Slovenský Východ, október 1925 (VII/222-247)

1925-10-01 / No. 222

SPWIISDIVKHOD Ročník VII. Cis. 222. V Košiciach, vo štvrtok !. októbra 1925. Za 60 hal. Juriga proti Häinkovi. Poslanec Hlinka, vodca ľudovej stranj vytýčil politické heslo svojej strany „všetko, alebo nič”. Neni však mysliteľ­né, že by toto heslo bolo inšie, ako pred­volebný efekt, ktorý má účinkovať na voličstvo a ktorý sa dá zameniť iným, akonáhle vykoná svoje poslanie. Váž­nym politickým programom Hlinkové heslo byť nemôže; lebo heslo „'buď ale­bo” môže dať si iba ten, kto chce risko­vať všetko, alebo ten, kto ide ako rovný do boja, ktorý má možnosť potrieť svoj­ho protivníka. Ale ľudová strana nemô­že predsa, í v tom prípade, keby dosiah­la na Slovensku absolutnu väčšinu, po­staviť svoj maximálny politický pro­gram na bojiště parlamentné, lebo jej sila nie je primeraná k takémuto boji. Keď ale nie je výhľadu, že by ľudová strana mohla uskutočniť tento svoj po­­žiadavok cestou parlamentnou, je priro­dzené, že by sa musela dať na cestu ne­­parlamentnú, na cestu revolúcie, keby za každú cenu chcela docieliť „všetko”. O tom je však každý presvedčený, že re­volúciou by sa nič nedosiahlo a pomery na Slovensku by sa touto cestou vôbec nedaly upraviť. Keď teda napriek tomu­to hlása niekto tak bombastné politické heslo, je to len priznaním, že reálny jeho politický program nie je dostatočne silný a presvedčujúci, aby mohol byť uvedený do volebného boja. Prílišný politický radikalizmus Hlin­íkov, ktorý nemôže viesť k úspechu, hľa­dia zmierniť jeho politickí spolubojovní­ci. Tak druhý reprezentant ľudovej stra­ny, poslanec Juriga, zdôraznil vo svojej reči, prednesenej v Pezinku, že autonó­mia slovenská sa nemôže uskutočniť na­raz a prekotne, ale že nutno ju vybudo­vať s kroka na krok, postupne. Juriga odmieta revolúciu ako spôsob politického boja; revolúcia nie je vhodná, čo propa­gátor politických cieľov za dnešných po­merov. Výrok poslanca Jurigu je tým závažnejší, že padol na ľudovom shro­máždění strany, ktorú sám tam oficielně zastupoval. Stanovisko Jurigovo je úpl­ne protichodné politickému heslu Hlin­­kovmu. Naproti heslu „všetko, alebo nič”, stavia Juriga požiadavok postup­nej systematickej práce; namiesto bom­­bastného hesla revolúcie, heslo postup­ného vývoja evolúcie. Je otázkou, či Jurigovo prehlásenie stalo sa v dorozumení s vedením ľudo­vej strany a či stojí za nim celá ľudová strana. Je však isté, že znamená obrat v myslení popredných činiteľov ľudovej strany. Hlinkov radikalizmus má iste veľmi známe úzadie, v ktorom vystupuje ako spiritus rector maďarónsky duch ľudovej strany dr. Tuka. Lebo len ten môže hodiť na kocku záujmy Slovenska, •kto jazykom síce stará sa o ne a na vo­­mok sa mu ukazuje veľkým priateľom, srdcom a dušou je mu však nepriateľom. Proti radikalizmu v ľudovej strane, postavil sa celkom určite smer umierne­ných. Keby ľudová strana priklonila sa «umiernenému postupu Jurigovmu známe malo by to, že by musela zanechať dosa­­vadnú politiku negácie, a musela by na­stúpiť cestu tvorivosti, ako v politickom živote, tak aj v hospodárskom a kultúr­nom. Lebo jestli ľudová strana vážne si postaví za cieľ, postupné vybudovanie ■autonomie, tak si v prvom rade musí uvedomiť, že sa musia hľadať a položiť reálné základy tejto autonómia To sa dá však dosiahnuť iba konsolidačnou prá­cou po všetkých odvetviach štátnej sprá­vy a štátneho života. Ľudová strana so zmenením svojho dosavádneho postupu môže sa v mnohom pričiniť nielen k vy­budovaniu pokojného Slovenska, ale i k vybudovaniu celej republiky. Z Národného shromaidenia. Schôdza poslaneckej snemovne a senátu. Prah a, 30. septembra. — Poslane­cká snemovňa sišla sa dnes hneď dopo­ludnia a záhájila v plénu rozpočtovú de­batu. Celá debata bola rozdelená na po­­všechnú a podrobnú debatu. Podrobná debata bola rozvržená na politickú, fi­nančnú, kultúrnu a hospodársku. Z ne­meckých poslancov boli prítomní iba nemeckí soc. demokrati. Zprávodajca poslanec dr. S r d í n k o podal zprávu o rozpočte po stránke formálnej i vecnej a pojednal o všetkých vážnych výtkách, ktoré vo výborovej debate boly predne­sené. Jeho reč bola vedeckou prednáš­kou, do všetkých podrobností doložená číslicami a dokladmi. Jeho vývody pokú­šali sa nem. soc. demokrati prerušovať hlukom. Rečnícka lehota bola potom sta­novená tak, aby bola pre každý klub toľ­kokrát 12 minút, koľko má klub členov. Hneď potom bola zahájená povšechná debata, v ktorej prehovoril rad rečníkov a ktorá trvala až do 22. hod. Prah a, 30. septembra. — Senát mal dnes 2 schôdze. V prvej schôdzi bola rozdaná vládna predloha zákona, kto­rým sa odpúšťa prekážka platnosti nie­ktorých sňatkov. uzavretých pred du­chovnými cirkve čsl. a grécko-východnej v čase, dokiaľ títo duchovní nevyhovo­vali ešte platným zákonom a predpisom štátu. Potom odpovedal predseda D o­­n á t na dotaz senátora M a y e r-H a r­­t i n g a o akcii proti rozpusteniu sená­tu a konštatoval, že dotaz bol podaný len na podklade neúradných zpráv a že pri celej veci išlo o neoficielnú poradu zástupcov koalovaných strán ktorej sa aj predseda senátu kedykoľvek môže zú­častniť. Neišlo o žiadne veto minister­ského predsedu, ani t. zv. „Pätorky”, ale o usnesenie, ktoré bolo vnútornou vecou koalovaných strán a bolo nezávi­slé na uvážení celej politickej situácie. Potom schválil senát v prvom čítaní vládny návrh zákona o úprave obchod­ných stykov medzi československou re« pufolikou a Dánskom a v druhom čítaní niektoré predlohy, ktoré v ostatnej schô­dzi boly schválené v prvom čítaní. Po­tom bola prejednaná imunitná záležitosť senátora B o d n á r a pre rozširovanie zhabaného tlačiva a rozhodnuté, aby senátor Bodnár nebol vydaný. V druhej schôdzi bola prejednaná imunitná zále­žitosť senátora Ď u r č a n s k é h o, kto­rý je obvinený, že podvodným spôsobom vylákal peniaze pod zámienkou, že za ne zaopatrí pas do Ameriky. Senátor Ďur­­čanský veľmi podrobne vysvetlil, že sa nedopustil podvodu a žiadal, aby bol vy­daný, aby pred súdom mohol dokázať svoju nevinu. Potom prejednaná bola druhá "záležitosť senátora Bodnára pre prečin proti zákonu na ochranu republi­ky, ktorého sa dopustil rôznymi výrok­mi na verejných schôdzach. Oba sená­­torovia boli trestnému stíhaniu vydaní. Budúca schôdza bude zajtra. Víťazstvo pravice v anglickej strane robotníckej. Londýn, 30. septembra. — Celá anglická verejnosť s napjatím- skoro úzkostlivým očakávala rozhodnutie li­­verpolského s jazdu Labour party, ktoré prinieslo naprosté víťazstvo obhájcom demokratických princípov v socializme. So zadosťučinením sa konštatuje, že z celého počtu troch a jednej štvrtiny mi­liónov hlasov na s jazde zastúpených sú­stredilo ľavé krýdlo iba necelú jednu de­satinu. Jednanie n'ebolo nikdy búrlivé, ako sa predpovedalo, ale bolo veľmi ži­vé. Rečníci, podporujúci stanovisko ú­­stredného výkonného výboru strany, bo- Cičerin v Berlíne. Berlín, 30. septembra. — Sovieť­­ský komisár zahraničných vecí č i č e - r i n prišiel sem dnes v poludnie. Na je­ho počesť bola dnes večer hostina u mi­nistra zahraničných vecí dra Strese­­manna a zajtra bude hostina u ne­meckého ríšskeho kancelára dra Lu­the r a. Z časopisov upozorňuje najmä „8 Uh'r Abendblatt” nato, že čičerin navštívil Berlín nielen z dôvodov zdravotných, ale že táto návšteva ohľadom na blížiacu sa konferenciu v Locarne má byť výstra­hou Nemecku. Verbovanie Nemcov do vojska Kráma. Londýn, 30. septembra. — „Daily Mail” oznamuje zo štýrského Hraďca (Graz), že tam boli zatknutí 3 nemeckí dôstojníci, ktorí vstúpili do armády Abd el Krima a boli tam zadržaní preto, že nemali v poriadku svoje cestovné listi­ny časopis ďalej oznamuje, že regruto­­vanie nemeckých vojakov a dôstojníkov pre Abd el Krima prevádza istý neme­cký plukovník Bauer, usadený v Tan­­geri. Bauer má vraj v Mníchove veľkú verbovaciu kanceláriu. Painlevé na tenisové slávnosti do Nimes. Paríž, 30. septembra. — Z minister­ského prezídia sa úradne oznamuje: Mi­nisterský predseda Painlevé odíde v pia­tok do Nimes, juhofrancúzskeho rodiska Arnošta Denisa, kde bude v sobotu pred­sedať slávnosti odhalenia pomníku Ar­noštovi Denisovi. Ministerský predseda bude sprevádzaný ministrom spravodli­vosti Steegom, ministrom výučby De­­monziem a- šéfom kabinetu ministerské­ho prezídia Appellom. Ministerský predseda prehovorí na do­poludňajšej slávnosti pri odhalení po­mníka, minister Demonzie a českoslo­venský vyslanec dr. Osuský ma poludňaj­ším bankete, usporiadanom mestskou radou v Nimes. Medzinárodný sjazd miest v Paríži. List z kúpeľov. Karl. Vary, 30. septembra, Počasie chce teraz dľa všetkého nahradiť, čo v lete zameškalo: je tu veľmi pekná jaseň. Dôkazom*, že je ešte tu veselý kúpeľný život, môže byť aj, okolnosť, že v nedeľu prišiel aj chýrny náš hudobný skladateľ Oskar Nedbal na liečenie menšej choroby ľadvinovej. Už rá­no vidno jeho charakteristickú, «milú figúru, ako spolu s manželkou chodí k vode. Je vždy veselý, charmantný a sľúbil, že už v najbliž­šej dobe dá „Slov. Východu” dlhší interview, Žatým pozdravuje milé košické obecenstvo z celého srdca Keď človek ide do „Café Westend”, uvidí tam kus košického nočného života z predošlých dôb. Všade sú reklamy, že cigánsky primáš C s i r k e i Lajos koncertuje každý večer v ka­viarni „Westend”. A skutočne. — Tu sa pestu­je totiž skoro výhradne klassická hudba. Od­poludňajšie a večerné koncerty kúpeľného or­chestru sú každý deň veľmi dobre navštívené a reprezentujú kvalitatívne dokonalé umenie. Kto však má rád ľahšiu hudbu, ten ide do Westendu. Vraj nikto nezná ták dobre zahrať vedľa najmodernejších šlágrov aj dľa chuti každej národnosti, ako práve ten košický pri­máš a jeho košická „banda” Jeden tunajší pán sa pýtal, či je známo, že nepatrná rieka „Tepl” (dľa všetkého česká meno, znamená „teplá”, poneváč má násled­kom spojenia so žriedlami celý rok väčšiu tem­­paratúru) v roku 1870 zaplavila celé mesto. Kúpeľný hosť nato odpovedal, že to je tak, li hlučne aklamovaní. Do debaty zasia­hol aj McDonald, 1 mého popularita včerajším vystúpení i značne stúpla nielen v radoch robotníctva, ale aj v celej anglickej verejnosti. Anglická verejná mienka si oddýchla. Strach z triednej revolúcie, ktorou ko­munistickí agitátori neprestávali stra­šiť a ktorú predpovedali, úplne zmizol. Heslo o zničení priemyslu a kapitalizmu revolučnými methodami, ktorým časť ľavého krýd'la robotníckej strany ešte operuje, pokladá sa už len za púhe stran­­nícke heslo ako vlna drahoty tohoto roku v Karlových Varoch. V mesiaci júnu bola tu totiž taká dra­hota, že hostia utekali zo strachu, hlavne, keď mali menej šľachetné valuty. Nuž, tunaj­ší ľudia si z toho nič nerobili; v Karlových Varoch sa veselo stavia; asi 58 nových, viac­poschodových budov je tu videť v „statu na­­scendi” a všade dôkazy, že obecenstvo je tu veľmi bohaté. Ohromný peňažný obrat, renta­bilná práca, vkus, elegancia, automobily, toale­ty atď. A peniaze: to je Karlovárcom to najriiilšie. Všade berú radi peniaze, ale — zdvorilé. V obchodoch je zvykom, že predavač sa lúči slovami „Ďakujetp, do videnia, príďte skoro zase!” Aj babky, poverené mestskou radou dozorom a obsluhou nečíselných zdravotných búdkach, všade, aj v lesoch šikovne a nenápad­ne umiestnených, majú tento spôsob poďako­vania. Prosím, predstavte si, človek, ktorý ako Noe, nezná ešte účinok vody a musí naraz ne­chať spoločnosť «s výmluvou, že má vraj niečo dôležitého hovoriť tam a tam, musí však desať, ba jedenásťkrát denne .počúvať, že za ten obu­­lus zmienené babky mu hovoria: „Ďakujem, pekne pane, do videnia pane, príďte skoro za­se, pane!” To je radosť! V Karlových Varoch nevidno nič, čo by pô­sobilo špatné na nervy hostí. Tu žobrák, mr­­z&kje neznámy. Aj pohreby sa konajú v noci, totiž mŕtvoly sa vezú výhradne v noci do cin­torína a to po vedľajších cestách a tam sa po­staví katafalk. Cintorín leží ďaleko od mesta, ,tak ďaleko, že vraj v mestskej rade sa jedon .člen rady sťažoval dokonca, že následkom tej-Paríž, 30. septembra. — Na dnešnej plenárnej schôdzi medzinárodného sjaz­­du mest predsedal námestník starostu pražských mest Ľudevít Vaněk. Delegá­ti uctili povstaním pamiatku Léona Bourgeoisa a zaslali francúzskej vláde a rodine zosnulého sústraistné prejavy. .to vzdialenosti, pohreb v Karlových .Varoch vôbec nie je vraj žiadnou radosťou ... Maďar z Rumunska vykladá, že jeden vlád­ny žurnalista sedmohradiský, tiež Maďar, bol u príležitosti návštevy v Budapešti — zatknutý, Keď rumunské úrady o tom sa dozvěděly, vza­ly hneď jedného budapeštianskeho návštevníka do basy a daly to na vedomie maďarským úra­dom. Od tej doby vraj budapeštianska polícia hodne rešpektuje nedotknuteľnosť cudzích prí­slušníkov, aj keď nepíšu dľa chuti prebúdzajú­cich sa Turáncov... Dľa štatistiky má 50 % všetkých hostí žlčové choroby. Aj hudobní skladatelia trpia tým. Najnovšia methoda liečenia tejto choroby je — vedľa vody a slatinných obkladov — pôso­benie veselej nálady. Kto sa vraj zlobí, dosta­ne žlčovú chorobu. Dobrá nálada napokon zase túto vylieči. Nuž, to bude asi — mýlka. Pred­sa hudobník, skladateľ operetný, ten musí snáď byť vždy veselej nálady, alebo je už všet­ko — komédia na tomto svete ? Je tu teraz pravá sezóna koncertov a to až do konca tohoto týždňa. (Kúpeľný orchester má potom prázdniny.) Väčšie hotely majú už koncerty na rozlueku, ako aj tanečné zábavy narukujúcich novačkov. Odpoludňajšie kávové koncerty majú ráz t. zv. „Kaffeetratsch”-u; clamy^ niajú^ so sebou ručné práce a veselo ro­­bi a aj punčochy. Jedna dáma, keď sa jej pý­tali, že prečo robí ručnú prácu pri koncertu, odpovedala, že koncert vraj ju vôbec nevyru­šuje. Dámy pijú pri tom mlieko so suchá­­rom, akoje to predpísané pri liečbe a napokon — vyxajcia tucet cigariet..*

Next