Slovenský Východ, november 1926 (VIII/252-275)
1926-11-03 / No. 252
uskutočňuje taktickým postupom realizuje z toho to, čo sa za vhodných a okolností realizovať dá. Platí teda pre každú politickú stranu zásada vyjednávania, a to i vtedy, keď by nebol zaručený jeho výsledok, lebo docieli sa aspoň toho, že sa stanoviská kryštalizujú, určia a definujú. Ľudová strana už skoro celý mesiac stojí pred gordickým úzľom, ktorý nevie rozviazať. Očakávalo sa, že Hlinka rázom rozoženie všetky pochybnosti a obavy, a on bude ten, ktorý rázom rozotne gordický úzoľ v politike ľudovej strany. Očakávalo sa to tým viac, lebo neujasnenosti v ľudovej strane v otázke vstupu do vlády vyostrovaly sa v takej miere, že bolo nutno už pre samú stranu skončiť dobu dilem a nerozhodností. Zdá sa však, že ani Hlinková prítomnosť nevie stlumiť rôzne názory členov ľudovej strany v jednotnú vôľu, ktorá by sa mohla uplatňovať pri rozhodovaní o vstupu strany do vlády. Poslanecký a. senátorský klub ľudovej strany konal plenárnu schôdzu v Ružomberku v týchto dňoch ,ale opäť k rozhodnutiu nedošlo, lebo jednotlivé stanoviská sú tak protichodne, že je nutno najprv urovnať názorové diferencie v strane' samej, a len potom vystúpiť na vonok, a zastupovať jednotnú vôľu. Celkovú náladu by sme charakterizovali tak, že skupina poslanca Jurigu a Tománka istavia sa z dôvodov taktických proti vstupu do vlády — vraj ešte doba nedozrela — skupina dra Tisu, Budayho je zase pre okamžitý vstup do vlády, ovšem s podmienkami. Sám Hlinka dosiaľ nevyhranil svoj názor a usipokonil sa predbežne s tým, že schválil dosavádny postup vedenia strany a vyžiadal si splnomocnenie, aby mohol pokračovať vo vyjednávaní s ministerským predsedom švehlom. Súdiac, dľa prejavov ofieielného orgánu strany,* možno predpokladať, že Hlinka bude chcieť na započatej ceste i vytrvať, lebo „Hlinka na pol ceste nezostáva, a polovičatá prácu nerobí” — ako prehlasuje „Slovák”. Definitívne rozhodne však širší výkonný výbor istraný, ktorý je svolaný na 3. novembra do Ružomberku a ktorý pravdepodobne Ibude poverený úkolom, aby sankcionoval Hlinkovo vyjednávanie a konečný výsledok jeho. Je nepochybné, že ľudová strana nestojí pred úkolom ľahkým, nesmie však zabudnúť, že sa jej naskytla veľmi vhodná príležitosť, aby do vlády vstúpila, a ako vládna strana uskutočňovala svoje požiadavky. Túto príležitosť nesmie prepásť, a nesmie sa vrhnúť do opozície, ktorá postrádá akýchkoľvek perspektív a nemôže prospieť ani Slovensku, ani slovenskému ľudu. Hubička” v Košiciach. Východoslovenské Národné divadlo v Košiciach zahájilo svoju činnosť Smetanovou „Hubičkou”. S radosťou ich vítame a prajeme im čo najlepšieho zdaru. Hneď prvé prevedenie ukazuje, že dosiaľ bude ležať ich základ v operetách a nie v operách. Len príležitostne môžu sa pokúsiť o operu. Zvuk orchestra je tvrdý, nástroje distenujú, frázovanie nemá hladkosti; tieto vady, avlášť sú patrné v „Hubičke”, 'kde sa tak uplatňuje jemná hra. Ovšem berieme v úvahu, že je to prvé predstavenie a že určite stav tento sa zlepší. Hovorí o tom v divadelnom časopise aj šéf divadla p. Alferi. Zaväzuje sa sľubom, že chce vytvoriť peknú scénu a jemu veríme. Badateľná bola v celom diele súhra aj dobré jednotlivosti. V tempách vo väčšine boly zachovávané tempá tradičné. O svedomitej príprave .svedčila iste scéna pašerácka, ktorá bola prekonaná. Zato scéna s četníkom vyznela prázdne. Troj spev v II. dejstve vyžaduje rozhodne väčšej gradácie. U Lukáša (Jiránek) ruší namáhavé tvorenie vyšších tónov. Predstavitelia jednotlivých úloh sú v „Hubičke” zdomácneli. B area (škrdlíková) poctivé podala škovránču pieseň, ale jej zbarvenie hlasové je príliš hutného rázu pre ňu. Až sa vypiluje orchester, vyniknú lepšie výkony Tomáša (Renet), Martinky (Řezníčková), Vendulky (Charvátová), Matúša (Novák). Pevnú kostru stavbe dal dir. Schöffer. Dr. Mka. SLOVENSKÝ VÝCHOD Pot a prach nivočia Vašu plef. Preto k mytiu pridávajte a používajte niečo pravej fr®n£©wk# ALPY ktorá mastný pot rozpúšťa, choroboplodné zárodky v prachu sa nachádzajúce priamo nivočí. Uvoľnené póry dýchajú a plef osvieži. _______________________ 3. novembra 1926, Dľa súhlasnej mienky znamenitých skúmateľov, -najdokonalejšie „ODOL” zodpovedá požiadavkám hygieny a preto je označovaná, ako tá -najlepšia medzi všetkými, teraz známymi vodami n-a ústa. Snemovanie slovenskej samosprávy v Košiciach. SJazeS slovenskej sekcie sväzu československých miest. V nedeľu uvítali sme v našom meste zástupcov slovenských' miest, Morí sa tu sišli, aby sa radili o úkoloch samosprávy, ale tiež aj o ich právach a povinnostiach, aby naznačili si cesty k spoločnému prospechu občianstva i štátu. Sjazd zahájený bol 31. októbra o 10. hod. dopoludnia vo veľkej dvorane starej radnice v Košiciach mestským radcom E. Rosolom. Sväzu prítomní boli zástupcovia miestnych úradov, okrem iných: župan der. Juraj Slávik, policajný riaditeľ vládny radca Karol Slavíček, vládny radca Bcmovský. Ďalej delegáti miest a zástupcovia jednotlivých rezortov verejnej správy. Ministerstvo pre Slo vensko zastupoval vládny radca Pavol Poničan, ministerstvo unifikácie dr. Anton Honz, ministerstvo verejných prác in ž. Krivanee. Krajinskú banku dr. A. Zámečník, Hypotečnú banku riaditeľ Hermann. Sväz sporiteľní Ivan Thurzo, Sväz československých miest v Prahe Ferdinand Kellner a tajomník dr. Šafár. Predsedajúci konštatoval, že zahajuje prvý riadny sjazd slovenských miest, ktorého sa zúčastňujú zástupcovia 44 slovenských miest i zástupci mesta Užhorodu a Mukačeva a dáva slovo starostovi mesta Košíc dru Novákovi, ktorý hovoril: Dovoľte, aby som vás pri príležitosti tohoto sjazdu čo najsrdečnejšie uvítal menom obyvateľstva nášho mesta. Menovite čo najsrdečnejšie vítam pána zástupcu ministra vnútra, pána župana dra Juraja Slávika, zástupcu ministerstva pre správu Slovenska. Súčasne dovoľte, aby som vám vyslovil vďaku za to, že ste naše mesto zvolili ža miesto svojho snemovania. Vy sišli ste sa v našom meste, na tejto historickej pôde, aby ste ša radili o základoch samosprávy vôbec. Sišli sme sa, aby sme sa poradili o spoločnom postupu, aby sme si napomáhali v tých otázkach, ktoré znamenajú životný záujem našich miest. Ale sišli srne sa tiež, aby sme manifestovali proti všetkým útokom, ktoré sú v poslednom čase namierené proti samosprávam. Tento boj proti samospráve nie je nový a má jediný a spoločný cieľ, docieliť toho, aby sa v záležitostiach obecných rozhodovalo vždy s občianstvom a nikdy nie proti tomuto. Náš boj o samosprávu je bojom spravodlivým. Vecná kritika musí nám doniesť len uznanie za tú prácu, ktorú sme v prospech občianstva vykonali. Naša práca je nielen pre obec, ale i pre štát. Keď máme usporiadané samosprávne jednotky, máme usporiadaný aj štát. Nato ujal sa slova zase radca Rosol a vravel: My, ktorí prichádzame dnes do Košíc, prichádzame sem so zvláštnymi pocitami, Toto zasadnutie iná iný význam, ako keď sme sa sišli prvý raz v Bratislave, aby sme o založení Sväzu rozhodli, alebo keď sme sa sišli druhý raz v Martine, aby sme činnosti nášho sväzu dali riadne organizačné a životné základy. Schádzame sa ale tiež pod dojmom ťažkej, preťažkej ztráty, ktorú náš Sväz utrpel odchodom nášho predsedu Igora Thurzu, starostu Turč. Sv. Martina. Shromaždenie vstáva. Ztratili sme v ňom a s nami celé Slovensko vynikajúceho pracovníka. Na jeho prácu v samospráve, bude mesto Turč. Svätý Martin spomínať vďačne po vždy. Bol vzorným demokratickým duchom, mužom zlatého srdca a ja vám ďakujem, že jeho pamiatku uctili ste povstaním. Keď som bol nútený spomienkou na nášho drahého Thurzu započať elegicky, dovoľte, aby i v ďalšom ostal elegickým, keď mám poukázať na dôvody dnešného nášho sjazdu. Sišli sme sa v Prahe, kde sa jednalo o obmedzení samo-správy a tam bolo konštatované, že nastáva súmrak samosprávy, že nastáva kritická jej doba, že mnoho činiteľov spojilo sa v úsilí, aby samospráva bola omedzemá a jej význam snížený. My sme presvedčení, že samosprávou prejímajú na seba mestá a obce veľkú čiastku úkolov štátnych a že sú základnými piliermi Štátu, a kto nimi otrasie, otrasie celou stavbou tohoto štátu. My sa musíme proti všetkým pokusom omedziť právo samosprávy, — a to v záujmu celého štátu, — čo najintenzívnejšie postaviť a pod týmto dojmom naše snemovanie prevádzať. Musíme sa postaviť proti nezdravému centralizmu, ktorý by bol škodlivý pre konštrukciu nášho štátu. V tom smere prajem úspech nášmu snemovaniu. Nato ujíma sa slova minister m. s. župan dr, Juraj Slávik, ktorý v podstate uvádza: V minulosti každého mesta, ktoré máte česť zastupovať, boly doby ťažké i doby rozvoja. Boly doby rozkvetu a doby úpadku a ktorí poznáte históriu týchto svojich miest, teda tiež aj to viete, že doby vývoja a rozvoja miest nastávaly vtedy, keď boly dané podmienky pre tento rozvoj, jednako ale keď na čele toho ktorého mesta stáli mužovia, ktorí si boli vedomí svojich povinnosti voči občianstvu i voči štátu. Viem, že každé mesto nevykazuje rovnaké podmienky rozvoja a nevykazovaly ich ani v minulosti. Viem tiež, že jste len dohrá snaha, vedomie povinnosti a rozhľad vo veciach samosprávnych viedol naše zastupiteľstvá, viem tiež aké ťažké boly podmienky rozvoja miest našich po prevrate a som presvedčený, že často vykonaly viac, ako sa mohlo očakávať. Som si vedomý tiež toho, že vedúci našich samospráv sú jednotní v tom, že je treba viesť mestá tak, aby ňa občanoch ležalo čím najmenej ťarch a aby boly čím najmenšie výdavky. Ale prosím, aby ste si boli tiež vedomí toho, že nielen mestu majú slúžiť tie ustanovizne, ktoré mesto vytvoria, ale tiež občianstvu, ktoré gravituje do týchto miest. Čím viac dobra prinášajú obecné inštitúcie a ustanovizne, tým viac rastie . význam mesta. Viem, že ste si vedomí toho a že pracujete tiež, aby vaše občianstvo bolo vedené k vzdelaniu, k smyslu pre hospodárske a kultúrne úkoly. Samospráva, ako tu správne bolo ukázané, je základom našich občianskych slobôd, ale samospráva má tiež pracovať ruka v ruke so štátom. Nie samospráva proti štátu, ale samospráva so štátom. Súc si vedomý konečne toho, že vy pri týchto poradách budete zachovávať vážnosť a dôstojnosť, že budete vedení rozvahou a keď tak urobíte potom tento sjaísd vedený s rozmyslom a dôstojne neminie sa svojho cieľa. Po reči župana ujal sa slova zástupca Sväzu čsl. miest Keller. Spomína, že keď bol po prevrate odhlasovaný zákon o voľbách do obcí, uvítali sme radostne tento duch demokracie. Prevzali sme obce, ale museli sme prijať i také ustanovenia, akým je článok 30. novely číslo 96., ktorý znamenal značné okleštenie samosprávy. Bol to profesor Horáček, ktorý poukazoval vtedy na nebezpečenstvo, xc sa jej berú práva a hovoril, že by hneď mohol štát prevzať všetky úkoly na seba. Ako sa teraz ukazuje, jeho, obavy neboly neodôvodnené. My si prajeme len to, aby slobodné obce ítvorily záMad slobodného československého štátu. Dr. Krasus, námestok starostu mesta Bratislavy podobne kritizuje snahy po okleštění samosprávy a hovorí, že nedopustia občania, aby boly obecné svazky pod kuratelou. Ďalej predniesol pozdravy zástupca ministerstva unifikácie. Dr. Poliak pozdravil sjazd menom maďarského obyvateľstva Košíc. Dr. Zámečník menom Krajinskej banky sľubuje najväčšiu podporu Krajinskej banky slovenským mestám. Nato predčítajúci prečíta prípisy uvedené v predu a hovorí, že kým príde sjazd k svojmu jednaniu, navrhuje poslať pozdravný telegram osloboditeľovi a zakladateľovi štátu prezidentovi Masarykovu (Búrlivý súhlas). Potom pristupuje sa k referátom. Ako prvý referuje o stavbách vodovodu a kanalizácie v mestách a v obciach na Slovensku inž. Václav Duben, Morého referát sledovaný bol s najväčšou pozornosťou. Dôkladne vysvetlil všetky úkoly našich samospráv v tomto smere a ukázal cesty ako ich možno dosiahnuť. O lesnej reforme na Slovensku referoval podpredseda sväzu E. K. Rosol, ktorý poukazuje na to, že pozornosť pre lesnú reformu vyvolaná bola ministerstvom s plnou mocou, ktoré tento problém položilo tiež na program porád županov. Poukazuje potom na všetky ťažkosti, na svetlé i temné stránky prídelu lesnej pôdy komunálnym sväzkom a hovorí, že slovenská sekcia venuje prídelu lesov mestám najväčšiu pozornosť. Očakáva, že všetci smerodajní činitelia a celá verejnosť budú podporovať naše snahy, aby lesná reforma bola riadne a svědomitě prevedená. O otázke úveru obcí na Slovensku referoval Tomáš Tvarožek, riaditeľ mestskej sporiteľne v Bratislave, Morý rozvinul podrobne smernice riešenia tejto dôležitej otázky. Veľmi zaujímavým bol referát dra Alojza May era, šéfa dôchodkového oddelenia mesta Bratislavy. Morý pojednal o finančnom hospodárstve sväzkov územnej samosprávy s ohľadom na návrh zákona o priamych daniach. O prevádzaní knihovníckeho zákona na Slovensku referoval dr. František Kraus, námestok starostu z Bratislavy. Pozornosť vyvolal obšírny referát inžiniera Karola Krivanca, vládneho referenta z Bratislavy, ktorý prehovoril o otázke komunikácie na Slovensku. V úvodu podal dejinný vývoj komunikácie, v ktorom rozvoj železníc znamená úpadok ciest ale vzrast motorových vozidiel nutí k radikálnej náprave všetkého zameškaného. Pojednáva o stavu ciest o svetovej vojne najmä na Slovensku a Podkarpatskej Rusi, vyličuje ťažkosti, ktoré obce v tomto smere čakajú a ukazuje cesty, ako možno veľký komunikačný plán ciest uskutočniť. Starosta mesta Nitry, Karol Ootoory referoval o otázke rozšírenia pôsoV'AOsti miest a obcí na Slovensku, dr. Jo-zef Kkiu.-ký, hl. župný notár v Bratislave, o zákone iex Dérer v praxi, dr. Front. Kraus o návrhu nového bytového zákona a dr. Enterich Cimmer, tajomník slovenskej sekcie o prechodnom ubytovaní vojska. Referáty sledované boly neúnavnou pozornosťou celého sjazdu a potrvaly celú nedeľu. Po vyčerpaní programu bola voľba predsedu slovenskej sekcie Sväzu čsl. miest, ktorým bol zvoleaiý ná návrh výboru sväzu starosta mesta Nitry Karol Cobori. Tento ďakuje za prejavenú mu dôveru, voľbu prijíma a sľubuje pôsobiť v prospech slovenských miest vo sväzu. Keď boly prednesené všetky referáty, pripßjil zástupca ministerstva pre siprávu Slovenska dr. Pavol Poničan. svoje poznámky a zasadnutie bolo skončené. Večer usporiadaná bola pre hostí mestskou radou košickou hostina v hotelu Schal-kház, priebeh ktorej bol veľmi srdečný. Pondelňajšie dopoludnie venované bolo pojednaniu jednotlivých návrhov a debate o prednesených referátoch, ktorých s-a zúčastnilo via* delegátov a ktorých výsledkom bolo odhlasovanie rezolúcie, v ktorej zástupcovia miest a obci na Slovensku a Podkarpatskej Rusi, sdružených v slovenskej sekcii sväzu čsl. miest, s? jednomyselne usniesli na prejave, v ktorom slo® venská sekcia pripojuje sa k rezolúcii sväz-a čsl. miest, ustneseuom na nedávnej porade v Prahe. Ďalej žiada sa v rezolúcii, aby výnosy príspevkov oboru sociálnej pečlivosti boly ponechané Slovensku a Podkarpatskej Rusi. Shromaždenie považuje vybudovanie samostatných slovenských komunálnych sporiteľní za emine-tne dôležité pre hospodársky život Slovenska a Podkarpatskej Rusi. V rezolúcii žiada sa tiež, aby platný ubytovací zákon o prechodnom ubytovaní vojska bol terajším pomerom prispôsobený. Ďalej žiada rezolúcia, aby správnym rozdělováním subvencií na stavby vodovodné a kanalizačné boly uľahčené úkoly obcí. Sjazd žiada urýchlené vybudovanie nedostatočnej siete štátnych ciest, pokladá za životnú otázku celého stredného a južného Slovenská stredoslovenskú dráhu, ktorej prvý úsek bude v najbližšom čase odovzdaný verejnosti. Rezolúcia obsahuje ešte niekoľko bodov, v ktorých dotýka sa vydania nového ústavného zákona a kultúrnych úkolov obcí. O 12. hod. poludňajšej bol tento dôstojný a plodný sjazd čsl. miest doslovom predsedu ukončený. Obnovte oredošafok Náš obráziok ukazuje, ako možno i doma lacno a jednoducho vyliečiť rheuma, M kúpeľoch Piešťany spojené so všetkými kúpeľami. 1345s lámku, podagru. V bárskitorej lekárni kúpime prírodnú piešťanskú bahennú kocku „Pi-qua”, v teplej vode ju dobre premiešame a priložíme na chorú čiastku tela. Za krátko nastane uľahčenie ,a neskoršie potom úplne uzdravenie. Najlacnejšia ___________ domáca liečba, ideálne " " ' zimné liečeb