Slovenský Východ, marec 1923 (V/49-75)

1923-03-22 / No. 67

mzm UMJD wmm 11 BMMaawB«tw«iB«BWBiwaHwiiwaMBC»iwaMBB»BB«iii»wa»aa«awB^ Ročník V. Gis. 67. V Košiciao.i, vo štvrtok 22. marca 1923. Za 89 hal. Kanut to idemel Košice, 21. marca 1923. Pred niekoľkými dňami priniesli sme zprávu o rozhodnutí mestskej rady koši­ckej v záležitosti železničiarskej menzy. Dňom 1. apríla začne sa pravdepodobne ráj exponovaných a bude sa slasť života štátnych zamestnancov mesiac za mesia­com stupňovať. Protisociálne a protihu­­mánne rozhodnutie mestskej rady koši­ckej budí v radoch všetkých štátnych za­mestnancov oprávnene značné vzrušenie, lebo nečakalo sa v týchto vrstvách, že dňom, kedy má v platnosť vstúpiť nové sníženie pôžitkov, urobí samosprávna in­štitúcia rozhodnutie, ktoré je znamením nepochopenia sociálneho poslania obce. Jestli vláda siaha k sníženiu platov a snažila sa zregulovať postupne náš hospo­dársky život, počítali vládni činitelia s tým, že u všetkých inštitúcií, u všetkých podriadených úradov republiky, nájde po­rozumenie a spoluprácu, aby so snižová­ním pôžitkov regulované boly aj drahot­­né pomery, aby princip, ktorý viedol vlá­du k ráznemu tomuto kroku, bol tiež za­chovaný a osvedčený. A tu mestská rada mesta Košíc, ktorého drahotné pomery sú najťažšie v republike, prejaví tak malé pochopenie pre existenciu malého člove­ka, malého úradníka a sriadenca, prejaví tak málo smyslu pre súčinnosť štátotvor­nú, že to až zaráža. Nejedná sa už o menzu železničiarov ako podnik súkromný a určený pre určitú kategóriu štátnych zamestnancov. I v do­bách mierových vydržiavaly obce, ktoré pochopily správne svoje poslanie a úkoly, obecné kuchyne a bolo by povinnosťou obce košickej urobiť to isté, tým viacej, že by nebolo to spojené s risikom straty, ale uhradilo by to vždy prjem, ktorý by ináč plynul z nájmu týchto miestností. Predčasné rušenie ľudových jedálni je značným nebezpečenstvom a dáva malý ľud na pospas zdražovaniu životných po­trieb a zvyšovaniu cien hlavne v reštau­­rantoch. Jestli snáď u časti členov mest­skej rady z maďarských strán socialisti­ckých prehlušila sociálny cit nenávisť k tejto republike, potom varujeme týchto pánov a hlavne tých, ktorí by rádi, aby sociálnym útlakom, aby malý náš človek, zmučený biedou, vháňaný bol do zúfal­stva varujeme ich v hodine dvanástej, lebo ich klam a ich šalba, ich jednanie v chvíli, kedy jedná sa o záujem našeho člo­veka, je príliš priezračné, než aby neboli prehliadnuté. A samosprávu našu nedáme v pospas stranickému a snáď i zištnému zúreniu a budeli treba, potom přineseme doklady o tom, aké záujmy diktujú rozhodnutie v tak dôležitej inštitúcii. Nestratili sme dosiaľ vieru v zástupcoch strany sociálne demokratickej. Pánom z tábora komunistického dávame volnú ru­ku. Nech činia, čo vedia v krásnom súla­de s maďarskými kresťanskými sociálmi. Ale od sociálnych demokratov mohli by sme očakávať, že i pokiaľ sú národnosti maďarskej, budú mať toľko socialistické­ho cítenia, aby z dôvodov nacionálnych nezabúdali na tých, ktorých zastupujú v mestskej rade. A bolo by zaujímavé ve­dieť — a títo zástupcovia boli by povinní verejnosti vlastoe osvetiť — aké dôvody vicdly ich k tomu, Že hlasovali pre zruše­nie ľudovej jedálne v Košiciach a pre sria­­denie vinárne a baru. Páni mali už medzi sebou pred hlasovaním v mestskej rade celú vec ushováranú lebo svedčí o tom tá okolnosť, že miestnosti kiosku pre ten prí­pad, že by musely byť uprázdnené žiadané bolv jednotou „Sokol“ pre telocvičňu, ale tento podnet nebol so strany mestskej ra­dy ani uznaný diskusie. Staňte na rozcestí, pánovia a s rukou na srdci povedzte: „Kam to ideme?“ Mc. Herrmann Taussig odsúdený pred košickou porotou. Žaloval a prehral. — Sudcovia z ľudu odsúdili vražednú komunist. politiku. Falošná Taussigova interpelácia proti slovenskému školstvu. Redaktor „SlovenskéhoWýchodu“ oslobodený. Košice, 21. marca. Komunistická politika na východnom Slovensku dožila sa včera katastrofál­nej porážky. Vodca tejto strany, zná­my komunistický poslanec Hermann Taus­sig postavil sa včera pred porotný súd v Košiciach, ako urazený, Žalujúci, ale be­hom pojednávania stal sa z neho uráža­júci žalovaný a nakoniec bol pán Herr­mann Taussig odsúdený mravne výrokom súdu z ľudu, ktorý verejne vyhlásil, že nie je pravda u pána Taussiga, ale že pravda je u tých, ktorí stoja ako pevná stráž proti nepriateľom našej republiky, proti rozvratným komunistom, ktorých je pán Taussig vodca. Zodpovedný redaktor „Slovenského Vý­chodu“, ktorého pán Taussig pred poro­tou žaloval, bol porotným súdom oslobo­dený a pán Herrmann Taussig bol od­súdený na zaplatenie všetkých pra­­votných Írov tohoto politického pro­cesu. Pán Taussig sa pri včerajšom pojedná­vaní pred košickou porotou hovárať porotnému súdu, že usiloval na­vraj nejde nijako o politický proces. Bolo to pravda zlé svedomie pána Taussiga, keď si spo­menul na veľký rad zločinov komunisti­ckých stúpencov svojej strany a chcel preto, aby porotný súd nezaoberal sa po­litickou stránkou jeho procesu. Toto úsi­lie' sa ale pánu Taussigovi nepodarilo a obžalovaný zodpovedný redaktor „Slo­venského Východu“ dokázal porotnému súdu, že ide v danom prípade o rýdzo politický proces, v ktorom je treba tiež zúčtovat nad komunistickou politikou proti nášmu štátu. A porotný súd, sudco­via a zástupcovia širokých tried nášho slovenského dedinského ľudu, malí gazdo­via z veľkej župy košickej vyniesli nad komunistickou stranou zdrcujúci rozsudok. Priebeh pojednávania. Pán Hermann Taussig žaloval „Slo­venský Východ“ pre túto vec: Vo februári 1921 podal vtedajší koši­cký maďarský komunistický poslanec Su­­rányi — teraz už úradne zbavený man­dátu — nepravdivú interpeláciu proti slovenskému školstvu v Košiciach. Tvrdi­lo sa v nej, že maďarské školstvo je utlá­čané, hoci má veľký počet žiakov a slo­venské školstvo s nepatrným počtom žia­kov že sa vraj rozťahuje neoprávnene vo veľkých miestnostiach. Túto nepravdivú interpeláciu podpísal tiež, vtedy ešte ako člen československej sociálne-demokrati­­ckej strany — ľavice, poslanec Hermann Taussig. „Slov. Východ“ vtedy napísal, že poslanec Taussig, ktorý ako košický obyvateľ vie, alebo aspoň má vedieť, aké sú "skutočné pomery v Košiciach, nemal túto interpeláciu podpísať a keď tak uro­bil, že tento pán „Hermann Taussig zaslúži za tento svoj čin opovrženie celej česko­slovenskej verejnosti^ v Košiciach a tunajší Slováci a Češi mali by mu toto opovraženie otvorene ukázať.“ Na tento výrok zažaloval pán Hermann Taussig zodpovedného redaktora „Sloven­ského Východu“ Huga Fillu pre pomluvu cestou tlače a včera bolo v tejto veci hlavné pojednávanie pred porotným sú­dom v Košiciach, pod predsedníctvom pre­zidenta sedrie dra K o sta n a. Žalovaného redaktora „Slov. Východu“ zastupoval ako obhajca nový slovenský pravotár v Košiciach dr. Ján Ferdinandy. Žalujúceho pána Herrmanna Taussiga zastupoval vodca strany maďarských ži­dov v Košiciach dr, Oszkár Zlattner. Žalovaný redaktor „Slov. Vých.“ vyhlá­sil pred porotou podľa pravdy, že člá­nok nepísal, ale že prejfma za tento článok úplnú zodpovednosť pred súdom a po­núkol dôkaz pravdy v tom smysle, že v menovanom článku proti Hermannovi Taussigovi bol hájený verejný záujem, záujem štátu a že k ci­tovanej kritike svojej činnosti dal Herr­mann Taussig sám priamu príčinu tým, že vyvolal svojou interpeláciou proti slo­venskému školstvu pohoršenie v košickej roduvernej čs. verejnosti. Zástupca pána Taussiga dr. Zlattner proti pripusteniu tohoto dôkazu pravdy protestoval, ale súd rozhodnul, že dôkaz pravdy sa pripúšťa. Ako svedkovia boli potom vypočutí kultúrni vodcovia slovenského ľudu v Košiciach riaditelia košických stredných škôl Karol M u r g a š, Karol Hlav in k a, Viktor Přerovský a školskí inšpektori dr. Ján Šimeček a Peter Marendiak. Všetci svedkovia potvrdili, Že interpelácia poslanca Taus­siga bola na celej čiare nepravdivá, fa­lošná, a že spôsobila skutočné veľké po­horšenie, tak, že keď bolo potom na túto interpeláciu pána Taussiga odpovedaná článkom v „Slovenskom Východe“, bolo to len pochopiteľné a bol týmto článkom hájený verejný záujem. Pán Hermann Taussig usiloval sa otá­zkami na týchto svedkov podvrátit ich výpovede, bol ale niekoľko rázy obžalo­vaným redaktorom Fillom hneď usvedčený, Že tvrdí nepravdu. Dopoludňajšie pojednávanie, ktoré sa začalo o 9. hodine, skončilo sa výslu­chom menovaných svedkov o pol jednej. Odpoľudňajšie pojednávanie. Po druhej hodine po obede boly zahá­jené prejavy obhájců žalovaného a zá­stupcu žalujúceho. Zástupca Herrmanna Taussiga dr. Oszkár Zlattner usiloval sa dokazovať, že vraj neide vôbec o politický proces, ale vraj o urazenú osobnú česť jednotlivcovu. Usi­loval sa ďalej dokázať, že vraj pán Herr­mann Taussig nemá na svete nič iného, ako svoju česť a žiadal porotcov, aby ne­zabúdali, že človek žije dvojakým životom, telesným a duševným, že podstatou du­ševného života je česť. Dr. Žlattner vyhlá­sil, že, keď by porotci žalovaného redak­tora oslobodili, poslanec Taussig je mravne zavraždený a popravený a spo­ločensky pochovaný. Obhajca žalovaného redaktora Fillu dr. Ján Ferdinandy ujal sa vrelými slovami svojho klienta. Vylíčil históriu utláčaného slovenského školstva a slovenského národa za maďar­ského panstva, poukázal na oslobodenie slovenského národa v čs. republike a ro­zobral právnicky celý prípad, dokazujúc, že inkrimovaný článok „Slov. Východu“ týka sa poslaneckej činnosti pána Herr­­manna Taussiga, ktorá musí byt vystave­ná verejnej kritike. Dr. Ferdinandy pri­klincoval tiež ten fakt, že žalovaný red. Filla, hoci inkrimovaný článok v „Slov. Východe“ nepísal, prevzal mužne, statočne a čestne zodpovednosť za tento článok pred súdom, že ale na druhej strane, keď v „Munkáse“, časopise teraz žalujú­ceho poslanca Herrmanna Taussiga, bol zodpovedný redaktor Filla osobne na cti napadnutý, bola tu o ňom napísaná lož, že bol vraj redaktor Filla zatvorený 14 dni v policajnom árešte pre defraudá­ciu, vyzval vtedy verejne otvoreným listom v slovenských a všetkých maďarských časopisoch v Košiciach redaktor Filla po­slanca Taussiga, aby sa za tento lživý útok postavil trestnému stíhaniu pred súd a neskrýval sa za poslaneckú imunitu a redakčnú anonymitu. Poslanec Taussig ale zodpovednosť za túto lož neprevzal a pred súd sa nepostavil. Obhájca dr. Ferdinandy skončil žiado­­stou, aby porotcovia žalovaného redaktora uznali nevinným. Žalujúci poslanec Herrmann Taussig prehovoril potom svoju reč. Napádal ža­lovaného zodpovedného redaktora aj „Slo­venský Východ“, že vraj štvú stále a stále proti komunistom a Maďarom a že vraj redaktori „Slovenského Východu“ nie sú oprávnení kritizovat činnost pána Herr­manna Taussiga. Pán Taussig si tiež sťa­žoval na to, že v Košiciach bolo so stra­ny československých úradov prevedené nesprávne sčítanie ľudu, vyhlasoval, že úradne zistený počet 40 proc. Čechoslovákov v Košiciach nezod­povedá pravde a dokazoval, že vraj sú Nemci, Maďari a Židia v Českosloven­skej republike utláčaní. Žalovaný redaktor „Slovenského Východu“ Hugo Filla v svojej obhajovacej reči poukázal na to, že proces dneskajší je čisto politický, le­bo sám poslanec Herrmann Taussig prá­ve dnes pred touto porotou vyhlásil, že on sám by nežaloval, ale že žaluje z rozkazu svojej komuni­stickej strany. Má teda dnes porota v tomto pojedná­vaní čo do činenia s komunistickou stra­nou, ako žalujúcou a treba preto prizref na politiku tejto strany. Žalovaný redak­tor potom podrobil protištátnu komunistickej sírany oprávnenej činnosť kritike, poukázal na to, že komunisti sa nezastavujú ani pred vraždami úradníkov Českoslov. republiky (Krompa­chy, kde komunisti zavraždili hlavného slúžneho), ani pred vraždením českoslo­venských ministrov (vražda na dru Raší­­novi). Obžalovaný poukázal tiež na zúrenie komunistov na východ­nom Slovensku, kde čiovek, ktorý nechce uznávať komu­nistickú stranu, je priamo vydaný nebez­pečenstvu, že bude komunistickými násilníkmi na verejnej ulici zavraždený (prípad štrnásti ranami poraneného robot­níka Kállaya). Žalovaný redaktor pouká­zal ďaiej na organizované lupičské výpravy komunistických organizovaných stúpencov, čer­­késov, a ich funkcionárov do východoslovenských dedín, kde sú týmito komunistickými násilníkmi napádaní za noci a vyrabovaní bezbranní slovenskí gazdovia a ich manželky zná­silňované pod vyhrážkou zastrelenia. Ža­lovaný redaktor Filla poukazuje tiež na to a dokladá tiež faktami, že pán posla­­nes Herrmann Taussig je človek násilníckej povahy, ktorý nie je takým baránkom ako dnes sa pred súdom robí, ale napáda osobnú čest svojich politických odporcov naj­hnusnejším spôsobom. Redaktor Filla konštatuje, že pred nedávnym časorw

Next