Slovenský Východ, február 1924 (VI/27-50)

1924-02-01 / No. 27

2. strana."_____________________________SLOVENSKÝ VÝCHOD.________________________________________________________1. februára 19*4. komunistov žiada predovšetkým splne­nie ukrajinských požiadavkov národ­ných. činnosť tejto skupiny vyvolala v strane rozpory do tej miery, žc vedenie ukrajinskej strany komunistickej sa rozhodlo, vylúčiť všetkých opozičníkov. Anglo-francúzsky pomer. Paríž, 31. januára. V politických kruhoch sa počúva, že po výmene priateľských dopisov medzi Poincaréom a MacDonaldom dojde čo skoro aj k priateľským poradám obi­dvoch predsedov vlád. Pri tejto návšte­ve, ktorú čo skoro urobí Poincaré Mac- Donaldovi, budú prejednané všetky o­­tázky, ktoré dosiaľ pôsobily obidvom stranám ťažkosti. Po Leninovej smrti. Moskva, 31. januára. Manželka Leninová, pi Krupskaja, uverejňuje v časopisoch poďakovanie za došlé jej sústrasti a v dopise si želá, aby nebolo zabudnuté humánnej činno­sti na umiernenie biedy. Komunisti všade tí istí. Štokholm, 31. januára. Komunistickí poslanci podali opäť v parlamente návrh, aby Švédsko vystú­pilo zo Sväzu národov. Tento návrh po­dávajú komunisti neustále a nik si to­ho nevšíma. Z 380 švédskych poslancov je len — 8 komunistov. Zimná Olympiáda. Chamonix, 31. januára, Výsledky doterajších závodov v Cha­­monixu sú tieto: Norsko získává 71 bodov, Švédsko 67, Amerika 20, Angli­cko 16, Rakúsko 15, Švajčiarsko 14, Francúzsko 11 a Československo 6 bo­dov. Stávka v Porúrsku. Düsseldorf, 31. januára, 600 stávkuj úcich baníkov vniklo do bane Donatu-Lieble, kde sa dosiaľ pra­covalo. Stávkujúci donútili baníkov k zastaveniu práce. V celom Porúrsku stávka trvá, premávka je však dosiaľ udržovaná. Nový nemecký Modrofúz. L—štutgart, 31. januára. Polícia zatkla 80-ročného starca Ja­kuba Zeilera, ktorý bol päťkrát ženatý. Posledný raz oženil sa so staršou vdo­­vicou, ktorú však odpravil tým spôso­bom, že jej namiešal do nápoja kyselinu soľnú. Vzniklo podozrenie, že starec po­dobným spôsobom odpravil aj svoje predchodzie ženy, a preto mrtvoly tých­to budú za účelom zistenia exhumova­né. Je nápadné, že všetky zomrelý ná­hlou smrťou. kladám, že som človekom inteligent­ným, kťorý má bezúhonnú minulosť a nádej a skvelú budúcnosť. Preto prosil by som Vás, keby ste boli tak láskavý a našli mi podobné zamestnanie. Neprí­jemnosti a výlohy s týmto spojené, vy­nahradím Vám milerád. — Opakujúc svoju nádejnú prosbu, som Váš najlepší priateľ: Ferdiš Paprčka, dosiaľ zaobe­rajúci sa iba so súkromnými záležito­­stiami.’ Ja som toho človeka predtým nikdv nevidel, ba pochybujem i to, že bol pred­platiteľom „Svetla do temnoty”. A!o súc človekom vždy náchylným dakomu pomáhať, odpísal som hneď milému Paprčkovi, že dľa svojich slabých síl oa o to postarám, aby dostal v meste za­mestnanie, o jakom písal. A začal som rozmýšľať, pri ktorom zamestnaní člo­vek nesoderie šaty, nepokazí si pľúca a najľahšie soznámi sa s poctivou žen­skou, vlastne pri ktorom zamestnaní má človek najviac príležitostí vyberať si medzi ženskými. „Ak by ten človek bol dosť inteligentný”, myslel som si, „mohol by som mu nájsť miesto redak­tora dákeho ^asopisu. Tu by nesodral síce mnoho šiat, ale sodral by modzog a toto by sa mu azda menej ľúbilo, ako zamestnanie, v ktorom šaty sa derú a rozum ostáva nedotknutý.” Bol to zá­ver, ktorý ma hnal ďalej do hľadania vhodného zamestnania pre vyberavého Paprčku. Myslel som na rozličné zamest­nania. Ale ani jedno sa nehodilo. Pri \ednom chýbal „zdravý vzduch”, pri Podkarpatská Pus. (Pôv. dopis „Slov. Východu.”) Užhorod, 31. januára. Schôdzka poradného sboru pri pozemkovom úrade v Užhorode. Debata vyznela proti kolonizácii legionárov. Pomerujúci návrh o kolonizácii v budúc­nosti. Dnes dopoludnia o 10. hodine konala sa v zasadacej miestnosti Obvodovej ú­­radovny štátneho pozemkového úradu v Užho­rode ôsma schôdzka poradného sboru Obvodo­vej úradovne pre Podkarpatskú Rus za účasti 13 zástupcov politických strán a záujmových skupín okrem prednostu, ktorý schôdzku ria­dil dvoch technických referentov toho úradu a zástupcov civilnej správy. Na porade boly tri otázky, ktoré predstavujú celý rozsah po­zemkovej reformy na Podkarp. Rusi a sú naj­väčšími boľastiami tejto zeme a jej ľudu. Po zahájení schôdze bol prečítaný obšírny záp's poslednej schôdzke poradného sboru, konanej v decembri minulého roku. Nato prečítaný bol referát o oslobodení vykáľených lesných kul­túr od povinnosti zalesňovacej a\ premene ich v kultúru zemedelskú. Z referátu toho je vidno, že ministerstvo zemedelstva premenu tú dovo­ľuje a že už bola schválená premena 674 kat. jutár lesnej kultúry na kultúru zemedelskú na zabraných pozemkoch a že obvodová úradovňa pozemková v Užhorode pridelila už návrh na premenu 9903 kat. jut. Ďalej pripravuje OUP. návrh, aby v najkratšej dobe bolo ešte ďalších 1714 kat. jut. plochy lesnej premenené v ze­medelskú. Bude teda do konca tohoto roku pre­vedená na zabraných dľa záborového zákona pozemkoch premena 12.381 kat. jutár lesnej pô­dy v zemedelskú. Zo štátnych lesov prevezme OUP. od riaditeľstva štátnych lesov okolo 16 tisíc kat. jut. Dohromady teda OUP. obdrží k účelom pozemkovej reformy v tomto roku 28.381 kat. jut. O referátu tom akožto prvom bode schôdzke rozvinula sa dlhá debata, ktorej sa zúčastnily temer všetky strány a skupiny svojmi zástupcami. V priebehu debaty bolo sdelené, že v celku na Podkarp. Rusi bude pi > menené 63.000 kat. jut. lesov na ornú pôdu a pašienky a že budú definitívne oslobodené od povinnosti zalesnenia. Potom prišlo k druhému bodu programu, ktorý jednal o naturálnych árendách. Pôdy v naturálnom nájme na Podk. Rusi je na 60.000 kat. jut. Vo smysle zákona čís. 68. podané 12.271 žiadostí o zámenu natu­rálnej árendy v peňažnú na celkovú plochu 15.352 kat. jutár. Okresné súdy vybavily 34C7 žiadostí a v 1631 prípadoch došlo k dohode medzi majiteľom pôdy a nájomcami bez súdu. Príčinou pomerne malého počtu žiadateľov je negramotnosť obyvateľstva. Príčinou pomalého vybavovania žiadostí je prílišné zaťaženie okr. súdov agendou. V rozhovore bolo žiadané, aby zákon o premene naturálnej árendy v peňažnú bol novelizovaný a aby rozhodčím úradom na í mieste okr. súdov bola pre pôdu na zabraných pozemkoch Obvodová úradovňa v Užhorode a na nezabraných pozemkoch politické -rady. Y tom smysle bol prijatý návrh. Posledným bodom programu bola kolonizácia na Podkarp. Rusi. Zo zprávy vysvitá, že dosiaľ bolo určené pre kolonizáciu 11.000 kat. jut. do konca tohoto roku bude prevedená kolonizácia na 3860 kat. jut. Až doteraz prihlásilo sa ku kolonizácii 1224 uchádzačov. Z tých bolo už 24 umiestnené v Tisa Šalamoneu prídelom 890 kat. jut. T. r. bude umiestené 100 kolonistov, z ktorých 80 legionárov, medzi nimi bude čiasť legionárov Podkarpatorusov. O kolonizácii sa rozvinula miestami vzrušujúca debata, ktorá vyznela pro­ti kolonizácii legionárov, poneváč na Podkarp. Rusi vraj niet zeme ani pre utíšenie hladu po zemi domáceho zemedelského elementu. Zá­stupca komunistov dožiadoval sa zrušenia ko­lonizácie vôbec. V debate sa zabudlo dô­razné pripomenúť, že na Podkarpatskej Rusi je potreba sriadiť vzorcové hospodárstvo, čo bez kolonistov zo zemí s vysokou zemedelskou ! kultúrou je nemysliteľné. K otázke kolonizácii [ vyslovili svoje stanoviská zástupcovia všetkých strán (legionári zastúpení neboli) a podávali príslušné návrhy. Hlasované bolo o najširšom návrhu miestodržiteľského radcu Jecha, ktorý znel: „Poradný sbor konštatuje, že na Podkar­patskej Rusi je rozhodný nedostatok pôdy a vyslovuje preto názor, aby na budúce kolonizá­cia na Podkarp. Rusi bola prevádzaná až po uspokojení zemedelského obyvateľstva domá­ceho.” Návrh bol prijatý väčšinou 1 hlasu Senzačné články dra Kaminského. Dnešné vydanie užhorodského denníku „Uj Közlöny’! oznamuje, že počínajúc zajtrajším číslom, dr. K a m i n s k ý, hlavný tajomník „Republikán­skej strany zemedelského a maloroľníckeho ľu­du v Podkarpatskej Rusi” uverejní v „Uj KÖ- zlôny”-u sériu senzačných článkov. V článkoch tých poukáže dr. Kaminský na príčiny opozí­cie proti Republikánskej strane a odhalí záku­lisnú prácu opozičníkov a rozbíjačov strany. Rozpočet mesta Užhorodu. Mestský rozpočet na rok 1924 je ukončený a od včerajška vylo­žený v mestskej účtarne k verejnému nahliad­nutiu. Zbavený mandátti. Dľa zprávy „Uj Közlöny” vytvoril výkonný výbor Republikánskej strany zemedelskej na Podkarp. Rusi zo strany Juiiusa FSldessi-ho, majiteľa kníhtlačiame, pre poru­šenie discipliny. O tomto vytvorení strana zá­roveň podala oznámenie mestskému výboru v Užhorode, aby do obecného výboru miesto Föl­­dessiho, a do príslušných komisii bol povolaný dr. Fencik, Z Poľsko. Varšava, 31. januára Pokles cien požívatín trvá. Cukor kle­sol o 10 proc. a cena chleba sa snížila c 21.000 poľ. mariek. Potvrďujú sa zprávy, že anglický finančný poradca Young opustí Poľsko Lvov, 31. januára Polícia zatkla niekoľko ukrajinských socialistov, medzi nimi aj 2 novinárov. Polícia tvrdí, že zatknutí mali spojenie druhom záruka na nesodranie šiat, pri treťom zase neboly žiadne výhľady na príležitosti k úspešnému loveniu pocti­vých ženských. Konečne po dlhom roz­mýšľaní, trvajúcom celý týždeň, priši íl som na dobrú myšlienku, ktorá vznikla mi v hlave pri všimnutí si policajta, po­nevieral úceho sa spokojne a bezstarost­ne po dlhej ulici, bohatej na rozmanité ženské.” s ukrajinskou sovietovou vládou a že prevádzali v Poľsku komunistickú pro­pagandu. Z Maďarska. Otázka emigrácie. Z. — Budapešť, 31. januára Minister spravodlivosti v otázke amnestie emigrantom vyhlásil, že emigranti môžu sa vrátiť do Maďarska, ale že sa musia postaviť pred súd. Čili: z vyhnanstva do žalára. (Pokračovanie.) Zo sveta. Počiatok skla. Mnohí, keď chcejú poukázat na to, že dačo nestojí nič a použijúc k tomu výrazu „je to kus skla”, myslia si na to, že ešte v r. 1567 vojvoda z Northumberlandu, keď odchádza! na dlhší Čas z domu, rozkázal, aby sklenné tabule z ok!en v jeho kaštieli vy­brali a dobre zachovali, ..poneváč rozbitie sk’a je vraj nenahraditeľne”? A keď vidíme toľko predmetov zo skla zhotovených, právom sa môžeme tá zať, kedy a kto to zrobil. Hovorí sa, že istý Tubal-Cain, ktorý sa vraj narodil v 130 roku po stvorení sveta, totižto 3870 ro­kov pred Kristom, a že bol ôsmym človekom po Adamovi, a dľa výroku knihy Genesis, vraj vedel robiť železo a sklo. Dľa nemeckého u­­čenca Reimana majú sa vraj slová knihy in­terpretovať tak, že Tubal-Cain nevedel tvoriť železo a sklo, ale rezať do železa a skla. Dľa neho tedy nie učenec bol ôsmym človekom po Adamovi, ale umelec. Týmto vynálezom začia­tok skla by sa mohol rátať ešte pred 130 ro­kom po stvorení sveta, podľa čoho by sme mo­hli veriť, že Eva, vyjdúc z boku Adamovho, mala zrkadlo v ruke... Plinus (po knihe Ge­nesis prvý, ktorý rozpráva o povstaní skla) hovorí, že dľa kroniky niektorí fenickí kupci, chcejúc jesť, položili k ohňu, založenému na brehoch rieky Beluš, teraz Narhr-Halon, aby mohli umiestiť hrniec, tri kamene, ktoré súc z uhlia sodového, roztopily sa: bolo to sklo. Ako Voľnosť pučistom. Z. — Budapešť, 81. januára Ako sme už oznámili, boli niektorí pučist vidno, nič sa nevie určitého o dátume, kedy povstalo sklo. To, čo je isté, je, že sklo a okná dostali Rímani z Egypta pod vládou Augusto­vou. Z Ríma sa dostalo sklo do Gallie a Špa­nielska. Založením Carihradu rímski sklári prišli do nového hlavného mesta, kde najdúc širokej protekcie, rozširovali svoje remeslo, pk. Americký učenec o úsmeve. Istý americkí učenec vyhlásil, že ako sa zdá, v Spojených Štátoch ľudia sa viac neusmievajú. Použijúc tohoto výroku zpoza Oceánu, „Journal des Dé­­bats” poznamenáva, že žiaľbohu i vo Fran­cúzsku a vôbec v celej Europe, úsmev sa akosi ztratil, poneváč sa nachádza na opačnom poli toho, čo vlastne tvorí moderný život. — Filo­zofujúc, prídeme na to, že úsmev je kvietkom, pochádzajúcim z Ázie; v A.zii sa objavuje v ti­sícerých formách; je on kúzlom v Persii, bu­jarým v Indii, úradným v Číne, rozčulujúcim v Japonsku atď. až podivuhodný úsmev budhi­stický: najhlbší, čo len kedy mohol zabarviť ľudské perný, ktorý v jednom čase poukazuje ma vývin svetskej márnosti a na nekonečnú oddanosť k stvoreniam. V Europe úsmev by mal byť znakom tým najvýbomejším, čo len môže poskytnúť človek vedomý si úplne seba, svojej povýšenosti nad okolnosťami; ale dnes sa žije vždy viac a viac ro-zmrzeno a nespo­kojne. O silnom človekovi sme si dnes utvorili príliš nízke a i zverské pojmy, ktorý vraj už neni schopný dakoho vyslýšať, alebo dakomu odpustiť. Veľmi veľká to chyba — zakľučujú tieto noviny — poneváč pravým znakom sily je úsmev. pk. Nové ruské strieborné mincie. Rada ceno­vých sudcov, dosadená finačným komisariá­tom, ustáli sa, aby boly razené strieborné mincie podľa návrhu moskevského maliara Grusenbergera, Jednorublové mincie zo brazujú na líci robotníka, ktorý vztýčenou ru­kou ukazuje sedliakovi na vychádzajúce sin­ce. Je to symbol sbratenia medzi proletariá­tom a roľníctvom. Rub mincí nesie obvyklý nápis „Proletáři všetkých zemí spojte sal”, ako aj znak sovietskej republiky. prepustení. To sa stalo aj s Ulainom a Sze­­mereom, ktorí ačkoľvek sú odsúdení, boli pre­pustení na slobodu na kauciu 50 miliónov ko­rún a táto kaucia im teraz bola — vrátená. Z üuska. Karol Radek v opozícií proti ruskej komu­nistickej strane. Po T r o c k o m, ktorý je ob­vinený, že v rudej armáde umožňuje pomocou vplyvných svojich vojenských a politických prí­vržencov „seba naklonené buňky”, čo priro­dzene môže viesť k rozkladu armády, je tiež druhý vynikajúci boľševik, Karol Rades., Dňa 16. januára bola proti nemu v predsed­níctvu komunistickej strany prijatá rezolúcia, v ktorej sa upozorňuje, že Radek kloni sa k pravici a desavonuje tým ľavé krýdlo strany. Ďalej mu bola udelená ostrá dutka pre nedis­ciplinovanosť. Je tiež zaujímavé, že v posled, mesiacoch prestal Radek uverejňovať vôbec články, a to hlavne preto, že prestal teraz de­finitívne veriť, že v Nemecku, event, v Europe, zvíťazí proletárska revolúcia, ale viac tuší o­­hromné nebezpečie reakcie. Ovšem, Z i n o v* jev a Kamenev s týmto názorom nie sú srozumění a ešte na konferencii strany v Mo­skve, pred niekoľkými dňami skončenej, pri­pustili k slovu rečníkov, ktorí ohlasovali, že revolúcia v Nemecku je len otázkou niekoľ­kých mesiacov. Tak teda komunistická strana ruská ztratila v krátkej dobe svoje tri najlep­šie hlavy: L e n i n a, Trockého a Radka. Drobné zvesti poEit&cké. Ako oznamuje „Chicago Tribune” má Ru­munsko obdržať pôžičku, ktorá sa v Paríži ne­uskutočnila, od Talianska a to vo výške 100 miliónov lír. O výmene listov medzi Poincaréom a Mac­Donaldom sa vraví, že obaja ministri sú ochot­ní upraviť trvajúce rozpory v názoroch spôsor bom priateľským. MacDonald je ochotný vyjsť Poincaréovi do pol cesty v ústrety, aby došli k plnej a priamej shode. Zahraničný výbor senátu je svolaný na stredu 6. februára. Na programe je výklad ministra zahraničia dra Beneša. Výbor znalcov v Berlíne stanovil si svoj pro­gram. Vyšetrovaním chce zistiť, že Nemeckc využitkovalo daní v každom smere a ktorých príjmov môže ríša pre budúci účtovný rol použiť. Rakúsky podiel na všetkých rakúskych po­­vojenných dlhoch robí okrúhle 332 miliardy. Stav spolkových dlhov v korunách k 31. de­cembru 1923 robí 3 billiony, spolkové dlhy v zahraničnej mene 19.9 biliónov. ftký Je právny podklad záv°fs> nostl mesta vydržovat farára a Jeho pomocníkov hi. chrámu košického. K debate v mestskom zastupiteľstve, Už dve schôdze mestského zastupiteľstva udržuje v napätí otázka, či je mesto dľa starej smluvy povinné, vydržovať farára a jeho po­mocníkov pri hlavnom chrámu košickom a či sa má vyhoveť ich žiadosti za zvýšenie pôžit­kov. Vyslovuje sa totiž obava, že by cirkev po­­žiadovať mohla zpäť pozemky, ktoré dala mestu k používaniu, keď by požiadavkou: kostolného personálu vyhovené nebolo. Prípadný spor po­tom že by mestu len škody priniesol. K posúde niu právneho podkladu celej záležitosti je práv­na mienka, ktorú vypracoval dr. Vojtech B 1 u­­nár, člen mestského zastupiteľstva a bývalý starosta mesta Košíc za vlády maďarskej. Pre zaujímavosť uverejňujeme obsah tohoto práv­nického odôvodnenia o oprávnenosti požiadav­kov diecézie oproti mestu, na čo priniesemo rozbor tejto otázky. Ide tu o dôležitý problém, o zaťaženie mesta na večné časy a je nútno pri­vodiť principielně rozhodnutie pre celú budúc­nosť. Vecou zaoberať sa bude aj právna komi­sia mesta. Dr. Blanár v svojej mienke právnej uvádza: Zaviaznosť mesta, vzťahujúca sa na udržovanie rím. kat. farára a kaplánov, ako aj iného kostolného personálu, zakladá sa vlastne nie na všeobecne požiadovaných patronátnych zaviazanostiach, ale na tak zv. Vrumovej súd­nej shode, uzavretej 2. augusta 1824, ktorá sa počas sto rokov, uplatňovala a aj teraz je v platnosti. Vtedajší päťkostolský biskup Juraj Szatmáry, rodák nášho mostu, ktorý sa stal neskoršie ostrihomským biskupom a kráľov­ským kancelárom, podaroval okolo roku 1506 nemovit. značnej ceny svoje rodné mesto, a tak tiež darom udelil rím. kat. fare mesta, farovský majetok. Mesto potom, už tak okolo roku 1525, s rozširovaním sa reformácie, dostalo luterán­sky a neskoršie kalvínsky náter a zaujalo aj menovaný majetok a považujúc ho za svoj, bo používalo. Z tejto príčiny nastnlo pravotenie medzi rím. kat. cirkvou a mestom a začiatkom XX. storočia, cirkev počala dokazovať cirkevný ráz Jurajom Szatmárym mestu udelených ma­jetkov a činila nároky na to, aby jej boly tieto prinavrátené. Cieľom usporiadania tejto' zále­žitostí, bol vyslaný Jozef W u r m, tajný radca a vtedajši veľkovaraždínsky biskup, čo kráľov­ský povereník, pred ktorým boly pojednávania vedené. Cirkev, súc zastúpená diecéznym bisku­pom a kapitulou a mesto hlavným sudcovským konzulom, ľudovým tribúnom a notárom a tak po hojnom a odbornom prejednaní vecí sa zi­stilo, že fundačná listina, ponechávajúca statky farskej cirkvi arcibiskupom Szatmárym, sa vô­bec nikde nájsť nedá, záležitosť nemožno do­statočným spôsobom osvetliť, ani náležíte vy­stopovať, ale naproti tomu zistilo sa aj ‘o, ží mesto nikdy neomeškalo vyhovovať svojim zá­väznostiam, aké z patronátneho práva naň pri­padajú, ba čo viac, vždy je vykonávalo s pros­nou horlivosťou, svätým presvedčením a usi­lovnosťou bezpríkladnou. (Pokrač.)

Next