Slovenský Východ, marec 1923 (V/49-75)
1923-03-24 / No. 69
— 2.'strana. ~ _ _ _ SLOVENSKY VÝCHOD. ____ ___________ 24. marca 1923. 1------------------------ — -v-r-«.-i.-.-i~rriťľ. i i i r.r-ma, ľ«-rn«r- w nrr rimw .n- wnnr uňri iTt -r rtu. rum —C.'in .i—.. .7..................................-■ , -------------------■ ■ ■< ■ ■■ ... i^—.tiiiMn»rmi« 1 _ ~ ~ " ---------.t--. .....— ............." 1 1 ----- - — '■* tys len Vedel, čo si o vás psoch myslím a jako vás nenávidím ! Zo zloby mlčím, poneváč mám strach, že keby som vám všetko riekla, mala by som pusto v duši... a nemala by som čím žiť . . To len tak nadhadzujem namátkou prípady, ktoré naraz odôvodňujú vážnosť problému, ktorý chcem zo základa riešiť. Prostitúcia je spoločenský zjav, ktorý zasiahuje hlboko do bytia spoločnosti, do jej vývoja, zjav, ktorým vážne musí sa zaoberať sociolog zrovna jako medik a právnik. Tým, že vec došla svojeho rešenia i v parlamente, tým, že tento v otázke zaujal stanovisko doterajšiemu zákonodárstvu platnému nech v zemiach historických, nech na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi naprosto rozdielne, nadobúda významu dôležitej otázky dňa. Vedľa toho : stanovisko nášho zákonodárného sboru nie je nesporné, zákon bol kritizovaný i verejnosťou a zdá sa mi, že až primnoho skepe prenikalo posudky, ktoré z valnej väčšiny boly písané medikmi, táto štúdia chce viac zdôrazniť stanovisku juristu, pri čom prirodzene — plynie to z povahy veci — nemôže vyhnúť ani poznatkom z vied, ktoré majú tu povahu disciplín pomocných. Telegramy. Zasadnutie unifikačnej komisie. Bratislava, 23. III. Včera a dnes zasadala tu komisia odborníkov zo Slovenska pre obor práva občianského. Predsedal dr. Fajnor a prítomný bol unifikačný minister dr. Markovič. Komisia má 25 členov. Komisia prejednala prvých 84 paragrafov osnovy z občianského zákona, ktorý bol vypracovaný odbornou komisiou v Prahe. Holandsko a rurská okupácia. Haag, 23. III. Druhá snemovňa prejednávala interpelácie strán Porúrska. Mluvčí strany soc. demokratickej prehlásil, že následky okupácie sú záväzné pre Holandsko a pýta sa, či je vláda ochotná zakročiť spoločne s ostatnými interesovanými vládami, aby ustanovenie akty o rýnskej plavbe bolo loyálne plnené. Minister zahraničných vecí van Kaamebek vyhlásil, že v skorej dobe bude stará nemecká sadzba obnovená, takže by 10 í>roc .dávka odpadla. Holandsko zasadilo sa samo o zachovanie akty o rýnskej, vláde však nie je známe, že b yi iné zeme si prialy, aby sa Holandsko zastalo i ich záujmov. Rečník vravel že zateraz nemôže uvažovať o námetu spoločnej inteniencie. Iroti Cunovi. Berlín, 23. III. Časopis „Vorwärts“ oznamuje, že sociálne demokraticá frakcia ríšskeho snemu požiadala predsedu zahraničného výboru. Dôvodom žiadosti je mnichovská rteD ministerského predsedu Cuna, ktorú tlač pravice vykládá spôsobom, ktorý poškoďme nemecké záujmy. Proces Thyssenov a spol, Parí£, 23. III. Kasačný súd zamietol odvolanie Fritza Thyssena a siedmych báňských riaditeľov, odsúdených válečným súdom mohučským a potvrdil príslušnosť válečného súdu. Ďalej zdôraznil oprávnenosť rekvizícií uhlia k obhajobe francúzskych záujmov. Obžalovaných nemeckých riaditeľov zastupoval parížsky advokát Ornard. Ľavica, pravica a pruská vláda. Berlín, 23. III. Sociálni demokrati podali dnes zemskému pruskému snemu dotaz, či je vláda ochotná vysvetliť obranné vládne opatrenia proti činnosti organizácií pre sebaochranu. Minister vnútra vyhlásil, že jestli budú tieto organizácie pôsobiť ďalej, že doide k srážke s robotníckymi bataillonmi a že je nemožné, aby polícia išla na ľavo a ríšska obrana na pravo. Robotnícke bataillony nie sú tak nebezpečné ako organizácia pravice. Boj vlády však musí čeliť proti obidvoma. Leninova nemoc. Moskva, 23. III. Dňa 21. marca bolo lekárske konzílium s cudzozemskými profesormi, na ktorom bolo konštatované, že Leninova nemoc viedla k poruche mluvidiel, ochromení pravej ruky a pravej nohy. Nemoc vyžiaduje dlhého liečenia a poneváč je zapříčiněna paralýzou, neni úplne vyliečiteľná, aj štatárium Pešť, 23. III. Minitserský predseda Bethlen oznámil zástupcom opozičných strán, že vláda vystúpi energicky proti rušeniu kľudu a poriadku. Keby bolo treba, vyhlási i stanné právo. Čechoslováci a sčítanie ľudu vo Viedni. Sokolská hliadka. , Telocvičná jednota „Sokol“ v Košiciach usporiada v nedeľu 25. marca 1923 o 20. hod. večer v miestnostiach menzy poštových úradníkov (Hlavná ulica 78) II. Spoločenský členovský večierok. Program: „Význam básnika Jar. Vrchlického prednesie br. dr. Hoščálek a br. Červinka. Ďalej recitácie, hudba a spev. Vstup pre členov a imi uvedených hostí voľný. Posledné zvesti. Prezident republiky o vojenskej zásobovacej službe. Praha, 23. III. Prezident republiky navštívil dnes vojenskú zásobárňu v Dejviciach, kde vypočul výklad o zásobovaní našej armády. Potom navštívil intendančnú školu. V svojom proslove poukázal na dôležité úkoly, ktoré dôstojníctvo služby hospodárskosprávnej musí vykonávať v prípade vojny, á zdôraznil, že služba ich je nie menej ťažká a zodpovedná, ako služba dôstojníctva v zbrani. Schôdzka výboru koalovaných strán v Bratislave. Bratislava, 23. III. Na pozvanie poslanca dra Šrobára šišli sa včera členovia poslaneckého výboru koalovaných strán, aby porokovali o aktuálnych otázkach politických. V predsedníctve výboru budú sa striedať politické strany. Páchateľ útoku na Smeeíse zatknutý. Kolín, 23. III. Karol Deutzmann, ktorý previedol útok na Smeetse, vodcu hnutia pre osamostatnenie Porúrska, bol dnes v poludnie zatknutý v Kolíne políciou. Čin zapiera, ale svedkovia, ktorí boli pri činu, poznali v Deutzmannovi určite pachatela. Situácia v Porúrsku sa zlepšuje. Londýn, 23. III. Reuterová kancelária konštatuje, že situácia celkových pomerov medzi Britskom a obsadeným nemeckým pásmom je možné považovat za zlepšenú. V obchodovaní sa pokračuje a úrady nemecké i francúzske činia rôzne ústupky. Zrušený bol 10 procentový poplatok na všetký tovar pre neobsadené Nemecko. Letný čas v Anglicku. Londýn, 23. III. Ministerstvo vnútra oznamuje, že letný čas bude zavedený o 2. hodinách dňa 22. apríla ráno. Letný čas portvá do 16 septembra t. r. Rumunský štátny rozpočet v rovnováhe. BESEDNICA. Zlaté desiätmky. Už priniesly zprávu o tom niektoré noviny, ako nápadne zlacnelo u nás niečo v posledných dňoch, ked dané boly do obehu nové „zlaté desiatnikv“. Niektorí p. macheri chopili sa príležitos *, nasbieraii „zlate peniaze" a n^ea, s nimi medzi ľud. My varovali sme ľudí, však nie každý si prečítal náš chýr a dal sa zviest. Kšeítári pozabehíivali na odľahlejšie dediny a ukázali ľudu peniaze, akých nebo’o vidieť od r. 1914. Obchod so zlatom. Istý panáčik tiež takto urobil bláznom celú dedinu. Sadol si v krčme za stôl v nedeľu po obede. .Vypil pohárik piva a hneď chcel platiť. Vyňal z vrecka nový desiatnik a podal ho hostinskému Aké sú to peniaze? — A vari ešte ani neviete. Čo ste vy za republikáni? — Keď, viete pane, my tu nečítame noviny. — Pravda, pravda... To sú nové zlaté desaťkoruniaky. Predsa hovorilo sa už dávno o našich československých dukátoch. — Ozaj, veď i ja som počul, keď som bol v me:;t< A celkom kľudne vydal pán hostinský akoby za skutočných desať korún. Viedeň, 23. III. Československý národný výbor sobral sťažnosti čs. obyvateľstva, týkajúce sa sčítacej akcie, pri ktorej bolo mnoho čechoslovákov rôznym spôsobom donútené udať jazykovú príslušnosť nemeckú alebo pri kontrole boly ich sčítacie archy škrthuté á*' bola udaná jazková príslušnosť nemecká. Dnes dopoludnia intervenovali zástupcovia národných výborov u viedeňského starostu, ktorý sľúbil nápravu a uistil, že viedeňská obec nechce mat nepravdivého výsledku volieb, a že nechce znásilňovať menšiny. Nemecké zprávy o sile nemeckého vojska Berlín, 23. III. Za rozpravy v pruskom zemskom snemu ujal sa slova minister Severing, ktorý oznámil, že skúmanie materiálu viedlo k zákazu nemecko-nacionálnej strany svobodomyslnej. Národné sväzy, ktoré novo vznikly, sú střežené. 100.000 mužov ríšskej obrany je v Nemecku k dispozícii na udržanie poriadku a 150.000 policajnej stráže bezpečnostnej. Obavy Dohody a nádeje niektorých kruhov na pravo« orientovaných, že s týmito zásobami zbraní je možné prevádzať na západe aktivný odpor, sú naprosto bezdôvodné. Potom čakal prichodili ľudia, usadzovali sa za stoly a pán hostinský sa chiubil so svojim zlatom — Kde si to zobral? Aha tento pán mi ho dal Ale je voľáky ľahký tento peniaz — poznamenal ktosi. Náš kšeftár neprišiel celkom do rozpakov. Odvetil: Bože môj, ve viete že dnes zlato je veľmi drahé. Môže byť pravda. Nemáte ešte jeden takýto? Nás už platili včera s takýmito. Ja som mal šťastie, celý plat mi dali v zlate. — I kdeby nie. Je to veľký honor. Mohli by ste mi, počujte, jeden kúsok, veď nechcem zadarmo. — Myslím, že je to; peniaze ako peniaze. Ale keď chcete — a že sú to nové, naše zlaté peniaze, predám vám. — Koľko chcete za jeden? — Dvanásť korún---------A vysypal z vrecka z jedno dvadsať kusov odrazu. To je niečo- za toľko grajciarikov drhnúť do mesiaca. Príde prvého a dajú mu to, čo v prieh' ští unesie. — Ale zlato' — No inakšie by to zle wzeralo. Netrvalo desať minút a náš panák otvoril ' Bukarešt, 23. III. Minister financií predložil parlamentu štátny rozpočet na dobu od 1. apríla do 31. decembra 1923. Rozpočet vykazuje rovnováhu a má príjmov a vydania 15 miliard lei. V budúcnosti bude rumunský štátny rozpočet vždy vypočítaný na dobu od 1. januára do konca roku. krčme obchod so zlatom. Všetky svoje desaťhalierniky predal po 11—12 korunkách. A ked c ž mal toho na päť sto korún, sobral sa a hybaj preč. Ešte aj na prídavok vybabral s dedinčanmi. Jednomu dal dvadsať halie.ov vo „zlate“ a ten ho odviezol ku železničnej stanici na voze. Prijdúc domov, behal za dvadsať haliernikmi jak šialený. Druhého dňa podobnú túru podnikol v inom smere. Všetko bolo v poriadku, len polícia sadzby točne ustávala . Vykrmen s za 40 halierov. Ani to je nie zlé. Babička, p. išla predávať do mesta husy. Svědomitě ich kŕmila vyše dvoch týždňov — Vraj aby si mohla kúpiť dáke boty. A nehoda sa jej stala veliká. Istý pán sa dal do jednania. Bol veľmi štedrý. Ochotne prisľúbil stodvadsať korún za tri husy. Prišiel rad na platenie. I napočítal dvanásť kusov desiatnikov1, dajúc ich babičke do ruky. Tá so zadivením hľadela na ne, no potichučky ju on utíšil a presvedčil, že naše ministerstvo financií dalo do obehu z'até dukáty. Babička tešiac sá dobrému obchodu, pospiechala do obchodu, i Cestou filozofovala. Vraj ten pán bol hlúpy, bola by som dala husy i za rovných sto, ale ke sa nejednal. No, aspoň mám zlaté peniaze, Predsa jVrio len dobre v tej našej republike. Ti V čo je dobré. Papierové peniaze sa dráh' nertohol ich člo- Na okra! dní. Vzpamätalte sa! Ako vyzerá skutočné národné' uvedomenie v Košiciach mohol sa každý presvedčiť v sobotu 17. t. m. v Národnom divadle, kde usporiadala tel. jednota „Sokol“ telocvičnú akadémiu, ktorej výťažok bol určený na stavbu sokolovne v Košiciach. Vzhľadom na všeobecné stesky celej československej verejnosti, že nemáme v Košiciach stredisko, pre náš spolkový a spoločenský život, chopila sa tel. jednota „Sokol“ práce cieľom postavenia sokolovne, aby bola týmto síeskom odpomoženo. Sckolskí činovníci napínajú všetky svoje sily, členovia Sokola sa opravdu obetaví podporami finančne vyčerpávajú, aby stavbu sokolovne umožnili, ale všetko to ešte nestač! a preto bolo výborom usnesené porladat, sokolské verejné podniky, aby bol z výťažku získaný schádzajúci kapitál potrebný na stavbu. Pri tomto usnesení bolo temer s istotou počítané, že sa týchto podnikov každý náš človek, ktorý je aspoň trocha národne uvedomelý a vie uvážiť ako súrne potrebujeme v Košiciach vlastného strediska, obetavo zúčastní. Čo sme však k svojmu úžasu 17. t. m. videli, bolo trapné sklamanie a smutný doklad toho, ako je naša verejnosť národnostne uvedomelá, ako chápe svoje úkoly a že nemá ani k uskutočneniu vlastných želaní dosť vôle a pochopenia. V tento deň, kedy Sokol skladal účty zo svojej významnej a obetavej činnosti, mal každý opravdové národnostne založený Čechoslovák povinnosť účasťou na sokolskej akadémii preukázať svoje národné uvedomenie a vlastenecké cítenie. Bohužiaľ, videli sme v divadle len tých málo českých a slovenských ľudí, ktorí sú opravdu uvedomelí a neprejavujú svoje vlastenectvo len slovami, ale vždy tiež obetavými skutkami. Kde bola ostatná československá verejnosť? Prečo neprišla na sokolskú akademii? Či nemá pre národnostnú činnosť pochopenia a radšie ubíja svoje zdravie v židovských krčmách, vinárnách a baroch, kde po určitých dávkach alkoholu vie rečnením svoje vlastenectvo stavať iným na obdiv? Voláme k vám dôrazne vy rečnícky talentovaní vlastenci, odhoďte škrabošky a prihláste sa ínm kam natrite, alebo preukážte, že vie’e nie len vlastenecky hovoriť a národnostných pracovníkov kritizovať, ale tiež nežistne pracovať. Ustaňte a vzpamätalte sa čo najskôr. Zabráňte tomu, aby nemuselo byt na vás ukazované ako na ľudí národnostne nespoľahlivých, menejcenných. Nespokojný. Zlatý poklad r@pi§blšky. Na zlatý poklad Čs. republiky darovali: zaměstnanci súdnej tabule v Košiciach Kč 1545.— a 1 zlatú desaťkorunu, p. Vojtech Vašek, poštová okresná účtárňa riad. pôšt, Košice striebornú medailu (malú) za statočnosť a 1 1 bronzovú. Dary boly odovzdané pri pokladnici poštového úradu I., Košice. Preis sfu loiií wM jrW? vek nikam odložiť — a toto je také chutnô máličko__ Škoda je dať tak pekné peniaze židovi. Nie, nejdem si kúpiť boty. A pošla domov. Súsede na mnohé prosby prepustila jeden ten desaťkoruník a ostatné si skryla. Asi tak o tri dni prišiel súsed. — A vy klamte svoju starú mater. Ale nie nás. Čože sa nazdáte, že zadarmo budeme Vyhadzovať peniaze? Kto že vás oklamal? A ako? Len sa nepetvárajte. Či myslíte, že sme tak hlúpi, aby smé vám dali desať korún za päták? — Čoó? Nuž------ale. veď vy to viete — Nech tu zkameniem. Potom vyšlo slnko a vyiasnita sa situácia. Súsedi sa síce smierilí, ale husi predsa stáli len dvanásť päťákov. Podobných prípadov sa prihodilo na našom vonkove, ba i v mestách hodne. Ľudia, ktorí bažia za všetkým, čo je nové, ľahko sadli na lep takýmto kšeftárom a ked sa našli, bolo už pozde A tu znamenite sa môže uplatniť staré naše porekadlo, že nie je všetko zlato, čo sa blyští Vo februári 192,3. i