Slovenský Východ, júl 1926 (VIII/151-174)
1926-07-02 / No. 151
asuEnsö wot® m «ník VIII. čís. lil. V Košiciach, v piatok 2. júla 1926.______________________Za 60 hal. Champion E. Franceschini -hJavné mesto republiky francúszkej tiež svojich zástupcov b slávnostiam sokol•clo Prahy. Táto delegácia jríde dnes do Prinášame hore obrúsky vodcov tejto “-L“c:ľie a síce pána M. Champbna, ktorý je ■»redsedom generálnej rady departemenfc»*ského a pána Emila Fi&nceschiniho, *-r' t bineta syndika municipákej parížskej rady. Porážka prezidenta Coolidgea. Senát zamietol prezidentom doporučený zákon o úľavách pre agrárne úvery. A. Londýn, 1. júla. — Senát Spojených štátov severoamerických vo Washingtone zamietol 54 hlasmi proti 26 hlasom predlohu zákona o úFavách úverov pre zemedelstvo. Ä tým súčasne zmaril vyhliadky na účinnú pomoc pre farmárov. Toto zamietnutie znamená novú a najväčšiu porážku, ktorú dosiaF prezident Coolidge utrpel v senáte. Táto porážka má pr« budúce prezidentské voFby nemalý význam a môže ľahko viesť k rozštiepeniu republikánskej strany. Zdá sa, že následkom toho budí veľké zemedelské štáty Unie- trvať na tom. aby v dôsledku tohoto zamietnutia boly podrobené sadzby teraz platného colného tarifu podrobnej revízii, čo však znamená, že Spojené štáty severoamerické octly sa na prahu boja, ktorý bude iste mať neslýchané rozmery. Vláda sa usilovala prospeť farmárom, ktorí sa octli v hospodárskej krizi a predložila zákon c úFavách pre zemedelské úvery, ktorý prezident senátu vřele doporučil k schváleniu. Senát však túto predlohu odmietnul, čo však znamená, že sa stavá na opačné stanovisko iba vláda a prezident. »nie parlamentu v septembri 11. Praia, 1. júla, "^■“lament sa šitie v polovici septem•csieľom vybavenia štátneho rozpoi^T^Távrh. zákona na daňoví reformu, •^»d nanie ktorého vo varoch bude — niekoľko mesiacov, p»íde tiež v » nom zasadaní na porad jednania, c Porady colných stián. 11. Praha, 1. júla. crager Presse” sa dozvědí, že českos nn ské colné strany malý t Prahe pocieľom zaujatia stanoviska k polina aktualitám. K ďalším konferenktoré budú v auguste, budú pri• urvtiež neňittcké colné stnfliy a majú nich. sjednané smernice pre ja^3-: zasadanie. latnosť sociálneho poistenia robotníkov. 11. Prala, 1. júla. =»'^ialistie.ké časopisy víta,ú dnes poplatnosť sociálneho poistenia, U- xstoricfeú udalosť. Dva \ pol milioz*“_>botník:ov príde v sociáhom poistení váhu. Z toho pripadá ',-7 mil. Kčs » xiemysel a živnosti a 500 tisíc na ĺ «Tiospod,árstvo. Najmenšie poistné i—Ž?a 112a Kčs ročite, naj/ysšie 4520 Ročitjý príspevok pdstencov je > mnil. Kcs, čo znamená <-2°/0 vyplácali miez^d. sankciou zákona o igrárnych clách. 11. Praha, 1. júla. m prezident republiky olložil sankolného zákona až po unnčení soého sletu, takže dojde v nej až v dici júla,. Ministerstvo ínancií ko'edzi tým všetky prípr;vné práce. Jázd z Prahy na Skvensko. 11. P r a ha, 1. júla. a „Tribúny” odíde v ]olovici aur delegácia pražskej úsrednej Ob=ej koamory na Slovenslo, navštívi :ú Bystricu, Košice, načo zúčastní maj sfcého veľtrhu v Bratislave, rvu budú sprevádzať raj vynikaj úodbormíci ministerstva obchodu. íšsky^ kancelár do Tiedne. D. Vie daň, 1. júla. ► dosisľ j e známo, navitívil teraz v rakúsky spolkový kancelár dr. k nemeckého ríšskehc kancelára v le. Ri šsky kancelár ď. Marx príuicom_ tohoto mesiac; do Viedne, r. Ra»nkovi tútb návševu odplatil. dzinsírodny komisir opustil Maďarsko. ČTK. B u rl a p? š ť, 1. júla. nisár Spoločnosti národov Smith 1 dne s ráno z Budaptšti. Tým bol n ý pr-vý krok k zrušenu finančne; !>ly v Maďarsku. Maďarsko za rozhodčie smluvy s balkánskymi štátmi. Zlepšenie jeho pomeru s SHS. — Gróf Bethien a jeho ľútosť' E. Budapešť, 1. júla. — Maďarsko nechce ostať izolované a gróf Bethien usilovne sa snaží, aby uzavrel so súsednými štátmi smluvy, ktoré by umožnily zlepšenie pomeru medzi maďarskou vládou a vládami súsedných štátov. Najmä usiluje Bethlenova vláda o to, aby naviazala priateľskejšie styky s Juhosláviou, s ktorou uzavře v najbližšom čase rozHodčiu smluvu upravujúcu problémy premávky veterinárske a úľavy pri pohraničnom styku medzi oboma štátmi. Podobnú smluvu chce uzavrieť Maďarsko tiež s Rumunskom a potom tiež s ostatnými okolnými štátmi. V rozhovore so zástupcami zahraničnej tlače vyhlásil grói Bethien. že ľutuje veľmi, že franková aféra zdiskreditovala Maďarsko pred cudzinou. Bethien nakonec zdôraznil, že sa bude usilovať, aby Maďarsko dostalo sa čoskoro do srdečných stykov s Francúzskom. Hlavný dôraz kládol však Bethien na to, že Maďarsko musí uzavrieť rozhodčie smluvy s všetkými balkánskymi štátmi, ktoré sú trižišťom jeho výrobkov zemědělských i priemyselných- Zhoršenie postavenia Baldwinovho. Rozčúlená debata anglickej dolnej snemovne. — Odpor proti predlienlu pracovnej doby v baniach. A. Londýn, 1. júla. — Baldwinova vláda predložila anglickej dolnej snemovni návrh zákona na zavedenie osemhodinnej doby pracovnej v baniach, čo však znamená predĺženie pracovnej doby o jednu hodinu. Poslanci strany robotníckej a poslanci konzervatívni ostro proti tomuto zákonu vystupujú a tak sa stalo, že následkom toho ocitla sa Baldwinova vláda v zhoršenej situácii, ktorá snadno môže skončiť jej pádom. Vo včerajšej schôdzi dolnej snemovne vyhlásil minister Fox, že muž, ktorý nechce, aby pracovná doba v.baniach bola predĺžená, zabúda na svoju ženu a na' svoje deti. Akonáhle to povedal, povstal robotnícky poslanec Westwood a zvolal rozčúlene: „Tu bol urazený môj starý otec! To si nedám od nikoho ľúbiť. Jestli neodvolá minister Fox svoju urážku, tak si zobujem svoju topánku a hodím ju ministrovi na hlavu! Minister Fox za všeobecného pobúrenia vyhlásil, že keď povedal niečc urážlivého, že to rád odvoláva. Na to sa Westwood uspokojil a minister Fox vo svojej reči pokračoval ďalej. Kabinet min. predsedu Brianda le už zase v ťažkom položeni. Francúzska snemovňa proti zahraničným novým úverom. Opozíciu vedie Poincaré. F. Paríž, 1. júla. — Čím viac frank klesá, tým viac sa zdražujú vo Francúzsku všetky životné potreby, takže dochádza k prejavom nespokojnosti proti zvyšujúcej sa drahote. V meste Charbesu došlo k výtržnostiam proti pekárom, ktorí nemierne zdražovali pečivo a chlieb. Finančné projekty Caillauxovy narážajú v snemovni na stále väčší odpor a snemovňa kloní sa k názoru, že nemožno pripustiť, aby Briand s Caillauxom uskutočňovali sanáciu franku tým spôsobom, že si chcú zadovážiť zahraničnú pôžičku vo výške 500 mil. dolárov. Sokolské deti, nádeje národa. Praha, 1. júla. Praha a s ňou celý národ prežíva teraz svoje naj krásnej ši e letné dm. Jej ulice sú plné mládeže, červcno-bielých kvetov, mládeže zdravej telom i duchom, nadšenej pre tú myšlienku, ktbrú v slovo i v skutok vtelili pred dávnymi rokmi Fügner a Tyrš. Tieto sprievody sokolskej mládeže, ich jasot, ukázněné a malebné cvičenie na sletišť. tieto rozradostněné hlúčky na uliciach, je ich plno, najmä okolo sokolskej tvŕdze — domu Tyršova, — všetko je to krásné, tým krajší.',, že ten popud, ktorý všetko to vedie a riadi, v zdravom tele zdravý duch, má na mysli nie len jednotlivca, ako je to u telocvičných sdružení iných národov, ale zdravie, telesné a duševné celého národa. Pre národ sa to všetko robí. Za krátko vidíme na uliciach pražských sokolskú armádu a na sletišti budeme môcť obdivovať sokolskú zdatnosť. Uvidíme mužskú silu. Ale- v utorok videli sme niečo, čo dospelým ľudom, ktorí zažili už niekoľko sokolských Odpor proti tejto pôžičke vznikol preto, že americkí bankári žiadajú, aby im bolo dané do zástavy zlato Francúzskej banky. Opozícia proti vláde druží sa okolo Poincarého a ako teraz vyzerá situácia je isté, že Briandova vláda je zase v ťažkom položení. Za týchto okolností je pochopiteľné, že zkušení politikovia predpovedajú pád Briandovho kabinetu najneskôr do 14 dní. 100 frankov stojí teraz v New Yorku 35.52 dolárov, libra šterlingov 173.40 frankov a v Prahe stojí teraz 100 frankov 95.50 Kčs. sletov a prežili všetko utrpenie svetovej vojny, vynútilo radostnú slzu z očí. Videli sme okolo staromestskej radnice krásne sokolské detí, nádej národa. Tieto dni boly dni mládeže a nič nemôže už byť krajšie, srdečnejšie a dojemnejšie nad toto nadšené volanie z detských hrdiel, nad túto dobrovoľnú poslušnosť, nad tento úspech Sokolstva v detských dušiach. Sokolský dorast holdoval Prahe a Praha, matka miest, prijala tento hold s láskou a úctou. Nie len mladosť je povinná úctou k starobe, ale i starí sa musia pokloniť zdatnej mládeži. A táto mládež, ktorá sa ponáhľala zo všetkých kútov republiky, nehojac sa nepohody, poneváč zdravé telo sa jej báť nemusí a ponávč zdravý duch je vždy pripravený i na útrapy, táto mládež, ktorá tedy ponáhľala, aby ako ružovými kvetmi ozdobila sokolskú slávnosť, je naozaj udatná. Nezabúdajme, že sú to naozaj republikáni. Dvanásť rokov sa už minulo od vypuknutia svetovej vojny, temer osem rokov' od prevratu, a táto mládež, čo nám starším a starým už uniká, uevie C. Caire E. Faure V čele delegácie mesta Paríža, ktorá dnes prišla na VIII. všesokolský slet do Prahy sú ešte pánovia: Cézar Caire, bývalý predseda municipálnej parížskej rady a Emil Faure, miesto, predseda municipálmej parížskej rady. Prinášame dnes ich podobizne. Reálna politika. Košice, 1. júla Máme dva druhy politikov. Takých, u ktorých politika znamená všestrannú pečlivost’ o rozvoj jak duševný, tak aj hmotný a všetkých vrstiev, stavov a tried národa, jedným slovom pečlivost1 o to, aby národ žil svoj život v celej plnosti svojho prirodzeného rozpätia, a takých, ktorým politika je len obchodovaním pod maskou krásnych programov a hesiel o kariéru a peniaze. Bohužiaľ, že u nás v kalných poprevratových vodách prevažujú títo poslední. A bude tak dosiaľ, kým záplava neupadne, kým sa celý náš verejný život neočistí prirodzeným a samovoľným postupným vývojom od tohoto nánosu od tejto buriny. Ale sú aj t. zv. politické deti. Títo bezradne fluktujú medzi výše uvedenými protivnými pólmi, a obliekajú si tuniku tu toho, tu onoho druhu politikov, od prípadu k prípadu a podľa okolností. Na pevnej línii sa však neudržia, a to prosto z toho dôvodu, že nemaj ŕ ani určitý program, ani presný cieľ, ktorý naopak mihotá sa im ako svetlonoc. Preto je tak klukatá cesta strany ľudovej, zvlášť jej vodcu Andreja Hlinku a preto má toľko aj tých zákrut s zatáčok, že sú nie zriedkavé prípady, keď sami vodcovia sú v pochybách v tomto labyrinte a nevedia hneď v ktorú stranu s ojom. A týmto ojom pre stranu ľudovú je známa pittsburghská dohoda. Ona je alfou a omegou celého ich politického snaženia. Avšak pri reálnejšom uvážení, ktoré sa u nich občas dostaví, súdia o nej docela striezlivo. Sám Hlinka pred svojím odchodom do Ameriky v známom roz hovore s redaktorom „Národních Listov” prehlásil, že netrvá na toľko na jej formálnom, ako viac na hmotnom a už nič z vlasnej zkúseností o Habsburgoch, velká väčšina bola už odchovaná v republikánských školách a o starej monarchii o tom, čo sme mi nenávideli a k Čomu sme predsa boli pripútaní železom, počujú skoro už len tak, ako my v mladých rokoch sme počúvali o prežitej minulosti. Nič nie je už prežitého v dušiach týchto detí, tejto dorastujúcej mládeže, sú to slobodní republikáni. Snáď nepodarilo sa odrakúštenie u niektorých ľudí už dorastených, lebo zvyk je druhá prirodzenosť a stále sa stretáme v politike i vo všetkých iných odvetviach verejného života so zjavmi, ktoré pri hlbšom rozbore nie sú ničím iným, ako dôsledky tej myšlienkovej rozštiepenosti, ktorú sme trpeli do toho dňa, kedy začala svetová pohroma. Ale táto mládež, ktoré sypala ruže pred Staromestskou radnicou, nepozná už Rakúsko a Uhorsko a nemá nič z neho vo svojich dušiach , a v svojej výchove, pozná už len našu republiku a jej zdaru platilo to detské volanie a jasot, na trón republiky v mladých srdiach snieslý sa