Slovenský Východ, november 1923 (V/250-274)
1923-11-01 / No. 250
2. strana. .SLOVENSKÝ VÝCHOD. ľ. novembra 1923. “-----------------i rrir nnrr.i rn-irmr ......................................—....... .......................................................................................... " -----------" ' ......................... Pf,*-'■!' > ■' ■ AäA'j ÍP4;t-jsm SkladfKošíce, Alexandrova 22. Více svetla lepší výkon Ministerstvo poľnohospodárstva 655 milonov Kč. Ministerstvo verejných prác 739 miliónov Kč. Ministerstvo sociálnej pečlivosti 787 miliónov Kč. Ministerstvo zdravotníctva 159 miliónov Kč. Investičné prelimináre je 2.229 miliónov Kč a bude pravdepodobne uhradzené pomocou zahraničnej pôžičky. Z Poľska. Pred ukončením železničiarskej stávky. Varšava, 31. októbra Stávka železničiarov sa v jednotlivých riaditeľstvoch systematicky likviduje. Priemerne chodí 50 proc. vlakov osobných. Sväz železničiarov rozhodol sa zahájiť s vládou vyjednávanie o zastavenie stávky. Sväz ťažiarov uhlia ujednal s odborovými organizáciami banskými v Hornom Sliezsku 270 proc. povýšenie miezd baníkov. Minister financií Kuchárski v svojom expozé zdôraznil, že rozpočtový preliminár na rok 1924 je v Poľsku prvý, v ktorom bola docielená rovnováha. Tlač bankoviek bude definitívne zastavená. Pri uskutočňovaniu úsporného programu bolo dosiaľ zrušených 16.000 úradníckych miest a do konca roku budú prevedené rozsiahle redukcie úradníctva. Ohľadom dlhodobej zahraničnej pôžičky zdôraznil, že poľskej vláde nikde nebola dosiaľ daná odmietavá odpoveď. Poľské finančné hospodárstvo musí byť tak organizované, aby Poľsko samo mohlo hradiť všetky výdavky. Vláda sa vynasnaží zastaviť tlač bankoviek a infláciu ešte pred koncom to hoto roku. Z EtaDsóste Viedeň, 31. októbra Národná banka vykazuje rozmnoženie kovového pokladu o 51 miliárd kor. na 3407.9 miliard. Obeh bankoviek bol snížený o 18.9 miliard. Nová spolková rada bude složená z 50 členov. Viedeň vyšle 20, Dolné Rakúsy 10 členov. „Neue Freie Presse” oznamuje, že Viedenská mestská elektrárna bude to Dnes vďačné dietky odumřelých rodičov vencami kryjú kríže a hroby svojich vydržovateľov, dnes rodičia slzami kropia včas doputovaných svojich nemluvniatok a dietok čerstvú matičku — zem! Dnes vdovcovi s krýdlom pozostalých detí nesmieme kvíli obnovenou ranou otvorené srdce . . . Dnes vdova s dietkámi obkľúčená potokom slz rosí kvety do vzácnej zeme vložené, vštepené . . , V myšlienkach tých žalostných však každému z nás preletí myslou sťa balzam nás občerstvujúci hlas vnútornosti: veď je to spoločný náš osud a čo do času, nad tým velí Vyššia Moc, nekonečná múdrosť . . .! A hľa, uspokojujeme sa a ideme domov vzácnymi myšlienkami etúženým srdcom, kým jasenný van ďalej hudie svoju pieseň nad tichými, znovu zanechanými cintorínmi a so stromov padá, : prší ožlklé lístie na skromné, vzácne s ovenčené hroby, rukolapný symbol tc pominuteľnosti .... Pk. V roku 1914 potrebovala pre 94 proc celkovej výroby prúdu zahraničné uhlie V roku 1914 potrebovalo pre 94 proc, Bonar Law zomrel na rakovinu. Londýn, 31. októbra, „Evening News” sdeľuje, že Bonai Law zomrel rakovinou hrtanu, čo bolo známe len jeho lekárom a niekoľkým intimným priateľom. Bonar Law sám sa o nemoci nezmieňoval, ač dlhý čas vedel, že je ťažko chorý. Minister © zahra* rai€ra©j situácii, V utorkovej schôdzi poslaneckej snemovne predniesol minister zahraničia dr. Beneš expozé o zahraničnej situácii, z ktorého vynímame tieto najzávažnejšie body: V Sinai dohodly sa štáty Malej Dohody o svojej novej politike voči Maďarska, o politike rekonštrukcie a súčinnosti, ak ovšem vnútorné podmienky Maďarska dovolia túto politiku prevádzať. Benešova cesta do Ríma mala ten výsledok, že náš válečný dlh vradený bol do celkových dlhov medzispojeneckých a že docielené bolo dohody s Talianskom o spoločenstve záujmom v strednej Europe. V Ženeve hájil minister n jednanie čiastočných smluv k snadné j šiemu obhájeniu malých štátov, čo väčšina štátov naznala. Zvolenie Československa do Spoločnosti Národov bolo úspechom naším aj úspechom Malej Dohody. Naproti Maďarsku prevádzame politiku loyálnosti a korektnosti. Náš dobrý pomer k Maďarsku bude zaistený tiež tým, ak dajú možnosť doma uplatniť sa tiež v demokratickej opozícii. Náš pomer k Poľsku vyjde skoro z fázie citového rozčúlenie a zbytočných sporov. Nie je medzi nami s Poľskom ťažkosti zásadných, sú to ťažkosti skôr časové a prechodné. O ceste pána prezidenta republiky na západ vyhlásil dr. Beneš, že s hrdosťou môžeme pozorovať, ako sa pozerá rozhodujúca cudzina na osobnosť prezidenta Československej republiky, ako oceňuje jeho životné dielo, jeho filozofické zásady a váži si jeho politickej praxe. O myšlienke našej politiky zahraničnej vyhlásil minister Beneš, že Československá republika bude aj naďalej dôsledne a všade prevádzať politiku mieru a demokracie v intenciách a ideách Spoločnosti Národov. Chýr nik.. Pánom predplatiteľom do pozornosti! Dnešnému .číslu sú priložené složné lístky poši. spor. Prosíme pp. predplatiteľov, aby nám dlžný predplatok ako aj pred,piatok na mesiac november láskavé poukázali. Administrácia. Kto po;dpoi*uje maďarskú irrédentistickú tlač. Len niekoľko málo zasvätencom je známe, s akými ťažkostiami pracuje slovenská tlač na Slovensku. Nie je tu tak pripravenej pôdy ako v zemiach českých a preto slovenské noviny prenikajú medzi ľud len s najväčším úsilím a obetiami. O maďarských časopisoch na Slovensku sa toto hovoriť nedá. Maďarská tlač má nielen káder svojich dlhoročných a obetavých odberateľov, ale ona sa teší všemožnej podpore aj u republikánskych úradov. Je ešte mnoho vplyvných úradníkov prevzatých z maďarského režimu, ktorí v svojom smýšľaní sú stále zarytými obdivovateľmi bývalého Magyarországu, a ktorí neopomenú žiadnej príležitosti, aby maďarskú tlač podporili nech už dodáváním informácií z úradov, lebo podporou hmotnou, ovšem zasa len na účet týchto úradov alebo slovenských poplatníkov. Uvedeme konkrétny prípad. Dodnes udržuje sa na východnom Slovensku dávno vyvrátená zpráva, že náš denník „Slovenský Východ” je časopisom vládnym, vládou vydržiavaným, že je robený českými proti záujmom Slovákov atď. ľudiami Nie je potrebné vyvracať tieto zprávy tomu, kto pilne sleduje a číta náš časopis. Sme denníkom nezávislým a ,vládneho’ je na nás len toľko, že pracujeme pre upevnenie československej republiky. Ako sme „vládnymi”, a podporovaní úradmi vláde podriadenými, o tom sa najlepšie presvedčíte, keď vezmete náš časopis do rúk a porovnáte ho so znánym košickým časopisom maďarských irredentistov, v ktorom najdete niektorého dňa celú stranu inzercie so slovenským textom, úrady predbehujú sa v zadávaní inzercie týmto maďarským protirepublikánskym časopisom („Kassai Ujság”) so slovenským textom, ačkoľvek maďarskí čitatelia tomu nerozumia. Sú to tak zvané „Licitačné oznamy”, ktoré sú na účet slovenských poplatníkov zadávané systematicky úradmi maďarským novinám. Tým teda v skutočnosti sme my „vládnym” časopisom a tak dobre vypláca sa Maďarom vydávať časopisy irredentistického smeru. Hádanka s rozlúštením. Aký rozdiel je medzi barom Moulin-Rougetom a biskupským palácom v Košiciach? Taký, že bar Moulin-Rouget a kaviareň „Andráška” majú ešte dnes, 31. októbra vystrčené zástavy, kdežto na biskupskom paláci a na fare neboly vyvesené zástavy ani 28. októbra. — Týchto pár slov by snáď stačilo, aby sa nad nimi zamyslili košickí katolícki Slováci a celá tunajšia československá verejnosť vôbec. Ale predsa tu ešte pridávame, že tá žrď na biskupskom palácu, ktorá na československý štátny sviatok týčila sa k oblohe holá ani prst, sotva by ostala bez červeno-bielo-zelenej zástavy, keby Košice patřily pod Magyarország a slávily 15. marca. Ako to u nás vyzerá v šiestom roka samostatnosti, ukazuje najlepšie dopis, ktorý sme práve dostali z P. Rusi: Dňa 29. októbra 1923 t. j. deň po piatom výročiu našej slobody, bol som náhodou na poštovom úrade vo Velikoje Bereznoje a bolo mi dopriano počuť zaujímavú vec: Všeobecne tu obľúbený prednosta poštového úradu napomenal pošt. adj. Unghváryiho, aby používal vo styku s druhými úradníkmi a sriadencami reči úradnej a tak nenútil týchto v službe s ním hovoriť maďarsky alebo nemeckí. Tento sa však osopilnaňho, že mu to nik nezakáže a on že môže hovoriť ako chce. Tak to vyzerá v našich úradoch po päťročnom trvaní samostatného štátu československého. A naši dobrí ľudia sú vydaní za svoju dobrú snahu v šanc svojvôli Maďara, ktorý úmyselne ignoruje jazykové nariadenie. Nielen to, ale i strany české a slovenské núti nemeckým oslovením k použitiu nemeckej reči. český úradník. Valné shromaždenie Národnej rady československej bolo 28. októbra v Prahe. Riaditeľ Seifert predniesol zprávu o činnosti N. R. Č,, predseda odbočky N. R. Č. v Bratislave Pedor Houdek prehovoril o význame odbočky pre konsolidáciu Slovenska. Slávnostný prejav na pamäť nášho oslobodenia urobil senátor dr. F. Soukup. Maďarský roľnícky ľud proti svojim vodcom a pre republiku. Sväz Republikánskych Maloroľníkov a Zemedelcov usporiadal dňa 28. t. m. vo V. Kapušanoch manifestačnú schôdzu, na ktorej 50 maďarských obcí skrze svojich delegátov protestovalo proti doterajším vodcom Leley-mu, Füssy-mu a Körmendy-mu. Jednohlasne sa usniesli, že s týmito vodcami dnes už nemajú nič spoločného a že menovaní nie sú oprávnení viac v ich mene hovoriť a ich zastupovať. Nie sú ich vodcami preto, poneváč títo vodcovia ich oklamali a falošne zastupovali. Oklamali tým, že miesto toho, aby ich zastupovali a pre nich voľačo urobili, vždy v ich mene iredentistickú politiku robili, vždy hájili len záujmy veľkomajetníkov a zastupovali, ačpráve tieto záujmy nezhodujú sa so záujmami maloroľníkov. A vždy len proti Čs. republike robili, navzdor tomu, že maloroľníci sú loyálnymi občanmi tejto republiky a poverenie týmto pánom výlučne len preto dali, áby oni pred kompetentnými forami vysvetlili, že tunajší Maďari sú za republiku a v každom páde sú ochotní ju aj životom hájiť. Následkom toho však, že sa v týchto pánoch sklamali, zanechajú ich a súčasne poverujú Sväz Republikánskych Maďarských Maloroľníkov a Zemedelcov zastupovaním. Na konci schôdze jednohlasne s iskriacimi očiami kričali slávu čs. republike, pánu prezidentovi Masarykovi a pánu ministrovi Hodžovi. Aj táto schôdza dosvedčila, že maďarský pospolitý ľud je lojálny a uspokojený, len ich doterajší vodcovia hlásajú iredentizmus a nespokojnosť, ale vidno, že_ maďarské obyvateľstvo čímskôr zbaví ich moci. Na schôdzi rečnili Békefi, Benjamin, Buza, Toth a notár Román. . Pomník Slobody v Bratislave bude vybudovaný na mieste, kde stal odstránený pomník Márie Terézie. Pomník, ktorý bude symbolom oslobodenia a sjednotenia českých a slovenských krajov, bude predstávovať Slováka a Čecha na koni. Vypracovaním návrhu na pomník bol vládou poverený známy český umelec sochár L. šaloun, Prvý československý dukát bol osobne odovzdaný Národnému Muzeu v Prahe ministrom financií. Dukát má číslo 1. vyrazené pod obrazom sv. Václava a je uložený na modrom samete v schránke s nápisom: Jubilejný dukát číslo 1. Z košickej sprosíredkovateľne práce (31. X.) Zamestnanie hľadá 454 osôb; pr^cu môže dostať iba 41 ľudí. Zimné obdobie prehovorilo v štatistike o nezamestnanosti svoje prvé, drsné slovo. Je sa čo obávať, že nezamestnanosť v meste postúpi do značnej výšky. Nedeľňajšie prednášky miestneho odboru Matice Slovenskej v Košiciach započnú sa budúcu nedeľu, dňa 4. novembra. Prednášať bude pi. dr. M. Oravcova, prof, dievč. gymnázia na thema: „Z nového západného dramatu”. Tieto matičné prednášky vydržiavajú sa každú nedeľu v budove čs. št. reálneho gymnázia (Kováčska ul. č. 28., II. posch.) vždy o pol 18. hod., o pol 6.) Vstup je voľný.^ Každý vítaný. Republikánska strana v Košiciach bude mať výborovú schôdzku v sobotu 3. novembra t. r. o 20. hodine v miestnostiach „Národného klubu.” Ministerstvo železníc, ako oznamujú české časopisy, odvolá zo Slovenska všetkých železničných zamestnancov, ktorí alebo mravne alebo služobne sa previnili. Ostatný potomok žižku, slávneho husitského vojvodcu, je dľa zprávy zo štýrského Hradca pohrobený na tamojšom hrobitove. Je to grófka Sluková, rodená žižková z Trocnova a zomrela roku 1809 v štyrskom Hradci. Osobné. Hlavné štátne zastupiteľstvo Bratislave vymenovalo strážcu väzňov pri sed- v riálnej väznici v Rimavskej Sobote Jána Knoblocha strážmajstrom pri sedriálnej väznici v Komárne a strážcu väzňov pri sedriálnej väznici v Prešove Antona Fikara, strážmajstrom pri sedriálnej väznici v Baňskej Bystrici. Dvaja divy v dejinách' českých. Kostnická Jednota v Košiciach upozorňuje, že ohlásená prednáška na hore uvedené thema nebude v Bio Radio, ako bolo oznámené, ale v sále Schalkovho domu. Prednáška bude zahájená p. farárom Prudkým vo štvrtok, dňa 1. novembra o 3. hod. odpoL Hostia vítaní. Vstup voľný. Vozatajský prápor č. 5. predá 7 novembra o 8. hod. ráno na mestskom tržisku v Košiciach asi 20 vyradených koní. Ľudácka slušnost. Sdeľuje sa nám: 80. t. m. večer konal športový klub ŠK. Slávia Košice svoju výborovú schôdzku v svojej spolkovej miestnosti, v Národnom klube v Košiciach. O 9. hod. schôdzka bola skončená a účastníci, odoberajúc sa domov zo spolkovej miestnosti Slävie, boli nútení prejsť miestnosťou, kde však asi za prítomnosti 150 osôb konala sa schôdzka košickej miestnej organizácie slov. ľudovej strany. Účastníci výborového zasadnutia ŠK. Slávie omluvili sa docela parlamentárne ústami čl. Čemoka, ktoráto slušná forma nemala ale na shromážděných ľudákov žiadneho vplyvu, pretože časť ich, vedená profesorom Joštiakom, Rubešom a potom najmä _ pi. Buganovou počala na odchádzajúcich Slávistov, takmer vesmes poctivým zaslúžilým Slovákom bohopuste nadávať do „slovenskými zradcov” a pod., a volaním „hanba” a „fuj” atď. patme chceli shromáždění autonomisti košickí zdôrazniť svoj hlinkovský „30. október.” Bola to drzosť najvyššieho stupňa, trestuhodná a čisto ľudácka, lebo miestnosťou prechádzajúci Slávisti nemali žiadneho úmyslu schôdzku košických hlinkistov rušiť, lebo jej účastníkov snáď provokovať. Neslúchaná táto drzosť ľudácka bude mať aj _ svoju jiohru. Nedeľňajšia záverečná hodina košických obchodníkov. Policajný úrad zistil, že v poslednej dobe mnoho košických obchodníkov nedodržuje záverečnú nedelňajšiu hodinu, a preto touto cestou vyzýva interesovaných k zvýšenému jej dodržovaniu. Voči tým, ktorí sa previnia proti tomuto nariadeniu, bude prísne pokračované. Za účeľom vyhnutia sa nebezpečenstvu nedorozumenia sdeľuje sa, že v smysle nariadenia o nedelňajšej záverečnej hodine môžn byť celú nedeľu, práve tak ako v obyčajný deň, otvorené len tieto obchody: Výhradne obchody s ovocom, cukríkami a obchody s chlebom mliekom. Predobedom od 10. hod. môžu byť a otvorené len takéto obchody: ktoré sa zaoberajú obchodom korením, cukru, kávy, čajn, masla, tvarohu, vína a zeleniny. Majitelia všetkých iných obchodov sú povinní mať celú nedeľu obchod zatvorený. Vidiecky divadelný súbor riaditeľa Otokára Nováka v Mestskom divadle v Prešove. V sobotu 3 novembra otvárajúce predstavenie ku pocte učiteľského naukobehu z inšpektorátu L v Prešove: veselohra z učiteľského života „Fiachsman vychovateľ”. V nedeľu . novembra ku pocte učiteľského naukobehu: obraz zo života Karola Havlíčka Borovského „Mučedník Brixenský. V pondelok 5. novembra sa nehrá. V ntorok 6. novembra obraz zo života ruských Ipeženeov „Bieženka”. V stredu 7. novembra novinka „Velblúd nchom ihly”. Vo štvrtok 8. novembra Čapkova hre JŮÚ- nežník”. KINOPAIAC CENTRAL ita Kasárensko«« nAraesti 2. 4. Dnes 31. októbra a zajtra dňa L novembra veľká americká veselohra „Polnočné strašidlo” so sestrou známej americkej kinohviezdy I)ílian Gish Dorothou Gish v hlavnej roli. Film vytvoril najlepší americký režisér Grifiťh, ktorého najlepšie filmy „Keď búrka zúri” a „Detí veľké revolúcie” vyvolaly po celom svete veľký rozruch. Po tomoto filmu príde na repertoár obrovský šláger „Princezňa Suvarina” s Lil Dagover v hlavnej roli. P© stopách ifeow bissel« násobn. wate Reinlixa. Niekoľko vrážd bolo spáchaných v Košiciach. Vyšetrovanie vražedných manipulácií vraha Reinitza zo Szatmáru, o ktorých sme už písali, prináša stále nové a nové podrobnosti. Dnes je už isté, že Reinitz takmer výhradne odvážal svoje obeti do Československa a hlavne do Košíc a okolí, kde ich sprevádzal zo sveta. Reinitz bol významným talmudistom, to je znateľom talmudu a bol od svojich súvercov v tom smeru veľmi uznávaný. Neskoršie stal sa tiež kantárom židovskej obce, ale patme mu toto zamestnanie bolo málo výnosné a preto vrhol sa na dráhu obchodnú. Ale i to bol patme pre neho zlý obchod a preto počal kuť plány, ako by si pomohol k imaniu. A tak prišiel na zúfalú myšlienku, lákať svoje obeti pod zámienkou, že im vymení rumunské lei za československé peniaze veľmi výhodne. Minulosť jeho je veľmi pestrá. Založil si továreň na mydlo a v októbrovej revolúcii maďarskej stane sa detektívom budapeštianskej polície. Už roku 1906 odsedel si 8-mesačný žalár pre podvod, roku 1917 sedel 3 mesiace pre vydieračstvo, ktorého sa dopustil v Dezsonu a roku 1919 vyšetrovaný hol políciou budapeštianskou, ktorej bol detektívom, pre padělaní peňazí. A tak je jeho činnosť pestrá vo všetkých oboroch. V dobe vyšetrovania pre padelanie peňazí sedel to väzení s Jakubom Schvarzom. Zmocnil sa pafcme papierov tohoto Schvarza,