Slovenský Východ, september 1923 (V/199-223)
1923-09-01 / No. 199
£ sfrana. ______________________________________________SLOVENSKY VYCHOĎ.____________________________________ nov a obe národnosti žiadajú pripojenie k svojej vlasti. Anexia Rjeky je nemožná na základe dohody v St. Margharita a smluvy rapalskej, ktorá ustanovuje za smierčieho sudcu švajčiarskeho prezidenta. Anexiou by Taliansko dokázalo, že si nepraje dohody obidvoch štátov. Z kongresu Červených krížov. Ženeva, 31. augusta. Vo včerajšej schôdzke kongresu Červených krížov navrhol A d o r rozmnoženie počtu členov komisie pre študium novej organizácie Červ. kríža na 13. Bola zamietnutá žiadosť irčanov, aby konferencia zkúmala zachádzanie so zajatými Irčanmi, poneváč program konferencie je pevne stanovený Vefký požiar vo Wesífalsku. Boevergern, 31. augusta. Požiar tu znivočil 9 domov a všetku úrodu na stopách. Škoda je stomiliardová. Z Ruska, Moskva, 31. aug' Člen ’anglickej delegácia priemyselníkov vyhlásil, že anglickí priemyselníci nedomáhajú sa náhrady za vyvlastnené podniky, úfajúc, že budú odškodnení spoluprácou v priemyslovom živote Ruska. Do Moskvy prišla delegácia belgického učiteľského sväzu cieľom informácie o osvetovej práci na Rusi. Vyslovila uspokojenie nad dosiaľ docielenými výsledkami. Ústredná komisia pre osobné penzie pre komissariát u soc. pečlivosti poskytla penzie niektorým členom rodín a potomkom spisovateľov Puškína, Cernyševského, Saltykova, Sčedrina a Ostrovského. Svätý Synod posiela do Carihradu delegáciu, aby vyliečila patriarchátu situáciu ruskej cirkve a zárovno oznamuje veriacim západnej Európy a Ameriky dosadenie správy pravoslávnej cirkve a sdeľuje vládam, že všetok majetok cirkevný v cudzine náleží synodu. £ Podkarpatskej Rysi. (Telefonické zprávy „Slov. Východu”.) Užhorod, 31. augusta. Úradná kampaň proti ruskej chliborobskej strane na Podk. Rusi. Protest výboru strany u pražskej vlády a politic, činiteľov. časopis „Rusín” č. 156 referuje o schôdzi 100-členového výboru ruskej chliborobskej strany v Užhorode, ktorý sa konal za predsedníctva Michala Braščajku, dňa 30. t. m. v dome užhorodskej Prosvity. Prvý referoval M. BrašČajko o politickej situácii a významu nastávajúcich volieb. Ďalší rečníci, Aug. Vološin, Jul. Braščajko a jednotliví delegáti z obcí poukazovali menovite na vážnosť dnešnej chvíle a jednali o programu ďalšej činnosti. Ku konci predniesené boly reči, ktoré poukazovaly, že proti chliborobskej strane, ktorá od počiatku verne stála pri vláde, veo de sa úradná agitácia, širší výbor, jednajúc tejto úradnej kampani, vypracoval protestný telegram, ktorý bol hneď zaslaný predsedníctvu ministerskej rady, predsedníctvu min. vnútra, ministrovi Bechynemu, min. Šrámkovi a posl. Astroví. Telegram obsahuje toto: „Ruská chliborobská strana na zasadnutí širšieho výboru dňa 30. t. m. v Užhorode sa usniesla konštatovať na základe zpráv, že v v modrošedá. Blížilo sa ráno, studené a biele. Výstrely utichly. Predné hliadky útočiaceho vojska našly nepriateľa, ukryly sa a čakaly na posilu, ktorá zrýchlene sa blížila. Tu vyskočilo since nad obzor. Bolo rudé a jeho papršleky boly ešte vlažné. Ale bol už deň. A tu od Rimavskej Soboty ozval sa tlmený hukot. Bolo to lietadlo, ktoré išlo na obhliadku. Zvonilo jasným vzduchom. Vojna sa zobudila. Lietadlo letelo nad nepriateľský front a prvá rana z dela zahučala ani válečný pozdrav. Majestátny vo svojom Mase, ale strašlivý v účinku. A teraz pomaly išla rana za ranou a do tohoto ťažkého hrmotu zamiešaly sa rany z pušiek. Boj pomaly sa stával pravidelným, žatým čo v Rimavskej Sobote rýchlo vystupovala z vlaku 21. pešia brigáda a kvapne nastupovala pochod na front. Na fronte žatým rozpútal sa boj na celej čiare. Všetky jednotky boly v boji, ale nepriateľ kládol zlý odpor. Nebolo pomoci: musel nastať rozhodný útok cez údolie. Ale jasný deň zrad’oval postavenie našeho vojska a since okolo 10. hodiny predobedom ožiarovalo vojakov. Nepriateľ mal dobrý cieľ, mohol pôsobiť veľké škody. Musela byť na pomoc zavolaná moderná technika. Útočné trupy pod ochranou guľometného ohňa použily dymových granátov. O chvíľu celé údolie bolo zakryté umelým hustým dymom, v ktorom postupovaly naše vojská. Činnosť všetkých jednotiek sa zvýšila. Guľomety zúrily a delostrelectvo zasypávalo nepriateľa svojimi strelami. Z razu paľba utíchla — vteřina očakávania — a už ozvalo sa ďaleko předu „hurá”. Nepriateľské pozície boly vzaté útokom. Batka, 30. VIII. 1923. Minévre is. 11. peieJ divízie. M. — Rim. Sobota 30. augusta 1923; Nepriateľská armáda, postúpila^ od Košíc až východne za Rožňavu. Naša armáda je s ňou v boji. Dňa 29. augusta v noci predĺžila nepriateľská armáda svoje ľavé krýdlo až k Harnve, juhovýchodne od Tornalje. Čsl. XI. divízia je dirigovaná do Rimavskej Soboty a má za úkol útočiť na nepriateľské ľavé krýdlo, obchvátif ho, na čo postupovať smerom na Plešivec a Košice. Dňa 29. večer prišla dráhou 11. divízia pod velením generála Gajdu do Rim. Soboty. Tu vystúpilo mužstvo 22. brigády, kdežto jazdecká brigáda zaujala poz?cie*pri Pelede. O 24. hod. bol nastúpený útok na nepriateľa. Za ranných hodín postúpila 22. brigáda a 5. jázd. pluk až k Batke a Rimaszesu, na čo po odpoludňajšom útoku podarilo sa zatlačiť nepriateľa do línie Fiige-Hamva. Jazdecká brigáda, súc zamenená 21. pešou brigádou, obchvátila ľavé krýdlo nepriateľské a postupuje na Tomalju. Komunistická propaganda pri manévroch. M. — Rim. Sobota, 30. augusta. Komunisti chceli využiť tohoročných manévrov čsl. 11. pešej divízie k svojim účelom. Následkom toho po celej ceste, kde išlo vojsko na svoje stanovisko za účelom manévrov, dávalo komunistické vedenie vylepovať plakáty a nápisy s protivojenskými a komunistickými nápismi. Táto činnosť komunistov však bola zavčasu zamedzená a aj tam, kde vojsko plakáty čítalo, zostala propaganda na vojsko bez vplyvu, budiac smiech. Poneváč pravdepodobne komunistické časopisy budú týchto okolnosti využívať k svojim účelom, je potrebné vopred konštatovať, že celá komunistická propaganda zostala naprosto bez vplyvu na armádu a je iba novým fiaskom tejto strany. 1923. September sobota Otvorenie nove sríad. obchodu „MQUtlM ROUGE” Košice, Šebestián Tynódyho 3. celej Podkarpatskej Rusi vedie sa úradná agitácia proti menovanej strane, a síce za vedenia šéfa politickej správy v Užhorode Rozsýpala a zemědělského referenta Frankenbergera v prospech republikánskej zemedelskej strany. Šú to hlavne slúžnovskí, županskí, notárski a iní úradníci, ktorí cestujú z obce do obce a zapisujú ľud na kandidátne listiny agrámej strany, a ničia týmto nezákonným spôsobom stranu chliborobskú. Tento zjav rozhorčil stranu tým viac, strana viedla stále a dôsledne že chliborobská štátnu republikánsku politiku, a tým spolu aj niesla ťažkosť odpovědnosti za event, chyby vládnej politiky a ktorá sústavne vystupovala proti všetkým tým nezdravým elementom, ktoré postupovaly proti obrodeniu rusínskeho národa a republike. Chliborobská strana ruská protestuje týmto proti nezákonnému postupu menovaných úradníkov a žiada, aby toto neprípustné jednanie bolo im zakázané a oni pohnaní k odpovědnosti. Obecné voľby. Republikánska strana karpatoruského zemědělstva v Užhorode vyjednáva so slovanským blokom o spoločnej kandidátke, ale neúspešne, poneváč agrárnici žiadali na prvé miesto tejto kandidátky dra Kamínskeho, a za ním ešte ďalšie štyri agrámické miesta, k čomu nechceli pristúpiť ostatné rusínske strany a Česi v slovanskom bloku. Následkom toho pojde zemedelská strana do volieb samostatne. Tiež rusínske strany sústredia sa samostatne v užhorodskom Hniezde. Maďarské strany opozične pojdu spoločne pod heslom autochtonstva, s býv. podplukovníkom Ärkym na prvom mieste. V Mukačeve budú kandidovať nasledujúce strany: Republikánska strana zemedelská, strana autochtonov (t. j. maďarská opozícia), strana židovská, čsl. socialisti, sociál, demokrati, komunisti a invalidi, so samostatnou kandidátkou. K jazykovej otázke na Podk, Rusi. „Rusin” oznamuje, že Aug. Vološin, okolo ktorého gramatiky z roku 1919 točí sa dnes jazykový spor, vydal novú gramatiku pod menom „tretie vydanie”. Buduje stejne na rusínskom národnom základe. —- K informácii sdeľujeme, že A. Vološin vydal roku 1899 prvú svoju gramatiku, v ktorej inklinuje k veľkoruštine. Po ďalšieh filologických štúdiách vydal roku 1907 druhú gramatiku, ktorá už stojí na základe rusínsko národnom. F 1919 bola vydaná bez súhlasu Vološina jeho prvá gramatika z roku 1899, ktorú Vološin pozdejšie sám odsúdil ako začiatočnickú. T; gramatika je úplne rozobraná a Vološin tuhí chce ju ďalej vydať. Preto teraz uskutp tretie vydanie gramatiky, ktorá je zatracovaná na základe štúdiami opravenej jnr odohrála v parlamente roztrubuje vládna maďarská tlač do sveta, ako udalosť znamenajúcu rozchod vlády s poslednými teroristami. Komédia sa podarila, ale prekvapilo to, že spolu s Gömbösom vystúpilo z vládnej strany len osem poslancov, kým počet poslancov-prebudencov odhadoval sa na štyridsať. A najčudnejšie je to, s akou ľahostajnosťou prijala toto rozštiepenie maďarská parlamentná opozícia a čo viac našiel sa časopis, ktorý prezradil, že Bethlen vyjednáva s Gömbösom ďalej i po roztržke. Preto je nepochopiteľným, že s medzinárodnou pôžičkou pre Maďarsko nejde to tak ľahko. Maďarská koruna klesá ďalej a vláda je bezradná. Len teraz si uvedomil Bethlen, čo to značí, že finančná komisia Spoločností národov nemá na programe svojho zasadania maďarskú pôžičku. Hoci najsamprv rozhlasovala maďarská tlač, že vraj o maďarskej pôžičke rozhodne Veľká dohoda bez účasti Malej dohody, teraz badať veľký záujem o usnesenie Malej dohody. Preto tiež píše toľko maďarská tlač o schôdzkách Bethlena s Benešom. Z toho vysvitá, Že i Maďarsko začína uznávať význam Malej dohody a preto i Bethlen sa chystá na cesty po Europe, a aby jeho cesta prebudila pozornosť, postaral sa, aby rozpory medzi vládou a gömbösovcaim sa priostrily, z čoho vyplynulo i rozpustenie tajných teroristických organizácii a to v prvom rade rozpustenie spolku „Prebúdzajúcich sa Maďarov.” Tým všetkým chce dokumentovať maďarská vláda mierumilovnosť pred Malou dohodou, ale všetko to sú dokumenty, ktoré ešte vždy nedávajú dostatočnej záruky, lebe je nám dobre známo, že maďarská vláda už niekoľko raz pokusila sa zakročiť proti teroristickým organizáciám, ale vždy zase ustúpila. Preto nemožno veriť Maďarom ani dnes, že ich úsilie o konsolidáciu je myslené vážne. .Maďarsko sa konzd^ggf ä-t Maďarská vláda si priznala, J, , vgjgej medzinárodnej pôžičky nebudejestvovať a od tej doby badať, že /Maďarsko chce vyvolať dojem konsolidácie, íq treba získať dôveru cudziny. Z tej rf^činy pán Bethlen rozchádza sa i s kra louj strany, vedenej Gömbösom, " ry v daňovej otázke. Túto pravicou vládnej dajne pre rozpo, médiu, ktorá sa 1. septembra 1928. Na prvého pôjdeme ? ? 1 Na poštový úrad so složným lístkom poštovej sporiteľne, ktorý je k tomuto číslu pripojený, zaplatí®’ pred* piatok za „Slov. Východ“. Epištola Karola Kálala k Čedioslovákom. Chválne známy kultúrny pracovník Karol Kálal, jedon z najvytrvalejších a najstarších pracovníkov na Slovensku, ktorý bol poslednú dobu vážne chorý, uzdravil sa na toľko, že sa znovu chopil práce, ale rozhodol sa k návratu do Prahy. Na rozlúčku so Slovenskom uverejnil v „Slovenskom Denníku” epištolu, adresovanú Slovákom i Čechom, v ktorej vyzýva k svorností, varujúc pred škodlivým vplyvom vzájomného škriepenia, úfa, že nesvornosť, rozvracajúca teraz verejný a národný život na Slovensku čo skoro sa vytratí a vraví: Je treba usilovne pracovať a najmä venovať veľkú pečlivost’ dorastajúcej mládeži Kto znal Slovensko pred vojnou, vidí už dnes, že päť ročná práca pri všetkých boľastiach a útrapách vykazuje dobré výsledky a značný pokrok. Je treba však myslieť i na r s’Nestínaných robotníkov a dať irn robe ....oľvek. Demokracia na Slovensku staví už na vlastné nohy, sie je ešte treba.. ôčistiť život a najmä je dôležitým, abv dávali dobrý príklad. Česi sa ponosu ' . ne\ iia výsledkov ťažkej práce a že ’[0váci túto ich prácu vraj neuznávajú. /Tu Kálal radí: Vystríhajte sa chýb a practe ešte viac. A nie je pochyby, že on má 'ŕ tejto rade plné právo, lebo pracoval na SJfovensku za najťažších pomerov po celé t’r' -' i e, nečakajúc uznania. Ďalej radí, že Jfkch, ktorý na Slovensku nechce vzoiv« radšie nech sa vráti nazpäť. Preto neo:aždý' český predstavený úradu dbá, aby^ kto sa neosvedčil a neprejavil oddáno pochopenie pre veľké úkoly českého p, 5Ra. na Slovensku, bol za včasu odtrarý,ny. jcu konci vraví Kálal: Vraeiam sa P" Íroch rokoch do Prahy. Pribudlo mne na veMi a ubudlo na zdraví a preto nestačiac aždodennú piácu, zažiadal som do penzie, ale budem pracovať ’alej, na/ koľko stačia sily. Som a ostanem čo som bol po celý život — slovakofilom. Toto vyhlásenie je najpozoruhodnejšie a najdôležitejšie, lebo tu Kálal dokazuje svoju vieru ľ Slovensko a jeho budúcnosť, hoci i on nebo;; ušetrený surovej nevďaky a predsa nebaví sklamanie. Záverečné ešte podotýka: ollár mal Čechov a Slovákov za národ jedeia a predsa aj tak zdál sa mu malým a táto malosť ho mučila. Mučila aj Palackého. Masaryk yšak myslí, že mučivá malosť je len dočasná, k že prestane. Prestane poznaním a do ní/ra našich nedostatkov, lebo kto tieto nedostajfkv poznal a doznal, bude ich odstraňovať. A to nech je vierou všetkých statočných a Usilovných pracovníkov. Zahájenie medzinárodnej drevárskej konferencie. Bratislava, 31. augusta. Dnes dopoludnie bola tu zahájená medzinárodná drevárska konferencia za účastí delegátov z Francie, Talianska, Juhoslávie, Rumunska, Nemecka a Rakúska. Za ministra poľnohospodárstva pozdravil konferenciu dr. Pazderka, a za ministra pre správu Slovenska vládny tajomník Halia, ktorý zdôraznil význam konferencie s ohľadom na to, že sa koná v hlavnom meste Slovenska, čím sa dokumentuje význam tohoto mesta. Menom obchodnej komory pozdravil konferenciu posl. Kornel Stodola, ktorý bol tiež zvolený predsedom konferencie. Po voľbách predsedníctva následovaly prejavy zahraničných delegátov, ako zástupcu lyonského veľtrhu, zástupcu lublaňského priemyslu a iných. Prezidentovi republiky bol poslaný pozdravný telegram. Potom odobrali sa účastníci na obed, ktorý k ich pocte usporiadal minister pre správu Slovenska, a odpoludnie boly urobené prípravy k plenárnemu zasadnutiu konferencie, ktoré bude zajtra. Rumunskí hostia na Slovenska. Bratislava, 31. aug. Dnes ráno prišli sem z Prahy členovia rumunského parlamentu, vracajúci sa z medzinárodnej parlamentnej konferencie v Kodani. Na stanici boli uvítaní posl. Kornelom Stodolom o potom si prezreli pamätnosti mesta a dunajský veľtrh. Posl. Stodola usporiadal na počest rumunských hostí slávnostný banket. Večer odcestovali rumunskí hostia smerom k Žiline, aby sa vrátili bez ďalšej zastávky do svojej domoviny, Ostrý postup proti „Prebúdzajúcim sa Maďarom.” Budapešť, 31. augusta. Polícia zatknula dnes 8 členov teroristickej orgánizácie, tak zvaných „Prebudených Maďarov” a to z tej príčiny, že je podozrenie, že pripravovali pumový útok na kaviareň „Klub”. Na začiatku dnešnej schôdze parlamentu, prihlásil sa k slovu posl. Kiss a predniesol dotaz o príčine zatknutia členov organizácie „Prebúdených Maďarov” a dopytoval sa, či to má znamenať perzekúciu tejto organizácie. Minister vnútra mu odpovede!, že dotyční boli zatknutí preto, že sa dopustili protištátnych skutkov a že budú veľmi prísne vyšetrovaní. Drobné zvesti. Paríž, 31. ang' Z posaciKy francúzskeho parníku, „Depu té Emile Ariante“ ktorý sa všera potopil, bolo zachránených len 5 osôb a 19 utonulo. Časopisy oznamujú, že španielský kabinet následkom rozporov strán Marokka podal demisiu. „Aire Nouvelle“ sdeľuje, že v Parížu sa rozmohla úplavica, ktorá zasiahla tiež Vincennes a vyžiadala si niekoľko obetí. V Madride ochorelo vyše 300 osôb po užití zkaženého mlieka. ©kolo volieb. Včera podaná dola na mestskom úrade kandidátka národne demokratická. Na jej čele je doterajší starosta mesta Košíc dr. Novák, ďalej úradník štát. dráh. Wild a bankový úradník Mládok. Strana československých socialistov podáva kandidátku na mestskom úrade dnes. Komunistická strana, spoliehajúc' a súc tiež väčšinou len podporovaná živlami maďarskými, stavá kandidátku v celom rade miest východného Slovenska. Je na všetkých uvedomelých ľudoch našich, aby splnili svoju povinnosť a nie len podporovali, ale pracovali pre kandidátky strán štátotvorných. Nesmie byť občana /ani občanky, ktorí by zanedbali svoju pdvinnosť.