Slovenský Východ, december 1921 (III/276-299)

1921-12-08 / No. 282

’ *' ' •-*•••••< ■»."«■ii.T n—-i- ^.»»0 „v- ..TÍ& ■ —..Jž. '.T.^.£2K^1Í.£«.Xi'Ä”"T ~ -~'CL-Z-''-Jľ'~^ľ"——.-•--------- . . —— R0Č.IIL Cis. 282. V KaSteia<h, vo žlvrtok 8. decembra 1921. Za 80 halierov. Skončený zápas. Už niekolko týždňov vlečie sa mzdový spor v našom uholnom priemysle, ktorý snád práve preto, že trvá už tak dlho a že robotníctvo ukladá si doteraz chvali­tebná rezervu, nie je sledovaný našou verejnosfou tak pozorne, ako by za­sluhoval. Vyjednávanie, ačkolvek sa už octlo niekolkoráz v kritických záuzlinách, nebolo predsa prerušené a tak vzdiale­nému pri«r1 o neinteresovanému pozorova­teľovi zdálo sa, že prv alebo neskoršie musí skončit kompromisne. Len keď v piatok. 2. t. m. stala sa krí­za ž.kutou vyhlásením podnikateľov, že v sobotu vyplatia už len mzdu podľa svojho návrhu, zkrátka, pochopila veřejnost, že ide o čosi veľmi vážneho. Rozbitie Do­hody a samovoľná zmena kollektívnej smluvy so strany podnikateľov bola by zi šunenala okamžité vzplanutie stávky, le­bo baníci boli by samozrejme zkrétenú mzdu neprijali. Aké nebezpečenstvo niesla by so sebou stávka v uhoľnom priemysle zamestnávajúcom státisíce ľudí, vie si každý představit, Núd -a o uhlie nebola by síce bezprostredne vzhľadom na ohrom­né nahromadené zásoby na haldách za terajšej odbytovej stagnácie. Ale práve tá okolnost, že baníci sú dnes v tiesni, že majú zlé výklady na účinnost pro­striedku púheho zastavenia práce, bola by mimoriadne nebezpečná. K zúfalstvu do­hnané robotníctvo, ktoré pri stúpajúcej drahote veru nemôže sniesf prenikavé sníženie platov, stalo by sa snadno prí­stupným v komunistickej agitácii a mohli by sme mat nový decembrový puč, tento raz s nedohľadnými následkami, lebo šlo by tu nielen o súkromnú vec výstrednej frakcie, ale v celom priemysle i doprave, ako aj na dráhach zastavila by sa práca. Je zrejmé, že k takémuto záchvatu hospo­­dársko-sociálneho života nemohla vláda zoslať lahodamou. Ministerstvo verejných prác snažilo sa pravda už od p čiatku pôsobil smieme a najsf obostranné uspokojujú prostriedko* vacie návrhy. Ked sa však jeho snaha nestretávala so zdarom, muselo upozorniť vládu na celý význam vefí, prevyšujúcich značne záujem jediného rezortu a žiadať po prípade i priame rozhodčie zasiahnu­tie štátu. Námietky uvedené proti rozho­dujúcej moci štátnej so stanoviska prísne­ho liberalizmu, dla ktorého přísluší verej­nej moci výhradne pečlivost o zachovanie pokoja a poriadku neobstojí pred kritikou podnikanou v duchu moderne demokra­tickom. Štát, ktorý by chcel hrať len rolu policajnú nebol by veru hodný svojho poslania nestranného podporovateľa zä ujmu celku, teda všetkých triad bez roz­dielu. Bránil by len silného proti slabému. Naša republika nie je a nemôže byt ta­kým zaostalým štátom. Nemôže nim byť už z pudu sebezzehovania, poneváč hospodářsko - sociálny rozvrat urobil by nás vhodnou korisťou nepriateľov. Preto vláda neváhala dať obidvom stra nám na srozumenie. že ak sa nedohodnú, rozhodne autoritatívne sama. Vláda pozná dokonale podklad sporu a vie uznať dôvody a námietky, ako zamestná­vateľov. tak i robotníctva. Vie, že uholný priemysel je v tiesni, že za terajších rozháraných -pomerov valutových a vše­obecnej kríze odbytovej majú, podnika­telia naliehavú potrebu snížit svoje nákla dy reiíiné a obmedziť trochu výrobu ne­predajného tovaru. Aj to vie, že ide to do značnej miery o súkromné záujmy firiem, ktoré by sa rady vyhly záväzku dodávok zá marky, ktoré v poslednom čase podľahiíy známej deroute. Taká stávka ako vis major prišla by im veľmi vhod. Už za starého režimu prevodzovaly sa často alebo vyrábaly umelé stávky z podobných dôvodu. Záuimy týchto bez ohľadných boľševikov s hora stýkajú sa tak so záujmami komunistických bolševi- Zahájenie roboty na ostravko­­karvinských baniach. Mor, Ostrava, 7. XII. Dnes bola v Petřvalde konferencia zá­vodných rád a závod, výborov Ostravsko­­karvinského revíru, na ktorej podaná bola zpráva o výsledku včerajšieho rokovania v Prahe. Po vývodoch tajomníkov Kou­kala a Brdu a poslancov Brožíka, Jaro­lima a Draxla bola vzatá zpráva zástup­cov koalovaoých sväzov na vedomie a vyslovená vdaka vyjednávačom. Jedno­­myselne bolo usnesená zahájiť prácu v koksárňach vo štvrtok dňa 8. decembra a na doloch v piatok 9. decembra, Min. predseda dr. Beneš o smluve ceskoslovensko'polskej. Praha, 7. XII V dnešnej schôdzke zahraničného vý­boru podal ministerský predseda dr. Be­neš obšírny výklad o smluve českoslo­­«ensko-polskej. Povedal, že o pomere československo-poľskom rokovalo sa už dávno pred vznikom oboch samostatných štátov,‘a táto línia vzájomného rokovania nebola prerušená ani za sporu o Těšín­sko. Po vybavení tešínskej otázky prvým pozitívnym krokom bolo rokovanie s knie­­žatom Sapiehom v Paríži, kde bolo zá­sadne stanovené, že oba národy a štáty musia žiť návzajom v mieru, poneváč ich dôležité záujmy hospodárske sú totožné, a že je teda treba, aby si oba štáty na­vzájom nepřekážely vo svojom vývoji. K dohode došlo hned po príchode poľského vyslanca Pilza do Prahy. Pri návšteve poľského zahraničného ministra Skirmunta v Prahe bola podpí sáná smluv a československo-poľská, kto­rej charakter sa prejavuje vo dvoch prin­cípoch: Všetky konflikty, pokiaľ by sa vyskytly medzi nami a Poľskom, budú riešené arbitrážou, tak že nesmie nikdy dôfsf k válečnému konfliktu medzi nami a Foľskonír dalej že štát druhý zostane vždy neutrál­ny, ak bude snád jeden z oboch napád nutý. Ministerský predseda podotýka, že je ťažko hovoriť o tom, že táto smluva stala sa pod nátlakom niekoho iného, po­neváč štáty, ako je Československo a Poľsko, musia robiť politiku svojich inte­resov. * Ministerský predseda uvádza ďalej, že je v smluve zdôraznené, že oba štáty cítia sa viazané k sebe povinuostiami. ktoré plynú zo smiúv mierových spoločne podpísaných, a že tam, kde sa pôjde o splnenie mierových smiúv, dohodnú sa na smerniciach. Republika československá zaujme stanovisko deintaresementu vo veci východnej Kaliče a zvláště bude likvidovať tunajšie ukraiinské legie. Táto otázka bola vo verejnosti často nesprávne vykladaná. Ide totiž o ukrajinské oddiely vojenské, ktoré přešly k nám za povsta­nia vo východnej Haliči. Boly sme po­vinní tieto oddiely internovať. Teraz bolo rozhodnuté, aby vec bola likvidovaná, čo sa musí stať tiež z iných dôvodov vnútro­politických. a tiež preto, že táto otázka je rezortná a otázkou nákladu. Podobne tak musí byf likvidovaná otázka légií poisko-madarshýcb a iných, ktoré boly formované na území polském. Vláda československá a polská sa ďalej dohodly, äje si navzájom oznámia obsah smiúv, ktoré dosiaľ uzavřely, aby navzájom im boly známe záväzky jedno­ho i druhého. Uskutočnením smluvy ob ebodnej bude zvláště po stránke techni ckej prevedená otázka tranzitu od nás do Ruska a pre Poľsko otázka tranzitu zo západnej Európy, Obe strany sa zaväzujú, že neuzavrú žiadnej dohody, ktorá by odporovala smer niciam tejto dohody. Dohoda táto má trval 5 rokov. Ministerský predseda uvádza, že novinárske zprávy o texte smluvy pol­­sko-československej nezodpovedajú pres ne skutočnosti, a nie sú zcela úplné. O niektorých otázkach sa dosiaľ rokuje s rokovanie bude skončené v npibližšej dobe. Tak zvláště tu ide o spoločnú ko­misiu, ktorá má riešil ešte niektoré otázky na Tešínsku, vo Spiši a v Orave v smysle administračnom. Bolo usnesené rozpravu o tomto odročiť až do rozrieše­nia všetkých otázok, Z Národného shromaždenia. Nedostatok sudcov na Slovensku. — Debata o súdnictve na Slovensku. — Opozícia ludákdv Praha, 7. XII Podpredseda dr. Hruban zahaiuie schô­dzku poslaneckej snemovne o 10'30 hod. Potom bol prejednávaný vládny návrh zákona, ktorým sa predlžuje doba k organizovaniu riadnych súdov prvej a druhej stolice pre obvody súd­nych tabúľ v Bratislave a v Košiciach. Osnova zákona určí lehotu do konca ro­kov z dola a treba zakročiť proti nim s tou istou energiou, ako proti týmto. Vystúpenie vlády malo úplný úspech. Situácia považovaná za ztratenú bola zno­va zachránená a stávka bola skončená. Zápas skončil smierom, teda tak, ako Bolo treba, mal-li zostať len epizodou bez vnútorných otrasov národohospodárskych a tiež mravných. Obe strany pocítia tar­­chu urobených ústupkov, však pri pokoj­nej rozvahe, ktorá sa dostaví po smiere nebudú môcť neuznať, že odmietnutie ku 1924. V obvodoch oboch súdnych ta­búľ vymenovaných nemohla byt organizá­cia prevedená, pre nedostatok kvalifiko­vaných sudcov. Na Slovensku nedostáva sa dnešného dňa 200 sudcovských síl Kandidátov pre úrad sudcovský je len 30, Posl. dr. Gažik [slov. ľud.] vytýka, že české úřednictvo na Slovensku expono­vané vraj slúži k počestovaniu slovenské, Pokrač, na druhej strane. smiemeho rozriešenia bolo by im pri nieslo ťarchu o mnoho väčšiu, neprizera­júc sni k zmaru priaznivej atmosféry h vyjednávaniu o definitívnu kolektívnu smluvu. Nepochybujeme, že vere'nosť čs štátu súc zbavená obáv z baníckej stáv­ky, iste schváli postup vlády, ktorý nebol jednostranným nátlakom, ale vedený jedine snahou, aby hospodárske soory odstrá­nené boly rozumnou dohodou k prospe­chu vnútornej konsolidácie a vonkajše; váhy štátu. T. Ján Gréža: Zápisní^ Oči kasárieň. (Zo zápisníka záložného dôstojníka.) Ked' som bol ešte malým chlapče­­kom, cítil som velký rešpekt pred ka­­sáreňskými budovami. Niečo tajomné­ho o mohutného bolo v pochmúrne/ mlčanlivosti vysokých múrov, niečo dô­stojného predstavovala stráž, prechá­dzajúca u vrát kasárieň, a obloky, po­zerajúce na dvor. aj na ulicu, zdálý sa mi byť očami kasárieň, ktoré strežú každý krok vojakov. Časy sa změnily. Aj ja stal som sa vojakom. Skoi o zmizla pre mňa tajom­­nosť budovy, vojak, prechádzajúci po nedlhom prkne pred vráimi, nemal pre mňa viacej zaujímavosti, lebo musel som často robiť tú večne jednotvárnu cestu po prkne, ktoré vo vojenskej hnn­­týrke obdržalo meno: „služobná cesta", ztratila pre mňa všetku poéziu strážna búdka, ktorú sme volali „futrálom na vojakaTerra incognita — zeme ne­známa stala sa mi dobre známou. A keď niečo poznáme dobre, po rubu aj líci, prestane to pre nás mať zaujíma­vosti, tajomnosti Lebo všetky ideály sú púhymi, zbytočnými fikciami Skla­manie nasleduje vždy. Ale jedna vec neztratila pre mňa svoju poéziu, obloky kasáreňských bu­dov. Neviem, prečo som ich mal tak rád a neviem, prečo ešte dnes cítim k nim příchylnost1. Snáď preto, že boly často jediným mojim spoločníkom v ťažkých dobách, snáď preto, že ich priehiadné sklo dovolilo mi, aby som pozeral v tú stranu, kde tušil som svoj domov. A potom preto, že pamätaly mnoho a mnoho, a že ich sklami tisíce a ti•* síce vojakov tiež pozeralo v tú stranu, kde bol ich domov. A že tými sklami pozerali sa aj tí malí a bezmenní vo­jaci, ktorí nenavrátili sa už do miesta svojej túžby — domov, — ale ktorí spia svoj večný spánok kdesi ďaleko od domova, v cudzej, nehostinnej zemi, Ale, pravda, to všetko bolo. Načo prebúdzať spomienky, ktoré už nebo­hú? Prítomnosť, prítomnosť je iná. Chodby kasárieň zvučia dupotom erárnych bot, ktorý 27 cvočkov od čas­ného rána do noci naráža na kamen­né chodby, vyludujúc chaoz zvukov. Na dvore krik, rámus, volanie, povely — mobilizačná nálada. A vrátmi ka­sárieň ženie sa na dvor dlhý prúd re­­zervistov, ktorí na svojich ramenách nesú kufry, čierne, malé kufry, do kto­rých vojak složí všetko, čo potrebuje. A v kanceláriách je zmätok k nepo­písaniu. Perá škripajú, vojaci sa potia, píšu a píšu, až ich prsty bolia. Budo­vy chvejú sa v základoch rámusom, ktorý otriasa ich základy, až strach, rámusom, ktorý je možné charakteri­zovať len jedným výrazom: mobilizač­ný rámus. Od rána do noci niet pokoja; v ce­lej budove niet miestočka, kde by člo­vek mohol odpočinúť, aspoň na oka­mih mať pokoj. A čo ticho? Aké ticho? Teraz je mobilizácia a tá nesnesie pokoj a klud\ A v tom hone a shone, v tom kriku a rozčulovani, len obloky kasáreňských budov sú zabudnuté. Ale pozri sa jia ne! Nevidíš, že sa tiež změnily? Ču­dujú sa, nemôžu razom privyknúť na túto zmenu, lebo už zvykly si na to, že vojaci len demobilizujú. A radosť je v nich! Pravda, že radosť. Lebo opäť vtaia svojich starých známych. Pravda, nie všetci prišli. Niektorí už sa nevrátia nikdy, ale predsa tých znár

Next