Slovenský Východ, február 1926 (VIII/26-49)

1926-02-02 / No. 26

Ones zažíname náš nový román! SPVBttSHSKWD Bsčiíl Vili. Gís. 26. V Košiciach, v utorok 2. februára 1926. Za 60 bal Význam ľudákov. Košice, 1. februára. „Čeclioslovakische Korrespondenz” zaoberá Sa v poslednom čísle v dlhšom článku ľu­dovou stranou, a. píše: Vyzerá to dnes už tak, akoby pri posudzovaní „slovenského problé­mu” hlavné slovo malo len búchanie s dverami, ktoré naprosto znemožňuje akýkoľvek jasnej­ší prehľad sem spadajúcich momentov a pod­statných skutočností. Nutno predovšetkým roz­lišovať záujem celého národa od ašpirácií jed­notlivej , strany. Vodca ľudovcov, p. Hlinka, opakuje si veľmi vďačne a so známym už ge­stom formulu: „slovenským národom som ja! Alebo moja strana!” Všetko ostatné ako ne­verné ,sa zo spoločnosti národa vyhodí. Ako by sa len scvrklo to Slovensko, keby ho neprezentovala skutočne len ľudová stra­na, která so všetkými svojimi príslušníkmi hlasujúcimi na ňu, predstavuje len zlomok obyvateľstva! Zo 61 mandátov dosiahli ľa­dovci len 33, tedy len o málo viac, ako tretinu, čo odpovedá aj pomerom odovzdaných hlasov, lebo.z celkového počtu 1,425.288 k voľbe opráv­nených na ľudovcôv, hlasovalo len 489.027, kdežto na ostatné slovenské strany pripadlo 466.942 hlasov, pri čom netreba prehliadnuť ani skutočnosť, že väčšinu tých 198.010 ko­munistov tvoria tiež Slováci. Treba tedy len spočítať tieto hlasy, aby sa zistilo, že väčšina slovenského obyvateľstva je nie v tábore Pudovcov. Nehľadiac na to, že volebné výsledky nie sú žiadnymi fideikomisárnymi državami, keďže práve voličia säipi, obojho pohlavia’ a všet­kých. vekových stupňov, sú obvykle nerozhod­ní a je starou skúsenosťou, že vo volebných >zápasoch rozhodujú častejšie politicky indife­rentné elementy, a nie strannícky organizova­né. Jestliže by tedy -došlo dnes, alebo’ v blízkej budúcnosti k novej próbe, mal by práve pán Hlinka príležitosť poznať, ako málo musia bu­dovať a dôverovať politickí vodcovia stálostí svojich prívržencov. časť:.voličstva, ktorá nepřisahala na žiadoň program, hľadá si kandidátku, ktorej by ‘«odo­vzdala svoj hlas a dôveru, dľja okamihových nálad, osobných záujmov, alebo. aj hmotných očakávaní Ak sa zmení tedy nálada, očaká­vanie, alebo záujem ša neuspokojí, rozmarný zástup voličstva prísaha veľmi ľahko na iný program.. Bez preháňania mo|no povedať,. že i ľudová strana prestúpila už svoj kulminačný bod a že úplne ztratila, už svoju príťažlivosť a silu vzrastovo. , Treba však uznať, že ich* poslanecký klub s 23 poslancami predstavuje úctyhodný -par­lamentný organizmus a že jeho vstup do vlády znamenal by pre túto podstatný číselný vzrast. Dosiahla'by-týmto, koalícia vnútornej posily a. tým aj zvýšenie nosnosti a schopnosti akcio­vé i ? Nehľadiac na časté emočné potreby ve­dúcich činiteľov, zvlášť primadonské rozmary p. Hlinku, možno o tom vážne pochybovať- Bez. tak už kyprá kohézia bloku väčšiny mohla by sa potom sotva brať do ohľadu počtom, ktorý •vo veľmi častých prípadoch reprezentuje abso­lut n ú nutnosť. Vláda má v -parlamente 20-hlasovú väčšinu. Nie je to síce mnoho, ale predsa postačí, lebo s jednej Strany niet žiadnych predlôh, ktoré by vyžadovaly k svojmu prijatiu kvalifikovanú väčšinu a na druhej strane opozícia je zase omnoho heterogénmejšia, ako by sa mohlo po­čítať s tým, žeby v prípadnom hlasovaní zví­ťazila a vládu prevzala. Niet tedy skutočne žiadnej vážnejšej príčiny exponovať sa za vtiahnutie slovenskej, ľudovej strany do koalí­cii, ačkoľvek by to bolo len vítané, keby sa .jedna s vedúcich slovenských strán konečne už vymanila z istého zániku a prihlásila otvorene k spolupráci s ostatnými, konštruktívnymi sku­pinami. To však predpokladá nielen podstatný Obrat. strany od trvalej deštrukcie k plánovi­tej konštruktívnej práci, ale aj jej vodcov. Ľudová strana bola už jedenkrát’ podstatnou a zaiste nie nevlivnou a bezvýznamnou časťou väčšinového bloku. Dokázalo sa však čoskoro, že je to len neistý kantonist. Kde je tu zá­ruka, žeby obnovený pokus neviedol -k podob­ným poľutovaniahodným výsledkom? Ani jedná : stena. nemôže si zaručiť svoju trvanlivosť «politickým coelibátom, tým menej táto, voličstvo ktorej nie je ešte ani z ďaleka nadostač, hospodársky a kultúrne saturované, má, mnohé potreby, ktoré nie turbulentnosť, ale lén pochopená.utilitaristická politika môže uspokojiť; človekovi, pripadá, akoby sa značná časť príslušníkov ľudovej strany in politicis učila ešte len šľabikár. Dobre, len aby toto dôkladné názorné vyučovanie, aj malo dobrý úspech. . • .. ’ - . . . čakajme preto trpezlivé, kým sa strach v slovenskom .obyvateľstve,, čo sa týka ľu­dovej strany, ešte viac rozšíri a prehĺbi, tak­tika vodcov môže privodiť možno okamžité vonkajšie, efekty, nikdy však trvalé úspechy k prospechu národa a krajiny. Odročenie odzbrojovacej konferencie. Pravdepodobne len do 15. máfa. ČTK. Paríž, 1. februára. Podľa »práv ča­sopisov bolo zásadne rozhodnuté o odročení prí­pravnej odzbrojovacej konferencie, ktoré však vraj nebude dlhšie než do 15. mája. Generálny tajomník Spoločnosti národov, ktorý sa vrátil včera do Ženevy, berie so sebou v tomto smysle žiadosť, podpísanú väčšinou európskych členov Spoločnosti národov, najmä pak Belgickom, Francúzskom, španielskom, Talianskom a če­skoslovenskom. Anglicko si vyhradilo, že sa rozhodne neskôr. Pre odklad sú uvádzané na­sledujúce dôvody: 1. úprava vstupu Nemecka do Spoločnosti národov; 2. úprava pomeru Spo­ločnosti národov a sovietskeho Ruska, ktorý ako sa zdá, je na dobrej ceste; 3. pomer amerických delegátov k jednaniu; 4. úprava niektorých do­siaľ sporných otázok francúzsko-anglických. Rada Spoločnosti národov vraj sa však side — ako holo povodne určené, — dňa 8. marca. Pred novými voľbami v Rumunsku. V krajin® je silná «opozičná nálada. — Cftateé výzory liberálov. Jednotný front opozície. Re. B u k a r e š ť, 1. februára. Ako bolo uš oznámené, rozhodla vláda definitívne vypísat nové voľby na základe nového administratívne­ho zákona. Lehota volieb bola stanovená na dni od 17. do 20. februára. Verejnosť i tlač prijala toto vládne rozhodnutie s istým prekvapením nakoľko len počiatkom apríla mala skončiť le­hota vlády liberálov. Príznakom všeobecnej nálady v krajine je silná opozjčnosť, ktorá s ohľadom na slobodné voľby bude mať iste veľ­ký vplyv na výsledok volieb, takže výzory li­berálov sú veľmi chabé. Ráta sa, že liberáli vy­jdú z volieb, keď nie celkom porazení, predsa oslabení tak, že nebudú mať možnosť udržať vládu. Poneváč sa ráta, že liberáli napnú všet­ky sily a použijú administratívneho aparátu b svojej agitácii, je opozícia odhodlaná dojednať jednotný front, do ktorého by sa postavili i so­cialisti. Amerika ysšluie sa zaistiť swetowý mier«, Významný prejav prezidenta Coolidgea. — Pravdepodobný výber zástupcov na odzbrojovaciu konferenciu. A. Londýn; 1. februára.« Ako sa oznamuj t Z Washingtonu, ínal prezident Cóolidge na pol­ročnej «schôdzi rezortných šéfov význačný pre­jav, v ktorom v pyvom rade vyzdvihol, že me­dzinárodný súdny dvor je vážny nástroj k za­bezpečeniu svetového mieru a zdôraznil, že už dnes možno považovať, medzinárodné. styky Spojených štátov ako urovnané, takže stabili­ta svetového mieru napreduje š upevneniu. Menovite zahraničné pôžičky napomohly hospo­dárskemu ozdraveniu, takže hospodárske-fi­nančnou pomocou Ameriky možno očakávať zlepšenie sociálneho položenia eelého sveta-Dalej sa oznamuje, že zástupcami Ameriky v prípravnej komisii pre medzinárodnú konferen­ciu cieľom odzbrojenia budú pravdepodobne: americký vyslanec v Berne. Gibson, generál Harry Smith a admirál Hilary Jones. V kom­petentných politických kruhoch sa. súdi, že od­zbrojovacia konferencia bude sa zaoberať v pr­vom rade otázkami odzbrojenia na sucha a vo vzduchu, kým odzbrojenie na mori bude riešené na mimoriadnej konferencii námorných moc­ností, ktorá bude svolaná pravdepodobne zase do Washingtonu Nespokojnosť s výsledkami revolúcie v Rusku. £inovjevovš stúpenci sú prenasledovaní, lebo považujú položenie Ruska sa beznádejné. - Zatýkania a domové prehliadky na dennom poriadku. v. Varšava, 1. februára. Z Moskvy do­chádzajú zprávy, ktoré nasvedčujú, že v Rusku sa pociťuje všeobecná nespokojnosť a dokonca ozývajú sp ostré skeptické hlasy, ktoré zneva­žujú výsledky revolúcie. Tak tieto dni bolo v Petrohrade shromaždenie robotníkov, na kto­rom hovoril jedon z prívržencov Zinovjeva a otvorene vyhlásil, že terajšie politické a hospo­dárske pomery v sovietskom Rusku napredujú k novému bankrotu. Teraz po ôsmi rokoch re­volúcie ukazujú sa také výsledky, že nevie sa prečo vlastne bola revolúcia »robená. Podobné prejavy ozývajú sa so dňa na deň z rozličných strán, takže sú na denom poriadku, menovite v Petrohrade a Moskve, zatýkania a domové pre- Ma fašiangy. Advent je doba vážnych úvah, vianoč­né a novoročné sviatky sú dovŕšením tejto doby vnímania náboženského a akejsi slávnostnej nálady rodinnej. Zatc však fašiangy «nahradia dvojnásobne to, čo «sa po dobu skoro dvoch mesiacov za­krývalo a čo teraz vybuchne dvojná­sobnou náruživosťou. Toto ovšem -platí len pre naše dedinky, lebo v mestách je i v dobe adventu mnoho tých rôznych radovánok, nehovoriac ani o známom sylvestrovskoni večeru, ktorý ofici­elně zaháji dobu najbujnejších radová­nok. Zato i smrteľníci veľkomestskí hľa­dia dodať fašiangom aspoň tým, že ich oslavujú zvlášť horlivé, že na fašiangy usporiadajú rôzné veselé slávnosti, di­voké mumraje a maškarády. Veľko­mestské fašiangy majú svoju dávnu tra­díciu, boly oslavované už v stredoveku, hlavne univerzitným studentstvem, kto­ré považovalo fašiangy za vrchol sezón­nych slávností. ftliaáky u príslušníkov radikálneho krýdla ko­munistickej strany, vedeného Zinovjevom. Tie­to dni odcestovala z Ruska i vdovica po Leni­novi údajne, aby sa liešila, avšak v skutočnosti preto, že jej hrozilo prenasledovania a to tie? z tej príčiny, že prejavovala súhlas so Zinovje­­vom. Na druhej strane dochádza menovite \ pohraničí «západných štátov k hromadným za­týkaniam cudzích príslušníkov, ktorí sú podo­zrievaní zo špionáže a monarchistickej propa­gandy. Títo ľudia dostali sa do Ruska údajne pod kepienkom obchodného zastupiteľstva, tak­že sa očakávajú veľké osobné zmeny v soviet­skych obchodných misiách, menovite v Londýn« a Paríži. I na vidieku bývaly vždy fašiangy o­­slavované veľmi hlučne. Celý ostatný fa­šiangový týždeň deje sa v znamení rôz­nych ľudových zábav. Na -niektorých dedinách je zachovaný zvyk, poriadať „maškarády”, v ktorých «veľmi dôležitú úlohu hrá medveď, kominár, žid, Turek, pán a baba s nôšou, v ktorej nesie vy­fintěného panáčka. Tieto sprievody ma­škár bývajú obyčajne dopoludnia, «popo­ludní je zahájený v hospodě ta-nec, «pri ktorom dievčatá môžu -si vyberať chlap­cov. Ale i mládež mladšia nie je na fa­šiangy «bez činnosti. Známe sú fašiango­vé obchôdzky «s ražňom, ktoré vynášajú hodne dobrých vecí. Chodí sa z domu do domu, zapichne «sa ražeň na stôl alebo na strom a začne sa recitovať -známa faši­angová povedačka, ktorej konec tak markantne vyjadruje mnohé túžby mla­dých vinšovní-kov: „hen-tam nám nedali, túto «nám dajú, zabili komára, slaninu maj ú. ” že sú fašiangové oslavy «st-arým z vy Osvětlovaní® maďarskej aféry; S vyšetrovaním by boli bývali Maďari už dávno hotoví, keby to záviselo len od níoh. A že ako by to všetko dopadlo, mô­že si každý snadno predstaviť. Vytiahne sa opona, orchester .spustí ohlušujúci lo­moz a obvinení sa pasujú na doživotie — «na rytierov zlatej ostruhy. Isteže by takto «skončila celá tá ceremónia, keby.., Francúzi totiž mali raka v hlave. Ale «poneváč maj ú rozum a k tomu ešte dosť vytříbený, čoskoro, prehliadli fcóklerstvo a strhli závoj z m-arikírovanej horlivosti. Bethlen si -totiž myslel, že keď Francúza udre mierovou fajkou cez hlavu, ten nju hneď uverí, že peňazokazeoká aféra bola len pú-hym detinstvom, «nevinným výko­nom buj«nosti živlov, za «ktoré «sa zodpo­vednosť přesunuje «už odj akživa na milé­ho Pána Boha. To sa ale Bethlenovi nevyplatilo. Lebo jestliže je on dobrým «politikom, môže sa veru ešte mnohému «priučiť od «rozšafné­ho Brianda. Tento sa zaoberal práve za­vedením dane z tučnoty, ktorú mu bol navrhol istý sedliak, keď ho došla zprá­va, že p. Bethlen preniesol -pátranie z po­licie na štátne zastupiteľstvo. Ačkoľvek nikdy neštudoval maďarský trestný po­riadok, v ktorom je výslovne zakázaná spdhipôsobnosť strany poškodenej vo vyšetrovaní -so štátnym zastupiteľ­stvom, predsa vytušil, že to bude neja­ký „fígeľ”. A skutočne. Afconáhle vzalo vec do rúk štátne zastupiteľstvo, bola pre zmocnencov francúzskych ukončená. Nevolal ich už nikto na výsluch obvine­ných -a nebyť tých niekoľko anonym­ných listov od čiernej ruky, v ktorých sa im vyhrožovalo - hrdinskou smrťou, boli by «sa iste unudili tou nevšímavo­sťou. Nevšímavosť je ovšem íbrvavá u­­rážka pre jemnocitného Francúza, a pre­to p. Briand odkázal p. Behlenovi, že ak potrvá tá nevšímavosť ešte ďalej, pred­nesie celú aféru vo vyšetrovacej komisii S väzu národov, ktorého je predsedom a okrem toho urobí potrebné kroky, aby vojenská kontrola maďarská bola zpřís­něná. Toto je pre Maďarov zvlášť to po­sledné, ako svätená voda pre rohatého. Vyšetrením «politického pozadia afér* bol poverený 25-členový parlamentný výbor. Tento vypočul už niekoľkých mi­nistrov, nemožno však . očakávať nit zvláštneho od neho, lebo sa skladá z Íl­och ráncov rasy a tých (i opozičníkov za­strašili Bethlen musel teda vyhoveť Briando­­vi a vyšetrovanie preniesť zo štátneho zastupiteľstva opäť na «políciu, čo bude mať ten praktický význam, že írancúz­­ským zmocnencom nebude brániť nikto, aby pátrali «s«poloône s maďarskými «po­licajnými orgánmi, «boli -prítomní výslu­kom i ;na dedinách, dokazujú najmä spi­sy mravokárcov, ktorí horlili proti príliš horlivým oslavám fašiangovým. T mnohí veršovci kárajú fašiangové zábavy a ká­žu k umiernenosti. A-veru často museli svojim slovám pridať dôrazu i tým, že tvrdili, že sám čert z pekla je pôvodcom fašiangových neviazaností. Ďalej ohrada sa ľudový mravokárca proti nestriedmo­sti v jedle a pití; „«uctieva priateľ pria­teľa v mäisopuistné ča-sy všeličo -si naleje mnohý až pod vlasy.” Ale veď s «pôstom, keď všetky dobré veci opustia náš .stôl, nastane úplné vytriezvenie zo.«zábav ;a krčmár i muzikanti smutne -sklonia hla­vu Čo keby dnes vstali «starí mravokára a uvideli by veľkú nádheru fašiango­vých _ tancov a zábav, keby uvideli ten veľký prepych, iste by museli zostriť svoje mravokárne pesničky. Lebo vzdor ich _ námahe fašiangy ■ -zostaly i v dnešnej dobe takými, akými boly prv-í bujarými a veselými.

Next