Slovenský Východ, marec 1926 (VIII/50-75)

1926-03-02 / No. 50

wibw whoď ............ i wmimwmiiMnHBWHWnnMfWi.—'i......................................................................... Hočwíí vra. Cis. 59. V Košiciach, v utorok 2. marca IS26. Za 60 kal. Kuruci a Labancl. K o S i c e, 1. marca Kranrcmi sa totiž nazývali stúpenci kniežaťa Rákoczyho a Labancnii sa, nazývali tí, ktorí v bojoch za slobodu zradne opustili jeho zástavu a .prešli k cisárskym. Rozumie sa, že slovo La­bane bolo najväčšou urážkou pre Maďara. Nie­len snáď preto, že sa krylo s vlastizradou, ale hlavne preto, že človek, koho poctili týmto meno-m, bol ako spoločensky, tak aj hospodár­sky naprosto znemožnený v maďarskej spoloč­nosti. A týmto menom poctili dnes maďar­skí kresťanskí socialisti pána Szentiványiho. Neodpustia mu nikdy j^ho vstup do neme­ckého Bundu der Landwirt, nikdy to jeho pajtášstvo s Nemcami. ,hradil si nás, si La­bane, nedôverujeme tvojim námluvám, tvojej reálnej politike”. V tejto jednej vete možno vysloviť stanovisko maďarských kresť. socia­listov proti akcii, zahájenej po voľbách zase a zvýšeným tempom maďarskou stranou národ­nou, rešp. jej vodcom p. Szentiványim. flnahy o jednotnú frontu našich Maďarov sú trž dosť staré dŕta a je to hlavne p. Szentivá­­ayi, v ktorom našli svojho apoštola. Akcie tieto však nanriek veľkému entlmziazmu a značných finančných a hospodárskych obetí nikdy nevied­­ly k cieľu. Proste preto, lebo ani jedna z ma­ďarských strán nechce sa vzdať svojej samo­statnosti, nechce, aby jej boly sviazané ruky akýmkoľvek ideálnym pútom. Maďari sa ne­dívajú na politické strany, ako na prostriedok, aTe ako na konečný cieľ. ako na konenčnú métu svojich snáh. Preto u nich ten politický sena­­ratizmus. alebo „turániátok”, ako túto už ai v ich povahe tkviacu odstredívosť označujú. Ma­jú spoločné záujmy. Majú' spoločné bolesti. A malú a i spolo čné túžby. Bolo bv preto len lo­gické, keby vo všetkom aj spoločne postupo­vali. Ale — ,3 tu je práve tá chyba. Vedia to dobre, napriek tomu však prehlasujú, že sú za taktiku Moltkeovu „postupovať oddelene a úto­čiť jednotne.” 2 tejto taktiky uskutočňujú len ■prvú polovicu, a tú druhú obúvajú len do topá­nok prvej. Rozvrstvení sú politiokv nielen na rôzhé strany, ale aj, na malé lokálne sku­pinky v týchto stranách, takže o nejakom sjed­notím nemaže tu byť vrzne ani reči. Nielen, že nedôjde k sjednoteniu ich politických strán, hé­­irožno však hovoriť ani o jednolitosti týchto st-án; samých, lebo. neobsahujú elementv ho­mogenně. Že p. Szentiyányi vystrelil po voľbách zase svoiu raketu, dá sa veľmi dobre pochopiť. Vie veľmi dobre, že treba vždy hodiť do ľudu nejaké heslo, nejakú ideu, aby nemal Času na rozmý­šľanie. Vie tiež veľmi dobre, že akonáhle noč­né tento ľud vážne premýšľať, je konec j»bo vodcovstvu, ktoré má cenu beztak len „rusadľo­­véhr kráľovstva”. Baly tu však tiež iné dôvo­dy, ktoré ho nútily k tomu. abv myšlienku jed­notnej f-onty zam. oživil. Maďar~k' peňazoka­­zecká aféra vzbudila totiž rozhorčenie nieler vo verejnosti slovenskej, ale aj maďarskej. Túto bolo treba, dačím paralyzovať a pofieváč ne­mal nič vbodneíšieho, vytasil sa s jednotnou frontom Povolebnú túto akciu zahájil akýsi Ivan Barthal >— homo novus. Stalo ?» tak pre­to. lebo ako Szentiványi, tak ai Srdilö skom­promitovali sa práve v tomto ohľade v očiach maďarskej verejnosti wž natoľko, že kebv ak­ciu bol zahájil niektorý z nich. nebola bv sa dostala ani do štádia diskusie, že však Barthal je osobou len nastrčenou'a jedným z ľudí Szen­tiványiho, svedčí o tom okolnosť, že vo svojom návrhu odporučuje kresť. socialistom fúziu do maďarskej strany národnej. moto akceptoval Szentiványi, už aj ,pri predošlých pokusoch a vyslovil sa zaň aj teraz po článku Barthalo­­vcm. Kresť. socialisti oficielně stanovisko k týmto návrhom zaujali nedávno na schôdzi výkonného výboru stranv v Bratislave. Szüllö tu vyhlásil, že o fúzii, alebo o jej vstupu do nemeckého Bundu der Landwirte, čo je vlastne jedno, ne­môže byť ani reči. Keď sa strana národná vzda­la už svojej iniciatívy, keď sa nechala spútať Nemcami, muší byť aspoň jedna opravdovsky maďarská strana a tou ostanú oni kresť. so­cialisti. Ich záujmy sa nekryjú ani v najmen­šom so záujmami Nemcov, ktorým nikdy ne­dôverovali a ani nebudil. Kooperovať však môžu kresť. socialisti so stranou národnou v bodoch, týkaiúcich sa všeobecných záujmov maďar­ských. svojei samostatnosti sa však nevzdáva­jú ani za všetky pok'ady sveta. Než by však k tejto kooperácii došlo, je tu celý rad otázok, ktoré treba ako nutné predpoklady zamýšľa­nej kôonerácie medzi nimi a stranou národnou riešiť, .Taktpredovšetkým otázka tlače. Z tých 85 politických týždenníkov a 7 denníkov slúži ich záujmom len niekoľko týždenníkov, kdežto denníky, ako aj väčšina týždenníkov je v služ­bách národnej, rešp. Szentiványiho. Týka sa to hlavne orgánu ústredného „Pragai Magyar Hir- 3ap”-n, ktorý pred voľbami slúžil záujmom oboch strán rovnomerne, po voľbách stal sa však neodvislým, vlastne Szentiványiovým. Otázku tlače nutno riešiť v prvom rade. Sú tu ďalej tiež otázky personálni. Keď si spome­­neme na predošlé podobné pokusy, o jednotu, vidíme, že uskutočnenie tej žiadúcej jednoty zlýhalo vždy na otázkach osobných. ________________________________________ ===== g -r* Minister Beneš za rozšírenie Rady Sväzu národov. Treba odstrániť nadvládu veľmocí. — Súhlas prezidenta Masaryka. L o nd ý n, 1. marca. V časopise „Daily Ex­press” podáva Lady Drummond-Hay-ová zprá­vu o svojich interviewed! s ministrom drora Benešom a prezidentom Masarykom, ktoré o­­značuje za prvé oficielně prejavy českosloven­skej republiky a Malej dohody v otázke rozší­renia Rady Sväzu národov. Dr. Beneš vyslovil sa pre rozšírenie Rady Sväzu národov, abý sa Sväz národov vybudoval demokraHckejšie, aby bola odstránená nadvláda veľmocí a aby mier bol zabezpečený. Minister dr. Beneš vyhláril: Svet sa nemôže dať ovládať len 10 štátmi. Mi­nister má vraj dojem, že by bolo v prospech všeobecných záujmov sveta, keby Rada Sväzu národov bola rozšírená, aby mohla sústrediť zá­stupcov všetkých štátov na svete. To však ne­znamená rozšírenie jej nemožr 'm počtom čle­nov. „Podľa mojej mienky” končil minister, ,,bolo by dobré, keby Poľsko, Španielsko a Bra­zília dostaly možnosť zastúpenia v Rade”. Lady Drummond-Hay-ová dodáva, že stanovisko mi­nistra dra Beneša schvaluje a vo všetkom pod­poruje aj prezident Masaryk, Kde sa volací. Ma! som príležitosť prezreť si učili­­sko, ktoré neni nijakou školou, ktorú poznáme a ktorá má svoie všeobecné a takmer tie isté značky. Neni to škola v ■bežnom slova toho smyslu, ale predsa je to škola — dôležitá škola. Je to škola pre výchovu záložných dôstojníkov, spolu spojená so školou pre rotmaj­strov Bývalá kadetka v Košiciach. Jedna a tá istá budova — a predsa ten rozdiel Pred vojnou, v dobá<dh mierových slovo „kadetka” bolo akosi slovom, ktoré sme neradi počuli a pred ktorým sme mali isté antipatie. Kadetka bolo dačo, čo nám zostalo cudzie. A z teito predvo­­jennej nálady zostáva ešte dnes trochu antipatie —• ale neoprávnenej. československá armáda vychováva si záložných dôstojníkov nových, moder­ným spôsobom. Je v košickej škole pre záložných dôstojníkov disciolína, je tam prísnosť, účelnosť. A predsa — ne­ni to tá bývalá kadetka, studená, ne­přívětivá. Je to nov duch, ktorý tu zavládol a ktorý tú " enskú disciplínu, kedysi nenávidenú, dnes podáva napro­sto ináč. V Košickej škole pre záložných dô­­stojníkov je dnes — i s rotmajstrami (cez 90) — na 400 záložných chovan­ Výstrednosti nemeckých nacionalistov v Čechách. Sífešftaný pokus o pts€ v Kapiových Vapoťtt. - ChtaSl násilím politickú správu, poštové a policajná riaditeľstvo. Protestné schôdze proti rečovému vládnemu nariadeniu. § Prah a, 1. marca. V Karlových Varoch do«lo k streštenému pokusu o politický puč, cieľom obsadenia politickej správy poštového a policajného riaditeľstva. Organizátorom pu­ču bol staviteľ Rössler, ktorý vyzval svojich zamestnancov, aby nechali roboty a šli s ním na^ okresnú politickú správu. Vyzvaní v počte asi 60 osôb uposlúchli a odobrali sa na ozna­čené miesto. Tam si vybral Rössler dvoch de­legátov a odobral sa s nimi do úřadovny pred­nostu, ktorému oznámil, že ho.zatýka a zba­vuje úradu a to vraj zato, že je Čech. Predno­sta chcel telefonovať na políciu poneváč sa domnieval, že má pred sebou choromyselnčho, avšak RSssler mu v tom zabránil. Privolaní Ů- radníci Räoslera zadržali, avšak medzi tým vniklo do úradu niekoľko vzbúrencov a tí do­nútil' úradníkov, aby Rosslera prepustili. Po­tom Rössler nariadil 10 svojim pomocníkom aby zostali v budove ňa stráži a sám sa odo­bral na hlavný poštový úrad, kde hľadal ria­diteľa a keď ho nenašiel, zanechal tam stráž troch mnžov a odišiel so 40 ľndmi na polieainé riaditeľstvo, kde sa však nedarilo. Na chodbe budovy stretol správcu policajného komisari­átu a vyhlásil ho zatknutým a zbaveným úra­du. PoPc’sta sa však nezľakol zavolal stráž a nechal Resslera i s jeho spoločníkmi zatknúť. Pri tom došlo k srážke, v ktorej boli dvaja strážnici zranení. Celkom bolo zatknutých 18 osôb medzi nimi Rössler, ktorý bol hneď vy­šetrený policajným lekárom, avšak vyslovená duševná choroba nebola u neho zistená. Vo všetkých väčších mestách rrwšairiho ú­­zemia v Čechách, na Morave a v Sliezsku bo­ly včera na výzvu Verbmdn usporiadané pro­testné schôdze proti vládnemu jazykovému na­riadenú!. ktoré je vraj pre Nemcov nespravod­livé. Dľa došlých zpráv minuly tieto schôdze J'tz porušenia verejného ocko5a. Rečnilo sa a spievaly nemecké nacionalistické piesne. Zdá sa, že v nemeckých radoch opanovaly situáciu výstredná nacionalistické živly. ČTK. Ústi nad f, a b o m, 1. marca. Ve­rejná schôdza, proti jazykovým, neriadeniam bola politickou správou zakázaná. Preto bola usporiadaná nemeckými stráněmi dôverná schôdza v Turnhalle ktorá však bola policaj­ným komisárom rozpustená. Jej účastnici so­­skúpili sa na námestí a poneváč neuposlúehli napomenutie k rozchodu, bolo prikročené k vyprataniu námestia, pri čom polícia zatkla 5 osôb, z ktorých jedna dopustila sá verejného násilia. ČTK. Karlovy Vary, 1. marca. U tu­najšieho okresného súdu bol včera výsluch 18 osôb, ktoré boly v sobotu zatknuté v dôsledku známych udalostí. Pri výsluchu bolo deväť o­­s'-b prepustených na slobodu a ostatných de­väť medzi nimi aj vodca celej výtržníckej čin­nosti, stavebný podnikateľ Rudolf Rössler, bo­lo včera dopravených ku krajskému súdu do Chebu. Vo vyšetřován' sa pokračuje. Pomätený kúsok Rudolfa Rösslera zapadnu! celkom v rozruchu včerajších demonštrácií proti jazykovým nariadeniam, bez ozveny. Soc, dem. časopis „Volkswille” vyhlasuje že fakti­cky môže tu ísť len o nepríčetného človeka Hoci policajný lekár našiel, že Rössler bol v duševnej rovnováhe vo chvíli, keď svoj čin spáchal, poukazuje sa s druhej strany na to že Rössler bol pred rokmi internovaný v ú­­stave pre choromyselných. § Praha, 1. marca. Viditeľných cieľov nemecko-nacionálnej štvanice proti jazykovým nariadeniam, to je vyprovokovať veľké srážky so štátnou mocou nebolo dosiahnuté. O doko­nalom fiasku celej akcie svedčia s j hlasy váž­nych nemeckých časopisov, ako „Prager Tag­­blatt-u ktorý píše o „operetnom puču” v Karlových Varoch. co v, pekných, urastlých to vojakov. Sú tu z celého Slovenska a Podkarpat­skej Rusi, lebo táto škola je jediná na celom Slovensku. Prichádzame pravé na obed. V dlhej sieni sú postavané dva radv^ stolov, na stoloch príbory. V po­predí hrá hudba, složená z chovancov teito školy. Zaznie povel, do jedálni vstúpia aspiranti, zasadnú a obedujú. Je tu živo, veselo. Všetko ide presne. J tu je videť disciplínu, ale disciplínu, ktorá vychováva k spoločenskému cho­vaniu sa. Táto jedáleň — jedno z mno­hých diel veliteľa školy majora Ma­touška— má nielen svoju históriu u­­silovnej práce, ale aj svoi význam. Do­kiaľ vojaci jedli iba z nešťastlivýeh „es­­schalkov” — nechutilo im. Teraz, keď maior Matoušek uskutočnil myšlienku spoločnej jedálni, chovancom chutná. Chutná im preto, že sedia za stolom a chutná im aj preto, že im — pravda, len v nedeľu a vo sviatky — k tomu hrá hudba. Doiem, ktorý máme pri prehliadke kadetky, je nový a milý. Dôstojnícky sbor školy snaží sa utvoriť z nej nie len učilisko vojenských ved, ale aj domov chovancov. K tomu vedľa jedálni slúžia čitáreň, knižnica, herňa, kino; kde vša­de. po štúdiu môžu sa aspiranti zabávať, kde vedľa výchovy vojenskej sú vycho­vávaní aj spoločensky. Spoločensky a Uznanie sovietského Ruska. Pod týmto titulom píše v nedeľňajšom „Právu Lidu” F. V. Krejčí, ktorý vraví, že pre uznanie hovoria dôvody hlavne politické a hospodárske oproti dôvodom citovým a morálnym. Vraví, že táto mravná opozícia nesmie byť prezeraná v otázke uznania sovietského Ruska, ale nakonec predsa len sa ukáže, že uzna­nie je vecou politickou a nie len citovou. Pravda, nesmieme prezerať hrôzy boľ­ševického prevratu, nesmieme prezerať, že tu boľševici pobili na dva miliony ľu­dí, nerátajúc ani epidemie a hladové nedostatky. Ale naproti tomu treba uvá­žiť, že komunistický poriadok naproti všetkému mravnému vzrušeniu sveta nebol a nebude znivočený. Preto treba si uvedomiť, že to, čo stalo sa v Rusku od roku 1917, je historický fakt, na kto­rom nedá sa už nič zmeniť. Uznanie Ruska de jure je akosi prejav rezigná­cie všetkých hláv i štátov s ohľadom na nemožnosť odčinenia toho, čo sa v Ru­sku stalo. Je to akási rezignácia, ktorá s hrozou konštatuje to, čo sa stalo, ale ktorá vie, že ani vojnou, ani násilno­sťou, ani plamennými protestmi nedá sa odčiniť hrôzovládu predchádzajúcich ro­kov. Táto rezignácia však ešte nijako nedáva činom hrôzovlády mravnú sank­ciu. Naopak, v uznaní de jure prejavuje sa snaha pomôcť Rusku a lepšou budúc­nosťou odbaviť zlú minulosť. Formálne sblíženie sa s Ruskom pomáha tu k to­mu, aby Rusko prispôsobilo sa ostatným štátom a aby veľké miliony ruského ľu­du, desiaľ trpiaceho, zase boly spojené s humánnymi štátmi západu. Veď ko­nečne tak, ako žiadna revolúcia nevie trvať večne, netrvá ani boľševický te­ror večne a už dnes sú tu dôkazy toho, že tento teror je v úpadku. Spojenie Ru­ska s Europou potom môže iba tomuto teroru podlomiť nohy. Pravda, tým ne­budú už spáchané vraždy odbavené. Ne­má však smyslu volať po dajakej krva­vej odvete, lebo to by bolo len pokračo­vanie v zkazonosnom diele, ktoré zahá­jilo roku 1917 Rusko samotné. História nepoču je nás o tom, že každé zlo muselo by byť aj pomstené. Moderné poňatie sveta skoršie ukazuj e, že spáchané zlo treba odbaviť cestou mieru a pokoja a nie brutálnym násilenstvom. demokraticky. Je to nový duch, ktorý nezabúda na to, že dôstojník dnes v na­šej armáde nesmie byť iba vojakom, ale aj vychovávateľom. A k tomu, aby sa stal vychovávateľom druhých, musí v prvom rade byť vychovávateľom sa­mého seba. Preto sa nepodivíme, že pri spoločnom obede má službu dôstojník, ktorý neustále chovancov poučuje o pa­tričnom sa chovaní. Je -to samozrejmé, A samotní chovanci prijímajú jeho po­kyny nie ako rozkazy, ale ako priateľ­ské rady. v. Mnoho by sme mohli rozprávať o ko­šickej škole pre záložných dôstojníkov. Odnášame si však krásny a milý dojem, že tu vychovávajú sa ľudia,, ktorí raz nebudú žiadať len disciplínu, ale ktorí budú neustále vnášať do armády mo­derného ducha, ducha demokrati ,m u. Lebo demokratizmus — to je v prvom rade disciolína a to disciplína samotné - im seba. Zdisciplinovať armádu neni tak ťažké, ako zdisciplinovať seba. A k tej­to osobnej disciplíne ide výchova zálož­­xi.yca dôstojníkov a rotmajstrov v Koši­­ciach .A to je dôležité. To je práve ten nový duch, ktorý zo starej kadetky robí za- Usilovnej práce celého dôstojníckeho sboru modernú školu .pre výchovu mo­derných veliteľov. Á bolo by dobré, 4 celá naša verejnosť mohla sa i svedčiť. Potom by pochopila,

Next