Slovenský Východ, marec 1924 (VI/51-75)

1924-03-01 / No. 51

2. stranď.' ____________________________________SLOVENSKÝ VÝCHODĚ železničné nešťastie, Belehrad, 29. februára Na snbotickej trati došlo následkem špatné postaveného signálu k srážke rýchliku s nákladným vlakom, pri čom bolo niekoľko osôb poranených. Dopra­va nebola prerušená. Z Memacka. Porada o rozpustení ríšskeho snemu. Berlín, 29. februára Ako oznamujú časopisy, bola včera večer porada ríšskeho kancelára s čle­­nami vlády o otázke rozpustenia ríšske­ho snemu, ale nedošlo k žiadnemu roz­hodnutiu Nepodarený pokus o veľký podvod Drážďany, 29. februára Do istého tunajšieho bankovného do­mu dostavil sa neznámy muž v sprievo­de úradníkov devizového kontrolného úradu a vykázal sa všetkými dokumen­tárni, oprávňujúcimi ho k revízii ban­ky. Neznámy oznámil pokladníkovi banky, že bolo urobené udanie, že banka robí nedovolené obchody s devizami a žiadal, aby mu boly vydané zásoby de­víz, cudzích valút a složená bola kaucia 10 tisíc zlatých mariek. Záverečne do­šlo k dohode na základe ktorej kaucia i zásoby devíz malý byť prevzaté na druhý deň. Na záruku bol však poklad­ník zatknutý a odovzdaný na políciu. Na druhý deň sa však neznámy neobja­vil, a tu vyšlo na javo, že sa jedná c plánovité pripravený podvod, ktorý bo! zakročením policie zmarený. Bankár a pokladník boli poškodení len asi o 15C zlatých mariek. Albánia republikou! Rím, 29. februára, Časopisy sa dozvedajú, že v najbliž­šej dobe možno čakať, že v Albánii bude proklamovaná republika Nový návrh na obmedzenie vysťahovalectva do Ameriky. Washington, 29. februára Vysťahovalecká komisia senátu žia­da, aby počet prisťahovalcov bol obme­dzený na 2% z celkového počtu prísluš­níkov každej národnosti dľa sčítania ľudu z roku 1910. Tragédia rodiny Hanlkovei. Štvrtý de» pojednávania. — Výsluch svedkov. (Pôvodná zpráva „Slovenského Východu.”) asp. Brno, 29. februára. Pojednávanie bolo zahájené pod zdr­cuj úcim dojmom hlasu mrtvého z den­níka zavraždeného kapitána Haniku, Napriek tomu panuje však v súdnej sie­ni nezvyklý poriadok. Posluchači nesmú sieň preplňovať. Hneď po zahájení po­jednávania vyžiadal si slovo dr. Golier, ktorý protestoval proti spôsobu písania istého brneňského časopisu, ktorý na­písal, že čudnou náhodou ztratily sa 2 Hanikovho denníka najdôležitejší« stránky, čím ovšem vykonáva vplyv na porotu. Nato prikročené bolo k prečíta­niu svedeckých protokolov rôznych o­­sôb, ktoré Veselého viděly pri Sebraní­­ciach strieľať. Veselý všetko poprel a s drahej stranj tiež neshoduj ú sa výpovede s popisom osoby, ktorú strieľať viděly. Po tomto bol predvolaný ako svedok nadporučík Fremund, ktorý sa s Hanikom soznámil vo Francúzsku.^ Popisuje, že shľadal raz, že žena Hanikova svojho muža ignoruje. Keď chcel na príklad kapitán od svojej ženy dostať bozk, muselo sa to stať vo spoločnosti, lebo ináč bol od­mietnutý. „Bolo mi nápadné”, rozpráva nadpor Fremund, „že Hanika má známky tu­berkulózy, keď vo Francúzsku bol úpl­ne zdravý. Keď som počul, že Hanika bol zastrelený, myslel som, že spáchal samovraždu. Ale na okolí sa hovorilo, že sú to rodinné nesváry, rodinná vraž­da.” Na otázku predsedu, ako sa choval kapitán Hanika voči podriadeným, od­povedal svedok, že vždy korektne. Brat Hanikovej voči svedkovi vraj raz vyhlá­sil, že by sestru nechcel za ženu, lebo nezná nič iného, ako sa stále cifrovat’. (Bolo verejným tajomstvom, že Hilda Haniková chodila do barov v spoločno­sti, čo stálo ovšem mnoho peňazí.) ako si mu kedysi sťažoval, mal rozhá­rané domáce pomery a pri tom sťažo­val si menovite na Hildinu matku, Charvátovú. Na otázku, aké bolo jeho okolie, odpovedá svedok, že to boli pá­­novia, ktorí jeho ženu navštevovali. í Najviac k nim dochádzal dr. Schick. Na j otázku, čo súdil Hanika o rozvodu, od­­jpovedá svedok, že Hanika sa vyjadril, že by rozvodu nikdy nedovolil. Popoludnie začal výsluch svedka Olgy Pelouškovej, ktorá Hanikových často navštevovala. Vraví, že vedela o roztržkách medzi manželmi. Keď sa obe obžalované dozvěděly o smrti kapitána, Charvátová vraj lomila rukami a Hilda plakala. Ale svedkyni sa zdá, že to bola všetko komédia, lebo obe Haniku z duše nenáviděly. Svedok šuel, ktorý býva v ulici hneď proti domu Hanikových, rozpráva, ako videl jednoho septembrového večera, ako dr. Schick leží so ženou kapitána Haniku na pohovke v izbe, ona ho bo­zká, načo on položil hlavu do jej lona a siahal jej pod župan. Predvolanie svedka dra Schicka budi­lo veľký záujem, ale jeho výpoveď cel­kom zklamala, lebo na otázku predsedu, či bol jeho pomer s Hildou intímny, 0- doprel odpoveď, ako mu to zákon do­voľuje. Potom boly předčítané niektoré do­pisy kapitána Haniku svojej žene,^ z ktorých vysvieta, že ju mal veľmi rád, lebo v týchto dopisoch ju nemenuje ináč ako „Hilduško”, „hviezdo môjho ži­tia” atď. Konečne bol předčítaný protokol svedkov, ktorí neboli predvolaní a ďalej zápis o smrti otca Hanikovej, ktorý zo­mrel na paralýzu modzgu, ktorej záro­dok bol luetický. Brat Hanikovej, Jan Charvát, vzdal sa svedectva. V pojednávaní sa bude pokračovať zajtra o 9. hodine. Z Maďarska, Ďalší svedok Ant. Valach Haniku ako dobrého priateľa, popisuje ktorý. Vámbéry vyslovil sa o svojej londýnskej ce­ste v tom smysle, že Maďarsko môže rátať s aktívnou podporou terajšej anglickej vlády do tej istej miery, v akej je uplatňovaná v Ma­ďarsku skutočná demokracia. Vyhliadky ma­ďarskej demokracie nie sú teda ružové, ale je tiež nesprávne to, čo chcel Bethlen navsugero­­vať v Londýne, totiž že po jeho vláde môže na stúpiť len komunizmus. V politických kruhoch anglických sú toho presvedčenia, že toto vy­hlásenie Bsthlenovo sleduje propagačné ciele. Francúzskym vyslancom v Budapešti bol vymenovaný Carbonnel, doterajší francúzsky vyslanec v Tangeru. Boroviczényi, bývalý sekretár a dôverník zo­mrelého excisára Karola vydal teraz v New Yorku svoje pamäti, v ktorých píše, že excisár Karol podujal preto svpj puč, poneváč očaká­val z Francúzska pomoc. Naproti tomu sa vy­slovil Briand a iní, o ktorých je v pamätiach reč, že sú to všetko len hlúpe lži, poneváč Budapeštianske časopisy sa dozvedajú, že vo viacerých maďarských mestách robia sa usi­lovné pokusy o obnovenie komunistických or­ganizácii. Údajne deje sa tak na priame po­kyny moskovskej III internacionály. Proces Márffyho a jeho spoločníkov, ktorí Spáchali viacero bombových atentátov, začne sa 4. marca. Teraz bude prejednávaný atentát na miestnosti soc. demokratickej strany a na francúzske vyslanectvo. V župách Heves, Borsod a Zemplén boly objavené komunistické organizácie. V Miškov­ci, Egru a Sátoraljaujhely boly niektoré osoby zatknuté. Boiy vraj nájdené listy, písané Be­lom Kunom z Moskvy. Bezpečnostné úrady ne­daly prezatým túto záležitosť dosť na verej­nosť. sla božskému Trpiteľovi, a hľa, jeho po­hľad opäť bol tak vľúdny ako inokedy. Potom sa jej brat oženil a mal deti.a konečne aj sostárnul. Na Lucifera kľa­čiaceho úplne zobudol. Jednej noci s ním niečo vo spaní za­­triaslo a ako keby počul hlas: „Iď, riek­­ni tomu, čo si mu kázal, aby kľačal, aby zase vstal!” A to isté sa mu stalo i druhú noc. I počal premýšľať: „Komu som priká­zal kľačať?” Konečne si spomenul na Lucifera v lese, ale už nevedel, kde. I zmienil sa o tom svojej žene a tá mu poradila. „Počkaj ešte dnes, a ak to počuješ opäť, ráno sa vydáš na cestu.” A v noci počul hlas opäť. Hneď ráno vydal sa na cestu k lesu, kam myslel, že Lucifera zaviedol. Kráčal, kráčal, až neskôr prišiel do lesa. Z ďaleka už videl niečo zarastené machom, podobné kľa­čiacemu človekovi. I pomyslel si: „Snáď je to on” a pristúpil k tomu. A v tom uslyšal slabý hlas: „Už si prišiel. Vstaň hore!” A v tom sa tá vec rozsypala na prach a z prachu vyletel biely holúbok zrovna k nebu. A tak sa po dlhom pokání Lu­cifer sám vykúpil, čerti teraz nemajú pána. Behajú po svete a svádzajú hlú­pych ľud:' Francúzsko ak~ republika nikedy by neudelilo svojej pomoci pri znovuvybudovaní dajakej monarchie. Z Unsren Výročie III. internacionály. Bolo tu oslavené piate výročie založenia III internacionály pri čom bol vydaný ohlas, \ ktorom sa zdôrazňuje, že III. internacionála priviedla robotníctvo k víťazstvu. Patriarcha Tichon zomiera? fl- marca 1924 Rumunská kráľovná Máry, ktorá nedávno! jednu z dcér svojich vydala za juhosiavianske­­ho kráľa cestuje teraz z Talianska do Paríže a odtiaľ opäť do Londýna, aby zachránila trón pre druhú dcéru sveju, vydanú za sosadeného gréckeho panovníka Juraja. Za to, že Grékovia nemajú doteraz republiky, vďačia tejto o blaho svojich dcér pečujúcej matke, ktorá chcela ne« dávno 15-ročnú dcéru svoju íie-anu vydať za kráľa bulharského Borisa. Keď vec sa nezda­rila, zašla i do Ríma, zkadiaľ došly zprávy o zasnúbení sa tal. korunného princa s princez­nou Ileanou, Okrem toho pokúša sa získať pre syna svojho Mikuláša jednu z tal. princezien a pre nich albánsky trón. Pre túto činnosť na« zvala európska tlač kráľovnú Máry „balkán­skou testinou”. Srbské časopisy však pripomí­najú, že testiné, ktoré toho priveľa cheejú, môžu vyvolať snadno nesváry a neradno sadať hneď na viacero stolíc odrazu. — Náš obrázok predvádza kráľovnú Máry, ktorá ačkoľvek je už päťdesiatročná, je veľmi sličného zjavu a je známa tiež činnosťou žurnalistickou. Vedľa nej princezna Ileana a tal. kor. princ Humbert. rom novým prisťahovalcom budú rozdielané pozemky, sú Donská oblasť a gubernie: Tver* ská, Caricynská, Celjabinská, Samařská, Sim­­birská, Voroněžská a Pskovská. Prisťahoval­com má byť rozdelené podľa' predbežných od­hadov asi 220.000 desjatin (desjatina rovná sa približne hektáru.) Z juhoruských. mest oznamujú, že búrka a snehové vánice na ruskom juhu a na čiernom mori neprestávajú. Na Ukrajine vo veľkom merítku sú organizované očisťovacie práce na železniciach. Na mnohých miestach je nutné vyprosťovať -vlaky, ktoré uviazly v závejách. V odeskej krajine snehová búrka znivočila všetky telegrafné a telefonně drôty. Krym od 6. februára je odreznutý od ostatnej pevniny. „Izvestija” oznamujú, že na Krymu, kde leží nebývalé spusty snehu, ráta sa po oteplení s katastrofou. Proti povodni boly síce už učine­né daktoré opatrenia, ale k ochranným prá­­ciam vo veľkom merítku nedostavena peňazí. Úpadok priemyslu. Podľa nariadenia všeru­­ského národohospodárskeho sovietu, zatvorený bol brjanský závod pre výrobu skla. Robotní­ci dostali výpoveď bez vydania podpory. Závod pracoval bezprestajne 85 rokov. Do decem­­brovskej revolúcie na závode holo zamestna­ných 1500 robotníkov a úradníkov. Drobné zvesti politické- De!5 budúcnosti. (Výňatky z „Pravdy”.) T Bol večer. Padal sneh, ktorý liezol za golier; v dialke medzi pouličnými búdami trblietalo sa svetielko. Po strane ktosi tichúčko zahvízdal, detský, chrapľavý hlások vykríkol vzdia­­ľujúc sa: „Váska, zeks”.*) Svetielko naraz uhaslo, v tichu bolo počuť, ako syčia zahádzané, snehom dút­­najúce polená, čierne, malučné figúrky vyskočily a pritisly sa k búde. Milicionár škŕknul zápaľku a rozhlia­dol sa po búde, vytiahol odtiaľ niekoľko medených peňazí a pol fľaše akejsi smradľavej tekutiny. „Azda nepijete takú ohavnosť?” za­mračiac sa spýtal sa milicionár: „Chráň Bože, len ňucháme”, odpovedal chlapčok. Druhí sa potupne zasmiali. Pri svitu horiacich zápaliek bolo vidieť, že sú tra­ja, ošarpaní do nemožnosti, cez handry bolo vidieť holé telo, zamodraié, necítia­ce už ani chladu. U dievčatka na nohách boly celkom nové, kožušinou obšité sne­­hovky, ktoré zvláštne doplňovaly jej ro­Patriarcha Tichon bol ranený mŕtvicou ná­sledkom skomatenia ciev. Jeho stav je veľmi vážny. Ruský pozemkový fond pre prisťahovalcov. Z Moskvy oznamujú, že Rada práce a obrany schválila predbežný plán, podľa ktorého ko­misariát zemedelstva bude prisťahovalcom rozdielať zem z pozemkového fondu k tomu účelu vybudovaného. Hlavným rayonom, v kto zodratý odev, ktorý sotva pokrýval sla­bučké detské telo; mohla mať asi 13 ro­kov. „čo, prechádzaš sa?” spýtal sa mili­cionár. Dievčatko neodpovedalo. Zo tmy vy­skočil neočakávane obrovský chlap­­„Dievča by som chcel, ide to tuná?” Obzrel sa dokola, ale uvidiac milicionér­­ske plášťe, hneď zmenil tón. Chlapčok mu ošklivé nadal a povedal, že „prechá­dzajúcich tu niet”, potom dlho a cynicky mu vysvetľoval, prečo, podľa jeho ná­zoru, dievča nemôže isť s ním... „Z čoho žijete?” spýtal sa ho milicio­nár. „čo Boh pošle.” „čože ti posiela?” Ten neodpovedal, ťažko sa rozkašľal chytajúc sa rukami za vpadlú hruď. Druhý, starší s nepokrytou hlavou, mlčal celý čas, zriedka sa posmešne usmieva­júc. „Vaňka”, riekol neočakávane, „pošli ich k.................vypytovať sa začnú, nás už nenapravia, my chceme pracovať...” Milicionár podniesol horiacu zápaľku k jeho obličaju: zapálené oči sa hnojily, z úst mu čosi kvapkalo a tenkým pra­mienkom stiekalo po brade. „Si pohlavne chorý?” pohnutým hla­som opýtal sa ho milicionár. „Áno. Kríza vlády v Belgicku potrvá pravdepodob­ne dlhší čas. Demisionovaný premier Theunia vyhlásil, že nie je ochotný prevziať znovu so­­stavenie kabinetu a preto kráľ vyjednával a vodcami robotníckej strany. Nie je vytvorene, že dojde k sostaveniu robotníckej vlády na če­le s Vanderveldom. Demisia vlády_ považuje sa tiež súvislou s poklesom belgickej valuty. Medzinárodnej družstevnej konferencie, kto­rá bude 2L marca v Prahe zúčastnia sa tiež zástupci družstevníctva z Ruska. Americký miliardár a veľkotovámik Ford nebude kandidovať na prezidentstvo a ako sám vyhlásil, bude podporovať kandidátku te­rajšieho prezidenta Coolidge. Albánsky ministerský predseda sa vyslovil, že podá návrh, aby národ rozhodol hlasovaním o republikánskej forme albán ského štátu. „A kde sa liečiš?” Ten sa posmešne usmial, furiantsky si odpľul a povedal: „Rozhodne, na pravej ruke, pod jed©« nástym číslom. Tetka Melánia soľou za­­sýpa.” Deti sa rozosmialy. Bol hrozný tento nedetský smiech. Milicionér vzdýchol u­­pravujúc si plášť. „No, choďme.” „To nie”, povedal hrdzavý, odskočil na stranu, prehodil sa na rukách cez hŕbu snehu a utiekol rýchle do tmy. Milicionér vrhol sa za ním, utekal niekoľko krokov, potom sa zastavil a mávol beznádejne rukou. Dvoch vzal so sebou, tí šli spokojne, zaiste, že im nebolo novinkou takéto ce­stovanie, na otázky odpovedali nechtiac, posmievajúc sa. Mená svoje zabudli, otcov nikdy nepoznali, matky po uliciach chodia a prístrešie majú neurčité, to zá­visí od hosťa, ako si ten praje- U dverí, pod lampou, dievča sa zasta­vilo „Strýčku”, povedalo dievča, „pusťte ma... čo budem robiť v dome? Tuná si zarobím s kupcami - ” . A r a pol hodiny vracal som sa opäť cez to samé miesto. V dialke trblietalo sa svetielko, ale už druhé, nové. JPreložila: L. R. *) hantýrka pouličných detí pre názoi „milicionár”.

Next