Slovenský Východ, október 1925 (VII/222-247)
1925-10-01 / No. 222
SPWIISDIVKHOD Ročník VII. Cis. 222. V Košiciach, vo štvrtok !. októbra 1925. Za 60 hal. Juriga proti Häinkovi. Poslanec Hlinka, vodca ľudovej stranj vytýčil politické heslo svojej strany „všetko, alebo nič”. Neni však mysliteľné, že by toto heslo bolo inšie, ako predvolebný efekt, ktorý má účinkovať na voličstvo a ktorý sa dá zameniť iným, akonáhle vykoná svoje poslanie. Vážnym politickým programom Hlinkové heslo byť nemôže; lebo heslo „'buď alebo” môže dať si iba ten, kto chce riskovať všetko, alebo ten, kto ide ako rovný do boja, ktorý má možnosť potrieť svojho protivníka. Ale ľudová strana nemôže predsa, í v tom prípade, keby dosiahla na Slovensku absolutnu väčšinu, postaviť svoj maximálny politický program na bojiště parlamentné, lebo jej sila nie je primeraná k takémuto boji. Keď ale nie je výhľadu, že by ľudová strana mohla uskutočniť tento svoj požiadavok cestou parlamentnou, je prirodzené, že by sa musela dať na cestu neparlamentnú, na cestu revolúcie, keby za každú cenu chcela docieliť „všetko”. O tom je však každý presvedčený, že revolúciou by sa nič nedosiahlo a pomery na Slovensku by sa touto cestou vôbec nedaly upraviť. Keď teda napriek tomuto hlása niekto tak bombastné politické heslo, je to len priznaním, že reálny jeho politický program nie je dostatočne silný a presvedčujúci, aby mohol byť uvedený do volebného boja. Prílišný politický radikalizmus Hliníkov, ktorý nemôže viesť k úspechu, hľadia zmierniť jeho politickí spolubojovníci. Tak druhý reprezentant ľudovej strany, poslanec Juriga, zdôraznil vo svojej reči, prednesenej v Pezinku, že autonómia slovenská sa nemôže uskutočniť naraz a prekotne, ale že nutno ju vybudovať s kroka na krok, postupne. Juriga odmieta revolúciu ako spôsob politického boja; revolúcia nie je vhodná, čo propagátor politických cieľov za dnešných pomerov. Výrok poslanca Jurigu je tým závažnejší, že padol na ľudovom shromáždění strany, ktorú sám tam oficielně zastupoval. Stanovisko Jurigovo je úplne protichodné politickému heslu Hlinkovmu. Naproti heslu „všetko, alebo nič”, stavia Juriga požiadavok postupnej systematickej práce; namiesto bombastného hesla revolúcie, heslo postupného vývoja evolúcie. Je otázkou, či Jurigovo prehlásenie stalo sa v dorozumení s vedením ľudovej strany a či stojí za nim celá ľudová strana. Je však isté, že znamená obrat v myslení popredných činiteľov ľudovej strany. Hlinkov radikalizmus má iste veľmi známe úzadie, v ktorom vystupuje ako spiritus rector maďarónsky duch ľudovej strany dr. Tuka. Lebo len ten môže hodiť na kocku záujmy Slovenska, •kto jazykom síce stará sa o ne a na vomok sa mu ukazuje veľkým priateľom, srdcom a dušou je mu však nepriateľom. Proti radikalizmu v ľudovej strane, postavil sa celkom určite smer umiernených. Keby ľudová strana priklonila sa «umiernenému postupu Jurigovmu známe malo by to, že by musela zanechať dosavadnú politiku negácie, a musela by nastúpiť cestu tvorivosti, ako v politickom živote, tak aj v hospodárskom a kultúrnom. Lebo jestli ľudová strana vážne si postaví za cieľ, postupné vybudovanie ■autonomie, tak si v prvom rade musí uvedomiť, že sa musia hľadať a položiť reálné základy tejto autonómia To sa dá však dosiahnuť iba konsolidačnou prácou po všetkých odvetviach štátnej správy a štátneho života. Ľudová strana so zmenením svojho dosavádneho postupu môže sa v mnohom pričiniť nielen k vybudovaniu pokojného Slovenska, ale i k vybudovaniu celej republiky. Z Národného shromaidenia. Schôdza poslaneckej snemovne a senátu. Prah a, 30. septembra. — Poslanecká snemovňa sišla sa dnes hneď dopoludnia a záhájila v plénu rozpočtovú debatu. Celá debata bola rozdelená na povšechnú a podrobnú debatu. Podrobná debata bola rozvržená na politickú, finančnú, kultúrnu a hospodársku. Z nemeckých poslancov boli prítomní iba nemeckí soc. demokrati. Zprávodajca poslanec dr. S r d í n k o podal zprávu o rozpočte po stránke formálnej i vecnej a pojednal o všetkých vážnych výtkách, ktoré vo výborovej debate boly prednesené. Jeho reč bola vedeckou prednáškou, do všetkých podrobností doložená číslicami a dokladmi. Jeho vývody pokúšali sa nem. soc. demokrati prerušovať hlukom. Rečnícka lehota bola potom stanovená tak, aby bola pre každý klub toľkokrát 12 minút, koľko má klub členov. Hneď potom bola zahájená povšechná debata, v ktorej prehovoril rad rečníkov a ktorá trvala až do 22. hod. Prah a, 30. septembra. — Senát mal dnes 2 schôdze. V prvej schôdzi bola rozdaná vládna predloha zákona, ktorým sa odpúšťa prekážka platnosti niektorých sňatkov. uzavretých pred duchovnými cirkve čsl. a grécko-východnej v čase, dokiaľ títo duchovní nevyhovovali ešte platným zákonom a predpisom štátu. Potom odpovedal predseda D on á t na dotaz senátora M a y e r-H a rt i n g a o akcii proti rozpusteniu senátu a konštatoval, že dotaz bol podaný len na podklade neúradných zpráv a že pri celej veci išlo o neoficielnú poradu zástupcov koalovaných strán ktorej sa aj predseda senátu kedykoľvek môže zúčastniť. Neišlo o žiadne veto ministerského predsedu, ani t. zv. „Pätorky”, ale o usnesenie, ktoré bolo vnútornou vecou koalovaných strán a bolo nezávislé na uvážení celej politickej situácie. Potom schválil senát v prvom čítaní vládny návrh zákona o úprave obchodných stykov medzi československou re« pufolikou a Dánskom a v druhom čítaní niektoré predlohy, ktoré v ostatnej schôdzi boly schválené v prvom čítaní. Potom bola prejednaná imunitná záležitosť senátora B o d n á r a pre rozširovanie zhabaného tlačiva a rozhodnuté, aby senátor Bodnár nebol vydaný. V druhej schôdzi bola prejednaná imunitná záležitosť senátora Ď u r č a n s k é h o, ktorý je obvinený, že podvodným spôsobom vylákal peniaze pod zámienkou, že za ne zaopatrí pas do Ameriky. Senátor Ďurčanský veľmi podrobne vysvetlil, že sa nedopustil podvodu a žiadal, aby bol vydaný, aby pred súdom mohol dokázať svoju nevinu. Potom prejednaná bola druhá "záležitosť senátora Bodnára pre prečin proti zákonu na ochranu republiky, ktorého sa dopustil rôznymi výrokmi na verejných schôdzach. Oba senátorovia boli trestnému stíhaniu vydaní. Budúca schôdza bude zajtra. Víťazstvo pravice v anglickej strane robotníckej. Londýn, 30. septembra. — Celá anglická verejnosť s napjatím- skoro úzkostlivým očakávala rozhodnutie liverpolského s jazdu Labour party, ktoré prinieslo naprosté víťazstvo obhájcom demokratických princípov v socializme. So zadosťučinením sa konštatuje, že z celého počtu troch a jednej štvrtiny miliónov hlasov na s jazde zastúpených sústredilo ľavé krýdlo iba necelú jednu desatinu. Jednanie n'ebolo nikdy búrlivé, ako sa predpovedalo, ale bolo veľmi živé. Rečníci, podporujúci stanovisko ústredného výkonného výboru strany, bo- Cičerin v Berlíne. Berlín, 30. septembra. — Sovieťský komisár zahraničných vecí č i č e - r i n prišiel sem dnes v poludnie. Na jeho počesť bola dnes večer hostina u ministra zahraničných vecí dra Stresemanna a zajtra bude hostina u nemeckého ríšskeho kancelára dra Luthe r a. Z časopisov upozorňuje najmä „8 Uh'r Abendblatt” nato, že čičerin navštívil Berlín nielen z dôvodov zdravotných, ale že táto návšteva ohľadom na blížiacu sa konferenciu v Locarne má byť výstrahou Nemecku. Verbovanie Nemcov do vojska Kráma. Londýn, 30. septembra. — „Daily Mail” oznamuje zo štýrského Hraďca (Graz), že tam boli zatknutí 3 nemeckí dôstojníci, ktorí vstúpili do armády Abd el Krima a boli tam zadržaní preto, že nemali v poriadku svoje cestovné listiny časopis ďalej oznamuje, že regrutovanie nemeckých vojakov a dôstojníkov pre Abd el Krima prevádza istý nemecký plukovník Bauer, usadený v Tangeri. Bauer má vraj v Mníchove veľkú verbovaciu kanceláriu. Painlevé na tenisové slávnosti do Nimes. Paríž, 30. septembra. — Z ministerského prezídia sa úradne oznamuje: Ministerský predseda Painlevé odíde v piatok do Nimes, juhofrancúzskeho rodiska Arnošta Denisa, kde bude v sobotu predsedať slávnosti odhalenia pomníku Arnoštovi Denisovi. Ministerský predseda bude sprevádzaný ministrom spravodlivosti Steegom, ministrom výučby Demonziem a- šéfom kabinetu ministerského prezídia Appellom. Ministerský predseda prehovorí na dopoludňajšej slávnosti pri odhalení pomníka, minister Demonzie a československý vyslanec dr. Osuský ma poludňajším bankete, usporiadanom mestskou radou v Nimes. Medzinárodný sjazd miest v Paríži. List z kúpeľov. Karl. Vary, 30. septembra, Počasie chce teraz dľa všetkého nahradiť, čo v lete zameškalo: je tu veľmi pekná jaseň. Dôkazom*, že je ešte tu veselý kúpeľný život, môže byť aj, okolnosť, že v nedeľu prišiel aj chýrny náš hudobný skladateľ Oskar Nedbal na liečenie menšej choroby ľadvinovej. Už ráno vidno jeho charakteristickú, «milú figúru, ako spolu s manželkou chodí k vode. Je vždy veselý, charmantný a sľúbil, že už v najbližšej dobe dá „Slov. Východu” dlhší interview, Žatým pozdravuje milé košické obecenstvo z celého srdca Keď človek ide do „Café Westend”, uvidí tam kus košického nočného života z predošlých dôb. Všade sú reklamy, že cigánsky primáš C s i r k e i Lajos koncertuje každý večer v kaviarni „Westend”. A skutočne. — Tu sa pestuje totiž skoro výhradne klassická hudba. Odpoludňajšie a večerné koncerty kúpeľného orchestru sú každý deň veľmi dobre navštívené a reprezentujú kvalitatívne dokonalé umenie. Kto však má rád ľahšiu hudbu, ten ide do Westendu. Vraj nikto nezná ták dobre zahrať vedľa najmodernejších šlágrov aj dľa chuti každej národnosti, ako práve ten košický primáš a jeho košická „banda” Jeden tunajší pán sa pýtal, či je známo, že nepatrná rieka „Tepl” (dľa všetkého česká meno, znamená „teplá”, poneváč má následkom spojenia so žriedlami celý rok väčšiu temparatúru) v roku 1870 zaplavila celé mesto. Kúpeľný hosť nato odpovedal, že to je tak, li hlučne aklamovaní. Do debaty zasiahol aj McDonald, 1 mého popularita včerajším vystúpení i značne stúpla nielen v radoch robotníctva, ale aj v celej anglickej verejnosti. Anglická verejná mienka si oddýchla. Strach z triednej revolúcie, ktorou komunistickí agitátori neprestávali strašiť a ktorú predpovedali, úplne zmizol. Heslo o zničení priemyslu a kapitalizmu revolučnými methodami, ktorým časť ľavého krýd'la robotníckej strany ešte operuje, pokladá sa už len za púhe strannícke heslo ako vlna drahoty tohoto roku v Karlových Varoch. V mesiaci júnu bola tu totiž taká drahota, že hostia utekali zo strachu, hlavne, keď mali menej šľachetné valuty. Nuž, tunajší ľudia si z toho nič nerobili; v Karlových Varoch sa veselo stavia; asi 58 nových, viacposchodových budov je tu videť v „statu nascendi” a všade dôkazy, že obecenstvo je tu veľmi bohaté. Ohromný peňažný obrat, rentabilná práca, vkus, elegancia, automobily, toalety atď. A peniaze: to je Karlovárcom to najriiilšie. Všade berú radi peniaze, ale — zdvorilé. V obchodoch je zvykom, že predavač sa lúči slovami „Ďakujetp, do videnia, príďte skoro zase!” Aj babky, poverené mestskou radou dozorom a obsluhou nečíselných zdravotných búdkach, všade, aj v lesoch šikovne a nenápadne umiestnených, majú tento spôsob poďakovania. Prosím, predstavte si, človek, ktorý ako Noe, nezná ešte účinok vody a musí naraz nechať spoločnosť «s výmluvou, že má vraj niečo dôležitého hovoriť tam a tam, musí však desať, ba jedenásťkrát denne .počúvať, že za ten obulus zmienené babky mu hovoria: „Ďakujem, pekne pane, do videnia pane, príďte skoro zase, pane!” To je radosť! V Karlových Varoch nevidno nič, čo by pôsobilo špatné na nervy hostí. Tu žobrák, mrz&kje neznámy. Aj pohreby sa konajú v noci, totiž mŕtvoly sa vezú výhradne v noci do cintorína a to po vedľajších cestách a tam sa postaví katafalk. Cintorín leží ďaleko od mesta, ,tak ďaleko, že vraj v mestskej rade sa jedon .člen rady sťažoval dokonca, že následkom tej-Paríž, 30. septembra. — Na dnešnej plenárnej schôdzi medzinárodného sjazdu mest predsedal námestník starostu pražských mest Ľudevít Vaněk. Delegáti uctili povstaním pamiatku Léona Bourgeoisa a zaslali francúzskej vláde a rodine zosnulého sústraistné prejavy. .to vzdialenosti, pohreb v Karlových .Varoch vôbec nie je vraj žiadnou radosťou ... Maďar z Rumunska vykladá, že jeden vládny žurnalista sedmohradiský, tiež Maďar, bol u príležitosti návštevy v Budapešti — zatknutý, Keď rumunské úrady o tom sa dozvěděly, vzaly hneď jedného budapeštianskeho návštevníka do basy a daly to na vedomie maďarským úradom. Od tej doby vraj budapeštianska polícia hodne rešpektuje nedotknuteľnosť cudzích príslušníkov, aj keď nepíšu dľa chuti prebúdzajúcich sa Turáncov... Dľa štatistiky má 50 % všetkých hostí žlčové choroby. Aj hudobní skladatelia trpia tým. Najnovšia methoda liečenia tejto choroby je — vedľa vody a slatinných obkladov — pôsobenie veselej nálady. Kto sa vraj zlobí, dostane žlčovú chorobu. Dobrá nálada napokon zase túto vylieči. Nuž, to bude asi — mýlka. Predsa hudobník, skladateľ operetný, ten musí snáď byť vždy veselej nálady, alebo je už všetko — komédia na tomto svete ? Je tu teraz pravá sezóna koncertov a to až do konca tohoto týždňa. (Kúpeľný orchester má potom prázdniny.) Väčšie hotely majú už koncerty na rozlueku, ako aj tanečné zábavy narukujúcich novačkov. Odpoludňajšie kávové koncerty majú ráz t. zv. „Kaffeetratsch”-u; clamy^ niajú^ so sebou ručné práce a veselo robi a aj punčochy. Jedna dáma, keď sa jej pýtali, že prečo robí ručnú prácu pri koncertu, odpovedala, že koncert vraj ju vôbec nevyrušuje. Dámy pijú pri tom mlieko so suchárom, akoje to predpísané pri liečbe a napokon — vyxajcia tucet cigariet..*