Slovenský Východ, november 1923 (V/250-274)

1923-11-01 / No. 250

2. strana. .SLOVENSKÝ VÝCHOD. ľ. novembra 1923. “-----------------i rrir nnrr.i rn-irmr ......................................—....... .......................................................................................... " -----------" ' ......................... Pf,*-'■!' > ■' ■ AäA'j ÍP4;t-jsm SkladfKošíce, Alexandrova 22. Více svetla lepší výkon Ministerstvo poľnohospodárstva 655 milonov Kč. Ministerstvo verejných prác 739 mi­liónov Kč. Ministerstvo sociálnej pečlivosti 787 miliónov Kč. Ministerstvo zdravotníctva 159 milió­nov Kč. Investičné prelimináre je 2.229 milió­nov Kč a bude pravdepodobne uhradze­­né pomocou zahraničnej pôžičky. Z Poľska. Pred ukončením železničiarskej stávky. Varšava, 31. októbra Stávka železničiarov sa v jednotli­vých riaditeľstvoch systematicky likvi­duje. Priemerne chodí 50 proc. vlakov osobných. Sväz železničiarov rozhodol sa zahájiť s vládou vyjednávanie o za­stavenie stávky. Sväz ťažiarov uhlia ujednal s odborovými organizáciami banskými v Hornom Sliezsku 270 proc. povýšenie miezd baníkov. Minister financií Kuchárski v svojom expozé zdôraznil, že rozpočtový preli­­minár na rok 1924 je v Poľsku prvý, v ktorom bola docielená rovnováha. Tlač bankoviek bude definitívne zastavená. Pri uskutočňovaniu úsporného progra­mu bolo dosiaľ zrušených 16.000 úrad­níckych miest a do konca roku budú prevedené rozsiahle redukcie úradníc­­tva. Ohľadom dlhodobej zahraničnej pôžičky zdôraznil, že poľskej vláde nik­de nebola dosiaľ daná odmietavá odpo­veď. Poľské finančné hospodárstvo mu­sí byť tak organizované, aby Poľsko samo mohlo hradiť všetky výdavky. Vláda sa vynasnaží zastaviť tlač ban­koviek a infláciu ešte pred koncom to hoto roku. Z EtaDsóste Viedeň, 31. októbra Národná banka vykazuje rozmnože­nie kovového pokladu o 51 miliárd kor. na 3407.9 miliard. Obeh bankoviek bol snížený o 18.9 miliard. Nová spolková rada bude složená z 50 členov. Viedeň vyšle 20, Dolné Ra­­kúsy 10 členov. „Neue Freie Presse” oznamuje, že Viedenská mestská elektrárna bude to Dnes vďačné dietky odumřelých rodi­čov vencami kryjú kríže a hroby svo­jich vydržovateľov, dnes rodičia slzami kropia včas doputovaných svojich ne­­mluvniatok a dietok čerstvú matičku — zem! Dnes vdovcovi s krýdlom pozostalých detí nesmieme kvíli obnovenou ranou otvorené srdce . . . Dnes vdova s diet­­kámi obkľúčená potokom slz rosí kvety do vzácnej zeme vložené, vštepené . . , V myšlienkach tých žalostných však každému z nás preletí myslou sťa bal­zam nás občerstvujúci hlas vnútornosti: veď je to spoločný náš osud a čo do ča­su, nad tým velí Vyššia Moc, nekonečná múdrosť . . .! A hľa, uspokojujeme sa a ideme domov vzácnymi myšlienkami etúženým srd­com, kým jasenný van ďalej hudie svo­ju pieseň nad tichými, znovu zanecha­nými cintorínmi a so stromov padá, : prší ožlklé lístie na skromné, vzácne s ovenčené hroby, rukolapný symbol tc pominuteľnosti .... Pk. V roku 1914 potrebovala pre 94 proc celkovej výroby prúdu zahraničné uhlie V roku 1914 potrebovalo pre 94 proc, Bonar Law zomrel na rakovinu. Londýn, 31. októbra, „Evening News” sdeľuje, že Bonai Law zomrel rakovinou hrtanu, čo bolo známe len jeho lekárom a niekoľkým intimným priateľom. Bonar Law sám sa o nemoci nezmieňoval, ač dlhý čas vedel, že je ťažko chorý. Minister © zahra* rai€ra©j situácii, V utorkovej schôdzi poslaneckej snemovne predniesol minister zahraničia dr. Beneš ex­pozé o zahraničnej situácii, z ktorého vyní­mame tieto najzávažnejšie body: V Sinai do­hodly sa štáty Malej Dohody o svojej novej politike voči Maďarska, o politike rekonštruk­cie a súčinnosti, ak ovšem vnútorné podmien­ky Maďarska dovolia túto politiku prevádzať. Benešova cesta do Ríma mala ten výsledok, že náš válečný dlh vradený bol do celkových dlhov medzispojeneckých a že docielené bolo dohody s Talianskom o spoločenstve záujmom v strednej Europe. V Ženeve hájil minister n jednanie čiastočných smluv k snadné j šiemu obhájeniu malých štátov, čo väčšina štátov naznala. Zvolenie Československa do Spoloč­nosti Národov bolo úspechom naším aj úspe­chom Malej Dohody. Naproti Maďarsku pre­vádzame politiku loyálnosti a korektnosti. Náš dobrý pomer k Maďarsku bude zaistený tiež tým, ak dajú možnosť doma uplatniť sa tiež v demokratickej opozícii. Náš pomer k Poľsku vyjde skoro z fázie citového rozčúlenie a zby­točných sporov. Nie je medzi nami s Poľskom ťažkosti zásadných, sú to ťažkosti skôr časo­vé a prechodné. O ceste pána prezidenta re­publiky na západ vyhlásil dr. Beneš, že s hrdosťou môžeme pozorovať, ako sa pozerá rozhodujúca cudzina na osobnosť prezidenta Československej republiky, ako oceňuje jeho životné dielo, jeho filozofické zásady a váži si jeho politickej praxe. O myšlienke našej poli­tiky zahraničnej vyhlásil minister Beneš, že Československá republika bude aj naďalej dô­sledne a všade prevádzať politiku mieru a de­mokracie v intenciách a ideách Spoločnosti Národov. Chýr nik.. Pánom predplatiteľom do pozornosti! Dnešnému .číslu sú priložené složné lístky poši. spor. Prosíme pp. predplati­teľov, aby nám dlžný predplatok ako aj pred,piatok na mesiac november láskavé poukázali. Administrácia. Kto po;dpoi*uje maďarskú irrédenti­­stickú tlač. Len niekoľko málo zasvä­tencom je známe, s akými ťažkostiami pracuje slovenská tlač na Slovensku. Nie je tu tak pripravenej pôdy ako v zemiach českých a preto slovenské no­viny prenikajú medzi ľud len s naj­väčším úsilím a obetiami. O maďar­ských časopisoch na Slovensku sa toto hovoriť nedá. Maďarská tlač má nielen káder svojich dlhoročných a obetavých odberateľov, ale ona sa teší všemožnej podpore aj u republikánskych úradov. Je ešte mnoho vplyvných úradníkov prevzatých z maďarského režimu, kto­rí v svojom smýšľaní sú stále zarytými obdivovateľmi bývalého Magyarorszá­­gu, a ktorí neopomenú žiadnej príleži­tosti, aby maďarskú tlač podporili nech už dodáváním informácií z úradov, lebo podporou hmotnou, ovšem zasa len na účet týchto úradov alebo slovenských poplatníkov. Uvedeme konkrétny prí­pad. Dodnes udržuje sa na východnom Slovensku dávno vyvrátená zpráva, že náš denník „Slovenský Východ” je ča­sopisom vládnym, vládou vydržiava­ným, že je robený českými proti záujmom Slovákov atď. ľudiami Nie je potrebné vyvracať tieto zprávy tomu, kto pilne sleduje a číta náš časopis. Sme denníkom nezávislým a ,vládneho’ je na nás len toľko, že pracujeme pre upevnenie československej republiky. Ako sme „vládnymi”, a podporovaní úradmi vláde podriadenými, o tom sa najlepšie presvedčíte, keď vezmete náš časopis do rúk a porovnáte ho so zná­­nym košickým časopisom maďarských irredentistov, v ktorom najdete niekto­rého dňa celú stranu inzercie so sloven­ským textom, úrady predbehujú sa v zadávaní inzercie týmto maďarským protirepublikánskym časopisom („Kas­­sai Ujság”) so slovenským textom, ač­­koľvek maďarskí čitatelia tomu neroz­­umia. Sú to tak zvané „Licitačné ozna­my”, ktoré sú na účet slovenských po­platníkov zadávané systematicky úrad­mi maďarským novinám. Tým teda v skutočnosti sme my „vládnym” časopi­som a tak dobre vypláca sa Maďarom vydávať časopisy irredentistického smeru. Hádanka s rozlúštením. Aký rozdiel je medzi barom Moulin-Rougetom a biskupským palácom v Košiciach? Ta­ký, že bar Moulin-Rouget a kaviareň „Andráška” majú ešte dnes, 31. októ­bra vystrčené zástavy, kdežto na bi­skupskom paláci a na fare neboly vyve­sené zástavy ani 28. októbra. — Tých­to pár slov by snáď stačilo, aby sa nad nimi zamyslili košickí katolícki Slová­ci a celá tunajšia československá verej­nosť vôbec. Ale predsa tu ešte pridá­vame, že tá žrď na biskupskom palácu, ktorá na československý štátny svia­tok týčila sa k oblohe holá ani prst, sotva by ostala bez červeno-bielo-zele­­nej zástavy, keby Košice patřily pod Magyarország a slávily 15. marca. Ako to u nás vyzerá v šiestom roka samo­statnosti, ukazuje najlepšie dopis, ktorý sme práve dostali z P. Rusi: Dňa 29. októbra 1923 t. j. deň po piatom výročiu našej slobody, bol som náhodou na poštovom úrade vo Velikoje Bereznoje a bolo mi dopriano počuť zaujímavú vec: Všeobecne tu obľúbený prednosta pošto­vého úradu napomenal pošt. adj. Unghváryiho, aby používal vo styku s druhými úradníkmi a sriadencami reči úradnej a tak nenútil týchto v službe s ním hovoriť maďarsky alebo ne­meckí. Tento sa však osopilnaňho, že mu to nik nezakáže a on že môže hovoriť ako chce. Tak to vyzerá v našich úradoch po päťročnom trvaní samostatného štátu československého. A naši dobrí ľudia sú vydaní za svoju dobrú snahu v šanc svojvôli Maďara, ktorý úmyselne ignoruje jazykové nariadenie. Nielen to, ale i strany české a slovenské núti nemeckým oslo­vením k použitiu nemeckej reči. český úradník. Valné shromaždenie Národnej rady česko­slovenskej bolo 28. októbra v Prahe. Riaditeľ Seifert predniesol zprávu o činnosti N. R. Č,, predseda odbočky N. R. Č. v Bratislave Pedor Houdek prehovoril o význame odbočky pre konsolidáciu Slovenska. Slávnostný prejav na pamäť nášho oslobodenia urobil senátor dr. F. Soukup. Maďarský roľnícky ľud proti svojim vodcom a pre republiku. Sväz Republikánskych Malo­roľníkov a Zemedelcov usporiadal dňa 28. t. m. vo V. Kapušanoch manifestačnú schôdzu, na ktorej 50 maďarských obcí skrze svojich delegátov protestovalo proti doterajším vod­com Leley-mu, Füssy-mu a Körmendy-mu. Jednohlasne sa usniesli, že s týmito vodcami dnes už nemajú nič spoločného a že menova­ní nie sú oprávnení viac v ich mene hovoriť a ich zastupovať. Nie sú ich vodcami preto, poneváč títo vodcovia ich oklamali a falošne zastupovali. Oklamali tým, že miesto toho, aby ich zastupovali a pre nich voľačo uro­bili, vždy v ich mene iredentistickú politiku robili, vždy hájili len záujmy veľkomajetníkov a zastupovali, ačpráve tieto záujmy nezhodu­jú sa so záujmami maloroľníkov. A vždy len proti Čs. republike robili, navzdor tomu, že maloroľníci sú loyálnymi občanmi tejto repu­bliky a poverenie týmto pánom výlučne len preto dali, áby oni pred kompetentnými fo­­rami vysvetlili, že tunajší Maďari sú za repu­bliku a v každom páde sú ochotní ju aj ži­votom hájiť. Následkom toho však, že sa v týchto pánoch sklamali, zanechajú ich a sú­časne poverujú Sväz Republikánskych Maďar­ských Maloroľníkov a Zemedelcov zastupova­ním. Na konci schôdze jednohlasne s iskria­cimi očiami kričali slávu čs. republike, pánu prezidentovi Masarykovi a pánu ministrovi Hodžovi. Aj táto schôdza dosvedčila, že ma­ďarský pospolitý ľud je lojálny a uspokojený, len ich doterajší vodcovia hlásajú iredentiz­­mus a nespokojnosť, ale vidno, že_ maďarské obyvateľstvo čímskôr zbaví ich moci. Na schô­dzi rečnili Békefi, Benjamin, Buza, Toth a no­tár Román. . Pomník Slobody v Bratislave bude vybudo­vaný na mieste, kde stal odstránený pomník Márie Terézie. Pomník, ktorý bude symbo­lom oslobodenia a sjednotenia českých a slo­venských krajov, bude predstávovať Slováka a Čecha na koni. Vypracovaním návrhu na po­mník bol vládou poverený známy český ume­lec sochár L. šaloun, Prvý československý dukát bol osobne odo­vzdaný Národnému Muzeu v Prahe ministrom financií. Dukát má číslo 1. vyrazené pod obra­zom sv. Václava a je uložený na modrom sa­mete v schránke s nápisom: Jubilejný dukát číslo 1. Z košickej sprosíredkovateľne práce (31. X.) Zamestnanie hľadá 454 osôb; pr^cu môže do­stať iba 41 ľudí. Zimné obdobie prehovorilo v štatistike o nezamestnanosti svoje prvé, drsné slovo. Je sa čo obávať, že nezamestnanosť v meste postúpi do značnej výšky. Nedeľňajšie prednášky miestneho odboru Matice Slovenskej v Košiciach započnú sa budúcu nedeľu, dňa 4. novembra. Prednášať bude pi. dr. M. Oravcova, prof, dievč. gymná­zia na thema: „Z nového západného dramatu”. Tieto matičné prednášky vydržiavajú sa kaž­dú nedeľu v budove čs. št. reálneho gymnázia (Kováčska ul. č. 28., II. posch.) vždy o pol 18. hod., o pol 6.) Vstup je voľný.^ Každý vítaný. Republikánska strana v Košiciach bude mať výborovú schôdzku v sobotu 3. novembra t. r. o 20. hodine v miestnostiach „Národného klubu.” Ministerstvo železníc, ako oznamujú české časopisy, odvolá zo Slovenska všetkých želez­ničných zamestnancov, ktorí alebo mravne alebo služobne sa previnili. Ostatný potomok žižku, slávneho husitského vojvodcu, je dľa zprávy zo štýrského Hradca pohrobený na tamojšom hrobitove. Je to gróf­ka Sluková, rodená žižková z Trocnova a zo­mrela roku 1809 v štyrskom Hradci. Osobné. Hlavné štátne zastupiteľstvo Bratislave vymenovalo strážcu väzňov pri sed- v riálnej väznici v Rimavskej Sobote Jána Knoblocha strážmajstrom pri sedriálnej väz­nici v Komárne a strážcu väzňov pri sedriálnej väznici v Prešove Antona Fikara, strážmaj­strom pri sedriálnej väznici v Baňskej By­strici. Dvaja divy v dejinách' českých. Kostnická Jednota v Košiciach upozorňuje, že ohlásená prednáška na hore uvedené thema nebude v Bio Radio, ako bolo oznámené, ale v sále Schalkovho domu. Prednáška bude zahájená p. farárom Prudkým vo štvrtok, dňa 1. novem­bra o 3. hod. odpoL Hostia vítaní. Vstup voľný. Vozatajský prápor č. 5. predá 7 novembra o 8. hod. ráno na mestskom tržisku v Koši­ciach asi 20 vyradených koní. Ľudácka slušnost. Sdeľuje sa nám: 80. t. m. večer konal športový klub ŠK. Slávia Košice svoju výborovú schôdzku v svojej spolkovej miestnosti, v Národnom klube v Košiciach. O 9. hod. schôdzka bola skončená a účastníci, odoberajúc sa domov zo spolkovej miestnosti Slävie, boli nútení prejsť miestnosťou, kde však asi za prítomnosti 150 osôb konala sa schôdzka košickej miestnej organizácie slov. ľudovej strany. Účastníci výborového zasadnu­tia ŠK. Slávie omluvili sa docela parlamentár­­ne ústami čl. Čemoka, ktoráto slušná forma nemala ale na shromážděných ľudákov žiadne­ho vplyvu, pretože časť ich, vedená profeso­rom Joštiakom, Rubešom a potom najmä _ pi. Buganovou počala na odchádzajúcich Slávi­­stov, takmer vesmes poctivým zaslúžilým Slo­vákom bohopuste nadávať do „slovenskými zradcov” a pod., a volaním „hanba” a „fuj” atď. patme chceli shromáždění autonomisti košickí zdôrazniť svoj hlinkovský „30. októ­ber.” Bola to drzosť najvyššieho stupňa, tre­stuhodná a čisto ľudácka, lebo miestnosťou prechádzajúci Slávisti nemali žiadneho úmyslu schôdzku košických hlinkistov rušiť, lebo jej účastníkov snáď provokovať. Neslúchaná táto drzosť ľudácka bude mať aj _ svoju jiohru. Nedeľňajšia záverečná hodina košických ob­chodníkov. Policajný úrad zistil, že v poslednej dobe mnoho košických obchodníkov nedodržu­je záverečnú nedelňajšiu hodinu, a preto touto cestou vyzýva interesovaných k zvýšenému jej dodržovaniu. Voči tým, ktorí sa previnia proti tomuto nariadeniu, bude prísne pokračované. Za účeľom vyhnutia sa nebezpečenstvu nedo­rozumenia sdeľuje sa, že v smysle nariadenia o nedelňajšej záverečnej hodine môžn byť ce­lú nedeľu, práve tak ako v obyčajný deň, otvo­rené len tieto obchody: Výhradne obchody s ovocom, cukríkami a obchody s chlebom mliekom. Predobedom od 10. hod. môžu byť a otvorené len takéto obchody: ktoré sa zaobe­rajú obchodom korením, cukru, kávy, čajn, masla, tvarohu, vína a zeleniny. Majitelia všetkých iných obchodov sú povinní mať celú nedeľu obchod zatvorený. Vidiecky divadelný súbor riaditeľa Otokára Nováka v Mestskom divadle v Prešove. V so­botu 3 novembra otvárajúce predstavenie ku pocte učiteľského naukobehu z inšpektorátu L v Prešove: veselohra z učiteľského života „Fiachsman vychovateľ”. V nedeľu . no­vembra ku pocte učiteľského naukobehu: o­­braz zo života Karola Havlíčka Borovského „Mučedník Brixenský. V pondelok 5. novem­bra sa nehrá. V ntorok 6. novembra obraz zo života ruských Ipeženeov „Bieženka”. V stre­du 7. novembra novinka „Velblúd nchom ihly”. Vo štvrtok 8. novembra Čapkova hre JŮÚ- nežník”. KINOPAIAC CENTRAL ita Kasárensko«« nAraesti 2. 4. Dnes 31. októbra a zajtra dňa L novembra veľká americká veselohra „Polnočné strašidlo” so sestrou známej americkej kinohviezdy I)í­­lian Gish Dorothou Gish v hlavnej roli. Film vytvoril najlepší americký režisér Grifiťh, kto­rého najlepšie filmy „Keď búrka zúri” a „Detí veľké revolúcie” vyvolaly po celom svete veľ­ký rozruch. Po tomoto filmu príde na reper­toár obrovský šláger „Princezňa Suvarina” s Lil Dagover v hlavnej roli. P© stopách ifeow bissel« násobn. wate Reinlixa. Niekoľko vrážd bolo spáchaných v Košiciach. Vyšetrovanie vražedných manipulácií vraha Reinitza zo Szatmáru, o ktorých sme už písali, prináša stále nové a nové podrobnosti. Dnes je už isté, že Reinitz takmer výhradne odvážal svoje obeti do Československa a hlavne do Ko­šíc a okolí, kde ich sprevádzal zo sveta. Rei­nitz bol významným talmudistom, to je zna­­teľom talmudu a bol od svojich súvercov v tom smeru veľmi uznávaný. Neskoršie stal sa tiež kantárom židovskej obce, ale patme mu toto zamestnanie bolo málo výnosné a preto vrhol sa na dráhu obchodnú. Ale i to bol pa­tme pre neho zlý obchod a preto počal kuť plány, ako by si pomohol k imaniu. A tak pri­šiel na zúfalú myšlienku, lákať svoje obeti pod zámienkou, že im vymení rumunské lei za československé peniaze veľmi výhodne. Minu­losť jeho je veľmi pestrá. Založil si továreň na mydlo a v októbrovej revolúcii maďarskej stane sa detektívom budapeštianskej polície. Už roku 1906 odsedel si 8-mesačný žalár pre podvod, roku 1917 sedel 3 mesiace pre vydie­­račstvo, ktorého sa dopustil v Dezsonu a roku 1919 vyšetrovaný hol políciou budapeštian­skou, ktorej bol detektívom, pre padělaní pe­ňazí. A tak je jeho činnosť pestrá vo všetkých oboroch. V dobe vyšetrovania pre padelanie peňazí sedel to väzení s Jakubom Schvarzom. Zmocnil sa pafcme papierov tohoto Schvarza,

Next