Slovenský Východ, september 1925 (VII/197-221)

1925-09-01 / No. 197

2, strana,_______________________________________________SLOVENSKÝ VÝCHOD____________________________________1. septembra 192j. K aždý rozhovor, ba i len okamžikové stretnutie sa, posobí neestetický, kecľ vanie z úsl nepríjemný zápach. Tento nepríjemný zápach z úst pochádza niekedy zo zlého trávenia, najčastejšou však príčinou jeho je zanedbaná ústna dutina. Vyplachujme si vtedy ústa Odolom. O d o 1 o m docielime podivuhodného osvieženia Ú3t. O d o 1 vniká do všetkých i do najmenších záhybkov sliznice a ničí eš^e dlho po použiti kvasivé a hnilobné processy. Tento ojedinelý účinok učinil O d o 1 tým, čím je dnes pre celý kultur* nv svet; je dokázané, že je najlepším prostriedkom k opatrovaniu zubov i úst Francúzske neúspechy v Sýrii. Paríž, 31. augusta. — „Chicago Tribune” prináša zprávu z Jeruzalema, že vraj Drúzovia dobyli francúzsku pevnosť Suejdu. Posádka sa dlho hrdinné bránila presile. Pamätná eä@ska na rodnom dome Massoliniho. R í m, 31. augusta. — V mestečku Predappio bola dnes odhalená pamätná doska ministerskému predsedovi Mussolinimu na jeho rodnom domčeku. Infeejristícká prednáška grófa Apponyiho. B u d a p e š ť, 31. augusta. — Do Budapešti prišla americká 20členová spoločnosť spisovateľov, publicistov a profesorov, ktorí študujú pomery v strednej Europe. V spoločnosti zahraničných politikov držal im gróf Apponyi prednášku, v ktorej dokazoval, že vyššie ohľady neodôvodňovaly rozkúskovanie Maďarska a sostavenie troch nových susedných štátov. Odhalenie pomníka Alfonzovi Šťastnému. štěkna, 30. augusta. — Dnes bol odhalený pomník Alfonzovi šťastnému, tvorcovi sedliackej strany v Čechách. Ačkoľvek počasie bolo veľmi zlé, predsa zúčastnil sa dav zemedelského ľudu juhočeského. Slávnosti sa zúčastnil ministerský predseda švehla, minister zemědělstva dr. Hodža, predseda senátu Donát, iní zástupcovia rôznych úradov a strán a členovia rodiny. Hostia boli u radnice uvítaní mestským zastupiteľstvom, kde ministerský predseda poďakoval za uvítanie a sľúbil pomoc postihnutým živelnými katastrofami, ktoré narobily mnoho škôd na českom juhu. Pri spoločnom obede ministerský predseda prehovoril o význame Alfonza Šťastného. Rakúski bankoví úradníci na pomoc francúzskym kolegom. Paríž, 31. augusta. — časopis „Liberté” oznamuje, že sekretariát Sväzu FrankO'ipanielska ofenzíva v Maroku. Abd ei Krim utiekol! M e 1 i 11 a, 31. augusta. — Bombardovaním opevnenia na pobreží, ktoré je v moci rifskýoh Kabylov boly vraj dve poschodia podzemných úkuytov znivočené. Abd-el-Kľim vraj ušiel do hôr. Francúzske oddiele postupujú za priaznivých podmienok. Zo západnej časti frontu hlási sa silná činnosť španielskeho telectva. Prestýž Abd-el-Krima so dňa na deň klesá následkom únavy jeho prívržencov a následkom ztrát i nedostatku potravín. Voľby a republikánska strana na Podkarp. Rusi. J. — Bratislava, 31. aug. Ostravská „Morgenzeitung” priniesla vo svojom čísle zo dňa 29. t. m. zprávu, že minister dr. Milan Hodža pripravuje na Podkarp. Rusi 3 agrárne strany a to stranu republikánsku, stranu obščenstva dra Štefana' a maďarskú poľnohospodársku stranu pod vodcovstvom iného maďarského politika. Tesne pred voľbami vraj sa tieto strany spoja a utvoria jedinú spoločnú kandidátku, na čele s drom Augustínom Štefanom, na druhom mieste hlavným slúžnym v Užhorode drom Králikom a na treťom mieste poľnohospodárom ščereckym. Táto zpráva je podľa našich informácií celkom bezpodstatná. Ako sa nám z dobre informovaných kruhov oznamuje, nepomýšľa republikánska strana poľnohospodárska na spojenie s menovanými stranami. Rovnako ohľadom kandidátov sú uvedené údaje nesprávné. V úvahu môžu prísť ako kandidát na prvé miesto poslanec dr. K a m i n s k ý, na druhé miesto potom považuje sa za najvhodnejšieho kandidáta vodca štátnych zamestnancov dr. H r b e k a ako ďalší kandidát by mohol prísť v úvahu ešte inž. S trip s k i j, riaditeľ štátnych lesov v Buštine. že zpráva „Morgenzeitung”-u spočíva na kombinácií, vysvitá ostatne už z toho, že- o definitívnom ustanovení kandidátov nemôže byť ešte reči, pretože župné výbory strany republikánskej navrhnú kandidátky samostatné a konečné rozhodnutie bude v ústrednom výboru republikánskej strany v Prahe. a ministerský radca Wengler z Karlsruhe so svojou manželkou. Všetci traja spadli do vody, pri čom obaja mužovia sa utopili. Pani Wenglerová sa však zachránila. UšsnySie rybárskej bárky. Paríž, 31. augusta. — Z Penpignanu v juhovýchodnom Francúzsku sa oznamuje, že rybárska ľoďka, na ktorej sa vracalo 20 osôb z dedinskej slávnosti, sa prevrhla a 19 osôb sa utopilo. tfeľký požiar v Japonsku. Nagasaki, 31. augusta. — Obrovským požiarom bola znivočená tunajšia univerzitná nemocnica a budovy lekárskej fakulty, škoda odhaduje sa na miliony yenov, rakúskych bankových úradníkov odovzdal v prospech . stávku j úeieh bankových úradníkov francúzskych 50.000 fr. Kalaslrófa ppľsk&ia vojenského lietadla. Katovice, 31. augusta. — Podľa zpráv z Olkusze v dombrovskom revíri srútilo sa tam s veľkej výšky vojenské lietadlo. Pozorovateľ a pilot boli zabití. Železničné nešťastie v Nemecku šťastiu. Nákladný automobil s vlečným vozom bol prejdený D-vlakom Berlín— Horné Sliezsko. Jedna osoba bola usmrtená, jedna ťažko a niekoľko ľahko ranených. Prlelrž mračien nad Berlínom a okolím. Podkarpatská Rys. (Vlastné zprávy „Slovenského Východu”.) Do školy. Nastáva čas, kedy zarachotia zámky Školských budov a otvárajú sa brány, aby žiactvo a učiteľstvo zaujali miesta svoje; tí v laviciach, oni za katedrou. Rodičia prichystávajú detí už pred týždňom, dávajú pokyny, napomínajú: „Synu, len sa uč, aby sme sa nezklamali v tebe, v svojej nádejí!” — Syn, dcéra odchádzajú- veselo z dediny, ta do mesta, mysliac si: „áno, budeme sa učiť, dobre učiť!” Už sa pohne z dvora i záprah, naložený batohmi k nádražiu. Deti lúčia sa s rodičmi, príbuznými a priateľmi. Matka pokyvuje, dávajúc „s Bohom!” Otec odprevadí ich až do mesta. Alejou vedie cesta k nádražiu. Je jasné, teplé ráno. Ľahký vánok ochladzuje horké slzy, roniace sa zrumenými líčkami detí. Papršleky slnca podpaľujú slzu tráv — rosy — a ona hrá si v - barvách duhy. Nad hlavou idúcich ševelí rad košatých líp, odriekavajúc svoju raňajšiu melódiu. V úžľabí silného konára v prázdnom hniezde sedí žltá žlna, vyspevujúc chválospev, že veď, mláďatá jej už odlietly. Ta na lúke ozýva sa i svrčok svojím „dobré utro”. U konca alejí tečie potok, cez ktorý preložené je úzke brvno k prechodu. Tu neďaleko s briežka nachyľuje sa k hľadir.e vody dlhonohý bocian a načrieva si, je už po raňajkách. Pod mostkom hlasité spadá voda a tvorí biely fľak „letného snehu”, peny. Tam u stráni hajno strakatých stád sa popásává, hen zas hajno bielych oviec si podskakuje, tešiac sa z dobrej paše. Na strnisko práve do-Vratislav, 31. augusta. — Na trati Berlín—Vratislav došlo k veľkému neletuje posledný kŕdeľ husí. Za dedinou pasáci si nótia: „Přijdi ty Janíčko...” Vlak došiel, vysadali sme. Otec sadol si k súsedovi, shovárali sa, či však vieš o čom? O ško’e. Betka si našla tiež kamarátku, len ja stojím u obloka. Lepšie by bolo v samote, som jej milovníkom! Myslím, ale o čom ? Iste, len o škole. Vlak jachá, dedina mi uniká, som zahrúžený, či i tam tak bude? Nie? Aká premena?! Namiesto tichej dediny bude ti veselý až divý ruch mesta. Tu chatrče, tam poschodové paláce. Tu chudoba, tam prepych a nádhera. Tu národný kroj, tam najnovšia móda. Moja malá izbietka zmení sa vo veľkú sieň — spálňu internátu. Známe mi tváre vymenia sa na neznáme. Láskavý pohľad otca, matky prejde v prísny pohľad učiteľa-profesora a neúprimných spolužiakov. Voľnosť v našom sade, plnom čarokrásnym ovocím, sloboda v pochúťke stane sa — tu v škole — príkazom: „Nesmieš, nie je tvoje!” Rumenné líce sestry a plná tvár silného šuhaja-brata nastúpi pudrovaná tvár parfinovanej prostitútky a zvrhlá podoba znemravnelého muža. Bobuľu sladko zamatového hrozna iste nahradí mi trpká bobuľka trňky. Jasennú aster, plnú georginiu, vonný kvet pozde kvitnúceho agátu —- v jej záhrade — tmavomodrú barvu bystrických slivák, červené, umelé líce guľatého jabĺčka ktože... čože... nahradí? Kvety mi urobí sestrička z jemného papieru, barvy si však kúpim, lebo bez bariev niet umelca! Ty večná zeleň neha milenky — symbolu nádeje, nahradíš sa iste ihličným smrekom pred Berlín, 31. augusta. — Za prietrže mračien, ktorá postihla včera Berlín a okolie, prevrátila sa na SohwHlovskom jazere plachetná loďka, v ktorej boli riaditeľ ríšskych železníc dr. Kroeling Oblokom môjho stánku! Dobrú a chutnú stravu, čisté mlieko zamení mi „kmínová polievka”, zdravé zemiaky nahradia „zmrzlé”. Chutný domáci chlieb, čierný, ale hodný ku3, vymení sa za kyslý, malý kúštik ľahkého pekárskeho, čistý a ľahký vzduch krásneho polia zmení sa na n^priezračné, plynmi páchnucie, špatné ovzdušie. Ryčaj mláťačiek napodobní aspoň do poly stroj „hlavného drevorubača”. Voľný môj pohyb sa však nenáhradí, ba, sa obmedzí na minimum. Chceš, nechceš, musíš ostať tým „knihožrútom”. Dobre. Nuž, len aby aj iní aspoň ich čítali, nie ešte ich jesť! Tam v dedine toľko alkoholikov, tu už i niekoľko abstinentov. Tam toľkí neuvědomělí, tu už málo zo všetkého znajú. Tam násilie v malom, tu už vo veľkom ho znajú. V dedine žije jeden pre druhého, v meste jeden z druhého. Tam viac dobrého, tu viacej zlého najdeš. Tam svet hlúpy, tu však múdry. Tam sedliaci a tu páni. Tam práca, tu lenivosť. Tam povinnosť, tu práva. Tam bieda, tu život. Tam otvorenosť, tu prefíkanosť. Tam sebazaprenie, tu nenávisť. Tam technika, tu veda. Tam skutky, tu prázdne heslá. A Čo ešte všetko iné? — Môžeš si pomôcť? Áno! Do školy! Tu je tá smernica, kde protivy sa vyrovnajú, kde sa podáva takt príjemného súladu. Ako príjemné je piť z čerstvého horského pramienka? Ako príjemné je však čerpať zo studne nevyzpytateľnej tajností sveta? Krásne je svet znať, krajšie je seba poznať! Krásné je duchom mohutneť, krajšie je iných vzdelávať! Krásné je šťastným byť, krajšie „svojUžhorod, 31. augusta. Kresťansko'sociálma strana lúdi v ostatnom čase do svojej strany aj židov. Predsedajúci Palkovič na schôdzi výboru strany pripomenul, že židia majú v sebe veľkú hmotnú a mravnú silu a že sa už prispôsobili kresťanským mravom. Preto niet už žiadna príčina, prečo by nemohli vstúpiť do kresť. soc. strany, kde od nich nikto nebude požadovať, aby sa dali pokrstiť, ale len to, aby prispeli k rozšíreniu kresťanskej myšlienky. Táto reč — iste pekná na pohľad — nebude mať na Podkarp. Rusi žiadný výsledok, lebo so strany židov sa tieto námluvy všeobecne odsudzujú. V tom smysle píše aj podkarpatoruská liberálna maďarská tlač. Posledné krupobitie a dlho trvajúce dážde pôsobily na užhorodské vinice veľmi zhubne. Z toho dôvodu zamýšľajú majitelia viníc dožadovať sa odsunutia platenia daní a prípadne aj štátnej pôžičky. Bolo ujednané, že tým cieľom bude vyslaná deputácia k prezidentovi hlavného finančného riaditeľstva v Užhorode. sky” hovoriť! Krásne je svetu spievať, krajšie rodu sa zachovať! Krásne je boriť sa, krajšie iným pomáhať! Krásné je milým synom byť, krajšie dobrým otcom byť! Krásny je mladých vzájomný pohľad, krajší starých ďaleký rozhľad! Krásné je na hviezdňatú oblohu sa dívať, krajšie na slnca jas sa podívať! Milé je v náručí matky odpočívať, milšie lásku detinskú požívať! Milé je kvietok pestovať, milšie milým ho podávať! Milé je na trávniku v tôni sedávať, milšie láskou milej sa napájať! Milé je pole obrábať, milšie v škole sedávať! Milé je siať, milšie žať! ó, jako krásne žiť! Vychovať sa, vzdelávať sa, nech je prvým naším heslom'! Vlak zastane, vystúpime. Sme v meste. Znova oživlo študentstvom. Zas ťa mám v mysli, dedina. Zabudnúť sa mi azda už nedáš. Jako rád ťa každý spomína. Nesmúťte: breza, lieska ani kalina, zaspievajte: drozd, kos i hrdlička, nateraz za rok „do videnia!” Potôčik vždy mi prines odkaz milých: „Zdravá je naša rodina!” Pramienkom nech je nám kniha, škola, knihou života! Do práce Bratia a Sestry, pripravme sa svědomitě na zvolenú si dráhu! „Slovan len na svojom seje i žne len na svojom!” Naša je česť, naša i budúcnosť. Však svety nám závidět! majú. Zajtra iste ozve sa vznešený hlahol zvona a v chrámoch vyznie z úst studentstva prosebné: „Veni Sancte Spiritus ...”, prosiac o dar Ducha Svätého od Všemohúceho k šťastlivému počiatku u zdarnému koncu svojej namáhavej práci. —-ný.