa tiež změnily? Čudujú sa, nemôžu razom privyknúť na túto zmenu, lebo už zvykly si na to, že vojaci len demobilizujú. A radosť je v nich! Pravda, že radosť. Lebo opäť vtaia svojich starých známych. Pravda, nie všetci prišli. Niektorí už sa nevrátia nikdy, ale predsa tých znár