Slovenský Východ, jún 1922 (IV/124-144)
1922-06-24 / No. 142
mem ukhoď Ročník IV. Cis. 142. V Košiciach, v sobotu 24. júna 1922. _____Ža 80 halierov. Vytrvať v očistnej práci! (Drk.) Košice, 23. júna. Každému z nás je dobre známe, že na Slovensku v dobe maďarskej vlády, boli to okrem kňazov, učiteľov a úradníkov, tiež obcbodrííci a krčmári, ktorí pracovali v duchu myšlienky veľkého Maďarska a usilovne napomáhali maďarizácii, dľa svojich síl, schopnosti a možnosti a to prostriedkami, ktoré bez výnimky možno označiť za nečestné a nízke už pre ich bezohľadné a surové uplatňovanie na, úkor ľudu a slovenského národa vôbec. Pokiaľ sa týka úradníkov možno hovoriť, že do dneška stala sa zrejmá náprava a toto čiastočne platí i o učiteľstve, ale nie o kňazstve. Lež nám sa jedná dnes o to, aby sme poukázali najmä na zbývajúcich madarizátorov a to na obchodníkov a krčmárov. Je pravda, že otázka revízie licencií na krčmy a trafiky rieši sa dľa možnosti a to s istým výsledkom, ale predsa muáme zdôrazniť, že v tomto ohľade treba vytrvať v očistnej práci s napnutím všetkých síl, lebo riešenie tejto otázky je značne prekážné už preto, že v spojení s týmito licenciami treba zasahovať i do súkromnopravnej majetnosti, ktorá pri úradníctve a učiteľstve nepadá nijako na váhu. Aby bol jasný tento úsudok, naznačíme tu konkrétné prípady, ktoré dokazujú, že revízia licencií nerobí sa dôsledne, lebo na príklad sa stalo, že legionár dostal licenciu na trafiku, ale až do dneška nemá vhodnej miestnosti, kde by túto licenciu mohol plne využikovať. Iný podobný prípad stal sa človeku, ktorý dostal krčmársku licenciu, ale pretože majiteľ starej licencie mu miestnosť neprenechal, má licenciu iba na papieri, kým starý majiteľ licencie sa mu smeje, lebo dostal povolenie k tomu, že v bývalej svojej krčme môže predávať jedlá a podobné, teda, že má svoj obchod ďalej, len,s tým rozdieľom, že nesmie — aspoň nie verejne — čapovať alkoholické nápoie a že jeho krčma má názov jedáleň. A tento starý majiteľ licencie nie je naším štátnym príslušníkom, ale patrí do Maďarska. Takýto spôsob revízie licencii nie je na žiadon pád dostatočný k tomu, aby vyhovoval podstatnému účelu tejto revízie a preto zdôrazňujeme nie len, že treba vytrvať v očistnej práci, aie najmä treba túto očistu robiť nie polovičaté, lež dôkladne podľa zásady: „Polovičná práca, horšia než nezačatá!“ Veď uvažme, že chceme byť doma a žiť v nezávislosti, akú si zaslúži každý usilovný občan slobodného štátu a k tomu treba vzájomnej spolupráce, opory a podpory, lebo bez toho každá práca je stavbou na piesku, ktorá sa pri prvom náraze otrasie a rozrúca. A menovite pokiaľ sa týka našich hospodárskych záujmov a otáziek, treba postupovať s tým vedomím, že nebudujeme pre dnešok, ale pre budúcnosť, ktorej žatva bude zodpovedať siatbe. U nás ešte vždy nepřikládá sa dosť vážnosti hospodárskym otázkam, hoci tieto sú základnou podmienkou zdarného vývoja kultúrneho i politického, lebo tak ako strom v chabej zemi nerastie a nenesie ovocie, alebo dom vybudovaný bez základov v pevnej zemi sa rozpadá, tak podobne je to v živote sociálnom s platnosťou pre jedinca zrovna tak, ako pre sdruženie akékoľvek, teda i štát. Že nemáme dosť porozumenia pre hospodárske otázky, je vysvetliteľné jedine tým, že kým sme nemali svojej politickej nezávislosti, boli sme práve v tomto ohľade odstrčení a každý náš pokus o hospodársky výboj bo! hatený, lebo naši utlačovatelia dobre vedeli, že jedine hospodársky zabezpečený národ je schopný kultúrneho rozvoja a politickej samostatnosti. Preto držme sa teraz, aby sme nehanovali a Vytrvajme v očistnej práci, ktorá bola sľubne započatá a ukazuje nádejné výsledky. Predsa nemôžeme strpeť, aby ešte dnes tí istí pomocníci našich bývalých utlačovateľov pracovali proti našim záujmom Nechceme sa mstiť, ani nikoho neoprávnene vyháňať, ale chceme, aby naša práca nebola hatená a jej výsledky boly znehodnoťované ! Pozrime sa na príklad len, koľko ešte tých istých majiteľov licencií na krčmy a trafiky stojí vždy utajene, alebo zjavne na strane našich nepriateľov. Potom nie je čud, že na príklad slovenské časopisy či už v krčmách, alebo trafikách starých majiteľov sú odstrkované tým* že ich ■predaj alebo čítanie je znemožňované a to keď ničím iným, tak aspoň netečnosťou takýchto majiteľov licencií, ktorí za maďarskej vlády dobre vedeli propagovať maďarizujúce plátky, vydávané vládou v slovenskom rúchu, aby tak Sud bol klamaný. A toto nie je všetko, čo možno vytknúť! Staré porekadlo však hovorí, že na nápravu nie je nikdy neskoro, len ked sa začne. Nuž my sme začali, ale je treba vytrvať a pokračovať dôkladne v očistnej práci a hoci s krajným napnutím síl, len nie polovičaté. Búrlivá obštrukcia Nemcov v pražskom parlamente-Obštrukčné reči. — Ruvačky medal poslancami. — Boj o rečnícku tribunu. — Parlamentná stráž v snemovni. Príčina obštrukcie — soštátnenie nemeckých železníc. (Pôvodná telefon, zpráva „SI. Východu“), Obštrukcia. Praha. 23. júna. Týždeň parlamentného zasedania je u konca. Z neho bola z najdôležitejších veci školská debata, ktorá skončila rozhodnou porážkou Nemcov a s nimi i Maďarov. Proti cifernému výkladu obrátil sa o českom školstve liberecký Nemec poslanec dr. Kafka, ktorého však minister dr. Šrobár v dodatku svojho výkladu tak dôkladne prikryl, že z materiálu libereckého nezostalo jedinej cifry. Midister školstva dokázal na základe úradného šetrenia o zápisoch na českých školách menšinových, že všetky tvrdenia o nedostatočnej frekvencii česEsých škôl sú vylhané. Uviedol cifry, z ktorých vysvitá, že niet jedinej triedy, ktorá by nevykazovala dostatočný počet žiakov. Na druhej strane odkryl eskamotáž. ktorou ^Nemci prevádzajú s nemeckými školami. Žiadny nemecký diagram nemôže smszaí konečný dojem, že žaloby a obžaloby Nemcov postrádaje vecného podkladu. Poneváč však nemecká propaganda svojimi diagramy klame zahraničná verejnosť, menovite aj neutrálnu a dohodovú, pripadne teraz našej zahraničnej propagande dôležitý úkol, aby štatistický materiál ministra Srobára prehľadne a názorne zprostředkovala cudzej verejnosti a súčasne poukázala na nesprávnosť nemeckých tvrdení. Zároveň musíme ukázať na príznačnú okolnosť, že i tento raz nemeckí soc. demokrati počínali si zúrivejšie než sami nemeckí nacionalisti. Aj ich úradný orgán „Socialdemokrat“ vyniká vo štvaní proti štátu nad ultra nemeckou .Bohemiou" Nacionálna vášnivosť Nemcov, ktorá sa prejavila v tejto školskej debate, zmenila sa v dnešnom zasadnutí- snemovne pravú zbesilosf. Príčinou toho bola predv loha o soštátnení súkromnej nemeckej Ustecko teplickei železnice v severných Cechách, proti ktorej soštátneniu sa Nemci húževnaté bránia. Preto zahájili Nemci už v dopravnom výbore pred včerajškom obštrukciu a dnes túto obštrukciu preniesli do zasadacej sieni, ktorá stála sa javiskom najpustších štvanie a rvačiek a všetko len preto, aby Nemci mohli v cudzine ukázať, že vraj sú v Československej republike utiáčaní. Obštrukciu zahájil nemecko-nacionálny socialista posl. Jung, ktorý prehovoril obštrukčnú reč, trvajúcu vyše 2 hodín, hoci rečnícka lehota bola ustanovená na 30 minút. Za jeho reči a menovite po nej začali Nemci robiť hlučnú obštrukciu, ktorá na koniec viedla k tomu, že musela zakročiť parlamentná stráž a najzúrivejších obštrukčníkov zo zasadacej siene vyviesť. Svojou obštrukciou docielili Nemci len to. že schôdzka bola na 4 hodiny prerušená a že tým bolo zmarené dosť drahocenného času. Československé strany sú odhodlané za každú cenu v dnešnom zasadnutí predlohu o soštátnení Ústecko-íepiickej železnice vybaviť. Zajtra má byť prejednávaný zákon o učiteľskej parite, v pondelok návrh zákona obecných volieb, v utorok by boly vybavené zbývajúce predlohy. Dnešná schôdzka potrvá podľa doterajších dispozícii dlho cez polnoc. Priebeh schôdzky. Praha, 23. júna Predseda Tomášek zahájil 153 schôdz' ku posl. snemovne o 1320 hod. Poslanci Szent ■ Iváuyi a Fiissi oznamujú predsedníctva snemoyne svoje vystúpenie z maďarského kresť. sociálneho klubu a utvorenie nového klubu pod názvom „FosSassecký klub krajinskej sĽaný m=rých rolnfkov, zemedeíeov a priemyselníkov.“ Predsedom klubu je poslanec Szent Iványi. Pred priechodom k dennému poriadku podal posL Kallina a súdr. návrh, aby prvý bod jednacieho poriadku schôdzky (výkup Ústecko * Teplickej dráhy] bol vzatý z jednacieho poriadku a daný na porad zajtrajšej schôdzky. Tento návrh bol zamietnutý za búrlivého odporu nemeckých občianskych strán. Objavenie sa ministra Šrámka v zasa dacej sieni bolo nemeckým nacionalistom podnetom k opätovnému búrlivému pokriku. Za lomozu ujal sa slova zpravodajca posl. Marek, ktorý v mene dopravného výboru referoval, o vládnom návrhu zákona o výkupe Ústecko - Teplickej dráhy štátom. Ked zpravodajca ' posl. Marek skončil svôj referát volal naň poslanec dr. Schollich: Prečo ste nehovorili o tom, ako ľahko sa premrskávajú také zákony v tomto blázinci. Predseda volá dra Schollicha k poriadku. Zpravodajca rozpočtového výboru posl. Prášek uviedol, že prevzatím tejto drahý ušetrí štát ročne 69 miliónov kor. a že bude môcť zredukovať dopravné tarify a ceny uhlia. Pred zahájením debaty navrhnul predseda Tomášek, aby rečnícka lehota bola ustálená na 30 minút. Posl. Patzel navrhuje ustálenie jednohodinovej rečníckej lehoty. Snemovňa schvaľuje návrh predsedo v, ktorým sa ustaľuje 30 minútová lehota rečníka a Patzelov návrh sa zamieta, čo vyvoláva u poslancov iseiaeckýcíi občianskych strán búrlivý odpor. Po utíšení ujal sa slova ako prvý rečník proti nemecký nár. soc. posl. Jung, ktorý hovorí, že v podozrivom náhlení robia sa tu udalosti veľmi významné pre nemecké obyvateľstvo sudetskýcb zemí. K lúpežiam škôl druží sa i táto zamýšľaná lúpež. Predseda Tomášek, žiada rečníka, aby nepoužíval takých výrazov. Stúpenci rečníkovi hlučia a pokrikujú. Obštrukčná reč. Posl Jung hovorí, že nemožno vynechať skutočnosť, že tu ide o zrušenie slova a dôvery, poneváč bolo dané vraj slávnostné vyhlásenie, že pred použitím zákona na Ústecko-teplickú dráhu bude vážne vyjednávané s nemec. stranami. Posl. Simm : České strany nie sú schopné vyjednávania. Posl. Knirsch: Kde je minister železníc, ten velebný rušiteľ slova? Miestopredseda dr. Hruban volá posl. Knirscha za tento výrok k poriadku. Posl. Schollich: Kde je Šrámek, aby vysvetlil zrušenie slova 1 Posl. Bôilman:Ten sa modlí za požehnanie. Posl. Jung poukazuje na to, že predseda dopravného výboru neval:al si povolať parlamentnú stráž. Miestopredseda dr. Hruban volá potom rečníka k poriadku, že užil výrazu „policajný štát“ o Československej republike. Poslanci nemec. občianskych strán odpovedajú na to hlučným potleskom a výkrikmi: Veď je to policajný štát. Posl. Knirsch volá: Tento štát má 22 tisíc špionovi Posl. Rada: A toľko policajných prezidentov. Posl. Jung hovorí, že každé poštátnenie už vopred znamená počešfovanie. Pre poštátnenie sú aj dôvody strategické. Táto stratégia smeruje k vydobytiu práčov, miest a hneď sa k tomu pridruží Buštěhradská dráha. Rečník hovorí potom o pomeroch na dráhe Košicko-boh rmínskej, ako sa vyvinuly po jej prevzali, a líči systém na štátnych dráhach a předčítá soznam štátnych zamestnancov, ktorí vraj miesto penzie dostávajú len skrovnú podporu. Predseda Tomášek upozorňuje rečníka, že =eho lehota už prešla. Posl. Jung vraví, že musí mat možnosť, aby predniesol sťažnosti. Predseda Tomášek upozorňuje rečníka, aby nepolemizoval s predsedom. Posl. Jung prečíta soznara ďalej. Predseda Tomášek vyzýva rečníka po druhý raz, aby reč skončil, a upozorňuje ho, že sa ešte môže prihlásiť k slovu. Posl. Jung: znovu polemizuje s predsedom. Predseda Tomášek volá rečníka k poriadku. Posl. Jung předčítá ďalej soznam zamestnancov, ktorí pre nedostatok jazykových znalostí boli prepustení alebo presadení. Predseda Tomášek po tretí raz vyzýva rečníka aby skončil, poneváč prekročil lehotu rečnícku na 40 minút, inak by mu odňal slovo. Poneváč posl. Jung neposlúchnul tretiu výzvu, aby skončil svoje vývody, odňal mu predseda Tomášek slovo a prerušil schôdzku o 15. hod. 40. mín. a svolal hneď poradu kluboyých predsedov. Proti tomu opatreniu búrlivé protestovali nemeckí nacionalisti, ktorí vyzývali poslanca Junga, ktorý i za. prestávky sotrval na rečníckej tribúne, aby zostal na mieste.