Slovenský Východ, september 1926 (VIII/201-225)

1926-09-01 / No. 201

5. strana,________________________________ ďarskej vládnucej triedy a pri prvej príležitosti sa od Maďarska odtrhli. I keby* obnovenie predvojnových hraníc Maďarska bolo v medziach politicke'j možností (ako že neni), potom by sme sa rozhodne postavili proti takémuto rozšíreniu panstva maďarskej šľachty, nech v prospech starých hraníc hovoria akékoľvek hospodárske výhody. Jestli že maďarskí veľkostatkári po vojne za­obchádzajú s maďarským proletariátom tak, ako to líči náš dopisovateľ, vynorí sa otázka, ako to asi vyzeralo v Maďar­sku pred vojnou, keď Slovák alebo Ru­mun bol vydaný na milosť a nemilosť maďarskému šľachticovi, ktorý ho ko­pal jednou nohou za to, že bol sedliak, druhou nohou cza to, že bol príslušníkom podrobeného národa. A mohli by sme ísť ešte ďalej. Mohli by sme uvažovať o tom, či by bolo prospechom pre maďar­ské menšiny, ktoré sú teraz pod cudzou nadvládou, aby boly terajšie hranice opravené dľa ethmckého hľadiska. Je pravda, že maďarský zemedelec by si tým získal právo posielať svoje deti do maďarských škôl, ale bol by tým vyvá­ženy trest, že bol vržený zpäť pod ma­ďarský agrárny režim? Katastrofálny výsledok vojny bol priamym výsledkom minulej politiky maďarskej šľachty. Ak sa bude v nej bezstarostne pokra­čovať ďalej, urobí maďarská šľachta zo svojho štátu ohnisko nepokoja v stred­nej Europe.’ Rozklad v komunistickej organi­zácií košickej pre presťahovanie „Munkása” z Košíc. Košice, 31. augusta. Rozhodnutie pražského vedenia ko­munistickej strany, aby časopis „Mun­­kás” bol preložený do Přívozu a sply­nul s „Pravdou”, pobúrilo značnú časť •komunistických stranníkov v Koši­ciach, hlavne odborárov, ktorí v maďar­skej komunistickej strane na Slovensku vidia maďarské hnutie šovinistické, a ako také ho chápu. Táto tiež antisemi­tistický orientovaná skupina nie je spo­kojná s prevedenou reformou a bojuje aj proti redaktorom Zámkovi a Gold­­hamerovi, ktorí tvorili najserióznejší a najpokojnejší element komunistického hnutia na východnom Slovensku a ktorí menovite zo stanoviska protihorthyov­­skémiu nesúhlasili s nacionálnou orien­táciou hnutia na Košickú. Avšak silné radikálne krýdlo neváha ustať v svoj ej neľúbosti a hodlá dokonca vraj založiť vlastný časopis. Samozrejme pri skomí­­rajúcej tendencii hnutia a nedostatku finančných prostriedkov sa im to nepo­darí. Namietajú aj, že odchodom „Mun­­kása” majú všetky agitačné prostriedky z ruky a tiež nemôžu na činnosť svojich vodcov dozerať. Ako zrejmo, moskevské obmedzenie podpôr komunistickej tla­či, bude mať smutný vliv na celé orga­nizačné teleso komunistickej strany, Specielně výstavy. Táto stručná štati­stika ukazuje, že bratislavský veľtrh speje k úspešnému rozvoju a je len tre­ba, aby mu tiež všetky hospodárski kruhy republiky věnovaly patričnú po­zornosť la ItíÉ alais la remeslo? tii Moli a law ili? Napísal prof. Dr. LADISLAV DROBEK. 1988s Zasiela autor v Liberci. Cena poštou Kfis 16 Rodičia, pozor! Na moju novú obchodnú miestnosť, v Košiciach, Hlavná ulica číslo 21., došly najnovšie šaty pre chlapcov a dievčatá a plášte. Taktiež pletený a tkaný tovar, punčo­chy, rukavice v najväčšom výbere za najlacnej­šej ceny. — Adolf Glücksmann. Za­ložené r. 1903. 827i Módny salón pi LICHTIGOVEJ otvorený. Tamtiež vyučovanie šitia a strihov. Košice, Továrňa ul., Mária-dvor. 1944s Radioamatérem do pozornosti. Upozorňujeme P. T. rádioamatérov, že možno si opatriť radio­­súčiastky všetkého druhu a kompletné stanice v elektrotechnickom závode Michal Balia, Ko­šice, Hlavná ulica č. 114. Tamtiež sa naplňujú akumulátory. Radiokoncesie opatrí bezplatne, — Zápis do súkromnej obchodnej školy ria­diteľa F. S. POUCHLÉHO v Brne, naprot: nádražiu, koná sa denne, .. to do dvojtriedne; obchodnej školy, jednoročného a päťmesačné ho kurzu. 1732í ____________SLOVENSKÝ VÝCHOD_______________________________ Bulharsko, Jeho masti a obyvatelia. Bulharsko po svetovej vojne zaujíma územie 103.000 štv. km, na ktorom podľa štatistiky z roku 1920 žije 4,861.000 obyvateľov. Ľudnatosť na 1 štv. km robí 47 osôb. Najhustejšie zaľud­nený kraj je sofijský, kde ľudnatosť dosahuje čísla 110 a kraj s mestami Gabrovo a Tmovo> kde na stvor, km žije temer 80 osôb. Riedko je obydlený juhozápadný cíp Bulharska, kde sa rozkladá pohorie Rhodope. Tam žije priemerne asi 22 osôb na štv. km. Musíme mať, pravda, na pamäti, že Bulharsko má celých 13.000 štv. km územia, ktoré leží 1000 m nad morom. Ročný prírastok obyvateľstva v Bulharsku rohí v ostatných rokoch priemerne 50.000 osôb, tak­že koncom roku 1923 malo Bulharsko vyše 5.000. 000 obyvateľov, ktorí žijú v 2300 obciach vidieckych a v 92 obciach mestských. Miest, v ktorých počet obyvateľov presahuje 20.000, má Bulharsko teraz 10. Chytro vzrastajúca Sofia roku 1920 mala 154.000 obyvateľov. Pred vzni­kom bulharského štátu bola Sofia nevýznam­ným mestom, ktoré malo 20.000 obyvateľov. Teraz po 50 rokoch počet sa pomaly blíži ku 200.000. Predtým bola Sofia často menovaná Sredcom, podľa mesta Serdica, vybudovaného Rimanmi. Meno Sofia pochádza od chrámu sv. Žofie, postavaného Byzantinom v IX. storočí. Strediskom južného Bulharska je mesto Plov­div, ktoré má 63.000 obyvateľov. Plovdiv je jedným z najstarších miest v Thrácii, bolo za­ložené makedoitským kráľom Filipom II. a dlho sa menovalo Filipopol, mesto Filipove. Mestom prastarého pôvodu je tiež najdôležitejší pri­stav bulharský Varna s terajšími 51.000 oby­vateľmi. Mesto bolo založené už v VI. storočí pred Kristom a menovalo sa Odesos. Najväč­ším bulharským mestom na Dunaji je Ruse (Ruščuk) s, 41.000 obyvateľmi, vzdialeným len 60 km od hlavného mesta rumunského. Na juž­nom svahu Malého Balkánu rozkladá sa Slivem s 29.000 obyvateľmi. Stará turecká pevnosť Pleven, v ktorej tak dlho vzdoroval Osman paša útokom ruského vojska, vyvíja sa chytro v priemyselné mesto a má 28.000 obyvateľov. Inou tureckou pevnosťou, ktorej v mnohých vojnách bola prisúdená dôležitá úloha, bol Šu­měn, teraz už čulé mesto s 24.000 obyvateľmi. Na juhovýchodnom cípe bulharského okršleku ružového oleja rozkladá sa Stará Zagóra, dôle­žité stredisko obchodu obilím s 23.000 obyva­teľmi. Počas vojny rusko-tureckej bolo mesto Turka mi úplne vypálené, ale sa chytro spa­mätalo. Mesto siaha svojim pôvodom do dôb Augusta Trajana. Veľmi mladým mestom na­priek tomu je prístav Burgas s 22.000 obyva­teľmi. Ešte pred rokom 1858 bola to len ne­patrná dedinka s 50 domkami. Na dráhe, kto­rá spojuje Burgas so Sofiou, leží blizko Bur­­gasu Jambol s 20.000 obyvateľmi, a blízko So­fie Tatar-Pazardžik, založený sultánom Baja­­dizom II. roku 1485 s 19.000 obyvateľmi. Ako stredisko pestovania výborného tabaku uvá­dzame ešte mesto Chaskovo s 19.000 obyvateľ­mi. ležiace juhovýchodne od Plovdivu. Staré sí­dlo bulharských cárov, mesto chrámu, Trnovo, má teraz 12.000 obyvateľov. ženská mstivosť zamedzila zistiť pôvod lupiča. Ďalšie podrobnosti o ubití lupiča vo Vy š. Hrušové. Košice, 31. augusta. Písali sme už o príšernom prípadu ubitia lupiča, ktorý ťažko zranil roľní­ka Jankovského vo Vyšnom Hrušové pri Humennom. Roľník Jankovský vrátil sa totiž pred časom z Ameriky a páchate­ľovi bolo asi iste dobre známe, že pri­niesol so sebou väčšie množstvo dolárov. Tých chcel sa neznámy zlosyn- zmocniť i za cenu utratenia ľudských životov. Priniesol sebou dobre nabrúsenú sekeru, ktorou aj niekoľkokrát udrel Jankov­ského do hlavy a ťažko ho zranil. Práve okolnosť, že Jankovská vedela, že ona i jej muž by boli padli za obeť tomuto zlosynovi a vedomie, že jej muž ťažko zranený môže ešte zomrieť následkom rán, rozzúrilo ju tou mierou, že jednala ako smyslov zbavená, nedbajúc ani toho, že zlosyn bol už úplne urobený neškod­ným, vážne zranený ležal na zemi a opäť ho, plaziaceho sa po zemi, sekerou do­razila. Vzplanula v nej náhla zášť proti cudzincovi, z ktorého obeti predtým so svojím bratom len sekerou oslobodiť mohla svojho muža. Tým zamedzila ovšem ukvapená žena, ktorá teraz sa musí ešte zodpovedať zo zločinu zabitia, aby bol cudzí vlamač podrobený vý­sluchu a zistená jeho totožnosť. Zabitý neznámy páchateľ je asi 40 až 45 rokov starý, slabší, asi 176 cm vy­soký, mal tmavé vlasy, do poli temena pleš, šedé oči, väčší suchý nos, ľavú ru­ku v zápästí zmrzačenú od starej vy­­kibeniny. Oblečený bol s špinavú bielu košeľu s prúžkami, modré ponožky, krátke spodky, moderné podväzky, roz­bité čierne střevíce amerického tvaru. Kto by o totožnosti páchateľa mohol podať zprávu, oznam to četníckej sta­nici v Humennom. Potom sa vzostup zastavil a k večeru voda už zase klesala. Poneváč však le­ningradská observátor očakáva nové vlny cyklonu, nie je vylúčené, že voda začne zase stúpať, Leningrad ohrozený povodňou. C EPS. Moskva, 31. augusta Temer každý rok na jaseň Leningrad je ohrozený povodňou, ktorú spôsobujú cyklony na Baltickom mori a zvláště na Fínskom zálivu. Cyklony tieto sú pe­riodické, dosahujú značnej sily a vhá­ňajú vodu z Finského zálivu do ústia Nevy a často sa stane, že voda v Lenin­grade vystúpi z brehov. Cyklony začí­najú riadiť koncom augusta a v sep­tembri, ale najmocnejšie sú v novembri a v decembri. Všetky veľké povodne v Leningrade, ostatné v roku 1924, boly práve v tomto čase. Pred niekoľkými dňami, 24. augusta vo Fínskom zálive, blízko bývalého ruského hlavného me­sta, riadil nový cyklon, ktorý veľmi zvýšil vodu na Neve. Z Petroplavskej pevnosti ozvala sa delová rana, konven­čné znamenie, že voda v Neve prestúpila niveau o 3 stopy nad normálom. Voda po tomto výstrelu stúpala ešte asi dve .hodiny a dosiahla výšky temer 4 stôp. Zábavy boháčov tohoto sveta. Tí a 5 i c t, 31. auie-usta. Je iste v pamäti škandál, ktorý sa stal v bohatej new-yorkskej spoločnosti pred niekoľkými mesiacmi, ktorý bol v tlači oznámený názvom „škandál Carol­­lov”. Tento milionár, takto povolaním najchýrnejší americký manažér, stál pred new-yorfeskou porotou, súc obža­lovaný, že pri veľkom bankete, pri kto­rom tieklo najdrahšie víno a alkoholické nápoje, treba že to bolo v suchej Ame­rike, požiadal slečnu Jocye Hawleyovú, aby sa pred všetkými hosťami vykúpala vo vane, do ktorej bolo sliate víno z 22 fľaši pravého francúzskeho šampaň­ského. Slečna Hawleyová veľmi ochotne počúvala toto vyzvanie, načo, keď vy­konala veľmi veselú kúpeľ v šampaň­­skom, požiadala hosťov, aby toto víno vypili. Netreba podotýkať, že z galant­nosti tak bolo skutočne urobené a vše­tko víno bolo vypité. Počas procesu složil Caroll prísahu, že vec nie je v skutočnosti tak zlá, ako ju líči žaloba. Na nešťastie, nevediac o tej­to prísahe, vyhlásila svedkyňa Hawle­yová, že sa skutočne vykúpala v šam­­paňskom a to pred všetkými hosťami, nenachodiac v tom nič závadného, hoci že to bola aj kúpeľ vinná. Následíkom tohoto priznania bol Caroll stíhaný pre porušenie prohibičného zákona, pre pre­čin proti mravnosti a falošnú prísahu. Nepomohly všetky záchranné kroky je­ho známych a menovaný divadelný ma­nažér bol odsúdený k pokute 5000 dolá­rov a na rok k núteným prácam na štát­nych galejach v Atlante. 150.000 Kčs a rok nútenej práce — to je veľmi veľký trest za trochu neobyčajnú galantnosť, prejavenú divadelným manažérom na­danej herečke „Balalajka”, originálny ruský orchester, ú­­činkuje už dnes večer vo veľkom sálu Schalk­­házu. Doporúca sa rezervovanie stolov vopred u hlavného čiašníka reštaurácie. Bližšie na pla­gátoch. 1999s Dr. Pavol Török, odborník pohlavných, a kož­ných nemocí, vrátil sa z dovolenej. Ordino­vať počal opäť pre kožné, pohlavné a chu­­dokrvné (syphilis) nemoce v Košiciach na Hlavnej ulici č. 9. 1976s Počiatok školského roku. Prázdniny minuly a našim deťom začína opäť školská doba. Uče­nie dieťa namáha a veľmi často pozorujeme, že deti vracajú sa. zo školy unavené a vyčfpa­­né. Rodičia! Keď chcete mať zdravé a veselé deti, dajte dm len obuv, opatrenú gumovými podpätkami „Rerson 750”. Sami ste sa už iste presvedčili o ich blahodarnom účinku a prečo by tedy deti malý postrádat’ tohoto dobrodenia? Žiadajte všade výslovne len gumové podpätky „Berson 750”, lebo lepších niet. 1984s Na letné obdobie odporúča firma Scholtľ Marceli, Košice, Mlynská ul. č 14.. svoje prvotriedne lystre na saka biele aj fa­rebné plátna na obleky, látky na tennisové nohavice, impregnované látky na plášte atď, za posezónne snížené ceny. 1390s 1. septembra 1926. Chýr nik. P. T. PÁNOM PREDPLATITEĽOM DO POZORNOSTI. K dnešnému číslu sú priložené složné lístky poštovej spori­teľne. Prosíme pánov predplatiteľov, aby predplatok, ako aj nedoplatky za minulé mesiace poukázali. Administrácia. Pre záchranu kromipašského robot­­níctva. Ťažká kríza krompašských zá­vodov a konečné ich zrušenie priviedlo tamojšie robotníctvo do ťažkej situácie.; Behom času podarilo sa mnohým najsťi zamestnanie iného druhu, chodia na priH cu do ďalekého okolia a podporou výživy mnohým je, že v domoch, bývalej to ko­lónie závodnej bydliaci, mohli viesť malé hospodárstvo, chovať hydinu, mať malú1 zeleninovú záhradku a pod. Prevzatím domkov ispišsko-novovesskou záložňou,’ nastaly robotníctvu nové starosti, ako sohnať potrebný obnos na prevzatie do­mov, ktoré malý byť odpredané. Poneváč nie je stále isté, či nevznikne v Krompa­choch nová industria, či iným spôsobom nenájde ľud obživu a existenciu, nechcú sa dlhé roky usadlí robotníci prirodzene sťahovať. Robotnícka skupina utvorila teraz Stavebné družstvo, ktoré krom­­pašské baraky prevezme a poskytne tak možnosť miestnemu robotníctvu, aby pomaly i splátkami zachovalo sebe v držaní domky a nemuselo sa sťahovať. Družstvo, ktoré dľa našich informácií j e v serióznyd|i rukách, nachádza podpo­ry všetkých kompetentných činiteľov a jeho dielo stretne sa iste so zdarom. Tým našlo aj časté a dôtklivé volanie robotníckych organizácií svojej odozvy a splnenia, úspech akcie prispeje tiež iste ku konsolidácií pomerov tohoto kra­ja a snáď i priemyselné možnosti budú podnikavými priemyselníkmi využitko­­vané. Zručné a vyspelé robotníctvo je iste aj plus pre možnosť výroby, nepri­zerajúc k výhodnému komunikačnému položeniu Krompách. — Pl&niasy poslanca dra Szüllöho na kongrese menšín a nemecká tliač. Neme­cká tlač v Bratislave venovala veľkú pozornosť účasti predsedu kresťanských seriálov, poslanca dra Szüllöho na kon­grese menšín v Ženeve. Ako je známe, na kongrese zúčastnených bolo 38 men­šín so 70 delegátmi. Tohoto roku mal zástupca menšín zo Slovenska dva pono­sy, a síce proti jazykovému nariadeniu a zákonu o štátnej príslušnosti. Zaují­mavé je, že súhlas s vystúpením dra Szüllöho nebol spontánny, ako sa vše­obecne očakávalo, čo aj poznamenala ne­mecká tlač s trpkosťou. Maďari boli cel­kom spokojní s vystúpením zmieneného zástupcu menšín na Slovensku, čo aj prejavili tlačou. —uih. — Vynikajúce návštevy pražského veľtrhu. V nedeľu navštívili P. V. V, korporatívne zástupcovia Zemského svä« zu nem. živoistenských spolkov v Čechách, pán dr. Wilhelm Petrascheck, riadny profesor vysokej školy banskej v Lubne, ako prvý delegát, ďalej pán V Berlíne koná sa medzinárodný sjazd vzduš­nej dopravy, na ktorom sú prítomní zástupco­via všetkých štátov. Na našom horejšom obrá­zku vidíme od ľava do prava: belgického dele­gáta Renarda, predsedu berlínskeho sjasdu Wronského a francúzskeho delegát« Baska takiho.

Next