Slovenský Východ, marec 1926 (VIII/50-75)
1926-03-02 / No. 50
wibw whoď ............ i wmimwmiiMnHBWHWnnMfWi.—'i......................................................................... Hočwíí vra. Cis. 59. V Košiciach, v utorok 2. marca IS26. Za 60 kal. Kuruci a Labancl. K o S i c e, 1. marca Kranrcmi sa totiž nazývali stúpenci kniežaťa Rákoczyho a Labancnii sa, nazývali tí, ktorí v bojoch za slobodu zradne opustili jeho zástavu a .prešli k cisárskym. Rozumie sa, že slovo Labane bolo najväčšou urážkou pre Maďara. Nielen snáď preto, že sa krylo s vlastizradou, ale hlavne preto, že človek, koho poctili týmto meno-m, bol ako spoločensky, tak aj hospodársky naprosto znemožnený v maďarskej spoločnosti. A týmto menom poctili dnes maďarskí kresťanskí socialisti pána Szentiványiho. Neodpustia mu nikdy j^ho vstup do nemeckého Bundu der Landwirt, nikdy to jeho pajtášstvo s Nemcami. ,hradil si nás, si Labane, nedôverujeme tvojim námluvám, tvojej reálnej politike”. V tejto jednej vete možno vysloviť stanovisko maďarských kresť. socialistov proti akcii, zahájenej po voľbách zase a zvýšeným tempom maďarskou stranou národnou, rešp. jej vodcom p. Szentiványim. flnahy o jednotnú frontu našich Maďarov sú trž dosť staré dŕta a je to hlavne p. Szentiváayi, v ktorom našli svojho apoštola. Akcie tieto však nanriek veľkému entlmziazmu a značných finančných a hospodárskych obetí nikdy neviedly k cieľu. Proste preto, lebo ani jedna z maďarských strán nechce sa vzdať svojej samostatnosti, nechce, aby jej boly sviazané ruky akýmkoľvek ideálnym pútom. Maďari sa nedívajú na politické strany, ako na prostriedok, aTe ako na konečný cieľ. ako na konenčnú métu svojich snáh. Preto u nich ten politický senaratizmus. alebo „turániátok”, ako túto už ai v ich povahe tkviacu odstredívosť označujú. Majú spoločné záujmy. Majú' spoločné bolesti. A malú a i spolo čné túžby. Bolo bv preto len logické, keby vo všetkom aj spoločne postupovali. Ale — ,3 tu je práve tá chyba. Vedia to dobre, napriek tomu však prehlasujú, že sú za taktiku Moltkeovu „postupovať oddelene a útočiť jednotne.” 2 tejto taktiky uskutočňujú len ■prvú polovicu, a tú druhú obúvajú len do topánok prvej. Rozvrstvení sú politiokv nielen na rôzhé strany, ale aj, na malé lokálne skupinky v týchto stranách, takže o nejakom sjednotím nemaže tu byť vrzne ani reči. Nielen, že nedôjde k sjednoteniu ich politických strán, héirožno však hovoriť ani o jednolitosti týchto st-án; samých, lebo. neobsahujú elementv homogenně. Že p. Szentiyányi vystrelil po voľbách zase svoiu raketu, dá sa veľmi dobre pochopiť. Vie veľmi dobre, že treba vždy hodiť do ľudu nejaké heslo, nejakú ideu, aby nemal Času na rozmýšľanie. Vie tiež veľmi dobre, že akonáhle nočné tento ľud vážne premýšľať, je konec j»bo vodcovstvu, ktoré má cenu beztak len „rusadľovéhr kráľovstva”. Baly tu však tiež iné dôvody, ktoré ho nútily k tomu. abv myšlienku jednotnej f-onty zam. oživil. Maďar~k' peňazokazecká aféra vzbudila totiž rozhorčenie nieler vo verejnosti slovenskej, ale aj maďarskej. Túto bolo treba, dačím paralyzovať a pofieváč nemal nič vbodneíšieho, vytasil sa s jednotnou frontom Povolebnú túto akciu zahájil akýsi Ivan Barthal >— homo novus. Stalo ?» tak preto. lebo ako Szentiványi, tak ai Srdilö skompromitovali sa práve v tomto ohľade v očiach maďarskej verejnosti wž natoľko, že kebv akciu bol zahájil niektorý z nich. nebola bv sa dostala ani do štádia diskusie, že však Barthal je osobou len nastrčenou'a jedným z ľudí Szentiványiho, svedčí o tom okolnosť, že vo svojom návrhu odporučuje kresť. socialistom fúziu do maďarskej strany národnej. moto akceptoval Szentiványi, už aj ,pri predošlých pokusoch a vyslovil sa zaň aj teraz po článku Barthalovcm. Kresť. socialisti oficielně stanovisko k týmto návrhom zaujali nedávno na schôdzi výkonného výboru stranv v Bratislave. Szüllö tu vyhlásil, že o fúzii, alebo o jej vstupu do nemeckého Bundu der Landwirte, čo je vlastne jedno, nemôže byť ani reči. Keď sa strana národná vzdala už svojej iniciatívy, keď sa nechala spútať Nemcami, muší byť aspoň jedna opravdovsky maďarská strana a tou ostanú oni kresť. socialisti. Ich záujmy sa nekryjú ani v najmenšom so záujmami Nemcov, ktorým nikdy nedôverovali a ani nebudil. Kooperovať však môžu kresť. socialisti so stranou národnou v bodoch, týkaiúcich sa všeobecných záujmov maďarských. svojei samostatnosti sa však nevzdávajú ani za všetky pok'ady sveta. Než by však k tejto kooperácii došlo, je tu celý rad otázok, ktoré treba ako nutné predpoklady zamýšľanej kôonerácie medzi nimi a stranou národnou riešiť, .Taktpredovšetkým otázka tlače. Z tých 85 politických týždenníkov a 7 denníkov slúži ich záujmom len niekoľko týždenníkov, kdežto denníky, ako aj väčšina týždenníkov je v službách národnej, rešp. Szentiványiho. Týka sa to hlavne orgánu ústredného „Pragai Magyar Hir- 3ap”-n, ktorý pred voľbami slúžil záujmom oboch strán rovnomerne, po voľbách stal sa však neodvislým, vlastne Szentiványiovým. Otázku tlače nutno riešiť v prvom rade. Sú tu ďalej tiež otázky personálni. Keď si spomeneme na predošlé podobné pokusy, o jednotu, vidíme, že uskutočnenie tej žiadúcej jednoty zlýhalo vždy na otázkach osobných. ________________________________________ ===== g -r* Minister Beneš za rozšírenie Rady Sväzu národov. Treba odstrániť nadvládu veľmocí. — Súhlas prezidenta Masaryka. L o nd ý n, 1. marca. V časopise „Daily Express” podáva Lady Drummond-Hay-ová zprávu o svojich interviewed! s ministrom drora Benešom a prezidentom Masarykom, ktoré označuje za prvé oficielně prejavy československej republiky a Malej dohody v otázke rozšírenia Rady Sväzu národov. Dr. Beneš vyslovil sa pre rozšírenie Rady Sväzu národov, abý sa Sväz národov vybudoval demokraHckejšie, aby bola odstránená nadvláda veľmocí a aby mier bol zabezpečený. Minister dr. Beneš vyhláril: Svet sa nemôže dať ovládať len 10 štátmi. Minister má vraj dojem, že by bolo v prospech všeobecných záujmov sveta, keby Rada Sväzu národov bola rozšírená, aby mohla sústrediť zástupcov všetkých štátov na svete. To však neznamená rozšírenie jej nemožr 'm počtom členov. „Podľa mojej mienky” končil minister, ,,bolo by dobré, keby Poľsko, Španielsko a Brazília dostaly možnosť zastúpenia v Rade”. Lady Drummond-Hay-ová dodáva, že stanovisko ministra dra Beneša schvaluje a vo všetkom podporuje aj prezident Masaryk, Kde sa volací. Ma! som príležitosť prezreť si učilisko, ktoré neni nijakou školou, ktorú poznáme a ktorá má svoie všeobecné a takmer tie isté značky. Neni to škola v ■bežnom slova toho smyslu, ale predsa je to škola — dôležitá škola. Je to škola pre výchovu záložných dôstojníkov, spolu spojená so školou pre rotmajstrov Bývalá kadetka v Košiciach. Jedna a tá istá budova — a predsa ten rozdiel Pred vojnou, v dobá<dh mierových slovo „kadetka” bolo akosi slovom, ktoré sme neradi počuli a pred ktorým sme mali isté antipatie. Kadetka bolo dačo, čo nám zostalo cudzie. A z teito predvojennej nálady zostáva ešte dnes trochu antipatie —• ale neoprávnenej. československá armáda vychováva si záložných dôstojníkov nových, moderným spôsobom. Je v košickej škole pre záložných dôstojníkov disciolína, je tam prísnosť, účelnosť. A predsa — neni to tá bývalá kadetka, studená, nepřívětivá. Je to nov duch, ktorý tu zavládol a ktorý tú " enskú disciplínu, kedysi nenávidenú, dnes podáva naprosto ináč. V Košickej škole pre záložných dôstojníkov je dnes — i s rotmajstrami (cez 90) — na 400 záložných chovan Výstrednosti nemeckých nacionalistov v Čechách. Sífešftaný pokus o pts€ v Kapiových Vapoťtt. - ChtaSl násilím politickú správu, poštové a policajná riaditeľstvo. Protestné schôdze proti rečovému vládnemu nariadeniu. § Prah a, 1. marca. V Karlových Varoch do«lo k streštenému pokusu o politický puč, cieľom obsadenia politickej správy poštového a policajného riaditeľstva. Organizátorom puču bol staviteľ Rössler, ktorý vyzval svojich zamestnancov, aby nechali roboty a šli s ním na^ okresnú politickú správu. Vyzvaní v počte asi 60 osôb uposlúchli a odobrali sa na označené miesto. Tam si vybral Rössler dvoch delegátov a odobral sa s nimi do úřadovny prednostu, ktorému oznámil, že ho.zatýka a zbavuje úradu a to vraj zato, že je Čech. Prednosta chcel telefonovať na políciu poneváč sa domnieval, že má pred sebou choromyselnčho, avšak RSssler mu v tom zabránil. Privolaní Ů- radníci Räoslera zadržali, avšak medzi tým vniklo do úradu niekoľko vzbúrencov a tí donútil' úradníkov, aby Rosslera prepustili. Potom Rössler nariadil 10 svojim pomocníkom aby zostali v budove ňa stráži a sám sa odobral na hlavný poštový úrad, kde hľadal riaditeľa a keď ho nenašiel, zanechal tam stráž troch mnžov a odišiel so 40 ľndmi na polieainé riaditeľstvo, kde sa však nedarilo. Na chodbe budovy stretol správcu policajného komisariátu a vyhlásil ho zatknutým a zbaveným úradu. PoPc’sta sa však nezľakol zavolal stráž a nechal Resslera i s jeho spoločníkmi zatknúť. Pri tom došlo k srážke, v ktorej boli dvaja strážnici zranení. Celkom bolo zatknutých 18 osôb medzi nimi Rössler, ktorý bol hneď vyšetrený policajným lekárom, avšak vyslovená duševná choroba nebola u neho zistená. Vo všetkých väčších mestách rrwšairiho územia v Čechách, na Morave a v Sliezsku boly včera na výzvu Verbmdn usporiadané protestné schôdze proti vládnemu jazykovému nariadenú!. ktoré je vraj pre Nemcov nespravodlivé. Dľa došlých zpráv minuly tieto schôdze J'tz porušenia verejného ocko5a. Rečnilo sa a spievaly nemecké nacionalistické piesne. Zdá sa, že v nemeckých radoch opanovaly situáciu výstredná nacionalistické živly. ČTK. Ústi nad f, a b o m, 1. marca. Verejná schôdza, proti jazykovým, neriadeniam bola politickou správou zakázaná. Preto bola usporiadaná nemeckými stráněmi dôverná schôdza v Turnhalle ktorá však bola policajným komisárom rozpustená. Jej účastnici soskúpili sa na námestí a poneváč neuposlúehli napomenutie k rozchodu, bolo prikročené k vyprataniu námestia, pri čom polícia zatkla 5 osôb, z ktorých jedna dopustila sá verejného násilia. ČTK. Karlovy Vary, 1. marca. U tunajšieho okresného súdu bol včera výsluch 18 osôb, ktoré boly v sobotu zatknuté v dôsledku známych udalostí. Pri výsluchu bolo deväť os'-b prepustených na slobodu a ostatných deväť medzi nimi aj vodca celej výtržníckej činnosti, stavebný podnikateľ Rudolf Rössler, bolo včera dopravených ku krajskému súdu do Chebu. Vo vyšetřován' sa pokračuje. Pomätený kúsok Rudolfa Rösslera zapadnu! celkom v rozruchu včerajších demonštrácií proti jazykovým nariadeniam, bez ozveny. Soc, dem. časopis „Volkswille” vyhlasuje že fakticky môže tu ísť len o nepríčetného človeka Hoci policajný lekár našiel, že Rössler bol v duševnej rovnováhe vo chvíli, keď svoj čin spáchal, poukazuje sa s druhej strany na to že Rössler bol pred rokmi internovaný v ústave pre choromyselných. § Praha, 1. marca. Viditeľných cieľov nemecko-nacionálnej štvanice proti jazykovým nariadeniam, to je vyprovokovať veľké srážky so štátnou mocou nebolo dosiahnuté. O dokonalom fiasku celej akcie svedčia s j hlasy vážnych nemeckých časopisov, ako „Prager Tagblatt-u ktorý píše o „operetnom puču” v Karlových Varoch. co v, pekných, urastlých to vojakov. Sú tu z celého Slovenska a Podkarpatskej Rusi, lebo táto škola je jediná na celom Slovensku. Prichádzame pravé na obed. V dlhej sieni sú postavané dva radv^ stolov, na stoloch príbory. V popredí hrá hudba, složená z chovancov teito školy. Zaznie povel, do jedálni vstúpia aspiranti, zasadnú a obedujú. Je tu živo, veselo. Všetko ide presne. J tu je videť disciplínu, ale disciplínu, ktorá vychováva k spoločenskému chovaniu sa. Táto jedáleň — jedno z mnohých diel veliteľa školy majora Matouška— má nielen svoju históriu usilovnej práce, ale aj svoi význam. Dokiaľ vojaci jedli iba z nešťastlivýeh „esschalkov” — nechutilo im. Teraz, keď maior Matoušek uskutočnil myšlienku spoločnej jedálni, chovancom chutná. Chutná im preto, že sedia za stolom a chutná im aj preto, že im — pravda, len v nedeľu a vo sviatky — k tomu hrá hudba. Doiem, ktorý máme pri prehliadke kadetky, je nový a milý. Dôstojnícky sbor školy snaží sa utvoriť z nej nie len učilisko vojenských ved, ale aj domov chovancov. K tomu vedľa jedálni slúžia čitáreň, knižnica, herňa, kino; kde všade. po štúdiu môžu sa aspiranti zabávať, kde vedľa výchovy vojenskej sú vychovávaní aj spoločensky. Spoločensky a Uznanie sovietského Ruska. Pod týmto titulom píše v nedeľňajšom „Právu Lidu” F. V. Krejčí, ktorý vraví, že pre uznanie hovoria dôvody hlavne politické a hospodárske oproti dôvodom citovým a morálnym. Vraví, že táto mravná opozícia nesmie byť prezeraná v otázke uznania sovietského Ruska, ale nakonec predsa len sa ukáže, že uznanie je vecou politickou a nie len citovou. Pravda, nesmieme prezerať hrôzy boľševického prevratu, nesmieme prezerať, že tu boľševici pobili na dva miliony ľudí, nerátajúc ani epidemie a hladové nedostatky. Ale naproti tomu treba uvážiť, že komunistický poriadok naproti všetkému mravnému vzrušeniu sveta nebol a nebude znivočený. Preto treba si uvedomiť, že to, čo stalo sa v Rusku od roku 1917, je historický fakt, na ktorom nedá sa už nič zmeniť. Uznanie Ruska de jure je akosi prejav rezignácie všetkých hláv i štátov s ohľadom na nemožnosť odčinenia toho, čo sa v Rusku stalo. Je to akási rezignácia, ktorá s hrozou konštatuje to, čo sa stalo, ale ktorá vie, že ani vojnou, ani násilnosťou, ani plamennými protestmi nedá sa odčiniť hrôzovládu predchádzajúcich rokov. Táto rezignácia však ešte nijako nedáva činom hrôzovlády mravnú sankciu. Naopak, v uznaní de jure prejavuje sa snaha pomôcť Rusku a lepšou budúcnosťou odbaviť zlú minulosť. Formálne sblíženie sa s Ruskom pomáha tu k tomu, aby Rusko prispôsobilo sa ostatným štátom a aby veľké miliony ruského ľudu, desiaľ trpiaceho, zase boly spojené s humánnymi štátmi západu. Veď konečne tak, ako žiadna revolúcia nevie trvať večne, netrvá ani boľševický teror večne a už dnes sú tu dôkazy toho, že tento teror je v úpadku. Spojenie Ruska s Europou potom môže iba tomuto teroru podlomiť nohy. Pravda, tým nebudú už spáchané vraždy odbavené. Nemá však smyslu volať po dajakej krvavej odvete, lebo to by bolo len pokračovanie v zkazonosnom diele, ktoré zahájilo roku 1917 Rusko samotné. História nepoču je nás o tom, že každé zlo muselo by byť aj pomstené. Moderné poňatie sveta skoršie ukazuj e, že spáchané zlo treba odbaviť cestou mieru a pokoja a nie brutálnym násilenstvom. demokraticky. Je to nový duch, ktorý nezabúda na to, že dôstojník dnes v našej armáde nesmie byť iba vojakom, ale aj vychovávateľom. A k tomu, aby sa stal vychovávateľom druhých, musí v prvom rade byť vychovávateľom samého seba. Preto sa nepodivíme, že pri spoločnom obede má službu dôstojník, ktorý neustále chovancov poučuje o patričnom sa chovaní. Je -to samozrejmé, A samotní chovanci prijímajú jeho pokyny nie ako rozkazy, ale ako priateľské rady. v. Mnoho by sme mohli rozprávať o košickej škole pre záložných dôstojníkov. Odnášame si však krásny a milý dojem, že tu vychovávajú sa ľudia,, ktorí raz nebudú žiadať len disciplínu, ale ktorí budú neustále vnášať do armády moderného ducha, ducha demokrati ,m u. Lebo demokratizmus — to je v prvom rade disciolína a to disciplína samotné - im seba. Zdisciplinovať armádu neni tak ťažké, ako zdisciplinovať seba. A k tejto osobnej disciplíne ide výchova záložxi.yca dôstojníkov a rotmajstrov v Košiciach .A to je dôležité. To je práve ten nový duch, ktorý zo starej kadetky robí za- Usilovnej práce celého dôstojníckeho sboru modernú školu .pre výchovu moderných veliteľov. Á bolo by dobré, 4 celá naša verejnosť mohla sa i svedčiť. Potom by pochopila,