Slovenský Východ, jún 1924 (VI/126-146)

1924-06-01 / No. 126

2. strana-.'_____________________________ [SLOVENSKÝ VÝCHOD___________________ Schôdzka 3ethl@na s Bratianu-om. Budapešť, 31. mája. Y politických Kruhoch sa počúva, že v najbližších dňoch bude uskutočnená schôdzka maďarského min. predsedu grófa B e t h 1 e n a s rumunským mini­sterským predsedom B r a t i a n u-om. Kritický stav poľského žele­ziarstva v irüornosn' Sliezsku. Katovice, 31. mája. Sväz železiarskych priemyselníkov zaslal Grabski-níu prehlásenie, v ktorom zdôrazňuje, že jediným prostriedkom záchrany od celkovej katastrofy je predĺženie pracovnej doby na 10 hodín a sníženie mezd o 50 proc. Konferencia zástupcov robotníctva sa dnes usniesla požia­dať vládu, aby pri objednávkach železničného materiálu sa vždy obracala na homo-sliezske železáme a aby v najbližšej dobe sa započalo s prácami na novej železničnej sieti v Hor. Sliezsku. Varšava, 31. mája. Textilná továreň Zawiercze, najväčšia v Kongresovke, vypovedala k 6. júnu 5000 svo­jich robotníkov smluvy pre nedostatok odbytu. V rúrskych baniach sa pracujé. Essen, 31. mája. Pri dnešnej rannej smene nastúpila prácu väčšina osadenstva rúrskej uhoľ­nej pánve. Proces s vražednými útočníkmi na Hardena. Berlín, 31. mája. Dnes v poludnie začal pred zemským súdom v Moabitu proces s účastníkmi pokusu vraždy na známom nemeckom publicistovi Maxovi Hardenovi. Situácia v Albánii sa priostrila. Rím, 31. mája. Tribuna” sdeľuje, že situácia v al­bánskom povstaní sa priostrila. Značné čaty vzbúrencov postupujú na Tiranu. Rozsah výbuchu muničného skladiiťi v Bufcasrešti. Bukarest’, 31. mája. Teprv po och abnutí veľkého rozčúle­nia, akým bolo zachvát. celé sídelné me­sto po obrovskom výbuchu v skladišti munície a traskavín v Cotroceni, možno prehliadnuť rozsah spôsobenej škody a možnosť výbuchu. Celé muničné skladi­ště ľahlo popolom. Lzä hovoriť o šťastí, že veľké skladištia ekrazitu, dynamitu a melinitu, týchto strašných výbušných látok, nachádzajúce sa v podzemných pivniciach asi 1 a poľ km od skladišťa munície, nebolo poškodené. Vo vyhorelom skladišti bolo v dobe explózie nashromážděných 40 miliónov patron do ručnic a 86000 granátov- Pri tom znivočené aj značná zásoby dyna­mitu a ekrazitu. Tiež hlavná zásobárna rumunskej armády a Sklad uniforiem bol znivočený. Na dvore skladišťa na­chádzalo sa práve 150 vagonov unifo­riem, privezených z Francúzska, ktoré výbuch tiež znivočil. Táto ztrata je mo­­mentne veľmi citeľná, lebo dodávanie väčšieho množstva uniforiem možno len z cudziny docieliť. Aj znivočenie záso­bárne má za následok ohrozenie zásobo­vania garnizon tak v Bukarešti ako po vonkove dostatočnými potravinami. Mi­nisterstvo vojenstva urobilo hneď pa­tričné kroky, aby v zásobovaní nenasta­la prestávka. Bukarešť, 31. mája. Včera v noci vypukol požiar troch paviló­nov, z ktorých časť bola skupinou pyrotechni­kov zachránená.. O pol noci výbuchy, ktoré včera stále pokračovaly, ochably. Minister voj­ny vyhlásil, že príčiny katastrofy nie sú dopo­siaľ znáiňe. Okrem tohoto veľkého skladišťa, ktoré bolo znivočené, má rumunská delostre­lecká armáda ešte dve iné. Dosiaľ boli konšta­tovaní 2 mrtví a 20 ranených. Prudká búrka nad Berlínom. Berlín, 31. mája. Včera sa sniesla nad Berlínom prud­ká búrka s lejavcom. Voda vnikla do pivničných miestností mnohých budov, menovite do budovy správy ríšskeho pokladu do dolnej miestnosti, kde sa chovajú dolárové pokladničné poukáz­ky. Hasiči boli do pozdných hodín ve­černých zamestnaní čerpaním vody z miestností, 1. júna 1924. anglický ministerský predseda, s ktorým má sa stretnúť v Ženeve minister dr. Beneš, aby ponúkol Anglicku -uzavretie priateľskej smlu­vy, ako s Francúzskom a Talianskom. MacDonald, Prípad profesora Dr. M. Očenášek. pre niečo viacej, ako je dané obmedze­ným priestorom odbornej pracovne, po­zná zo zkúsenosti drastický materiál, z ktorého by bolo jasné, že hanebnosť, poznateľná merítkom trestného zákoní­­ka, nie je am jediná ani najväčšia. Každý vie, že už na staniciach väčších miest chytajú pacienta nadháneči, čo za províziu dodávajú materiál do istých ordinačných siení a sanatorií, že sa v tých mestách za ťažký honorár reme­­seľne robia potraty, že sa robí pustý švindl s roentgenom, že sa u veneri­ckých chorob nadužíva duševného roz­položenia pacientov často k ozajstnému lúpežníctvu, niekedy aj v prípadoch, ktoré ani neboly venerické, že ďalej pod menom injekčnej therapie kryje sa nie­kedy len obchodný talent, že pod menom choroby často sa udržuje a predlžuje stav, kde by k odstráneniu stačilo dô­razné a priame slovo. Všetky nectnosti, ktoré sa dajú zazlievať obchodu vôbec a zvláště vojennému, osvojila si tá skupi­na, ktorá svojím artiklom urobila pud sebazachovania, horko-ťažko sa pri tom usilujúc udržať vonkajší nimbus idealiz­mu a humanity. A kde obyčajného úžer­­níka a figliara predsa len niekedy sa podarí dostať za mreže, v lekárskom stave je to temer vylúčené, lebo krite­­rion trestných paragrafov nestačí k správnej, skutkovej kvalifikácii. Len za to boly dľa mojej mienky zákonom uve­dené do života lekárske komory, aby v nich prevzali sudcovský úrad ľudia, čo svojou odbornou znalosťou veci majú možnosť osvetliť aj najtemnejšie kúty rza oponou lekárskej firmy, lapiť nehod­ných za golier a poslať ich tam, kde by nemohli robiť hanbu celému stavu, tej väčšine lekárov ozaj poctivých a svedo­mitých. Viedeňská lekárska komora ináč ro­zumie svojmu poslaniu. Vo snahe ucho­vať umelé dekorum stavu nechala jed­noducho hovoriť sofistiku, dala sa ohlu­šiť pokútnym krikom organizovaných šarlatánov a rozhodla tak, aby každý poctivý lekár bol umlčený, aby však dvíhnul hlavu kadeaký naničhodník, v domnienke, že tie tisíce slabej a bez­brannej klientely sú mu celkom vydané na pospas. Možno sa pýtať, do ktorých ešte vrstiev prenikne víťazne zvyklosť, dľa ktorej treba nechať s pokojom sku­točných oplanov, kým sa má trestať každý, kto na nich ukázal prstom. Ale prípad univ. profesora, odsúdeného sta­vovským tribunálom pre pravdu, nedovoluje zvláštnych illúzií, pokiaľ ru­­vavé sebectvo smie diktovať svoje nor­my celej verejnosti. Použil som istej analógie prípadu prof. H. pri svojej obhajobe pred se­­driálnym senátom, súc obžalovaný pre tlačový delikt. Bol som oslobodený dľa mojej mienky aj preto, aby poctivé sna­hy po zvýšení mravnej úrovne verejné­ho života dostaly oporu v súdobnej ka­­zuistike. Je teraz kus trpkej ironie v tané vypuknutie vojny magnátskymi vládcami Maďarska a poneváč robotní­ctvo nemalo v parlamente ani jediného zástupcu, neozval sa ani jediný hlas proti vojne, ale zato robotnícka strana protestovala tým ostrejšie v svojej tla­či proti huckaniu do vojny. Akonáhle však vyhlásenie vojny bolo uskutočne­né, prišla drakonická cenzúra a tá zne­možnila každý prejav, nameraný proti hromadnému vraždeniu ... píše Böhm. V tomto smysle pokračuje Böhm, opi­sujúc položenie robotníctva v Maďarsku v dobe vojny, až do chvíle srútenia ra­­kúsko-uhorskej fronty a začiatku revo­lúcie, ktorá vybúšila 31. aktóbra roku 1918, aby nastolila Národnú radu a vlä­­du za vedenia Michala Károlyiho. V celku nepovedá tu autor nič nové­ho, alebo mimoriadne pozoruhodného, len v kapitole o obsaďovaní Uhorska pí­še tiež o obsadení Slovenska a pouka­zuje na vyjadrenie vtedajšieho česko­slovenského ministerského predsedu dra Kramářa v Národnom shromáždění, ktorý oznámil 15. novembra 1918, že na Slovensku panuje anarchia a preto bude maďarská vláda požiadaná o vyprata­nie Slovenska a odovzdanie českej ar­máde. Naproti tomu tvrdí Böhm, že vraj na Slovensku panoval najlepší po­riadok a vyhlasuje tento svoj názor za historickú pravdu, hoci na inom mieste tom, že Hochenega odsudzuje stavovská korporácia, ktorá má jediný dôvod svoj­ho jestvovania, totižto zvýšovanie ethi­­ky lekárskeho stavu a práce. A preto je rozhodnutie viedenskej le­kárskej komory skutkom, za ktorý by sa malo hanbiť niekoľko lekárskych ge­nerácií. Ak by ešte aj profesorský sbor viedeňskej lekárskej fakulty pridal sa na stranu komorného vedenia, zname­nalo by to, že opravdový poiehop inteli­gencie stal sa fikciou, doktorský diplom živnostenským listom a kathedra prežit­kom zhnilej minulosti »V krížovom ©hni dw©ch p@woiMf«M Pamäti Viléma Bôhma. Tí Politická sloboda v Maďarsku nebola o nič lepšia ako sociálne opatrenia. Pre­ventívna cenzúra bola opatrením, ktoré robilo slobodu tlače iluzórnou. Práva shromažďovacie a spolkové bolo vše­stranne přistřihnuté a každé stávkové hnutie potláčalo sa najhrubším násilím. Volebné právo s výminkou Ruska bolo v Maďarsku najhoršie. Z celkového po­čtu 20 miliónov obyvateľov bolo 10.74 miliónov obyvateľov vyše 21 rokov a z týchto malo iba 1,2 mil. volebné právo do parlamentu. Pri volebnom práve do obcí a žúp bol nepomer ešte ďaleko hor­ší, najmä preto, že polovica zástupcov bolo volených, alebo priamo vymenova­ných z obyvateľov platiacich najvyššie priame dane. Praktika volieb bola hnusná. Voličia na trovy kandidáta boli vo vozňoch do­pravovaní k volebnému ústrediu, použí­valo sa teroru, policajného i vojenského násilenstvá, korupcie, častovania pri hostinách k tomu cieľu zdarma usporia­daných alebo priamym zakupovaním hlasov. V mierových dobách volebné trovy v jednom okrese obnášaly 30 až 100 tisíc korún, takže mandát si mohol Noviny priniesly nedávno zprávu, že viedenská lekárska komora' odsúdila profesora H. za kritiku, ktorú si dovo­lil oproti niektorým praktickým leká­rom. Taká zpráva neprekvapila tých, čo poznajú pomery v lekárskom stave a čo vedia, ako čudne rozumia svojej po­vinnosti niektoré lekárske korporácie. Klamná vidina zvláštnej stavovskej morálky, niečo zo svojrázu starovekej kasty čarodejníkov a čínsky múr hmot­ného záujmu natoľko zasiahnul do ľud­ského citu a vecnej rozvahy, že lekár, statočne kritizuj úci stavovské prečiny, nielen sa stal bielou vranou, ale ešte za svoj prejav môže bezpečne očakávať nie úprimné očistné snahy povolaných činiteľov, ale vyhrážanie medzi riadka­mi i priamo, pokútne hucfcanie, ťahanie po súdoch a niekedy aj odsúdenie. To je skutočnosť, ktorá sa dotýka verejného záujmu a stojí za reč. Nechajme stra­nou domnelé ači skutočné motívy profe­sorovho vystúpenia. Pre poctivého leká­ra je však nesporné, že H. povedal prav­du, že otázky zdravia a života nebývajú vždy riešené podľa najvyššieho príkazu o prospechu pacienta, ale aj podľa diktá­tu osobnej získulačnosti alebo podľa pravidiel, ktorými sa bohužiaľ dajú vo­diť obchodné a zárobkové skupiny dneš­nej spoločenskej sústavy. Každý šéf le­kárskeho ústavu, nakoľko má smysel zadovážiť obyčajne len ten, kto mal pe­niaze. Ešte v roku 1914 nemali robotní­ci v parlamente ani jednoho zástupcu a drobní roľníci pri celkovom počte asi 6 miliónov, mali dvoch zástupcov a tak zvané národnostné menšiny v počte 10.5 mil. malý 5 až 6 zástupcov, takže v tom­to ohľade boly pomery v Maďarsku horšie než na príklad v Bulharsku, Srb­sku a Rusku. A tento pseudoparlamen­­tarizmus mal na vonok dokazovať, že Uhorsko je jednotný národný štát, hoci v skutočnosti ešte dľa sčítania ľudu z roku 1910 bolo Uhorsko vysloveným štátom národností, poneváč tak zvané národnostné menšiny malý dovedna v štáte. väčšinu. Všetko toto sú vlastne známe údaje, ale predsa je dôležitým uvedomiť si, že tento stav vecí potvrdzuje i, štátny a národný príslušník maďarský, hoci je to socialista, ktorý vyslovujúc sa o prí­čine svetovej vojny v Maďarsku, tvrdí, že najmä išlo tu o záujmy veľkoagrár­­níkov a poukazujúc na inú známu okol­nosť, totiž, že viac rokov pred vypuknu­tím. vojny, boly uhorské hranice uza­tvárané dovozu dobytka z Rumunska a Srbska jedine preto, že veľkoagrárníci uplatňovali svoj imperalizmus. Tak vyzeralo predvojenné Maďarsko, ktoré dľa toho vyzeralo i v dobe vojny. Konečne s týmto prejavom bolo priví­V piatočnej schôdzi senátu zasiahli do de­baty väčšinou nemeckí senátori. Po doslove zpravodajcu dra Fáčku bol zákon o volebnom súde prijatý v prvom čítaní tak, ako sa na ňom ustálila poslanecká snemovňa, zákon o neslučitelnosti potom v premenenom znení. V prvom čítaní bola prijatá úmluva o stálej technickej komisii podunajskej a v druhom čí­taní prijaté boly osnovy o premlčanej lehote pri trestnom stíhaní členov Národného shro­­maždenia a o urážkach na cti tlačou. O príchode ministra dra Beneša do Viedne rozpisuje sa viedeňská tlač a prejavuje dôve­ru, že dr. Beneš tiež tentoraz uplatní v Ženeve svoju autoritu v prospech Rakúska. V Albánii chystá sa k novej občianskej voj­ne. Albánski nacionálí pripravujú ozbrojený pochod na Tiranu, kde vláda sústreďuje množ­stvo vojska. Taliansko a Grécko bedlive sledu­jú udalosti v Albánii. svojej knihy sám priznáva, že vypuknu­tím revolúcie zavládla na všetkých stra­nách a najmä na vidieku anarchia, spre­vádzaná obvyklými zjavmi ako je dran­covanie obchodov a domov bohatých občanov, neuznávanie autority úradov, četnictva atď. A že podobné príznaky javily sa i na Slovensku je jediná histo­rická pravda, ktorú autor azda bona fide překrucuje, lebo hoci je socialistom a internacionalistom, predsa sa nezapře a keď je reč o obsaďovaní Uhorska, vždy prezradí svoj nacionalizmus. Táto okolnosť javí sa najmä tiež tam, kde popisuje vraj „triumfálny postup rudej armády” do obsadeného územia, keď vypráva, ako bol prekvapený, ba oduševnený, majúc príležitosť ako hlav­ný veliteľ armády urobiť osobnú pre­hliadku na okolí Košickej Belej a pre­svedčiť sa o discipline a odhodlanosti rudej armády. Ale žáverečne doznáva, že všetko toto oduševnenie skoro kles­lo a disciplina povolila, najmä akonáhle začalo sa hatiť zásobovanie. A podobne to bolo i s vládou diktátora Belu Kuhna, ktorého autor nepriamo viní z podporo­vania magnátov tým, že im umožňoval odchod za hranice, podobne ako Samue­ly podporoval židov. Väčšia časť knihy je venovaná dobe revolúcie, ale to je už kapitola sama pre seba, ktorá v podsta­te neprináša nič nového. Dľofené zmasti politické.

Next