Slovenský Východ, jún 1926 (VIII/125-149)
1926-06-01 / No. 125
SPUB1SÖ» yyCHQD Ročník VIII. Cis. 125. V Košiciach, v ntorok 1. júna 1926._______________Za 60 hal. Dedičný člen maďarskej snemovni ff magnátov, ako aj jj -äb člen posl. snemov- feři ne pred prevratom a terajší poslanec \"ľLM&> '<éíĚmlŠ>, gróf Albert Apponyi dovŕšil 29. mi- f nulého mesiaca 80. ^ rok svojho života. 'ŕ Narodil sa vo Vied- i OJSäĎfc*. ni a od roku 1872. -ziJtí stál v popredí politického ruchu v Maďarsku. Záko- v>0??iď nom, po ňom nazvaným, zavádzaná bola od roku jrWmW^ 1907 v Maďarsku ® tvrdým spôsobom *7 do škôl inonárod- ^ ných maďarčina ZW'<wíír% ako reč vyučovacia, takže následkom tohoto zákona bolo by naše slovenské školstvo, nebyť prevratu, úplne zaniklo. Gróf Albert Appojiyi, ktorého portrét dnes prinášame, stal sa, ako tvorca tohoto zákona, najväčším nepriateľom Slovákov, Rumunov i Rusínov, ktorých chcel pomaďarčiť na silu. Komplikovaná politická situácia v Egypte. Reuter. Kairo, 31. mája, Politická situácia sa veľmi zkomplikovala v dôsledku postúpi vodou nacionalistov Zaglula pašu, ktorý s ohľadom na svoje veľké volebné víťazstvo si osobuje právo utvoriť kabinet. Včera mal Zagtul dlhšie porady s vrchným komisárom anglickým. K. volebnému víťazstvu vládnej strany v Rumunsku. Ar B u k a r e š ť, 31. mája. Vláda generála Averescua získala silnú väčšinu tiež pri voľbách do senátu. Zaujímavé je, že pre sociálnych demokratov nebolo v Bukarešti odovzdané ani jediného hlasu. Vládna strana bude rátať v novej poslaneckej isnemovne 288 poslancov, národný sedliacky blok 75 poslancov, liberálovia majú 15 a 'kresťanská liga 9 poslancov. Socialisti a komunisti nebudú v poslaneckej snemovne vôbec zastúpení, poneváč nedostali v celom Rumunsku ani dve procenta z odovzdaných hlasov. Spiknutie proti Pilsudskimu? ČTK. Paríž, 31. mája. ,,Le Journal” sa dozvedá z Varšavy, že vraj tam bolo odhalené spiknutie proti Pilsudskimu. úrady preto urobily rozsiahle bezpečnostné opatrenia a z socialistických kruhov boly vraj utvorené oddiely pre osobnú ochranu Pilsudisikiho. Pilsudski bol zvolený za prezidenta poľskej republiky. 292 hlasmi proii 193. — Demonštrácia pre Pilsudskiho. ČTK. Varšava, 31. mája. Včera konaly sa vo Varšave, Lvove a iných poľských mestách veľké demonštrácie pre Pilsudskiho. Na robotníckej schôdzi vo Varšave bolo usnesené mať robotnícke organizácie dnes od časného rána v pohotovosti. Vo Lvove pokúsili sa komunisti o pouličné prejavy, ale bolo im v tom zabránené. ČTK. Varšava, 31. mája. Po celý včerajší deň boly v budove sejmu porady a jednania o voľbe prezidenta republiky, ktorá bude prevedená dnes o 10. hodine dopoludnia. Väčšina snemovných klubov zasadala a jednala o tejto otázke. Strana národne kresťanská, ktorá patrí k najkrajnejšej ľavici a strana kresť. demokratická označily za svojho kandidáta prezidentstva Bobrzyňskiho, bývalého profesora krakovskej univerzity, člena akademie vied a preslulého historika a právnika. Na politických miestach sa pokladá voľba Pilsudskiho za zaistenú. Vo Varšave boly vykonané všetky opatrenia, aby bola zaistená bezpečnosť Národného shromaždenia. ČTK. Varšava, 31. mája, 11 hod 30 min. Národné shromaždenie zahájilo svoje zasadnutie presne o 10. hod. Jednanie viedol maršál sejmu Rataj. Prezencia poslancov a senátorov bola takmer úplná, nedostavilo sa iba 5 poslancov a 6 senátorov. V diplomatickej lóži boli prítomní všetci vyslanci cudzich štátov, povorení u poľskej vlády. Na galériách bolo nrítomných asi 100 zahraničných dopisovateľov. Pre voľbu prezidentovu boli vymenovaní dvaja kandidáti, a to Adolf Bninsfci, bývalý vojvodca a maršál Pilsudski.. Prvé hlasovanie sa započalo o 10. hod. 20. min. a bolo skončené o 11. hod. 10. min. ČTK. Varšava, 31, mája, 11 hod. 50 min. Pri prvom hlasovaní dostal Pilsudski 292 hlasov a protikandidát Bninslri 193 hlasov. Bal teda zvolený hneď v prvom kole prezidentom republiky maršal Pilsudski. Nebudú dlho v káznici. E. Budapešť, 31. mája. Hneď pri skončení procesu s frankovými falšovateľmi vynořily sa v tunajšej verejnosti zprávy, že princ Windiscbgrätz a Nádossy nebudú dlho vo väzení, ačkoľvefk každý bol odsúdený na štyri roky do káznice. Tunajší časopis „Magyairország” uverejňuje teraz výzvu, v ktorej žiada, aby frankovým falšovateľom, ktorí jednali len z vlasteneckých pohnútok a ktorí si dosahu svojho jednania neboli ani vedomí, udelená bola ríšskym správcom milosť. Ministri musia teraz rozhodnúť, či odsúdeným možno udeliť milosť a v kladnom prípade predložiť »svoj -návrh ríšskemu správcovi. Iné časopisy hovoria, že vláda nemusí podobný návrh ani predkladať. Dňa 29. augusta bude štvrté výročie bitke pri Moháči a z. tej príčiny urobí vraj ríšsky tým osobám, správca' Horthy amnestiu ktoré boly odsúdené do väzenia až do päť rokov. Medzi tými bude ovšem tiež princ Windischgrätz, bývalý krajinský policajný kapitán Nádossy a ostatní falšovatelia. Výnimočný stav v Anglicku nebude zrušený. Situácia stáva sa kritickou. — Kráľovská proklamácia. Hd. Amsterodam, 31. mája. — Anglický kráľ Juraj vydal práve proklamáciu, v ktorej sa výnimočný stav, ktorý bol pri vyhlásení vypuknutia obecnej stávky, aj naďalej predlžuje. Okolnosť, že kráľ Juraj vydal túto proklamáciu, dokazuje, že situácia, vyvolaná nedostatkom uhlia v Anglicku, stáva sa kritickou. Vodca robotníkov Hodges podal vláde a majiteľom baní sprostriedkovací návrh, aby pracovná doba v uhoľnom priemysle zvýšená bola na 7 a pol hodiny a aby v platnosti ostaly mzdy, ustálené pre rok 1924 na ďalších päť rokov. Jestli bude tento sprostriedkovací návrh prijatý, neni dosiaľ známo. StáVkujúci baníci dostali z cudziny rozličné peňažné sumy, ako podporu. Z Nemecka dostali 5.000 libier šterlingov, z Rakúska, Československa a Hollandska dovedna 2.000 libier šterlingov. Zajtra zahájená bude v dolnej snemovni veľká rozprava o stávke baníkov. Neúplná radosť z víťazstva nad Abd-el-Krimom. Španielsko domáha sa väčších práv v Maroku. — Ťažké Jednanie medzi Francúzskom a vládou Přímo de Rivera. F. Paríž, 31. mája. — Napriek tomu, že zpráva o vzdaní sa vodcu rifských Kabylov Abd-el-Krima naplnila radosťou tak verejnosť vo Francúzsku ako aj v Španielsku, predsa nemožno povedať, že by táto radosť bola úplná. Španielska tlač ani nezakrýva svoje zklamanie nad tým, že sa Abd-el-Krim vzdal práve Francúzom. Pri tom zdôrazňuje, pravda s nadsádzkou, že kapitulácia Abd-el-Krimova je osobným triumfom ministerského predsedu generála Primo de Riveru. Tieto hlasy tlače, pravda, na Quai ď Orsay rozladily trochu tunajších politických činiteľov. Že teraz bude nasledovať ťažké jednanie medzi španielskom a Francúzskom o pacifikáciu územia rifského, to tu každý chápe. Nacionalisti y oboch štátoch budú klásť zvýšené požiadavky, pokiaľ ide o postavenie v Maroku a budú zdôrazňovať tu menšie a tu zase väčšie zásluhy o porážku Krimovu. Maršal Pétain vyhlásil, že predmetom jednania medzi Francúzskom a španielskom musí byť v prvom rade presné rozhraničenie francúzskeho a španielskeho pásma v Maroku ako aj spôsob policajného dozoru nad územím rifským. Amg. Novák: Košický pozdrav Františkovi Paiackému. Celú svoju mladosť prežil Palaeký na Slovensku, tu vyštudoval a položil pevné základy svojej vzdelanosti, tu sa mu dostalo podnetu k národnému prebudeniu. Roku 1809 prišiel jedenásťročný František Palaeký na evanjel. gymnázium v Trenčíne, škola bola trojtriedna, vyučovacia reč bola latina, ale učitelia si pomáhali pri vyučovaní jazykom slovenským. škola bola v nízkej chalúpke a jej budova je dosiaľ zachovaná. Je to domček číslo 120. v Hviezdoslavovej ulici. Škola sama zanikla roku 1848. V auguste roku 1812 prišiel Palaeký do Bratislavy a pokračoval v svojich štúdiách na evanjelickom lýceu. Slovom „lýceum” sa tenkrát označovalo päťtriedne gymnázium s trojročným kurzom f i lozof i cko-theol ogickým, lebo filozoficko-právnickým, ktorý nahradzoval univerzitu. Roku 1818 Palaeký svoje štúdia v Bratislave dokončil. Po celú dobu štúdií vzdelával sa viacej mimo školu ako v škole; školy vtedajšie malý viacej vad ako predností. Aj stará budova lýcea je ešte zachovaná. .Počas .svojich štúdií chodieval Palácky každého roku na prázdniny do ■svojho rodišťa a odtiaľ sa vracal zase do svojej školy; chodieval pešo, smerami a okľukami a poznal rôznymi tak z vlastného názoru značnú čiastku západného Slovenska. Roku 1818 bol vychovávateľom dvoch synov zemana šrétera a dostal sa s nimi v prázdninách až do Sv. Emerika za Tisou v župe hevešskej. V marci roku 1819 stal sa Palaeký vychovávateľom dvoch synov zemánky Csúzyovej a v tejto funkcii prežil mnoho radostných i žalostných chvíľ. Významná je pre Palackého jeho cesta z prázdnin do Bratislavy roku 1813. špatné počasie a rozvodnený Váh ho prinútily, že hľadal pohostinstvo v Trenčíne u rodičov svojho bývalého súdruha z dôb trenčianskych štúdií, Bakoša. Starý pán Bakoš rád čítal nové i staršie české knihy. Niektorým veciam v knihách novších však nerozumel; domnieval sa preto, že ho mladý študent Palacký, moravský rodák, vďačne poučí. Ale ako sám Palaeký vo svojom vlastnom životopise píše, ukázalo sa, že mladý študent tomu ešte menej rozumie, ako starý trenčiansky mešťan. Nebolo divu, lebo nemčina, latina a maďarčina boly jediné reči, ktoré boly pestované v školách, do ktorých Palaeký chodil, a popudu z vonku k štúdiám jazyka materinského nebolo. Neznalosť táto sa však Palackého hlboko dotkla a on pevne si umienil, že hneď začne sa zdokonalovať v svojom rodnom' jazyku, aby sa mu nič podobného nemohlo už prihodiť.1 Ako sme uz oznámili, spáchaný bol na vodcu horvatskej sedl. strany Štef. Radiča, práve keď svolal veľkú schôdzku stranníkov, svojich bombový atentát. Bom. ba však na šťastie nevybúšila a útočník bol zatknutý. Je to obchodný příručí Sladko Mihič z Nového Sadu. —■ Mihič, ktorého podobiznu dnes prinášame, vravel pri vypočutí, že sa chcel pomstiť Radičovi za to, že vedie celkom neplodnú politiku, ktorá Horvatsku škodí. Súdi sa, že Mihič nie je duševne zdravý. Nebojte sa, maloverní! Košic e, 31. má ja. Od prevratu sme boly u nás ušetrení na politickom poli značnějších otrasov. Náš parlament obstaral štátne nezbytnosti do tej miery, že nedal vážnej príčiny k úvahám, akým sa v poslednej dobe zaoberajú v cudzine; či parlament je nie skôr hamovkou vedenia štátu a rozhodovania v ňom. U nás takejto otázky nebolo a niet. Pravda, v poslednom čase bolo možné pozorovať, že rozhodujúca vôľa nerozvinie sa v našom parlamente spôsobom tak jednotným, ľahkým, predvídateľným; nastávajú rôzne rozoskupovania podľa otáziek, o ktoré ide. Prichodí k bezprostredným prekvapujúcim obratom; pomery v parlamente sú složité j šie; vývoj ide nie jedným smerom. Tento zjav nejedného pozorovateľa zarazí. „Kríza vládnej väčšiny”, hovoria jedni, „Kríza parlamentu”, hovoria druhí, „Kríza parlamentného systému vôbec”, kričia tretí. A štvrtý Volá „Kríza štátu, kríza republiky!”. Nedávno oOl v našej republike Francúz, dobrý pozorovateľ politických pomerov svojej vlasti a pozorujúc naše udalosti, vyjadril sa takto: „Váš parlamentarizmus má také základy a spočíva na takých zásadách, že niet ťažkostí a problémov, ktoré sa vyskytnú v živote národa, aby sa nezbytné nevynoril tiež čo najchytrejšie na pôde parlamentnej. Váš parlament je mikrokosmos vášho štátu, medzi ve-V apríli 1823 odišiel po svojom príchode do Prahy. Čoskoro po svojom príchode do Prahy dostal sa do stredu života literárneho, vedeckého i politického. Skoro nato Paláéký so svojou činnosťou stal sa známym po celom národe a čím viacej sa množily výsledky jeho vedeckej i politickej práce, tým viacej menila sa známosť jeho mena v obdiv a úctu k Palackého činnosti a v lásku k jeho osobe. Nevývratným dôkazom týchto slov je „Výstavka Františka Palackého”, inštalovaná v rámci tohoročných jeho jubilejných osláv v Národnom muzeu pražskom. Veľká sieň muzea je naplnená diplomami, prípisaimi a inými pamiatkami, ktoré dokazujú, že cudzina si dielo Františka Palackého neobyčajne vážila, národ náš že k nemu choval úctu a lásku. Robotníci, remeselttíci, sedliaci, mešťania a šľachtici používali každej príležitosti, aby sa k Paiackému hlásili. Mestá i dediny darovaly mu čestné občanstvo, spolky a organizácie čestné členstvo. A pri tom výstavka táto zahrňuje len asi tretinu pamiatok na Palackého, ktoré sú v, Národnom muzeu. Medzi vystavenými dokumentárni je listina, ktorá Upúta pozornosť každého košického návštevníka výstavky. Je to prípis, ktorý poslali v novembri roku 1866' Františkovi Paiackému, niektorí košickí občania, aby mu gratulovali k akémusi cisárskemu vvznačeaiu.