Slovenský Východ, január 1924 (VI/2-26)
1924-01-03 / No. 2
SPUBGKy worn Ročník Ví. Sis. 2. V Košiciach, vo štvrtok 3. januára 1924. žä~60 ha!7 tlaša r azemková rébrma. Veľký úspech1^ umožneniu sociálneho a hospodársk o oslobodenia nášho ľudu bol záborov zákon, ku ktorému sa roku 1921 priravily prevádzajúce nariadenia a bol] vykonané prípravné práce. Bol to hlaoe súpis majetku zabraného. Podľa jeho výsledku spadá pod zábor 28.2 p:*c. plochy celej republiky, totiž 3,031)64 ha. Oráčina činí 1,229.688 ha. Mriteľov je v zemiach českých 786, naÉIovensku 873 a na Podk. Rusi 71. B) to ďalej prídel pôdy zábranej do vi torného prenájmu (141.172 ha pre!65.1S2 rodín), prídel pôdy stavebnej 5304 ha pre 32.651 ľudí) k novosta^e alebo k prístavbe. Okresné súdy pivádzaly výkup dlholetých prenájmom Pre 128.557 dlholetých prenájomníov bolo vykúpené 101.119 ha pôdy a 179.083.380 Kčs. Koncom r. 1921pristupuje štátny pozemkový úrad Ju konečnému prevádzaniu pozemkov--, reformy, ktorá sa tedy prevádza dva *oky. Máme za sebou rok 1922 a teraz uplynulý a pred sebou rok nastalý, lo konca r. 1923 pridelil št. pozemkový úral oráčiny vo výmere 183.913 ha, s to o na Slovensku 48.749_Jlä ” ”0 n -’k :usi 17.000 ha. Kej uvážime veľ1 ý rozdiel medzi počten majiteľov zabraných statkov na S.bvensku a v zemiach českých, nahliadneme, že sme nie dosť energickými v prevádzaní pozemkovej reformy u nás! Dosiaľ dosialo v celej republike drobný prídel a zbytkové statky pôdy 116.000 ľudí. Keď si potom -robíme celkový prehľad o do' ~ :íe i výsledku prípravných prác a deiinitívneho prídelu, dozvieme sa, že do konca r. 1923 dostalo 543.803 žiadateľov 524.858 ha pôdy. Môžeme preto považovať pozemkovú reformu za veľkú sociálnu vymoženosť, založenú na dobré základy. S tým je ale nie povedané, že sa vec končí a zvláště my Slováci sa musíme chytiť tejto otázky čo najdôkladnejšie. čo znamená pre nás? Možnosť, zaopatriť pre 150.000 slovenských rodín po 15—25 j u tá r poľa, tedy povzniesť s členami rodín 700—800 tisíc Slovákov na lepšiu úroveň. Je to jedna z našich základných otázok, ku ktorej potrebujeme všetky slovenské sily, zvláště finančnú a úverovú pomoc, správnu organizáciu, výchovu ľudu. V tomto smere a na tomto základe môžeme pochopiť situáciu nášho juhovýchodného pohraničia a keby sme mali už raz pevnejšie hnutie k jeho posilneniu, bolo by to možné len na tomto silnom základe zdravé’ hospodárskej nápravy. Našim zahraničným menšinám, zvláště v Maďarsku a v Juhoslávii môžeme pomôcť hlavne keď im v rámci pozem. reformy dáme existenciu. Preto čo budeme podnikať v tomto roku k urýchleniu tohoto postupu, je v poslednej hodine; o'ázku treba rozvíriť, kraje pohýbať, predpoklady, hlavne úver, pripraviť a — na jaseň prejímať hromadne pôdu do slovenských rúk. To je naša základná o- j tázka národ r| Juraj Ralkoyič. Podkarpatská Rus. (Telefonické zprávy „Slov. Východu”.) Príkladná činnosť kultúrneho spolku Prosvjeta v Bočkové. Užhorod, 2. januára. Najlepšou činnosťou sa vyznačuje odbočka kultúrneho spolku Prosvjeta v Bočkové, ktorá má 125 členov a disponuje knižnicou o 593 knihách. Z jej iniciatívy bola v Bočkové otvorená meštianska škola a obnovená stavba cirkevnej školy, kde má odbočka čitárňu a divadelnú sieň. Ďalej sriadila cdbočka v meste vlastný rusínsky hostinec a založila hospodárske družstvo, čitáreň má internát pre chudobné školské deti z okolia, zakladá kolesársku a bednársku školu a kurz pre šitie a zachovanie národných krojov a svojrázu. Odbočka poruýšla aj na stavbu národného domu v Bočkové a zvolila za tým účelom príslušnú komisiu za účasti Rusínov a Čechov. Odbor prednáškový usporiadal 10 prednášiek a skoro bude poriadať zverolekársko-hospodársky kurz. Dramatický sbor má 20 členov a usporiadal 7 divadelných predstavení, spevácky sbor má 36 členov a absolvoval 9 koncertov. Koncom školného roku pomýšľa divadelný a spevácky sbor na záiazd do Užhorodu, spojený s divadelným predstavením a koncertami. Úradné dementi karpatoruskej zemedelskej strany o rozkolu v strane. Užhorod, 2. januára. Vzhľadom k zprávám, ktoré sa menovite v poslednej dobe objavovaly o rozkolu v agrárnej strane, sdeľuje sa nám úradne z Mukačeva: Schôdza zemského výkonného výboru republikánskej strany, ktorá sa konala dňa 15. decembra m. r., nemala toho dňa na programe prevedenie unifikácie vôbec a nebolo tiež žiadnych rôzností názorov na program strany alebo taktiku. Zpráva, ktorú priniesol „Karpatorusskij Vjestnik”, bola vpašovaná bez vedomia šéfredaktora dra Kaminského. Toto nedopatrení niektoré noviny zkreslily, ako by robil politiku v strane. Pravda je ďaleko, lebo naopak je to dr. Kaminskij, ktorý pracuje pre celoštát-rní frontu zemedelcov. Zprávy o jeho opozícii vyšly od nepriateľov štátu a maďarskej iredenty, čomu nasvedčuje okolnosť, že zprávy trúsily sa i opozičnou maďarskou tlačou. Pokýď sa zmieňovala o rečiach dra Fenčíka, lzä vzať všetko len ako vtip, vzhľadom k autoru, lebo tento neni ani príslušníkom strany. Ako vidné, sú teda podobné chýry len zbožným želaním nepriateľov a kalením vod. Najlepším dokumentom je pondelňajšie zasadnutie výkonného výboru strany v Mukačeve. Dňa 31. dec. m. r. výkonný výbor usniesol sa na úplnom splynutí s republikánskou stranou maloroľníckeho a malozemedelského ľudu československého, a to ako programové s dodatkom autonómneho stanoviska crganizácií na Podkarpatskej Rusi, tak aj s názvom jednotným Republikánskej strany zemedelského a maloroľníckeho ľudu v Podkarpatskei Rusi. Toto spojenie bolo prevedené vôľou ľudu a proklamované kongresom zo dňa 22. júla m. r. v Mukačeve. Na zasadnutí tomto boli vylúčení zo strany tajomník Ivan Kur-, čak, prepustený učiteľ z Hustu a An-, drej Brody, býv. redaktor „Kárpáti Fu-! tára”, lebo boli maďarónskeho smýšľania a pôsobili strane nepríjemnosti. Strana republikánska má pevné zákla-j dy, ktoré sa stále upevňujú, čo je si len želať, lebo strana má byť spoľahlivou složkou konzolidácie politických pomerov na Podkarpatskej Rusi. Zmeny y osobách. z celého okolia. Na schôdzi pokúsili sa komunistickí delegáti o výtržnosť. Predsedníctvom bolo im udelené slovo, ale prítomní jednomyselne proti tomu protestovali: „Máme už dosť komunistickej demagogie”, a prinútili komunistov, aby opustili miestnosť. Na kongrese prehovorili dr. Šimon, Révai a Balia o pozemkovej reforme a o akciach soc. demokratickej strany o jej urýchlenie. Prítomní vyslovili svoj úplný súhlas s doterajším postupom strany. Popoludnie konala sa anketa za prítomnosti zástupcov asi 39 maďarských obcí. Na koniec bola strana vyzvaná, aby zakročila v záležitosti kolektívnych smlúv zemedelských a vinárskych robotníkov. Duryn’ky šfáfny minister zatknutý pre falšovanie hradných listín. Berlín, 2. januára. Ako sa oznamuje z Výmaru, bol tam zatknutý dur' \:I:y štát. min. vnútra Herrmann, lebo bolo zistené, že falšoval úrad. listiny. K zatknutiu došlo- na základe konštatovania komisie, ktorú yslala do "Výmaru ríšska vláda. V poslednej dobe bolo do štát. služieb prijmutých značné množstvo úrad n i c*va a v ustanovovacích dekrétoch boly zúmyselné nesprávnosti. Zvláště v datovaniu listín boly zúmyselné poruchy. V tejto záležitosti bol už 31. decembra m. r, zatknutý vládny asseor Kunze. Veľká srážka vlakov v Mohuči. Mohuč, 2. januára Dnes narazil rýchlik z Wiesbadenu na osobný vlak, pri čom bolo zranených 20 cestujúcich, Príčina nešťastia bola porucha signálového aparátu. Nová orientácia Talianska? Zlocfefské fígle. (Dokončenie.) ,Ale sám pre celý cintorín?” Vietor tak silne bil, že na moment oba museli zastať. Strážnik čakal, kým nárez vetra trocha oslabol, a odpovedal: „My sme tu traja, ale jeden leží na zimnicu a druhý spí. My sa zamieňame.’' „Tak, tak báťuška. Ej, to je vietor. Človek by si myslel, že ho i mrtví počujú, zavýja, ako divý zver. O-oó!” „A odkiaľ si ty?” „Z ďaleka, báťuška, z Vologodu. Ja navštevujem pútnické miesta a modlím sa za ľudí, čo sú dobrej vôle. Pane daj im večné spasenie a udeľ im svojej milosti.” Strážnik trocha postál a zapálil si fajku. Zohol sa za chrbtom pútnika a spálil niekoľko zápaliek. Kmitajúce svetlo prvej zápalky osvietilo na chvíľku malú čiastku stromoradia na pravo, biely náhrobník s anjelom a tmavý kríž; oheň druhej zápalky vietor rýchle zahasil a bolo vidieť len kus mreží na plote: tretia zápalka osvietila v pravo i v ľavo biely náhrobník, tmavý kríž a ohradu detského hrobu. „Odpočívajú, úbohí, moji krajania!" zamrmľal pútnik a hlasne vzdýchol. „Odpočívajú bohatí i chudobní, riiúdri i blázni, dobrosrdeční í ukrutní. Všetkých zastihol jeden osud. A bud<J odpoOdchod minísP rskl' o radcu dra Frankenbergera, ktorý sa očakával cd okamihu zmeny vlády na Podk. Rusi, stal sa definitívnym. Ma miesto neho príde bývalý poľnohospodársky referent dr. Medvídek. Viceguvernér Rozsypal odcestoval včera na pozvanie ministerského predsedu švehlu do Prahy k politickým poradám. Do Užhorodu vráti sa za štyri až päť dní, Soc. demokratický zemedelský kongres v Berehove. V nedeľu predpoludnie konal sa v Berehove soc. demokratický zemedelský kongres za účasti straníkov čívať, kým trúba nezavznie. Daj im Boh večnú blaženosť, večné odpočinutie.” „My sme teraz ešte hore”, odpovedal strážnik, ale príde čas, keď i my budeme odpočívať.” „Äno, áno. Všetci budeme odpočívať. Niet človeka, ktorý by neumrel. O! U- krutný je náš osud, hriechy, hriechy! Moja duša je nešťastná, nenasýtna, telo oddané opilstvu. Ja nahneval som pána a nebudem spasený ani na tomto, ani na druhom svete. Ja klesol som do hriechov, ako črv do prachu zeme.” „Áno, a jednako musíme umrieť.” „Veď to je práve, že musíme.” „Pútnikovi je, myslím, ľahšie zomrieť, ako jednému z nás . . .” poznamenal strážnik. „Sú všeliakí pútnici, sú praví, bohumilí, ktorí hľadajú blaho duše, ale sú i takí, ktorí túlajú sa po cintorínoch, aby diablom radosť pripravili... áno. Iní pútnik ako chce, udre ťa po hlave — a koniec.” „Načože to také reči?” „Len tak. Aha, tu je, zdá sa, brána. Áno, tu je. Otvor ju, milý priateľku.” Strážnik ohmatá bránu a otvorí, chýtí pútnika za ruku, vyvedie ho von a rečie: „To je už koniec cintorína. Teraz choď krížom na poli, kým neprídeš na hradská. Ale ti hneď je priekopa, aby r»AT%«rl aí A Iroŕl’ v « í Londýn, 2. januára. Časopisy konštatujú, že francúzskočeskoslovenská smluva znamená konsolidáciou Malej dohody, do ktorej chce pristúpiť tiež Grécko a podotýkajú, že tým by Taliansko bolo donútené hľadať novú orientáciu v spojení s Maďarskom a Bulharskom* prípadne tiež s Poľskom. skú, obráť sa na pravo a tak prídeš k mlynu.” „Ó!” vzdychol pútnik po krátkom mlčaní. „Teraz však myslím, ani mi už netreba ísť do Mitrievých mlyna. Aká mátoha by ma tam zaviedla? Ja báťuška, zostanem radšej s tebou tu stáť . ” „Načože by"si mal so mnou stáť?” „Len tak ... s tebou je veselšie.’' „Mne tiež. Našiel som veselého spoločníka. Ty si pútnik a vidím, že rád robíš.” „Vera rád”, hovorí pútnik, trochu sa usmejúc. „Ach, báťuška, bezpochyby budeš ma dlho spomienať ...” „Prečože by som ťa mal spomienať?” „Len tak ... Veru som ťa pekne za nosom vodil, či som ja pútnik ? Ja nie som nijaký pútnik ” „čože si ty?” „Ja som zomrelý... Práve som vstal z hrobu, či sa pamätáš na zámočníka Gubareva, ktorý sa bol v posledné fašiangy obesil. — Hľa, ja som ten Gubarfn „Luhaj lepšie” Strážnik tomu neveril, ale celým telom prechodil ho taký ch1 ad, že hľadal rýchle bránu a chcel Ujsť. „Stoj! Kamže chceš ?” kričí pútnik, chytiac ho za ruku. „Vidíš, aký si zbabelý. A na koho ma tu nec1''cx‘)” Pusť r--” ŕy' '