Slovenský Východ, december 1923 (V/275-297)

1923-12-01 / No. 275

2, stra riST________________________________________________SLOV E N S K Ý V Ý CTÍ O P._________________________________ _1. decembra HS23. Dar P. Ehrenfelda slovanským novi­nárom, Bývalý viceguvernér Ehren­feld daroval Tovaryšstvu slov. noviná­rov 3000 Kčs. Povodeň v Tiáčeve. Následkom veľ­kých dažďov vystúpila v Tiačeve voda talc, že prerazila náspy na tamojšej drá­he, ktorú poškodil?« Doprava na 6 hod. bola prerušená. Po odstránení závady, pokračuje sa v premávke ďalej. Oprava. Sekretariát republikánskej strany zemedel. a maloroľn. ľudu v Poď karp. Rusi v Mukačeve žiada nás o tútc opravu: Výkonný výbor zemedelske; strany v Užhorode na poslednej schôdz: nezasadal pod predsedníctvom dra P e­­t r i g a 11 u, ale schôdza bola konaná za predsedníctva Jurka Báloga, preds. strany f*—. Kars] Dosfäl-Lytiniv f J.—Brno, SO. novembra. V noci v piatok zomrel spisovatel Karol Dostál-Lutinov vo veku 52 ro­kov. Karol Doatäl-Lutinov (nar. 1871. v Lati­nové, neskoršie farár v Prostějově na Mora­ve), patril ako básnik do školy tak rečene; „Katolíckej moderny”. Snažil sa formou a. smerom svojich veršov vystihnúť ohlasy poe­zie národnej, zvláště moravskej. Okrem to’nc zpracovával svoje poučné tendencie v duelu katolíckom. Jeho literárna pozostalosť jc značná, a treba uviesť tieto knihy veršov: „Sedmikrásy”, Království boží na zemi”, „Po­tulný zpěvák", Rýmy a šprýmy” a „Písni tvorů”. — Okrem toho bol redaktorom časo­pisu „Nový život”, ktorý išiel v stopách mo­dernej francúzskej poezie katolíckej. Perees na Horthyho y NArodnom sfiromaide^l Ako sa ďalej oznamuje, uprchol vraj rad ekrazitových útočníkov maďar­ských do Československa, aby sa tu chránili pred potrestaním. Vojenská konvencia runumsko-ruská, Bukurešť, 30. novembra. V Tiraspole uzavřená bola konvencia medzi Rumunskom a sovietským Ru­skom, v ktorej sa oba štáty zaväzujú, že sa vzájomne nenapadnú. Tamtiež bola vybavená záležitosť pohraničných konfliktov. Rakúsko bude chránené pred fašizmom. Viedeň, 30. novembra. Veľká dohoda oznámila rakúskej vlá­de, že v prípade maďarského alebo ba­vorského fašistického napadnutia hraníc rakúskej republiky, budú tieto chráne­né dohodovou mocou. Z Rusfea* Rozkvet banditizmu. Osobný vlak, ktorý išiel z Ramadana do Bachmača, neďaleko sta­nice Sinča bol zastavený tlupou banditov, ktorí zničili trať na 65 metrov. Cestujúci boli olúpení. Dvaja z nich, ktorí zdráhali sa odo­vzdať batožinu banditom, boli zastrelení. Nie­koho cestujúcich bolo zranených. — V Kijeve bimditi vlámali sa do starobylej kláštornej štvrti Pečerskej Lavry, kde odcudzili mnoho majetku. Vlámali sa aj do bytu metropolitu Nikolaja Hrabjanskébo, a všetko mu zabrali. Keď metropolita nechcel im dobrovoľne ma­jetok oddať, povedajúc, že je to majetok klá­štora, bol lupičmi zabitý. — Na linke Kijev— Charkov tlupa banditov zastavila rychlovlak a všetkých cestujúcich vyrabovala. Nový vynález. Profesor petrohradského banského ústavu Kuznecov vynašiel spôsob pretvorenia kamenného uhlia v koks. Pre ten­to cieľ môže sa použiť uhlia akéhokoľvek dru­hu a kvality. Poltavským tribunálom boli odsúdení k smrtí zastrelením dvaja velitelia povstale­ckých tlúp, Nahornij a Savčenko. Spolu s ni­mi holi odsúdení k poprave aj všetci zlapaní povstalci. Nemecká koncesia. Nemecká firma „Foer­ster” ohlásila riaditeľstvu murmanskej že­leznice, že chce vziať v koncesiu lesné účast­­ky v 100.000 desiatínch. úroda čaja. Na čakvinských plantážiach bola toho roku úroda čaja veľmi dobrá. Všet­kého čaja bolo posbierané 1,280.000 kg. Zatýkania sivietských úradníkov. V Mo­skve boly medzi úradníkmi a pracovníkmi so­­vietských úradov prevedené opäť veľké zatý­kania. Medzi areštovanými je aj člen vyššej centrálnej <5e-ky. Všetci zatknutí sú obvinení z poburovania robotníkov a šediakov proti so­vietskej vláde. Činnosť boľševikov v Zabajkalí. V čiíe pre­vedené boly areštovania viacej ako 2500 ľudí. Stalo sa to na rozkaz če-ky, ktorá odhalila veľkú vojenskú organizačnú kanceláriu, kto­rej úloha bola spojiť všetkých zabajkaíských kozákov proti sovietskej vláde. Organizácia táto už veľmi dlho a zdarné pracovala a pre­to če-ka a vrchný politický lcqmisár rozhodol podniknúť najdrastickejšie opatrenia. Zatýka­nia ovšem nechybujú a popravy budú nasle­dovať. Žurnalistika v sovietskom Rusku. V lete holo v celej oblasti sovietského Ruska zaregistro­vaných 590 časopisov, z ktorých 169 vychádza denne. Z nich pripadá na Moskvu 39, v európ­skom Rusku vychádza 327, v Sibiři a automom­­ných republikách 214. Priemerný náklad všet­kých novin obnášal, dľa poslednej štatistiky, 2,091.970 exemplárov, z ktorých pripadá na Mo­skvu 657.650. Neodvislá tlač v sovietskom Ru­sku nejestvuje a okrem niekoľkých odborných možné. Margitku uchvátila zlosť a vilia­­la si ju na jediný objekt, ktorý mala pri ruke a ktorý mal jedinú povinnosť ale aj právo — čušať, na Tadeášovho hla­vu. A Tadeášovi sa zdálo, že na jeho úbohú hlavu vyliala sa bečica marmelá­dy, keď Margitka spustila svoju kázeň, nemajúcu konca. Bolo zle, krik a slzy a teprve, keď Tadeáš «a tri razy pre­obliekol, bol opäť pokoj a mier. Pravda, nie na dlho. Aby však Tadeáš mier a pokoj predĺžil, odišiel z domu. Oddýchol si, keď bol na ulici. Aspoň teraz bude trochu voľný ... A bol. Ako sa cítil šťastným a spo­kojným medzi šedými domami, ktoré, mlčiac, jediné chápaly jeho bolesť a žal. ó, vy šedé košické domy, vy domy večne Špinavé a zadymené, vy domy, za ktorých můrami skrýva sa toľko ne­priateľstva a zloby, vy domy, ktoré toľ­ko pamätáte — iste pamätáte sa aj na Tadeáša Vávra, ktorý toľko ráz medzi vámi blúdil, ako by u vás, bezcitných, hľadal uspokojenie, ako by si od vás žiadal pomoci. Márne. Lebo nebola vi­na vaša, že Tadeáš prvý čas po sobáši žil nešťastne, ale vina jeho, že nevedel pred sobášom, čo vedel po ňom. Veď Tadeáš Vávra išiel do manželstva ani do krčmy „U krvavého hnátu”, čc on vedel, čo je to manželstvo? čo on ve­listov sú vydávané časopisy organizáciami Za týchto pomerov je vydávaný v Rusku celý rad ilegálnych, najmä soc. dein, a soc. rev. časopi­sov, ktoré sú však úradmi veľmi prenasledo­vané. Počet týchto časopisov obnášal 565. Systém špionáže. V budove pápežskej mi­sie v Moskve ubytoval sa z rozkazu hlavného politického riaditeľstva politický špehúň. Proti tomu však energicky sa ohradil šéf misie Valach, ale máme, komisariát zahraničných vecí vyzvedača neodvolal, preto šéf misie za­nechal Moskvu a odcestoval do Ríma. Čierno j arskí povstalci pred tribunálom. A- strachánsky gubernský vyšší súd skončil prá­ve pojednávanie s povstalcami z čierneho Ja­ru a okolia. Títo občania v auguste t. r. vy­hnali z celého okresu všetkých komunistov a zakázali im pobyt na teritóriu okrem po ra­­diusu 200 km. žiadnemu komunistovi nebolo pri tom ublížené. Všetkých za sprievodu po­vstaleckých vojakov doprovodili na okresnú hranicu, odkiaľ títo odcestovali do Astracha­­nu. Teraz za túto odvážlivosť gubernský súd odsúdil občanov čierneho Jaru takto: 106 Pudí k poprave, 75 do doživotného 354 osôb do väzenia na 18 rokov. žalára a Poprava bola vykonaná 28. novembra. Medzi poprave­nými je 14 takmer starcov storočných. Lúpež v budhistickom kostole. V Petrohrade bol vylúpený budhistický kostol. Vykradnuté všetky cenné veci. Socha Budhu bola rozbitá. Z hlavy tejto sochy bol odcudzený obrovský čierny diamant, o ktorom bolo známo, že je v cene i vo veľkosti druhý na svete. Kto po­zná budhistických fanatikov, vie, že znivoče­nie Budhu a ukradnutie diamantu, ktorý bol „svätým kameňom”, znavená „svätú vojnu”. Budhisti hneď oznámili, že v lupičoch poznali úradníkov, taj. agentov a vojakov hlavného politického oddelenia Če-ky. Vzdušná katastrofa. V Moskve spadol s vý­šky 300 m eeroplan so 4 cestujúcimi. Pilot Velin g, ktorý dirigoval aeroplan, sa zabil. Tento pilot bol jedným zo „vzdušných kráľov” našej cíoby. V lete preletel z Moskvy do Bu­chary a nazpäť, t. j. 10.000 km bez prestávky. Slávnostné prenosenie telesných pozostatkov nadporučíka talianskej armády R r u g a o 1 i h a bolo prejavom úcty nášho národa hrdinom ta­lianskym, ktorí zahynuli počas vejny v zajatí a nemocniciach ďaleko od svojej vlasti. Sú­časne holo odvezené ešte 10 rakvi talianskych vojakov. Pohreb talianskeho dôstojníka v Prahe. Podtesrpetefcá Rus ¥ parlamente« Z reči posl. MalOsa v rozpočtovej debate. peniaze a pšenica. Fo vojne však situácia sa zmenila. Vývoz menovaných výrobkov do cu­dziny je pranepatrný, dopravné tarify, vysoké dane z vína, vysoké poplatky z výroby liehu z odpadkov vinných a ovocných, výrobu, odbyt i doma nadobro znemožnily. Následok: ľ.ud pozbúda majetku, dá sa snádno nezodpovedný­mi živlami protištátne naladiť a s boľasťou vidí hynúť to, čo a takou láskou a obetavosťou po celé desaťročie pestovaL A boľasf je tým väčšia, že na pr. z vína, čo nemohli vinári ta­mojší predať a boli nútení sami vypiť a roz­dať čeľaďom a robotníctvu, aby mali prázdna nádoby pre novú úrodu, požiaduje sa od nídj dodatočne daň a to 1.65 Kčs z 1 litru. Ľud ten­to mal určité výsady. Stojí za povšimnutie, že dnes na pr. výroba jednoho vedra {56 litrov) ovocného liehu stojí len na poplatkoch ce* 690 Kčs, kdežto prv majiteľ ovocného sadu a vinice mohol si určité množstvo liehu vyrobiť úplne zdarma, bez dane. Keď uváži sa, že Pod­karpatská Rus prežila rôzne pohromy vojeimé, okupačné, menové, je viac ako žiaducu®, aby sa Podkarpatskej Rusi venovala zvláštna mi­moriadna pečlivosť a najmä nesmie sa dopustiť, aby pokročilé ovocinárstvo a vinárstvo podkar­­patoruské nadobro zaniklo. Bolo by si želať, aby Podkarpatská Rus vyslala do nášho Nár. shromaždenia pravých a zdatných svojich zá­stupcov. Budú nami srdečne uvítaní a môžu byť uistení, že ochotne budeme s nimi spolu­pracovať na zlepšení pomerov a zveľadení Pod­karpatskej Rusi. Z—Budapešť, SO. novembra Maďarské Národné shromaždenie za­oberá sa záležitosťou pučistov, na čele ä Ulainom, Zaujímavú reč prehovoril poslanec Farkaž, ktorý vyhlásil, že po­chybuje o tom, že by pučisti boli potre­staní, lebo vrahovia v Maďarsku sú chránení. Veď najvyšší protektor tých­to vrahov nebýva ďaleko od parlamen­tu. Farkaš ďalej žiadal, aby všetci pu­čisti boli prísne potrestaní, lebo ináč nebude v Maďarsku pokoj a poriadok. Je zaujímavé, že pri tejto príležitosti ministerský predseda nenašiel ani slova aby ochránil osobu ríšskeho správcu Horthyho, na ktorého zjavne jednotli­ví poslanci útočili. Poslanec Rupert u­­robil potom v snemovni odhalenie v torr smyslu, že medzi Bethlenom a Lend­­vaiom je už niekoľkoročné úzke spoje nie, a že preto vláda dosiaľ neurobili nič, čo by chránilo Maďarsko a preka­zilo zločinné plány nevýslovnej boľasti, v ktorom hlase zra­čil sa smútok, zklamanie, rozčarovanie a čert vie, čo ešte všetko, — Daj mi topánky. — Tadeáš bez toho, aby mal tušenie, ako topánky súvisia s nešťastnou láskou, podal žiadané. — Joj Istenem! —- začala Margitka kričať znova, — on nechá topánky le­žať na zemi a ja som toľko chorá! To je bezočivosť a to všetko mi robí môj manžel. Istenem! Istenem! Joj, teraz jasne viem, že ma už neľúbiš. Ja ne­šťastná, ja nešťastná — bedákala Mar­gitka medzi tým, čo Tadeáš naprával svoju chybu a obúval Margitke topán­ky. A teprve teraz poznával, aká tesná a jemná je súvislosť medzi láskou ženy a topánkami a začal chápať onen hlbo­ký psychologický proces, ktorý je vy­značený pomerom topaniek k zmiznutiu alebo vzrástu lásky novo zosobášených manželov. Tadeáš teraz myslel, že búrka je za­žehnaná a spokojené si oddýchol. Ale aj teraz sa mýlil a hoci zo začiatku neve­del, prečo Margitka robí nový rámus, predsa o chvíľu musel uznať, že na vi­ne je zase on. Predstavte si len, že te» nešťastný Tadeáš Vávra chcel si k čier­nym poltopánkom obliecť žlté pančochy! No to je jednoducho nemysliteľné a ne­K všeobecnej dani nápojovej dovoľujem si poznamenať, že daň 80 hal. z 11. vína, s priráž­kami a paušálom obratovým vlastne 1.60 Kčs, je dnes nepomeme mnoho. V roku 1920, kedy táto zvýšená daň bola zavedená, .nebola tak pociťovaná. Dnes táto daň znamená často viac, než 100% skutočnej ceny vína. Pokiaľ ide o zvláštnu dávku z vína ľahvového, bolo už tu vyslovené želanie, aby lahvové víno mělnické­ho pôvodu bolo od zvláštnej dávky tejto oslo­bodené. Súhlasím, ba dokonca primlúval by som sa za úplné odstránenie tejto t. zv. pásko­vej eláne vôbec, pone-váč odporuje základným zásadám intenzívneho hospodárenia, ničí domá­cu produkciu kvalitných vín, poškoďuje prie­mysel sklársky, korkársky atď. a konečne vý­nos jej je rok od roku menší. Z pôvodných asi 30 miliónov klesol na 15 miliónov. Dokážem pri vhodnej príležitosti, že vinárstvo není nikde tak vysoko zdanené, ako u nás. Vysoká daň z vína je obzvlášť citelne poci­ťovaná na Podkarpatskej Rusi. Na Podkarpat­skej Rusi sú miestá, kde chleboviny sa málo pestujú, za to dobytkárstvo a menovite ovoci­nárstvo a vinárstvo. V dobách predvojenných ovocie, hrozno, víno, slivovica dobre sa zpeňa­­žily v týchto krajoch, najmä tým, že sa vyvá­zaly silne do Haíiča, Maďarska, Ruska, ba ne­zriedka i do Anglicka. Tieto produkty zaisťo­val y zemedeleom tamojším určitý príjem, a pokiaľ tento nestačil, chodilo sa na sezonné práce do Bačky, Banátu a prinášaly sa domov del, kto je to vlastne žena? A kto to vie z vás, ktorí ešte nie ste ženatí? Nik. Každý si síce myslíte, že ženy poznáte. Eaľa. Ožeňte sa však a pochopíte, ako ste dosiaľ boli hlúpi a ako hlúpi ste prá­ve po sobáši. A potom teprve budete môcť povedať ten starý, ale pravdivý vtip: telo a svet už som premohol, te­raz přemáhám diabla. Tak bolo aj s Tadeášom. ženatý síce bol, ale boj najťažší a najnamáhavejší ho teprve čakal. A predsa — bolo to márne. Zdálo sa mu, zdálo, že je nešťastný, zdálo sa mu, že sa omýlil, zdáio sa mu, že zle urobil — keď ale chvíľu bol bez Margitky — zosmutnel. Voľačo mu chýbalo, po da­čom túžil — po Margitke, svojej man­želke a felešége. Bola mnohdy zlá, je­dovala seba a jedovala Tadeáša, ale predsa len na koniec musel Tadeáš vždy uznať, že bez nej by to bolo ešte horšie. Zdálo sa mu, že bez nej nemôže žiť a hoci žiť s ňou bolo tiež ťažké, pred­sa len — oj Margitka, Margitka — mám ťa rád ... Tak sa koncily dosiaľ všetky trápne úvahy Tadeáša Vávru a keď ve­čer sa vracal domov, už bol zase vese­lej mysli, už sa za.se len smial a Mar­gitka tiež. Lebo sa blížila noc a s ňou [ to, čo všetci slobodní závidia ženatým.., (Pokračovanie.) w ,v v«»»“' Mikulášsky trh v hodinářském s Sperte/ara ricme u WILNROTTSRA, Košice, Hiavn* ulica B. 12. Založeno 1833. Me jíte! prvého zábavného podniku „Varul Baru“, terás MOULIS1 TOtSSE v Košiciach, naproti kaviarní „Astória“ rozhodí sa následkom prežitých tancov, ve­čierkov, hodov a rôznych programov sriadií NOVINKU ktorá iste prekvapí, uspokojí a obveselí každého. Začiatok denne presne o i i, bod. v noci. Vstup volný ! Ceny ludové! 5343 Úctivé Ev® majiteľ II íl D A PI K. Dámske KOŽUŠINOVÉ kabáty, boa, rukávniky, slovanské kožú­šky s krásnymi, výšivkami a všetky druhy kožušín nakúpite najlacnejšie v prvom československom závod® U»MEDVEDA" Košice, Hlavná 120. (Pri Plzeň. rsší.) Opravy prevádzam čo najlacnejší«. Hodno­verným osobám poskytujem tovar na splát­ky. Prvotriedna obsluha ! KAROL LAYR. kuSalar.

Next