Slovenský Východ, jún 1922 (IV/124-144)
1922-06-23 / No. 141
masti vmti «^m«mcu^.r^,varra-|| | |||||IMIlili IIITffWBlimíWÍ«Íimi^^ 1.1M ^vA^-^ZE^A&eMĚmmĚBBammmiamm: Ročník IV, Cis. 141. V Košiclacíi, v piatok 23. júna 1922. Za 89 halierov. Zo zákonodarnej činnosti čs. parlamentu. Učiteľská parita. — Odloženie volieb do obcí* Parlamentná komisia pre kontrolu štátneho úřednictva. (Pôvodná telefon, zpráva „SI. Východu“) Praha, 22. júna. Terajšie zasadnutie snemovne je už pomaly u konca, ale napriek tomu ukazuje sa u našich zákonodarcov len teraz opravdová chuť k práci. Dokladom toho sú mnohé návrhy zákonov v snemovne podávaných. Na čele ide dobrým príkladom vláda, ktorá dnes predložila tieto návrhy: vládny návrh o sboroch stráže bezpečnosti, návrh o prepočítaní služobnej doby u četnictva, návrh na úpravu služobných pôžitkov veliteľov četníckych staníc á návrh na dočasnú úpravu poručenskej a opatrovníckej agendy na Slovensku a Podkarpatskej Rusi. Ďalej predložila dnes osnovu zákona o paríte učiteľskej: učitelia obecných a meštianskych škôl zaradujú sa všeobecne do skupiny C štátnych úradníkov. Učiteľky ručných prác a učitelia nepovinných predmetov do kategorie D. Konečne predložila dnes vláda návrh zákona, ktorým sa mení ustanovenie volebného poriadku do obcí. Návrh stanoví povinnosti všetkých zvolených prijaf funkciu v obci. dalej ustanovuje, že obecné zastupiteľstvo je volené vždy ne 4 roky. čo platí i pre prvé voľby z r, 1919, čím odkladajú sa obecné vofby, ktoré malý byf toho roku na rok 1923 Tento zákon platí i pre Podkarp. Rus t to tak dlho, dokiaľ krajinský snem podkarpatoruský neusnesie sa na vlastnom volebnom poriadku do obcí. Z návrhov podaných jednotlivými stranami najdôležitejší je návrh českoslov. socialistov na sriadenie kontrolnej komisie parlamentnej, ktorá by mala dozor nad vymenovaním, povyšovaním atd. štátnych úradníkov, zamestnancov a ktorá by zabránila prech matu zo strany úradníkov, ktorí nechápu ducha pravej demokracie a úradujú v republike podľa starého vzoru rakúskeho, Konečne nem. soc. demokrati podali nový návrh spolkového zákona, ktorý odstraňuje dozor politických úradov nad spolkami. Spolok má byf konštituovaný, akonáhle si sriadi presné stanovy a podľa nich prevedie voľbu funkcionárov 'V Školstvo v Hárodnom shromážděni. Minulý týždeň podali niekoľkí nemecld poslanci Nár. shromaždeniu pilnú interpeláciu o nemeckom školstve. Po turičnej schôdzke Jednoty pre Sväz národov o menšinách v Prahe furor germanicus narástol, že nemeckí harcovníci ushovorili sa so svojou vyzývavosíou vniknut i do zákonodárného sboru. Veru bol čas, aby na patričnom mieste Nemci, Maďari a s nimi aj tá cudzina, ktorá sleduje menšinovú otázku — a školstvo je jej najpodstatnejšia ‘časť — počuli úplnú pravdu a videli pravdivý obraz neoprávnených ponosov. Preto pre pilnost návrhu hlasovali i československí poslanci, poneváč naše národné svedomie v tejto veci je až primoc čisté. Veľká škoda, že v Národnom shromáždění táto debata sa nerozvinula pred Turiciami, aby úzkostliví cudzinci vedeli, o čom jednali. Minister národnej osvety dr. Š r o b á r odpovedal na nemeckú interpeláciu číslicami. Nad since jasnejšie dokázal, že nemecké a maďarské školstvo v Československej republike neztratilo dosial výsadného položenia, na ktorom bolo za starého režimu. Ponemčovaf a maďarizoval bolo právom a najsvätejším cieľom Habsburgskej monarchie. Školy boly najúčinnejším prostriedkom. Dnes, keď sa snažíme uplatnit zásadu rovnosti — ale dosial neuplatnili — tieto panské národy cítia sa utiskovanými a kričia. Akým právom, ukázalo sa: V Československej republike o ne. mecké školstvo je postarané lepšie, než v samom Prusku. V Československej republike však aj o maďarské školstvo je postarané lepšie, ako v Maďarsku. Maďarská škola na Slovensku, Sedmohradsku a srbských zemiach neslúžila osvete, ale maďarizácii. Cieľ tento u nás nezapierala ani škola štátna, ani cirkevná. Vzdelanosť nášho Judu bola tou ostatnou vecou, len keď tu bol nejaký výsledok. že na miesto národného jazyka tisnú! sa maďarský. Tomu Maďari obetovali i vzdelanosť svojho čisto maďarského ľudu" Každý sa môže o tom presvedčiť ešte dnes. Na Slovensku vidíte veľmi pekné nové, školské budovy. Ich zariadenie je na mnohých miestach veľmi moderné, školy sú vystrojené všetkými možnými učebnými pomôckami pre žiactvo i učiteľov. Niet školy, že by v nej chýbal Révaiho naučný slovník. Choďte do Maďarska, — tam toho niet. Školy sú biedne stavania a známok o tom, ako ministerstvu školstva záležalo na prospechu žiactva ubýva s tým, či škola bola na hlavných miestnych i zemských cestách, či nie: kde ju mohli vidieť cudzinci ovšem bola vzorná, kde bola len pre ľud — aká bola, taká bola — všetko jedno. V debate sociálne-demokratický poslanec S t í v i n zdôraznil, ako proti nášmu školstvu menšinovému kruté si viedol a vedie kapitál,, ktorý býva vedomým pojnocníkom pri odnárodňovaní naších ľudí. Zběsilost nemecká porušila úplne vážnosť snemovania pri reči českého poslanca Lukavského, Nemci obnovujú sa sľuby, že na československé menšiny naši národní súperi v tomto štáte prídu s cepami a reyoivermi. To sú ich dôvody, poneváč o spravodlivosti svojich požiadaviek nechcú feni nebudú nikdy uvažovať! Poneváč bolo zjavné, že ide o odmietanie opozičného výpadu a že k prejednaniu Školských predlôh ' ani nedôjde v národnom shromáždění bola veľmi malá účasť i pri konečnej odpovedi Šrobárovej, prednesenej neskoro v noci 20. júla. Predporady o malom školskom zákone pie sú ešte hotové. Socialisti nemôžu sa dohodnúť s ľudovci o občianskej morálke, >zda má byť povinným či nepovinným (predmetom. Upozornila na seba i okolnosť, že v'najbližších rokov bude dočasne klesať návšteva škol: Počas vojny porodov ubýva-lo. Dnes keď deti dorastajú, ubýva školákov. Za tých niekoľko rokov, pokiaľ tento stav bude trvať, mali by sme školstvo uviesť do poriadku, dokiaľ nepotrebuje toľko učiteľstva ani stavísk. Pre menšiny opätuje sa opäť ponauče-nie: Sú chránení medzinárodnými smluvami, ale to práve dokazuje, že oproti nim nemáme povinnosti sľavovať na národnom charaktere republiky. k..S. V Košiciach, 22. júna 1922. Slovenské veci v pražskom sneme. Dve reči lnr'gove. — Úvěrný ústav pre Slovensko. — Demolováni© „Slováka“. Zamietnutý návrh na pokarhanie ministra Mieuru, (Pôvodná telefon, zpráva „SI. Východu“), Praha. 22. júna Schôdzku zahájil predseda Tomášek c 13*15 hod. Bola prejednávaná zpráva výboru rozpočtového a ústavne právneho výboru o vládnom návrhu zákona o rozšírení pôsobnosti zemských úvěrných ústavov na Slovensku a Podk, Rusi. Zpravodajca rozpočtového výboru dr Vanovič uvítal tento návrh, ktorého dejom je pozdvihnúť národohospodársky život na Slovensku a v Podk. Rusi. Podstatou návrhu je, že zemské úvěrné ústavy po* skytujúce hypotéky komunálne, melioračné a železničné úvery, môžu rozšíriť svoju pôsobnosť na Slovensko a ;Podk, Rus a založiť tam filiálky. Zo zúročenia a platenia dlžných úpisov ručí podporne štát. Boly hlasy, ktoré sa primlúvaly za sriadenie samostatných ústavov, ale väčšina vyslovila sa pre rozšírenie posobnosti stávajúcich už ústavov zemských na Slovensko a Podk. Rus, Poradný sbor pre hospodárske otázky priklonil sa k tomuto stanovisku. Vláda zamýšľa poveriť sriadením filiálek na Slovensku a v Podkarp. Rusi Zemskú banku pražskú a Hypotečnú banku pražskú. Zpravodajca výboru ústavne právneho posl. dr. Medvecký hovorí, že vklad 2C miliónov Kč., ktorý má byť u týchto filiálok uložený v hotovosti zo štátnych prostriedkov, a ktorý má tvoriť závodný fond filiálok, je za dnešných neutešených pomerov na Slovensku peňažnou máličkosfou a nemohol by byt dostatočným prameňom úverovým na dlhší čas Posl. dr. J u r i g a [slov. ľud.] videl by dôkaz bratskej lásky v tom, keby štát a banky přispěly k tomu, aby úvěrná banka bola na Slovensku sriadená nie ako odbočka, ale ako samostatný ústav, ktorý by bol špeciálne sriadený pre záujmy slovenského národa, Zpravodajca rozpočtového výboru posl. dr. Vanovič v doslove reaguje na niektoré námietky posl. Jurigu a konštatuje zvláště, že ústavy, o ktoré sa jedná, nie sú podniky zárobkové, a že predsedníctva, ktoré budú práve ministerstvom financií vymenované, budú složené väčšinou zo Slovákov. Osnova bola potom schválená v prvom čítaní i s rezolúciou, ktorú navrhnul rozpočtový výbor. Ďalej schválila snemovňa v druhom čítaní osnovu zákona o razení dalších drobných mincí. Snemovňa prikročila potom k rozhovoru o naliehavej interpeliácii posl. Hlinku a súdr. o demolovaní redakčných a administračných miestností časopisu „Slovák". Posl. Tausig [komun.] útočí proti vláde a zvláště proti ministrovi pre správu Slovenska dru. Mičurovi. Pre svoje výroky bol miestopredsedom Burivalom trirazy volaný k poriadku. Slovenský posl. Hrušovský [čs. soc.] vyhlasuje, že jeho strana nesúhlasí sc žiadnymi násilím, ktoré je vstave ohrozil právny poriadok v našom štáte. Považuje však za potrebné vyhlásiť, že ani strana änlerpeiantov nie je bez viny. Rečník cituje potom rozličné články .Slováka" ako sústavné podnecovanie proti Cechom a zľahčovanie nášho štátu, články, ktoré svojim obsahom sú namierené proti záujmom Slovákov a ktorých tendencia je vyložene protislovenská. Rečník sa spytuje ľudovej strany, či by mala odvahu písať takým spôsobom proti Maďarom za starého Maďarska. Na koniec prečíta odkaz Hviezdoslavov, ktorý zdôrazňuje jednotu národa československého. Posl. Juriga uvádza, že rozhovor o naliehavej híterpelácii jeho klubu bola svedená na vedľajšie koľaje, aby bol zastretý štátny význam demolovania redakcie „Slováka". Má za to, že pravou príčinou je ďalej ešte vládnuci starý rakúsky duch, ktorý potrebuje a musí mať velezradcov, aby určité živly mohly sa uplatniť ako vlastenci Potom vysvetľuje bezprostrednú príčinu útoku na redakciu „Slováka" a pripomína vyhlásenie Legionárskej Obce v Bratislave a žiada legionárov, aby si neosvojovali práv, ktoré patria len štátu. S vdakou uznáva, že po prv raz legionári hovorili pri vyzvaní na toto shromaždenie o českom národe a o slovenskom národe a že dosvedčili verejne, že otázku slovenskej autonomie považujú za vjěc. o ktorej je možno sa dohodnúf. PosL Darula [kom.) sťažuje si na prenasledovanie komunistického hnutia, zvláště v župe Zemplínskej. Tým bola debata skončená. Prv. než snemovňa pristúpila k hlasovaniu, oznámil predseda Tomášek,, že nemôže dať hlasovať o návrhu poši. Lelleyho, aby poslanecká snemovňa p oka. hala ministra s plnom mocou pre správu Slovenska, dra Mičuru pre urážku dôstojnosti snemovne, spôsobenú tým, že proti jedaaciemu poriadku minister nepodal ústnej odpovedi na interpeláciu posL Hlinku. Preds. Tomášek vyhlásil, že predpisy jednacieho poriadku snemovne neobsahujú ustanovenie, ktoré by pripúšťalo toto opatrenie. Potom za velkého hluku nemeckých nacionáiov, komunistov a slovenských ľudákov schválila snemovňa odpoveď ministra pre správu Slovenska dra Mičnru. Proti hlasovali Nemci, komunisti a poslanci slovenskej strany ľudovej. Potom bolo prejednávanie denného poriadku prerušené a schôdzka bola skončená o 17. hod Za 5 min. bola zahájená 152. schôdzka poslaneckej snemoyne Ked predseda navrhoval porad budúcej schôdzky, žiadal posl. Knirsch, aby zpráva o vládnom návrhu zákona, o výkupe Úsfecko-Tcplickej dráhy nebola dávaná v rozpočtovom výbore. Predseda Tomášek odpovedal, že rozpočtovému výboru bola určená lehota 48. hodín, aby v tomto čase podal o predlohe zprávu. Koniec schôdzky o 17. hod. 10. min. Budúca schôdzka zajtra o 13. hod Katastrofálna prietrž mračiei v Rumunsku. Bukurešf, 22. júna. Prietrž mračien a prudká búrka znivo čily v Bystrici v Transylvánii četné do my. Dosiaľ bolo zistených 20 mŕtvych Voľby dô irského narlamentu, Londýn. 22. V] Časopis „Daili Chronicle" oznamuje Pomer strán podľa výsledku volieb do irského parlamentu až do včerajška zná my je asi tento: koalovaní stúpenci smluvy 55, koalovaní republikáni 33. robotníci 15. zemedelci 5, nesúvislí 10,