Slovenský Východ, január 1924 (VI/2-26)

1924-01-03 / No. 2

SPUBGKy worn Ročník Ví. Sis. 2. V Košiciach, vo štvrtok 3. januára 1924. žä~60 ha!7 tlaša r azemková rébrma. Veľký úspech1^ umožneniu sociálne­ho a hospodársk o oslobodenia nášho ľudu bol záborov zákon, ku ktorému sa roku 1921 priravily prevádzajúce nariadenia a bol] vykonané prípravné práce. Bol to hlaoe súpis majetku za­braného. Podľa jeho výsledku spadá pod zábor 28.2 p:*c. plochy celej repu­bliky, totiž 3,031)64 ha. Oráčina činí 1,229.688 ha. Mriteľov je v zemiach českých 786, naÉIovensku 873 a na Podk. Rusi 71. B) to ďalej prídel pôdy zábranej do vi torného prenájmu (141.172 ha pre!65.1S2 rodín), prídel pôdy stavebnej 5304 ha pre 32.651 ľudí) k novosta^e alebo k prístavbe. Okresné súdy pivádzaly výkup dlho­­letých prenájmom Pre 128.557 dlhole­­tých prenájomníov bolo vykúpené 101.119 ha pôdy a 179.083.380 Kčs. Koncom r. 1921pristupuje štátny po­zemkový úrad Ju konečnému prevá­dzaniu pozemkov--, reformy, ktorá sa tedy prevádza dva *oky. Máme za sebou rok 1922 a teraz uplynulý a pred se­bou rok nastalý, lo konca r. 1923 pri­delil št. pozemkový úral oráčiny vo vý­mere 183.913 ha, s to o na Slovensku 48.749_Jlä ” ”0 n -’k :usi 17.000 ha. Kej uvážime veľ1 ý rozdiel medzi poč­ten majiteľov zabraných statkov na S.bvensku a v zemiach českých, na­hliadneme, že sme nie dosť energický­mi v prevádzaní pozemkovej reformy u nás! Dosiaľ dosialo v celej republike drobný prídel a zbytkové statky pôdy 116.000 ľudí. Keď si potom -robíme celkový pre­hľad o do' ~ :íe i výsledku príprav­ných prác a deiinitívneho prídelu, do­zvieme sa, že do konca r. 1923 dostalo 543.803 žiadateľov 524.858 ha pôdy. Môžeme preto považovať pozemkovú reformu za veľkú sociálnu vymoženosť, založenú na dobré základy. S tým je ale nie povedané, že sa vec končí a zvláště my Slováci sa musíme chytiť tejto otázky čo najdôkladnejšie. čo zna­mená pre nás? Možnosť, zaopatriť pre 150.000 slovenských rodín po 15—25 j u tá r poľa, tedy povzniesť s členami rodín 700—800 tisíc Slovákov na lep­šiu úroveň. Je to jedna z našich základ­ných otázok, ku ktorej potrebujeme všetky slovenské sily, zvláště finančnú a úverovú pomoc, správnu organizáciu, výchovu ľudu. V tomto smere a na tomto základe môžeme pochopiť situá­ciu nášho juhovýchodného pohraničia a keby sme mali už raz pevnejšie hnutie k jeho posilneniu, bolo by to možné len na tomto silnom základe zdravé’ ho­spodárskej nápravy. Našim zahranič­ným menšinám, zvláště v Maďarsku a v Juhoslávii môžeme pomôcť hlavne keď im v rámci pozem. reformy dáme existenciu. Preto čo budeme podnikať v tomto roku k urýchleniu tohoto po­stupu, je v poslednej hodine; o'ázku treba rozvíriť, kraje pohýbať, predpo­klady, hlavne úver, pripraviť a — na jaseň prejímať hromadne pôdu do slo­venských rúk. To je naša základná o- j tázka národ r| Juraj Ralkoyič. Podkarpatská Rus. (Telefonické zprávy „Slov. Východu”.) Príkladná činnosť kultúrneho spolku Prosvjeta v Bočkové. Užhorod, 2. januára. Najlepšou činnosťou sa vyznačuje od­bočka kultúrneho spolku Prosvjeta v Bočkové, ktorá má 125 členov a dispo­nuje knižnicou o 593 knihách. Z jej ini­ciatívy bola v Bočkové otvorená me­štianska škola a obnovená stavba cir­kevnej školy, kde má odbočka čitárňu a divadelnú sieň. Ďalej sriadila cdbočka v meste vlastný rusínsky hostinec a za­ložila hospodárske družstvo, čitáreň má internát pre chudobné školské deti z o­­kolia, zakladá kolesársku a bednársku školu a kurz pre šitie a zachovanie ná­rodných krojov a svojrázu. Odbočka po­­ruýšla aj na stavbu národného domu v Bočkové a zvolila za tým účelom prísluš­nú komisiu za účasti Rusínov a Čechov. Odbor prednáškový usporiadal 10 pred­­nášiek a skoro bude poriadať zverole­­kársko-hospodársky kurz. Dramatický sbor má 20 členov a usporiadal 7 diva­delných predstavení, spevácky sbor má 36 členov a absolvoval 9 koncertov. Koncom školného roku pomýšľa divadel­ný a spevácky sbor na záiazd do Užho­rodu, spojený s divadelným predstave­ním a koncertami. Úradné dementi karpatoruskej zeme­­delskej strany o rozkolu v strane. Užhorod, 2. januára. Vzhľadom k zprávám, ktoré sa meno­vite v poslednej dobe objavovaly o roz­kolu v agrárnej strane, sdeľuje sa nám úradne z Mukačeva: Schôdza zemského výkonného výboru republikánskej stra­ny, ktorá sa konala dňa 15. decembra m. r., nemala toho dňa na programe preve­denie unifikácie vôbec a nebolo tiež žiadnych rôzností názorov na program strany alebo taktiku. Zpráva, ktorú pri­niesol „Karpatorusskij Vjestnik”, bola vpašovaná bez vedomia šéf­redaktora dra Kaminského. Toto nedopatrení niektoré noviny zkres­lily, ako by robil politiku v strane. Pravda je ďaleko, lebo naopak je to dr. Kaminskij, ktorý pracuje pre celoštát-rní frontu zemedelcov. Zprávy o jeho opozícii vyšly od nepriateľov štátu a maďarskej iredenty, čomu nasvedčuje okolnosť, že zprávy trúsily sa i opozič­nou maďarskou tlačou. Pokýď sa zmie­ňovala o rečiach dra Fenčíka, lzä vzať všetko len ako vtip, vzhľadom k autoru, lebo tento neni ani príslušníkom strany. Ako vidné, sú teda podobné chýry len zbožným želaním nepriateľov a kalením vod. Najlepším dokumentom je pondel­ňajšie zasadnutie výkonného výboru strany v Mukačeve. Dňa 31. dec. m. r. výkonný výbor usniesol sa na úplnom splynutí s republikánskou stranou ma­loroľníckeho a malozemedelského ľudu československého, a to ako programové s dodatkom autonómneho stanoviska crganizácií na Podkarpatskej Rusi, tak aj s názvom jednotným Republikánskej strany zemedelského a maloroľníckeho ľudu v Podkarpatskei Rusi. Toto spoje­nie bolo prevedené vôľou ľudu a prokla­mované kongresom zo dňa 22. júla m. r. v Mukačeve. Na zasadnutí tomto boli vylúčení zo strany tajomník Ivan Kur-, čak, prepustený učiteľ z Hustu a An-, drej Brody, býv. redaktor „Kárpáti Fu-! tára”, lebo boli maďarónskeho smýšľa­­nia a pôsobili strane nepríjemnosti. Strana republikánska má pevné zákla-j dy, ktoré sa stále upevňujú, čo je si len želať, lebo strana má byť spoľahlivou složkou konzolidácie politických pome­rov na Podkarpatskej Rusi. Zmeny y osobách. z celého okolia. Na schôdzi pokúsili sa komunistickí delegáti o výtržnosť. Pred­sedníctvom bolo im udelené slovo, ale prítomní jednomyselne proti tomu pro­testovali: „Máme už dosť komunisti­ckej demagogie”, a prinútili komuni­stov, aby opustili miestnosť. Na kon­grese prehovorili dr. Šimon, Révai a Balia o pozemkovej reforme a o akciach soc. demokratickej strany o jej urých­lenie. Prítomní vyslovili svoj úplný sú­hlas s doterajším postupom strany. Po­poludnie konala sa anketa za prítom­nosti zástupcov asi 39 maďarských obcí. Na koniec bola strana vyzvaná, aby zakročila v záležitosti kolektívnych smlúv zemedelských a vinárskych ro­botníkov. Duryn’ky šfáfny minister zatknutý pre falšovanie hradných listín. Berlín, 2. januára. Ako sa oznamuje z Výmaru, bol tam zatknutý dur' \:I:y štát. min. vnútra Herrmann, lebo bolo zistené, že falšo­val úrad. listiny. K zatknutiu došlo- na základe konštatovania komisie, ktorú yslala do "Výmaru ríšska vláda. V po­slednej dobe bolo do štát. služieb pri­­jmutých značné množstvo úrad n i c*va a v ustanovovacích dekrétoch boly zúmy­­selné nesprávnosti. Zvláště v datovaniu listín boly zúmyselné poruchy. V tejto záležitosti bol už 31. decembra m. r, zatknutý vládny asseor Kunze. Veľká srážka vlakov v Mohuči. Mohuč, 2. januára Dnes narazil rýchlik z Wiesbadenu na osobný vlak, pri čom bolo zranených 20 cestujúcich, Príčina nešťastia bola porucha signálového aparátu. Nová orientácia Talianska? Zlocfefské fígle. (Dokončenie.) ,Ale sám pre celý cintorín?” Vietor tak silne bil, že na moment oba museli zastať. Strážnik čakal, kým nárez vetra trocha oslabol, a odpovedal: „My sme tu traja, ale jeden leží na zimnicu a druhý spí. My sa zamieňame.’' „Tak, tak báťuška. Ej, to je vietor. Človek by si myslel, že ho i mrtví poču­jú, zavýja, ako divý zver. O-oó!” „A odkiaľ si ty?” „Z ďaleka, báťuška, z Vologodu. Ja navštevujem pútnické miesta a modlím sa za ľudí, čo sú dobrej vôle. Pane daj im večné spasenie a udeľ im svojej mi­losti.” Strážnik trocha postál a zapálil si faj­ku. Zohol sa za chrbtom pútnika a spá­lil niekoľko zápaliek. Kmitajúce svetlo prvej zápalky osvietilo na chvíľku malú čiastku stromoradia na pravo, biely ná­hrobník s anjelom a tmavý kríž; oheň druhej zápalky vietor rýchle zahasil a bolo vidieť len kus mreží na plote: tre­tia zápalka osvietila v pravo i v ľavo biely náhrobník, tmavý kríž a ohradu detského hrobu. „Odpočívajú, úbohí, moji krajania!" zamrmľal pútnik a hlasne vzdýchol. „Odpočívajú bohatí i chudobní, riiúdri i blázni, dobrosrdeční í ukrutní. Všet­kých zastihol jeden osud. A bud<J odpo­Odchod minísP rskl' o radcu dra Franken­bergera, ktorý sa očakával cd okamihu zmeny vlády na Podk. Rusi, stal sa definitívnym. Ma miesto neho príde bývalý poľnohospodársky referent dr. Medvídek. Viceguvernér Rozsypal odcestoval včera na pozvanie ministerského pred­sedu švehlu do Prahy k politickým po­radám. Do Užhorodu vráti sa za štyri až päť dní, Soc. demokratický zemedelský kon­gres v Berehove. V nedeľu predpoludnie konal sa v Berehove soc. demokratický zemedelský kongres za účasti straníkov čívať, kým trúba nezavznie. Daj im Boh večnú blaženosť, večné odpočinutie.” „My sme teraz ešte hore”, odpovedal strážnik, ale príde čas, keď i my bude­me odpočívať.” „Äno, áno. Všetci budeme odpočívať. Niet človeka, ktorý by neumrel. O! U- krutný je náš osud, hriechy, hriechy! Moja duša je nešťastná, nenasýtna, te­lo oddané opilstvu. Ja nahneval som pá­na a nebudem spasený ani na tomto, ani na druhom svete. Ja klesol som do hrie­chov, ako črv do prachu zeme.” „Áno, a jednako musíme umrieť.” „Veď to je práve, že musíme.” „Pútnikovi je, myslím, ľahšie zo­mrieť, ako jednému z nás . . .” pozna­menal strážnik. „Sú všeliakí pútnici, sú praví, bohu­milí, ktorí hľadajú blaho duše, ale sú i takí, ktorí túlajú sa po cintorínoch, aby diablom radosť pripravili... áno. Iní pútnik ako chce, udre ťa po hlave — a koniec.” „Načože to také reči?” „Len tak. Aha, tu je, zdá sa, brána. Áno, tu je. Otvor ju, milý priateľku.” Strážnik ohmatá bránu a otvorí, chýtí pútnika za ruku, vyvedie ho von a rečie: „To je už koniec cintorína. Teraz choď krížom na poli, kým neprídeš na hradská. Ale ti hneď je priekopa, aby r»AT%«rl aí A Iroŕl’ v « í Londýn, 2. januára. Časopisy konštatujú, že francúzsko­­československá smluva znamená konso­lidáciou Malej dohody, do ktorej chce pristúpiť tiež Grécko a podotýkajú, že tým by Taliansko bolo donútené hľa­dať novú orientáciu v spojení s Maďar­skom a Bulharskom* prípadne tiež s Poľskom. skú, obráť sa na pravo a tak prídeš k mlynu.” „Ó!” vzdychol pútnik po krátkom ml­čaní. „Teraz však myslím, ani mi už ne­treba ísť do Mitrievých mlyna. Aká má­toha by ma tam zaviedla? Ja báťuška, zostanem radšej s tebou tu stáť . ” „Načože by"si mal so mnou stáť?” „Len tak ... s tebou je veselšie.’' „Mne tiež. Našiel som veselého spo­ločníka. Ty si pútnik a vidím, že rád ro­bíš.” „Vera rád”, hovorí pútnik, trochu sa usmejúc. „Ach, báťuška, bezpochyby budeš ma dlho spomienať ...” „Prečože by som ťa mal spomienať?” „Len tak ... Veru som ťa pekne za nosom vodil, či som ja pútnik ? Ja nie som nijaký pútnik ” „čože si ty?” „Ja som zomrelý... Práve som vstal z hrobu, či sa pamätáš na zámočníka Gubareva, ktorý sa bol v posledné faši­angy obesil. — Hľa, ja som ten Guba­rfn „Luhaj lepšie” Strážnik tomu neveril, ale celým te­lom prechodil ho taký ch1 ad, že hľadal rýchle bránu a chcel Ujsť. „Stoj! Kamže chceš ?” kričí pútnik, chytiac ho za ruku. „Vidíš, aký si zba­belý. A na koho ma tu nec1''cx‘)” Pusť r--” ŕy' '

Next