Slovenský Východ, jún 1925 (VII/124-145)
1925-06-03 / No. 124
Shiffly vydtWĎ Ročník VII. Čís. 124. V Košiciach, v středa 3. júna 1925. Za 60 hal. Odhalenie Benyiczkého. Obvinenie Horthyho. — Benyiczky zatknutý. Budapešť, 2. júna. — Nedeľňajší „Az Ujság” uverejnil odpis sdeJeniia bývalého ministra vnútra Benyiczkého vo veci zavraždenia redaktorov sociálne demokratického „Népszava” Somogyihc a Bacsóva. Sdelenie toto urobil býv. minister Benyiczky štátnemu zastupiteľstvu, ako vrahov označil nadporučíka Kovácsa a poručíka Mégayho, obidvoch príslušníkov bývalého detachementu Osztenburgovho, ktorí po čine ušli 16. februára na československé územie, načo bola aféra ututlaná. Benyiczky okrem 'iného sdeľuje, že začiatkom februára bol cenzúrou zhabaný jeden článok redaktora Somogyiho v „Népszava”. Keď kefový otisk bol čítaný v dôstojníckom kasíne, vyhlásil vtedajší najvyšší vojenský veliteľ Mikuláš Horthy, že o tomto prípade sa nesmie len hovoriť, ale že treba aj konať. V ďalšom oznamuje Benyiczky, že o veci vedel aj plukovník Osztenburg, ktorý pri istej príležitosti naznačil, že ak bude treba, bude i proti bývalému ministrovi nagyatádskemu Štefanovi Szabóvovi súdne zakročené, článok „Az Ujság”-u vzbudil v politických kruhoch veľké vzrušenie. Dnes bola o tejto veci porada u zástupcu ministerského predsedu. Parlamentná opozícia chce predniesť zajtra túto záležitosť v Národnom shromáždění. Najvyšší vojenský veliteľ Pavol Nagy vyhlásil, že sdelenie bývalého ministra Benyiczkéhô nezodpovedá pravde. Budapešť, 2. júna. — Ako oznamuje dnešný „Mai Nap”, bol v pondelok bývalý minister Benyiczky zatknutý a uväznený a bude proti nemu zahájené súdné pokračovanie pre urážku ríšskeho správcu a pre nedovolené sdelenie záležitosti Somogyiho a Bacsóva cestou tlače. Nedeľňajšie číslo „Az Ujság”-<u bolo zhabané a proti redaktorovi sa trestne zakročí. Budapešť, 2. júna. — O afére Benyiczkého vydala MTI. toto oficielné komuniké: Príslušné vládné úrady urobily hneď všetky opatrenia, aby bol potrestaný pisateľ článku, uverejneného 31. mája v časopise „Az Ujság” s nadpisom „Výpoveď Benyiczkého o zavraždení Somogyiho”, lebo obsah článku bol zrejme tendenčný a naprosto vymyslený a vzbudzuje všeobecne veľké pohoršenie. Proti Benyiczkému bolo zahájené trestné pokračovanie pre prečin krivého obvinenia, pre urážku ríšskeho správcu a pre porušenie úradného tajomstva a proti časopisu „Az Ujság” pre prečin uverejnenia nedovolenej zprávy. Proti včerajším súkromným zprávám nech je konštatované, že včerajšie zatknutie Benyiczkého nesúvisí s článkom, uverejnenom v „Az Ujság”-u, Benyiczky bol vzatý do väzby, lebo si má odbyt’ trest väzenia 14 dní, ku ktorému bol svojho času odsúdený pre pomluvu bývalého ministra honvédov Streitera. Proti konfederácii politiku smlúv. Myšlienka dunajskej konfederácie vyskytla sa ma konci vojny v dohodových štátoch a jej vlastnými autormi boly kruhy, ktoré neboly prosté sympatií voči häbsburgskej dynastii, ktoré boly zamilované do viedenských spoločenských salónov, alebo ktoré boly intaresované na onej hospodárskej organizácií, aká tu bola za starého režimu a akú dúfaly udržať, ak udrží sa politický rámec mocnářstva. Dunajská konfederácia mala byť akýmsi kompromisom medzi Rakúsko-Uhorskom starého štýlu a medza neistou budúcnosťou mala zachytiť rozbehnuté kolesá osudu. Rozumie sa, že autorstvo toto a reakčné nádeje, ktoré sa k nemu upínaly, samy o sebe by ešte nestačily usvedčiť koncepciu dunajskej konfederácie z nesprávnosti. Náš minister zahraničia odmietol myšlienku dunajískej konfederácie pádnym dôvodom. Poukázal na to, že žiadny zo zúčastnených štátov si jej neželá. To je ovšem — aspoň politicky — protidôvod, ktorý stačí už, aby vec vypadla z vážnej politickej diskusie o aktualitách. Dunajskej konfederácie si neželáme my. a to, i keď odhliadneme od dôvodov politických, preto by sme v prvom rade boli ■postihnutí bremenom, ktoré by z tejto koncepcie vyplynulo pre zúčastnené štáty tejto konfederácie na prospech Viedne. Preindustrializované Rakúsko s preindmtriiaMzovanou Viedňou cítili by sme na chrbte v prvom rade my, ktorí sme tiež viac než saturovaní priemyselne. Juhoslávia a Rumunsko necítia potreby konfederácie, lebo pre oba tieto štáty otázky podunajské sú iba časťou a nie najvýznamnejšou, ich aktuálnych problémov. Tieto oba štáty môžu podunajským problémom venovať len toľko svojej energie, koľko s ich vlastného hľadiska a záujmu sa im javí účelné, nie koľko by na nich vyžadoval nejaký vyšší „podunajský” celok. To platí tým viac o Poľsku. Maďarskú bráni prilnúť k myšlienke podunajskej konfederácie dnes hlavne ešte jeho zavilé nepriateľstvo k súsedom; ale, i keby sa Maďarsko vyprostilo v blízkej budúcnosti z objíatia tejto hydry nenávisti, ktorá tak sožiera jeho politické sily, dunajská konfederácia bude sotva východiskom jeho orientácie k súsedom. Maďarsko, resignujúc na svoje iredentistické sklony, zostane vždy ešte žiarlivé na svoju samostatnosť a dunajská konfederácia znamenala by nutne istú obeť na politickej samostatnosti. Dunajiskú konfederáciu prijalo by snáď ešte najradšej Rakúsko, resp. niektoré jeho kruhy, ale am pre Rakúsko nie je táto koncepcia jediným možným riešením jeho budúcnosti Keď nie je teda konfederácia životmým želaním a nutnosťou žiadneho z oných článkov, ktoré by ju malý skladať, nie je politicky aktuálna. Nie je aktuálna tým skôr, že neexistuje ani nijaká vnútorná moc, ktorá by konfederáciu1 chcela a mohla podunajským Štátom nadiktovať. Ale vedľa tohoto aktuálne politického argumentu možno uviesť proti myšlienke konfederácie aj argument rýdze vecný: konfederácia — hoci by mala slúžiť účelom hospodárskym1 a hoci by sa i podarilo 'vyradiť pre jej tvorenie všetky elementy iné, dynastioko-nacionálné, triedné atď. potrebovala by nutne istú ústavu pospolitosti svojich zúčastnených štátov. Nielen spolkový štát, aj spolok štátov musí mať svoju chartu. A takáto ústavná pospolitosť je pre konfederáciu majetkom, ktorý všetci jej členovia musia hájiť voči celému ostatnému svetu. Možno si ťažko predstaviť, že by ochota dnešných stúpencov dunajskej konfe-deráde v Rakúsku išla tak ďaleko, že by na pr. pre myšlienku spoločného záujmu boli ochotní posielať svojich spolkových vojakov na rumunské hranice v prípade nebezpečenstva z Ruiska, alebo že by trebárs republika poľská chcela pomáhať Juhoslávii na hranidach albánskych v prípade potreby. Tak intenzívna pospolitosť záujmu neexistuje, äby sa cítila potreba takého sebaobetovania — ale konfederácia bez tejto dávky sebaobetovania by zostala kusom papieru. Možno povedať, že myšlienka konfederácie, je pozostatkom starého sveta, ktorý mal rád takéto deduktívné methody politického tvorenia: urobiť celok z nesúrodých častíc a do neho vtesnávať život ako na Prokrustovo lože tak dlho, kým život nevzkypäl a neodhodil svojich Prokrustov. Moderné politické tvorenie však sa priznáva k methods induktívnej : vychádza od častíc, sleduje ich súbežné záujmy a buduje len na nich, zdola a len čo práve na nich zbudovať možno. Vyššie jednoty môžu pri ňom len rast’ z prirodzených základov, nemôžu však byť sostrojované shora. Pre podunajské štáty vyplýva ako aktuale z tejto modernej dobovej atmosféry príkaz, shľadávať stále živé svoje vzťahy a krok za krokom riešiť konkrétné prípady vzájomnosti. To znamená nie konfederáciu, ale intenzívnu politiku špeciálnych smlúv. Proti komunistickým vyzvedačom v© Francúzsku. Marseilles, 2. júna. — Polícia urobila náhle prehliadky v bytoch komunistických predákov a našla niekoľko kilogramov protimilitaristických letákov a brožúr. Okrem toho zachytila list z Toulonu, ktorý podával presné informácie o odchode vojska a o válečnom materiále, zasielanom do Marokka. Stopy pátrania vedú do Casablanky, kde boli pred niekoľkými dňami zatknutí traja komuni-sti. Jeden zo zatknutých hral vynikajúcu rolu v obchodných kruhoch francúzskych. Je veľmi dobre situovaný ako zástupca istého veľkého parížskeho domu. Hnutie má ráz výzvedný a všeobecne propagačný. Delegáti komunistickej strany dodávali vraj dosiaľ neznámou cestou náčelníkovi riffského vojska Abd el Krimovi tajné zprávy o situácii francúzskeho vojska a o válečnom materiále. Falošné zprávy © antisemitských výtržnostiach v Rumunsku. Bukarest’, 2. júna. — Dnešné poludňajšie časopisy priniesly fantastické chýry o antisemitských násilnostiach vo vlaku u Jassy, pri ktorých boly vraj dve židovské dievčatá vyhodené z jaohajúceho vlaku. Ministerstvo vnútra vyhlasuje, že dievčatá boly obeťou púhej nehody. Oficielně sa oznamuje, že vláda bude stíhať rozširovateľov falošných zpráv. Sowlefské Rusko chce zaplatiť cárske dlžoby Anglicku? Ako sa oznamuje z Londýna, sovietský zástupca v Londýne Rakovski zaslal anglicko-ruskej rozhódčej komisii list, v ktorom oznamuje, že sovietska vláda je ochotná zaplatiť Anglicku cárske dlžoby pod tou podmienkou, že anglickí kapitalisti napomôžu pri konsolidádi hospodárskych pomerov v Rusku. JOZEF RÁKOä: Zájazdy slovenských učiteľov do Čiech. Ľúbi sa nám iba to, čo sme vMeHij v čom sme sa kochali, čo vyvábilo z nás láskavý úsmev duševných dojmov. Milujeme iba toho, koho poznáme, a to pre jeho krásu, alebo pre krásu jeho neobyčajných dobrých vlastností. Čitateľ slov. vlastivedy zažije radosti pri čítaní, ale radosť je len dočasná, krátka trvajúca a zmizne sťa hmla po východe! slnka. Ale kto číta z tej najkrajšej knihy — z prírody, obrazy tieto zostanú mu v pamäti na veky. To skúmanie prírodných obrazov má byť dokonalé? o~ brazy tieto sú tak dokonalé, že upútajú celú našu pozornosť. Akiste tak smýšľajú aj patričné úrady, keď dávajú príležitosť učiteľom a roľníkom, aby; poznali krásu Slovenska, vyspelosť kultúrneho života v Čechách, rozumné hospodárenie na historických krajinách. Tohoročná výstava v Prahe je obrazom rozumného hospodárenia našich! bratov Čechov, dôkazom vyspelosti priemyslu v Čechách. Skúmavé oko utvorí si jasný, do pamäti sa vryjúci obraz hospodárskych a priemyselných pomerov v Čechách a uzatvorí mienku, že my, Slováci, ďaleko stojíme v tomto ohľade? za bratmi Čechmi. Hoci naše Slovenska’ je poľnohospodárskou perifériou východnej čiastky republiky, nemôže preukázať to, čo Česko, ktoré je priemysel-, nou čiastkou republiky. Roľníci, zúčastnivší sa tejto výstavy, tak Slováci, ako,, aj Maďari, s radostnou tvárou- obzerali plody šikovnosti a rozumného počínania!. Čechov. Naši lojálni a k republike verní roľníci akiste nedopustia smiešnych výrazov o Čechoch, ktorých poznali len 2 maďarského dejepisu a mali o nich chybný obraz. Poznali ich ako zbojníkovi, rabovavšich na Slovensku, pod vedeními Jiskru. Tešíme sa, že dojmy a skutočnosť ostávajú v pamäti obyčajne doži-, votne. Naši Maďari presvedčili sa, že(. Česi nie len hrať znajú, ako si to nie-; ktorí ešte aj dnes predstavujú. Hospo^ dárske exkurzy sú zase živými obrazmi moderného hospodárenia, ktorému tncuj ši roľníci neveria, lebo: „Knihu napísal pán a lepšie je to, čo robil môj otec”ľ Poznanie poľnohosp. kultúry v Čechách), má veľký význam pre naše roľníctvo a preto nezhreší min. poľnohospodárstva, keď na hospod, zájazdy venuje niekoľko tisíc Kčs. 'ivhľ; Druhá, so svetlom lásky a vzdelanosti chodiaca, v tme svietiaca skupina rol-; níctva, roľníci na kultúrnom poli náro-’ da získali si ešte viac. Poznali svojich! bratov-kolegov, tých, ktorí nám podá® bratskú ruku k spoločnej práci, ktorí! nás vypomohli, ktorým máme ďákovaťj že naša kultúrna práca na Slovensku j es tam, na tom prvom stupni. Áno, nai! prvom stupni, lebo boli sme v priepasti* v ktorej polopohrabaní pozerali sme nad seba a v priepasti po kútoch. Nad nami sa „blýskalo, hromy divo bily”. V priepasti zase pozerali sme na malú iskierku duševného života, čakali sme, kedy;; zhasne. Ale: „ ... hej, rodinka milá, hodina odbila, žije Matka Sláva1!” 'Áno, žije. Nad Tatrami sa už neblýská, iskierka’ ducha slavianského vynesená bola z prie-j pasti a na vzduchu plným kyslíkom rozžala sa a je ohňom ducha slavianského, je ohňom vzájomnej lásky k vlasti a k’ národu československému. Nebyť bratskej pomoci, naše školstvo' ešte dlho po prevrate bolo by ozdobené vlasteneckým duchom maďarským. Boli sme odchovanci najlepších a najlepšie platených vlastencov maďarských, ktorým sa tu dobre darilo a koho dar sviedol, ten sa stal maďarským vlastencom. Pocítil nenávisť proti Slavianom, viedla