Slovenský Východ, október 1924 (VI/225-250)

1924-10-01 / No. 225

mm mm Ročník Vi. Cís. 225. V Košiciach, v stredu t. októbra 1924. Novážkovia a armáda. Začiatkom októbra otvára sa opäť brána kasarní, aby cez ňu vstúpili do no­vého života, do niekoľkomesačného ži­vota demokratickej republikánskej ar­mády povolaní -nováčkovia. Ozývajú sa opäť veselé rekrutské pesničky, avšak teraz veselej šie ako kedysi za svetovej vojny a pred vojnou. Za starej monarchie odchod nováčkov z otcovského domu bol smutnou udalo­sťou a zúfalým krokom pre toho, ktorý na tri roky lúčil sa s občianskou slobo­dou. Vtedy vojenská služba značila vy­dať sa na milosť a nemilosť aparátu cu­dziemu duchom a celou povahou ľudovej a národnej duši. Tri roky vojenskej služ­by pod komandom maďarským a neme­ckým značilo ubíjanie ducha mladých ľudí, veľkovýrobu otrokov cudzím ty­ranom. Celkom inakšie je tomu za republiky. Nie je už umelých a násilných prehrad medzi obyvateľstvom a vojskom. Teraj­šia vojna je jednoducho pokračovanie civilného života. Preto nie sú suspendo­­vené vojakove občianske práva, ako je aktívne i pasívne právo volebné a vojak sa u svojho pluku vzdeláva nielen od­borne, vojensky, ale i všeobecne, aby ve­domostí na vojne nadobudnutých mohol plne použiť aj v živote občianskom. Tých niekoľko mesiacov ztrávených teraz na vojne je pre mladého človeka pokračo­­vacou školou. Analfabeti sa.učia na voj­ne čítať a písať, prizerá sa k tomu, aby vojaci znali dejiny a kultúru svojho ná­roda a význam všet. složiek štátu, pre ktorý majú v danom prípade bojovať. Naša štátna správa netajila sa nikdy s názorom, že armáda je nutným zlom. Bolo by zaiste lepšie, keby nemuselo byť armád. Ale náš mladý a malý štát nemô­že počítať s odzbrojením tam, kde ne­počínajú odzbrojovať štáty susedné a veľké. Mier europský a svetový buduje sa žatým medzinárodnými poradami v Ženeve a garančnými smluvami. Mini­ster dr. Beneš ukázal najlepšie v Žene­ve, ako naša republika je mierumilovná, lebo bez čakania sama vopred začína sni­žovat’ počet svojej armády a naznačil zároveň i cesty, po ktorých možno do­spieť k vytúženému mieru. Žiadon štát nemôže vopred vzdať sa úplne armády, lebo zdatná armáda bude stále ešte strážkyňou mieru. Táto armá­da nemusí byť militaristická. Militariz­mus vládne tam, kde vojsko tvorí privi­legovanú kastu, lebo je jedinou oporou vlády. Tak to bolo v starej monarchii a vilhelmovskom Nemecku, tak to je i te­raz v komunistickom Rusku. Hovorí sa mnoho tiež o miličnom sy­stéme. Najnovšie štúdium milície však ukázalo, že milícia je niekedy o mnoho drahšia, ako armáda, vybudovaná na podklade demokratického branného zá­kona. Konečne ideálna milícia vyžadu­je tiež vyspelých štátnych občanov a k tomu je u nás a v iných štátoch ešte veľmi ďaleko. Staré republiky, ako Francia a Spoje­né Štáty americké, nechcejú sa vzdať dobrej armády, ba pre prípad nepriateľ­ského'útoku prehlbujú mobilizačné plá­ny na celý národ. Naša republika je mla­dá, chce byť strážkyňou demokracie v strednej Europe a preto potrebuje armá­dy nie pre privilegované vrstvy, ale na obranu proti reakcii a pre zaistenie po­kojnej práce všetkého občianstva. Naši nováčkovia neodvádzajú krvavú daň cisárovi, ale idú vykonať svoju po­vinnosť z lásky k svojej vlasti, pre svoj národ a pre dobro svojho blížneho, čím viacej búde naša republika zabezpečená a štátne povedomie bude vzrastať, tým menej budeme tiež pociťovať nákladov na našu armádu. Anglo -turecký spor o hranice ¥ Iráku. Dohoda o riešení mosulskej otázky. Š — ž e n e v a, 30. septembra. — Rade Spoločnosti náro­dov podarilo sa dnes predpoludním vo verejnej schôdzi docieliť shody medzi zástupcami anglickými a tureckými o riešení mosulskej otázky. Rada rozhodne sama o tom, aká je najlepšia hranica medzi Irakom a Tureckom. Obidve strany podaly svoje uistenie, že ich vlády vopred sa zavi azujú podrobiť sa riešeniu Rady. Súčasne menovala komisiu 3., ktorá má podať všetky potrebné zprávy pre rozhodnutie. Jej má byť tiež umožnené podniknutie vyšetrovania na mie­ste samotnom. * Ženeva, 30. septembra. — Shromaždenie Spoločnosti národov v dnešnom zasadaní pri­jalo návrh italskej vlády o utvo­rení medzinárodného ústavu pre sjednotenie súkromého prá-v a v Ríme. Ústav bude pod vedením Spo­ločnosti národov a bude analogicky utvorený s medzinárodným ústavom pre duševnú spolu­prácu v Paríži. Bol gruzinského národa za slobodu. Vyše SOOO os&b zastrelených komunistmí. — Krvavý Qrache­­lašvilí a druhý náčelník če-ky zabití ľudom na uliciach Batumu. F — Paríž, 30. septembra. — Tlačová kancelária gruzinského vyslanectva ozna­muje o bojoch v Gruzínsku podľa zpráv zo dňa 27. t. m.: Sovietské oddiely v provincii S v a n a t ý podnikly niekoľko prudkých útokov na povstalcov, ale boly odrazené a musely ustúpiť s veľkými ztrátami. V horskej krajine K a r t h a 1 i n i oddiely povstalcov za veden ia Laškarašvi.li-ho sú neustále v bojoch so sovietskym vojskom. Počet obetí, až dosiaľ postrielaných boľševikmi je výše 5000 osôb. Boľševikmi boly pobité tiež celé rodiny gruzín­skych politikov. Podľa zpráv z Carihradu, bol dňa 20. septembra ľudom zabitý hlavný náčelník če-ky Orachelašvili, práve keď sa vracal autom zo schôdze čere­­zvyčajnej komisie. Dňa 22. septembra bol na ulici v Batumu - zabitý iný predák če-ky, Ter Akopov, ktorý prelial mnoho krvi v Batumu. Žalosiný nezdar komunistickej generálnej stávky v ostravskej župe. Mor. Ostrava, 30. septembra. — Ko­munisti vyhlásili na dneš. deň v ostrav­skej župe generálnu protestnú stávku proti drahote a pre zvýšenie miezd. K o­­munistická akcia ale v ce­lom rozsahu stroskotala. Po­dľa dosavádnych zpráv pracuje v prie­mysle kovorobotnom, lučebnom a textil­nom 98 procent robotníctva. Len dva ko­­vopriemyselné závody (Langer v Mor. Ostrave a orlovská strojáreň v Orlovej) stoja. V baníckom priemysle stávkuje nie celá 1/3 baníctva vo východnej časti revíru (na Karvinskú). Mor. Ostrava, 30. septembra. — Nie len generálna stávka, dosť dlho pripra­vovaná, ale aj tábory a verejné schôdze komunistickej strany na dnešný deň svolané, nedosiahly očakávaného rozsa­hu. V ostravskej župe bolo svolaných na dnešný deň 10 táborov, z ktorých naj­väčší bol tábor v Mor. Ostrave a dosta­vilo sa naň asi 4000 osôb. V ostatných miestach dosiahla účasť sotva 500 osôb. V Svinove dostavilo sa na tábor len 32 osôb. V priemysle sa odpoludnie situá­cia nezmenila. Stávkuje len 1 procento robotníctva. V baníckom priemysle pri rannej smene chýbalo v celom revíre 5000 osôb, pri odpoludňajšej počet stáv­kuj úcich sa zmenšil. Všade je kľud a po­riadok nebol porušený. Čsi. kragujeváska delegácia u kráľa Alexandra. Belehrad, 30. septembra. — Včera ve­čer bol usporiadaný v belehradskom dô­stojníckom kasíne na poctu kragujevá­­ckej československej delegácie banket, ktorého sa zúčastnil zahraničný minist. dr. M a r i n k o v i č, minister generál H a d ž i č a belehradský dôstojnícky sbor. Pri bankete bol predvedený bohatý hudobný program so živými obrazami. Boly premietané obrazy zo života česko­slovenskej legie „Masaryk”, pri čom bo­ly usporiadané veľké ovácie prezidento­vi Masarykovi. V pondelok ráno podni­kla čsl. delegácia vychádzku autom k hrobu kráľa Petara Veľkého, kde polo­žila venec. Cestou bola čsl. delegácia vša­de nadšene pozdravovaná. Dediny boly ozdobené zástavami. Dnes predpoludním urobila čsl. delegácia dlhšiu návštevu predsedovi skupštiny Jovartovičo­­v i, načo členovia a príbuzní zastrele­ných Slovákov boh prijatí kráľom v au­diencii, ktorá trvala takmer hodinu. Kráľ si dal predstaviť všetkých prítom­ných. Po audiencii bola delegácia prija­tá ministerským predsedom D a v i do­vi č o m ä čsl. vyslancom Š e b o m. O 2. hod. odpoludňajšej usporiadala bele­hradská obec banket na počesť delegá­tov. Žiadosť Nemecka o prijatie do Spoločnosti národov. Praha, 30. septembra. — 29. septem­bra odovzdal nemecký vyslanec dr. Ko c h zástupcovi ministra zahraničných vecí ministrovi ďrovi G i r s o v i memo­randum nemeckej vlády, týkajúce sa žiadosti Nemecka o prijatie do Spoločno­sti národov. fízdové požiadavky mestskýsk viedenských zamestnancov a spolkových železničiarov. Viedeň, 30. septembra. — Správni za­mestnanci a zamestnanci mestských podnikov mesta Viedne žiadajú podstat­né zvýšenie miezd. Za 60 hal. Viedeň, 30. septembra. — Organizá­cia železničiarov požiadala generálne ria­diteľstvo a správu spolkových dráh, aby im boly povolené vzhľadom k stúpajú­cim cenám platy o 8 procent. Generálna rada a správa spolkových dráh vyhlasu­jú, že s ohľadom na terajší finančný stav spolkových dráh nemôžu dáť súhlas k zvýšeniu platov. Koľko má Nemecko zaplatiť podľa návrhu Dawesovho. Obrázok náš je di’a kresby franc, časopisu. Číslice značia miliardy vojenných výdavkov jednotlivých štátov, ktoré má Nemecko podľa plánu Dawesovho nahradiť. „Versailles či Rappalo?“ Paríž, 30. septembra. — „Ľ Oeuvre” píše v úvodnom článku s nadpisom „Ver­s sailles či Rappalo”, že Ne m e c k o je Ruskom spjaté tajnou klauzulou, ktorá odporuje versailleskému mieru. Roz­hodne však je jasné, že sa Nemecko chveje pred článkami 16. a 17. ženevské­ho paktu, lebo ním by bolo zaviazané, aby sa zúčastnilo sankcií proti východ­ným zemiam, keby Rusko bolo vyhláse­né za útočníka. — Gaulois dodáva k ne­meckému memorandu: Otázka účelnosti vojenského dozoru bola v Ženeve už u­­pravená. V tejto veci je Francia napro­sto nesmieriteľná, ktorá zásada dala by. sa shmúť v tieto slová : Niet výnimky — niet výsady. Činností medzispojeneckej kontrolnej komisie v Nemecku. Berlín, 30. septembra. — Minulý týž­deň navštívila medzispojenecká kontrol­ná komisia okrem iného ministerstvo ríšskej komisie, rôzne štáby, niektoré vojenské oddiely, opevnenia a továrne. Priebeh návštiev boí celkom hladký. K zavraždeniu amerického konzula v Teheráne. Paríž, 30. septembra. —, „New York Herald” oznamuje z New Yorku, že vy­šetrovaním, vedeným štátnym departe­mentom vo veci zavraždenia amerického konzula v Teheráne, bola potvrdená zpráva, podľa ktorej bol americký kon­zul zavraždený na podnet finančníkov, ktorí mali záujem na perských petrole­jářský koncesiách. Šanghaj v plameňoch. Londýn, 30. septembra. — Telegramy z New Yorku oznamujú, že pri Šanghaji sú v prúde veľké bitky. Mesto j e čiastočne obsadené a čiasto­čne v plameňoch. Z rôznych miest mandžurské lietadlá v posledných dňoch ostřelovaly Šanghaj -Kvang pumami. Pri bojoch o Šanghaj na fronte šesť mil

Next