Slovenský Východ, august 1928 (X/174-199)

1928-08-01 / No. 174

2. strana.___________________________________________SLOVENSKÝ VÝCTTOD________________________________________1. augusta 192& potrebujeme len vládu silnú, ale i takú, kto­rá by opravdu požívala dôvery všetkých vrstiev národa”. To je pre vládu Bethleno­­vu ako stvorené. „Ja tak vidím, že v Maďarsku sa preja­vuje určitá nepochopiteľná zdržanlivosť voči praktickým myšlienkam a i ľuďom, hlásajúcim tieto myšlienky. Tu sú na pr. terajšie hospodárske problémy Maďarska, nepopierateľné nepriaznivá hospodárska bilancia, snáď až prílišné zahraničné za­­dlženie, rôzne ťažké otázky maďarského zemedelstva a priemyslu atď.” S touto zdrcujúcou kritikou dnešného maďarského režimu prichádza tento osloboditeľ Maďar­ska práve v dobe, keď budapeštiansky mi­nister školstva a národnej osvety sa pred­stihuje v prejavoch o konsolidácii Maďar­ska, keď maďarská zprávodajská kancelá­ria nechává do celého sveto rozhlásiť, že to­horočná hospodárska bilancia Maďarska znamená priamo skvelé zlepšenie, že tohoto roku následkom dobrej hospodárskej úrody bude pravdepodobne vyrovnaná pasivita dosavádneho maďarského hospodárstva. Nedávno bol vypracovaný návrh na ob­medzenie zahraničných pôžičiek rôznych hospodárskych i obchodných sväzov a pod­nikov, čím sa malo dokumeiÄovať, že Ma­ďarsko chce byť i v tejto veci naprosto se­bestačné. Kde sa ale potom berie táto tak ťažká, ba zdrcujúca kritika maďarského hospodárstva so strany toho, ktorý je od Maďarov prehlasovaný za najväčšieho znalca všetkých maďarských otázok? Ale pán Rothermere dal Maďarom pouče­nie ešte aj iné. Dnes, keď Maďari zaplavu­jú celý svet veľkými kopami propagandisti­ckých spisov, v ktorých sa volá po revízii trianonského mieru, Rothermere upozorňuje Maďarov, „že jestli niečo, teda prehnaná propaganda môže zapríčiniť najväčšie ško­dy myšlienke revíznej”. A teraz — čuj svet: „I keď na šťastie táto propaganda sa pre­vádza len doma, ja aspoň dosiaľ som ešte nevidel a nezkúsil, že by sa vám bolo poda­rilo pohnúť zahraničie pre vaše snahy”. Nikto iný, ako „vznešený Angličan” pove­dal tuná Maďarom otvorene do očí, že celá tá ohromná maďarská propaganda nemala v zahraničí najmenšieho úspechu a že končí naprostým a neslýchaným fiaskom. Pán Rothermere držal, pravda, Maďarom i hotový kurz, ako sa má robiť správna a úspešná propaganda. A to týmto spôso­bom: „Musíme uznať, i keď veľmi neradi, že práve na tomto poli ukázali obdivuhodný vzor svojej obratnosti štátnici českosloven­skí, v prvom rade Masaryk a Beneš”. Tak teda dožili sme sa už i toho, že Rothermere chváli našich štátnikov a našu propagandu. Nežiadame si toho a ani nám to nelichotí. •Je však zadosťučinením pre nás, keď náš zavilý nepriateľ musí posielať svojich drahých Maďarov, niemenších našich ne­priateľov, k nám do politickej školy. Shrňujeme: Rothermere slovami až príliš nevyberanými dal Maďarom na javo, že Europa ani zďaleka nemá v úmysle dopriať sluchu maďarskému volaniu po revízii dnešného stavu strednej Európy. Europa potrebuje mier. A ten zaručuje len dnešný status quo. , pán Rothermere, tentokrát’ s vami súhla­síme. To je i naša reč. Je záujmom celej Európy, aby dnešný stav strednej Eu;opy, ktorý zaručuje slobodný národný a štátny život všetkých väčších národov, bydliacich Ale ja ti to ukážem!” zahrozila. „Ja ti tú holku z hlavy vyženiem! Teraz ťa ne­chám, avšak dočakaj večer! Ja ti to uká­žem !” Večer sedeli v parku na lavičke, pri­­ti snu tí k sebe ani dve decká; bol teplý, Zeír' dýchala vlhkými parami, pokoj a sv? -ý ticho vsávaly sa im do duší. „sľub mi, že s ňou chodiť nebudeš!?” povedala a v jej hlase sa triasly slzy. „Nebudem, už nebudem”, sľuboval tento hrmotný muž a nežne ju k sebe pritiahnuc, pobozkal ju, až jej tváre hořely... Trochu humoru. Hlasovanie v triede. „V našej triede sme dnes hlasovaly, ktorá z hás je najkrajším dievčaťom”. „A ktorá je ním?” „žiadna, pretože každá sme dostaly len ieden hlas”. Inventár. „Má oči po matke”, hovorí návštevníčka o chlapčekovi. „A po otcovi ústa”, dodáva iná. „A po bračekovi nohavice”, doplňuje inventár malý Karlík. LT súdu. ,Prečo ste dal pánu žalobcovi • ’i zauchá?” „Slávny súd, dovoľujem si pc ’ knúf, že to bola len jedna facka, ale že so' u žalobcovi vzhľadom k jeho slabej telesnej 'trukcii dal na tri razy”, Perpetuum mobile maďarskej nespokojnosti. Anglia je vraj lepšia ako my. - Precujeme len pre seba. n. Košice, 31. júla — Všade, kde sa obzre­­me, uznáva každý, aj rozumný opozičnik, do­konalé pokroky, u nás po prevrate vykonané. Každý uznáva prácu a ťažkosti, s akými bolo treba zápasiť. Ale celé to naše doterajšie štát­ne dielo vie konečne oceniť každý, kto vie sám pracovať. V určitých maďarských kruhoch niet však stopy po uznaní. Snáď, že pojem práce ešte vždy tonie vo vodách pešťského feudalizmu, aristokratizmu, autokratizmu, a konečne pra­­zitismu lebo ničím iným ako týmto, všetky tie „izimy” neboly. Žilo sa z práce druhých, pod­daných a násilne umlčovaných — žilo sa ľah­ko, bez starostí a preto: nepoznal sa údel prá­ce, nepoznala sa kapacita života. Preto aj „Prágai Magyar Hirlap” s ľahko­sťou cigaretlového dymu a v póze namysle­nej dôležitosti požmurkáva na pol oka po po­meroch na Slovensku a pritom p íše „úvahy”, vyznačujúce sa solidnou dávkou protíčesko­­slovenskej nenávisti a preto vopred — len agitačne! Volí pritom veľké gesto a v jed­nom z posledných článkov nerobí nič iného, ako že prirovnáva Československo k Anglii, aby nás zrobil čím menšími. . Anglia sa vraj stará o odstraňovanie neza­mestnanosti lepšie ako my. Je to celkom mož­né a nesvedčilo by dobrému menu Anglie, aby to nebolo pravda. Veď táto veľmoc má nielen tradíciu, ale aj peniaze, svetové podniky a svetovú moc, čo všetko núti k prenikavému riešeniu tejto otážky. My ovšem môžeme pra­covať len v hraniciach našich možností, a tu zrobili sme iste nielen čo sme mohli, ale aj viac ako iné štáty omnoho väčšie a ako — samotné Maďarsko, Máme tiež uzákonenú 8-na tomto území, nielenže nebol revidovaný a pozmenený, ale naopak potvrdený a upevnený. hodinovú dobu pracovnú, čo nemá ami Anglia, a tým menej Maďarsko. Keď „P. M. H.” píše, že u nás neradonali­­zujú stroje ako v Anglií, ale ich demontujú a predávajú ako staré železo — myslí len na ur­čité prípady a zamlčuje, že to boly práve ma­ďarské spoločnosti, ktoré zastavovaly výrobu, a že nezamestnanosť bola takým spôsobom vyvolávaná z dôvodov politických. Myslelo sa totiž, že sa u nás vyvolá komunistická revo­lúcia, z ktorej bude môcť získať — maďarská iredenta. Tvrdenie, akoby sa u nás hospodárske veci nedostaly do snemovných debát, je nielen pre­javom slepej nenávisti, ale aj novinárskej ne­serióznosti najvyššieho stupňa, lebo práve po­sledné obdobia parlamentnej činnosti u nás vyznačovaly sa debatami o hospodárskych otázkach, v ktorých sa aj úspešne pracovalo. Takto robená propaganda môže síce zaujať jednostranného čitateľa „P. M. H.”, ale zlyhá všade tam, kde je mamieraná: vo vážnych kru­hoch zahraničných, ktoré k úsudku berú dá­ta o holú skutočnosť bez — nenávisti. „P. M. H.” týmto smerom darmo troví atrament a tlač. Ináčej „starostlivé úsilie” „Prágai Magyar Hirlap”-u je celkom márne, lebo u nás si bu­deme zariaďovať naše veci po svojom a tak, ako je to výhodné a možné a bez ohľadu na to, či sa to bude „P. M. H.” páčiť — alebo nie, Môžeme si myslieť aj to: čím menej je s na­mi taký „P. M. H.” spokojný ,— tým lepšie robíme pre seba. A to je hlavné, lebo pre tie „vzdialené” záujmy, aké má na mysli „P. Iví. H.” — pracovať sa u nás nikdy nebude. Záhada majetku bratislav­ského dôstojníckeho sboru er. Bratislava, 31. júla. V ostatnom čase rozpísala sa denná tlač o otázke imania bratislavského dôstojnícke­ho sboru. Informovali sme sa o celej veci a výsledky našich informácií sú dostatočne závažné, aby sme o nich našu verejnosť spravili. Majetok bývalého dôstojníckeho sboru bratislavského prešiel po prevrate na zá­klade mierových smlúv automaticky na če­skoslovenský dôstojnícky sbor. Tento ma­jetok pozostával jednako z kompletne vy­bavenej kuchyne a jedálne pre 144 osôb. Jednou z najvážnejších položiek v tomto smere bolo 144 strieborných kompletných príborov. Ďalej ide v podstate o 20 pravých perských kobercov, ktoré boly v spoločen­ských miestnostiach dôstojníckej menzy vo vládnej budove, o 2 klavíry, množstvo ori­ginálnych obrazov, nábytkové zariadenie spoločenských miestností a konečne o kniž­nicu, majúcu 90.000 sväzkov. Tieto predme­ty po prevrate sa ztratily. Na príklad z ce­lej knižnice zostalo dôstojníckemu sboru iba 8000 sväzkov. Koberce, ktoré boly pra­vé perské a ktoré dnes reprezentujú zá­vratný majetok, sú všetky preč, rovnako tak obrazy, nábytkové zariadenie spoločen­ských miestností atď. Pokiaľ sa dalo zistiť, nie je tento majetok dôstojníckeho sboru ztratený úplne. Je totiž známo, že po prevrate z tohoto majetku boly zariaďované rozličné miestnosti druhé, veľmi často aj mimo budovu bývalého di­­vízijného veliteľstva. Okrem toho celý ra,d vecí rozpožičiaval dôstojnícky sbor, takže sa o celom mäjetku vie, k tomu ešte presný inventár tohoto majetku je v rukách brati­slavského dôstojníctva, a ďalej jestvuje sbierka fotografií bývalých spoločenských miestností kasina. Majetok tento teda nie je ztratený a vie sa, kde je. Ale bratislavský dôstojnícky sbor dosiaľ márne sa namáhal, aby majetok, jemu prináležajúci, bol mu aj prinavrátený, ba je veľmi závažná obava, že celé množstvo predmetov (menovite je­dálne príbory a zariadenie reprezentač­ných miestností) dostalo sa už behom ro­kov do celkom iných rúk. Je preto pochopi­teľné, že dôstojnícky sbor sa dnes živo zaujíma o to, aby mu bol majetok navráte­ný, lebo z dnešných gáží bratislavské dô­­stojníctvo naprosto nevie si zaobstarať ani desiaty diel toho, čo bývalý c. a k. dôstoj­nícky sbor mal a čq československý dôstoj­nícky sbor zdedil právoplatne a na základe mierových smlúv. Ale, bohužiaľ, táto vec, ktorá sama v se­be je veľmi podivná, nie je osamotená. Ako sme sa dozvedeli, podobne zmizlo celé za­riadenie bývalého dôstojníckeho sboru hon- Nevinný zavraždený. Zastrelil na dedine nič netušiaceho kamaráta. bh. Košice, 31. júla. — V nedeľu večer o 22. hodine došlo v malej obci Sedliciach v okre­se prešovskom k vražednej udalosti, ktorá vzrušila celú obec tým viac, že sa zprvu zdalo, že páchateľ, ktorý tento čin previedol zákerne, nebude dopadnutý. Zmieneného večera stálo v dedine pri ob­chode Michala Savka viac parobkov, ktorí me­dzi sebou rozprávali. Odrazu zaznel výstrel, ktorým bol zasiahnutý roľnícky 6yn Jozeí Martoň, 26ročný, ktorý klesol na zem. Zo­mrel v niekoľko okamihoch. Keď sa parobci, ktorí sä po výstrelu rozprchli a spamätali, poobzreli po páchateľovi, nebolo po ňom ani chýru. Táto udalosť bola oznámená četníckej stanici a na miesto nešťastia prišiel hneď ráno okresný četnícky veliteľ nadporučík Dvořák, ktorý v sprievode strážmajstrov Henkela a Šanderu zahájil pátranie. Četnictvo bolo postavené pred ťažký úkol. Cez celú noc padal prudký dážď, ktorý zahla­dil každú stopu a nikde nebolo možno dospieť k úsudku, kto by mohol byť považovaný za páchateľa. Bolo len zistené, že nešťastný Mar­toň v osudnom okamihu práve ku skupine mla­­ďochov pristúpil, že s nimi celý večer nebol a žs teda patrné výstrel nebol preňho určený, a že len náhoda zapríčinila, že práve on od niesol pomstu, ktorú chcel vykonať neznámy páchateľ na inom. četnictvo vypočulo asi 100 osôb a pomaly začali ca objavovať príznaky, že páchateľom mohol by byť roľnícky syn Ján Pavlovic zo Sedlíc, poneváč mal predtým s pa­­robkami spor a preto četnictvo pristúpilo k jeho zatknutiu. Súčasne boli zatknutí: roľní­cky syn Štefan Tluraač a stolársky pomocník Mikuláš Kotulič pre nadržovanie. Za eskorty k súdu do Prešova urobil koneč­ne Pavlovič dozná nie, že skutočne zločin spá chal. Ako motív svojho činu uviedol, že pa­robci zo Sedlíc v zmienený večer, keď stál so svojou milenkou, hádzali po ňom kamením, takže sa rozčúlil, bežal domov a z úkrytu strelil do zástupu parobkov. Zastrelený Jozef Martoň nebol medzi parobkami, keď sa s nimi Pavlovič po prvý raz střetnul, a stal sa len jeho nevinnou obeťou, a ďalej tvrdil, že ani nikoho z druhýcir parobkov nemienil zastreliť. Pavlovič vystrelil do davu parobkov z vojen­skej pušky, ktorú potom skryl na pôjde svo­jich rodičov, kde bola tiež nájdená. Občian­stvo s upokojením pozorovalo svedomitú sna. hu četnictva a s povďakou prijalo zprávu, že páchateľ bol zistený a že neujde zaslúženému trestu. Nevinne zabitý Jozef Martoň bol človek do­­brého srdca a v celej dedine obľúbený pre svo­ju milú povahu. - I Drahšie áno 2 ale lepšie obleky nemôžete nikde kúpil alebo nechal si zhotovil len u fy ERDELYI, Košice, Hlavná žís. 37. Trenchcoats od Kč 250' Detské obleky od Kč 60'-. Imitácia kožených detských nohavíc od Kč 14’­Založené 1906. védského. Aj tento majetok prešiel automa­ticky na československý dôstojnícky sbor, Po majetku honvédskeho sboru dnes tak­mer už niet pamiatky. Konečne je tu ešte tretia vec a síce menovite nábytok otázka, kde sa podral z Bedrichovho paláca (dnešná budova zemského vojenského ve­liteľstva). Sú to teda tri otázky, ktoré dnes zaují­majú verejný život bratislavský. Všetky tie­to tri obrázky tvoria však jediný komplex a — pokiaľ sme mohli nazrieť do pozadia veci — bolo by záhodné už v záujme do­brej povesti, aby všetok tento majetok, pa­triaci dôstojníckemu sboru, bol mu dobro­voľne a skoro vrátený. Vec sa dnes už ne­dá utajiť a treba ju zlikvidovať veľmi chy­tro a — čestne. Chýrnik. Pán prezident republiky usporiada dnes v stredu na Hrade v Prahe recepciu pre oficielných zástupcov cudzích štátov na terajšom VI. medzinárodnom kongrese pre vyučovanie kreslenia a užité umenia. — Požiadavky ľudovej strany. Poslanec Hlinka vyhlásil, že sa presvedčil o tom, že na najvyšších miestach vládnych sa zistilo, že ľudová strana je štátotvorná a že bez jej účasti vo vláde niet spokojného Slovenska, Pri jasennej reorganizácii vlády bude vraj ľudová strana uplatňovať požiadavku, aby jej boly pridelené význačnejšie rezorty, zvlášť miesto ministerstva unifikácie. — Dr. Běhounek opíše svoje poznatky. Po svojom návrate do Prahy odíde dr. Běhounek k ďalšiemu letnému pobytu na vidiek, aby sa zotavil. Pri tom pripraví si materiál k dvom sväzkom diela o italskej expedícii k severnej točne. Prvý sväzok bude čisto vedecký a v druhom bude opis celej cesty. — Preloženie. Bývalý župný školský in­špektor Daniel Bučenec bol preložený do štatistického oddelenia bratislavského refe­rátu ministerstva školstva a národnej osvety. Je preto bezúčelné obracať sa na neho vo veciach, týkajúcich sa bývalej žu­py košickej. — Poštátnenie lokálnych železníc na Slo­vensku. Ešte behom tohoto roku má byť na Slovensku poštátnených 13 miestnych že­lezníc v dĺžke 580 km. — Melioračná spoločnosť na Podk. Rusi. Na Podk. Rusi bude založená k prevádza­niu melioračných prác zvláštna spoločnosť, v ktorej okrem finančnej skupiny bral by účasť aj štát. Poneváč k ustaveniu sa tejto spoločnosti má dôjsť v najbližšom čase, započala by spoločnosť s prácami ešte to­hoto roku. Pre k í r e ľ o v ú sezónu: brašne, necessaire a kabelky, za veľmi snížené ceny, možno dostať u firmy „HÉLIA”, KOŠICE, Hlavná ul. 101, 7161s Na štátnej jednoročnej hospodárskej škole v Košiciach pripojenej k vyššej hospodárskej škole,, započne vyučovanie dňa 17. septembra. Prijímajú sa žiaci, ktorí skončili ľudovú školu a sú najmenej 14roční. Celé zaopatrenie žiakov v internáte robí 160 Kčs mesačne. Nemajetní a^ pilní žiaci môžu obdržať neskoršie štipen­dium. Bližšie v prospekte, ktorý sa na požia­danie zašle. Kúpeľová hliadka. Od Košíc cca za hodinu autobusom sú dosiah­­nut^né najpríjemnejšie a najlacnejšie sloven­ské kúpele a sanatorium „štoós kúpele”, 670 m nad morom. Riaditeľ-šéflekár dr. J. E. Nemeš. Denná taxa 10 Kč. Verejným zamestnancom veľká sľava. 6709s

Next