Slovenský Východ, september 1928 (X/200-224)
1928-09-01 / No. 200
Slouensků Východ Bočník X. Číslo 200. ¥ Košiciach, ¥ sokolu 1. septembra 1928. _________________ Za 60 kal. Amundsen je už sotva medzi živými. Košice, 31. augijsta. Meno chýrneho objaviteľa južnej točny kapitána Roalda Amundsena objavuje sa vo svetovej dennej tlači menej a menej. To znamená, že sa zabúda na udalosti, zbehnuvšie sa pred krátkym časom a že na ich miesto nastupujú udalosti nové, ktoré záujem čitateľov upútavajú. A ani Amundsen neunikol smutnému osudu, že sa na neho zabúda. Italský letec Maddalena, ktorý sa zúčastni) pátrania po balónovej skupine vzducholodi „Italia”, ako aj pátrania po Amundsenovi a Guilbaudovi, vráti! sa do Amsterodamu a vyhlásil, že dľa jeho názoru je ďalšie pátranie po Amundsenovi a Guilbaudovi márne. Počasie bolo v ostatných dvoch týždňoch tak zlé, že Amundsen a Guilbaud, keby boli bývali na žive, boli by iste zmrzli. Ruský ľadoborec „Krasin” však napriek všetkým týmto pesimistickým zprávám vydáva sa na cestu do polárnych krajov a chce sa pokúsiť predsa len o vypátranie Amundsena. Profesor Samojlovič verí, že Amundsen je u skupiny Alessandriho, ktorá v dobe stroskotania mala dostatok potravín, takže aj napriek veľkej časovej vzdialenosti (od mája) sú ešte nádeje na ich záchranu. Spomienky na generála Milana R. Štefánika. Jeho príchod na Sibir. - Zažehnané mraky nad našim revolučným vojskom v Rusku. Situácia revolučnej armády československej v Rusku nebola na sklonku roku 1918 závideniahodná. Armáda naša bola otrasená fyzicky i morálne. Bolo by však nespravodlivé odsudzovať ju ako celok a nebrať v náležitú úvahu stupňované úsilie nášho vedenia, aby sa naša armáda udržala ako disciplinovaný vojenský celok a v dôsledku toho nevziať v úvahu dosiahnuté výsledky. Revolučná armáda československá n: Rusi doplňovala sa cez ľahostajnosť alebc nepriateľstvo v prostredí úplného chaotického rozkladu. Inšpirovaná láskou k otčine, bojovala od Volgy k Tichému oceáni a pozdeišie na naliehanie spojencov si prerazila cestu znovu až na Ural, a tc skôr, než spojenecká pomoc mohla prísť: revolučná armáda československá po č mesiacov a proti nepriateľovi desaťkrái silnejšiemu držala front 1400 km, zaisťujúc spojenie v zázemí na 8000 km. Vytvdrila vlastnými silami celú válečnú službu. uviedla znovu v činnosť továrne na válečný materiál, dráhy, zachránila tisíce osôb a za miliardy statkov, odrazila v kritických okamihoch nápor germanofilov a boľševikov, valiacich sa k východu a týmto poskytla ruskej armáde možnosť vzkriesenia. Prejavujúci sa vtedajší morálny úpadok bol len dôsledkom nadľudského utrpenia, ustavičných námah a bezkonečného nervového napätia. Dobrovoľníci revolučnej armády v Rusku, ktorí pri chatrnom ošatení museli znášať štyridsaťstupňové mrazy v cudzej zemi, odlúčení od civilizovaného sveta, číselne oslabení mnohými epidemickými nemocami a bezpočetnými ztrátami v bojoch, pod neustálymi dojmami nedostatočnej odolnosti ruského frontu, našou krvou a našimi obeťami postaveného a držaného, vzdialení od rodnej zeme, o oslobodení ktorej toľko snili a kam vášnivé túžili preniesť svoje úsilie, nemohli bojovať s bývalým zápaľom. Boly síce v našich radoch aj pozdejšie krásne chvíľky heroizmu. Naše pluky bily sa hrdinsky pri dobytí Konguru pri vtedajších operáciách proti Permu. Ale trebárs to boly výkony nadľudské, naše vojsko potrebovalo záchranu, potrebovalo autoritu, ku ktorej by priliplo s láskou. A týmto záchrancom nášho revolučného vojska na Rusi bol (Pokračovanie na 2. strane „Slcsv. Východu”.) Po manévroch. Zakončenie manévrov 11. a 12. pešej divízie. Košice, 31. augusta. — Vojsko oboch divízií, ktoré sa zúčastnilo záverečných manévrov na Prešovskú, navrátilo sa už do svojich posádok a ako vojsko, tak aj velitelia môžu byť s priebehom záverečných cvičení spokojní. Zdravotný stav mužstva bol výborný a napriek tomu, že po dobu záverečných cvičení panovaly veľké horúčavy, bolo procento chorých veľmi malé, takže na tisíc vojakov pripadali len dvaja chorí, to znamená, že na 18.000 mužov, ktorí sa zúčastnili týchto manévrov, bolo len 36 chorých. Generálny inšpektor brannej moci, armádny generál Podhajský vyjadril sa tiež pri rozprave veľmi pochválne o výbornom duchu vojska zemského vojenského veliteľstva v Košiciach a pri tom zdôraznil neobyčajne vysokú úroveň bojového výcviku mužstva a ocenil zdatnosť veliteľského sboru. Defilé vojska, ktoré začalo v Prešove o 5. hod. odooludnia, trvalo vyše 3 hodiny. V čele defilé išly obrnené autá a už pred zapečatím pochodu krúžilo vo vzduchu 13 aeroplánov. Letecká eskadrila vytrvala vo vzduchu po celú dobu defilé, a krúžila nad mestom. Vojsko defilovalo pred generálnym inšpektorom brannej moci, generálom Podhajským a zemským vojenským veliteľom šnejdárkom. Briliantně defilé vzbudzovalo pravé prekvapenie, poneváč napriek únavy vojska, lebo manévrovalo v ohromnej horúčave a bez oddychu, bolo mužstvo svieže, hociže väčšina z nich vykonalo priemerne denne pochody až 40 km. S uznaním treba sa zmieniť tiež o záujme obyvateľstva mesta Prešova, ktoré v hustých zástupoch so sympatiou prizeralo tejto manifestácii sily čsl. brannej moci až neskoro do večera. To samé platí aj o našom dedinskom ľude, ktorý v dedinách lúčil sa s vojakmi veľmi s•••'eene a orevolával in»é: •• hom!” ‘ 1 Na prahu ríše milionárov. Životný román starého komorného speváka. - Nemanželský syn kniežaťa. D. Viedeň, 31. augusta. Osud si s ľuďmi mnoho raz divne zahráva a často ani román nevie vylíčiť rozličné životné príhody, ako sa dejú v skutočnosti. V týchto dňoch zomrel vo Viedni v žo fijnej nemocnici 75ročný bývalý komorný spevák, profesor Jur. Harmsen. V mladých rokoch býval veľmi krásnym mužom a bohom nadaným spevákom. Pôsobil na predných divadlách europských a až do vypuknutia vojny bol komorným spevákom cárskej opery v Petrohrade. Harmsen bo) zaujímavého pôvodu. Jeho otec, knieža Stirbey, bol panovníkom v Rumunsku až do roku 1849. Potom bol nútený vzdať sa trónu a žil ako súkromník v Paríži, kde sa vo veku 66 rokov oženil so slečnou Fouldovou. Predtým ale mal milostný porne'so svojou predčitateľkou, ktorý nezostal bez následkov. Predčitateľka dala život dieťaťu a týmto bol práve Juraj Harmsem Pred svojou smrťou adoptoval knieža Stirbey obe nemanželské dcéry svojej manželky, ktoré urobil univerzálnymi dedičkami a odkázal im svoj majetok v cene 200,000.000 zlatých korún. Potom zomrel. Juraj Harmsen zahájil proces proti obom dedičkám a žiadal, aby tretina z otcovho odkazu pripadla jemu. Obe sestry odmietly dobrovoľné smierenie. Harmsen opatril si všetky doklady a rozhodné pojednávanie v jeho spore malo sa konať začiatkom októbra v Paríži. Členovia súdneho dvoru netajili sa svojim presvedčením, že Harmsen svoj spor vyhrá a že mu bude vyplatených najmenej 60,000.000 zlatých frankov. Harmsen odišiel do Viedne a keď dostal zprávu od svojho advokáta, že proces určite vyhrá, zmocnila sa ho taká radosť, že sa neustále smial, ale odrazu klesol na zem a v bezvedomí odvezený bol do nemocnice. Tam zomrel, aniž by sa dočkal toho, že sa stane šesťdesiatnásobným milionárom. Jeho dedictvo ale nebude ztratené, lebo pripadne jeho 30ročnému synovi. Dráma na lesnej samote. orf. Sofia, 31. augusta. Hlboko v lesoch v Ryllských horách v Bulharsku žije cársky revírnik Ondrej Stavjanov. Je vdovcom a domácnosť viedla mu jeho neobyčajne krásna a vzdelaná dcéra Nasta. Mladé dievča bolo jedného dňa v meste Tirnove, kde sa soznámilo so statkárom Stuževom. Statkár zahorel k nej vášnivou láskou, nasledoval ju domov a požiadal jej otca o jej ruku. Revírnik svolil k sňatku mladých ľudí, menovite keď i jeho dcére sa Stužev páčil. Než ale mohol sa sňatok konať, objavila sa v myslivni vidiecka žena, ktorá k revírnikovej dcéri vravela: „Prinášam vám dieťa ktorého otcom je váš ženích. [Sľuboval mi manželstvo, ale keď poznal ívás, opustil ma a nechce o mne a dieťah ani počuť.” Po týchto slovách položila ne Vznešená slávnosť miera. Košice, 31. augusta. Slávnostné ceremónie podpísania Kelloggovho paktu pätnástimi mocnosťami, ktoré boly prihrané medzi zakladajúcich a pre ktorých nálada nechcela sa dlho akosi rozprúdiť, vyznela predsa len nakoniec mohutným dojmom. Bolo to zásluhou jednak štátneho tajomníka Spojených štátov severoamerických Kellogga, ktorý rozhodol sa^ prísť osobne k tomuto aktu do Paríža, jednak zásluhou nemeckého ministra zahraničných vecí dra Stresemanna, ktorý, ačkoľvek vážne chorý, vážil cestu, prinášajúcu so sebou rad námah a ťažkostí. Nesmieme zabúdať, pravda, ani na skvelý dar výmluvnosti francúzskeho ministra Brianda, ktorý bol vlastným iniciátorom paktu a ktorý vedel tiež nevyrovnateľným spôsobom upozorniť pri slávnosti na jeho význam a dosah. Je pochopiteľné, že politická verejnosť nevenuje Kelloggovmu paktu toho záujmu, ktorý zasluhuje, práve preto, že hovorí priveľmi mnoho, než aby dnešný človek mohol mu vôbec veriť. Nie sme zvykli počuť o mravných a právnych poriadkoch tam, kde ide o svrchované prejavy štátnych a národných vôlí a záujmov. Naopak, počuli sme až dosiaľ vždy, že štát je tým prvým a ostatným pre každého občana, že každý je povinný obetovať sa telom a dušou preň a nekritizovať príliš rozhodnutie ani opráv- Naša republika v európskej tlači. Hlasy a posudky veľkých zahraničných denníkov. Najväčší portugalský denný časopis „Jornal do Commercio”, vychádzajúci v Lisabone priniesol obšírny článok, v ktorom sa zamestnáva pomerami v Československu. Najväčší dôraz kladie časopis na stanovisko Československa ku Kelloggovmu paktu. Ľvovský „Kurjer Poranny” víta v článku „Podajme si priateľsky ruky” veľmi vrelo prejav ministra dra Beneša o nútnosti československo-poľskej spolupráce. U Indépendance Beige”, vychádzajúci v Brusele, má článok o rozvoji riečnej plavby na Dunaji. V článku poukazuje na význam tejto dopravnej cesty pre budúce obchodné styky medzi Československom a sovietským Ruskom. Denník „Helsingin Sanomat”, vychádzajúci vo fínskom hlavnom meste Helsinznáma dieťa na stôl a rýchlo z myslivne zmizla. Nasta prirodzene robila svojmu snúbencovi prudké výčitky a na koniec vyhlásila, že sa nestane jeho ženou. Statkár sa jei spýtal, či je to jej ostatné slovo, a keď dievča odpovedalo, že áno, bleskurýchle vytiahol dýku a vrazil jej ju do srdca. Nasta bez hlasu padla na zem a zomrela. Statkár opustil myslivňu a v lese sa zastrelil. Vracajúci sa revírnik našiel jeho mrtvolu a mrtvolu svojej dcéry, ľaknutie ho ohromilo tak, že jeho rozum sa zatemnil. kách, prináša dlhší článok o organizácii ľudovej výchovy v československej republike. V článku podáva krátky výťah zákona o ľudovýchovných a vzdelávacích kurzoch a ľudových knižniciach v Československu. „Times” v Londýne pripomínajú v úvodníku anglickej verejnosti, že Československo bolo z prvých štátov, ktoré vyslovilo hneď ochotu ku podpísaniu Kelloggovho protiválečného paktu. Italský denník „Corriere dela Serra”, vychádzajúci v Miláne, prináša dlhšiu úvahu o novelizácii zákona o sociálnom poistení, v Československu. Pri tom podotýka, že v Itálii je do vydania podobného zákona ešte veľmi ďaleko. Trosky „Latham” nenájdené. ČTK. Oslo, 31. augusta. Vzhľadom na chýry o nájdení trosiek lietadla „Latham” na pobreží ostrova Wester Aálen, urobila norská tlačová kancelária dotazy v Melbo a Stokmarpnese, ako aj v celom rade pobrežných osád, a bolo jej sdelené, že po troskáeh lietadla niet nikde stopy. Preto zmienená zpráva o nájdení trosiek lietadla je bezpodstatná. nnrôná hnrinnta piiHtípH «»hit • Hodnota Kč v Curychu: 100 Kč stojí 15.39 švajčiarskych frankov 1 amerjeký dolár . . . 100 juhoslovanských dinárov 100 nemeckých mariek . , 100 maďarských pengó’ . , 100 italských lír .... 100 rumunských lei . . . 100 francúzskych frankov . 100 poľských zlotých . . 100 rakúskych šilingov . . . 33.50 . 58.85 . 799.50 . 586.— . 176.30 . 20.,— . 130.90 . 376.021/2 . 472.— Kc Kč Kč Kč Kč Kč Kč Kč Kč BE A KOVALIKOVÁ: Za cieľom. Náladový obraz. Smreky vrúbia zaprášenú a od slnka popraskanú cestičku, ktorou zvoľna si kráča pružná, opálená mladá dievčina. Je ďaleko za kúpeľným mestom, ktoré si so svojimi rodičmi zvolila za letné sídlo. Iste má veľmi naspěch, ba ani usmievavé, pri ceste rastúce maliny, ba ani pestré horské kvietky nie sú schopné ju k sebe privábiť, aby dopriala si odpočinku. Vidia na výraze jej tváre, na vymeraných pružných krokoch, že má istý cieľ, ktorého uskutočnenie je jej pevným' úmyslom. Často zastáva a hľadí akosi nepokojne na nápadne modrú oblohu, na ktorej sa kúpia podozrivé obláčky. Jeden — druhý — viac, vždy viac! Nebesá, veď ich je už celé stádo! Podobajú sa na tie ovce, čo sa na lúke pri svahu pasú. Ale akurát. Iba pastier im chybuje, že vraj pastier? A čo je ten veľký mrak, ktorý sa tak rýchlo prihnal? Veď je to on, on ten pastier obláčkového stáda. Letný vetrík pohráva s jej svetlými ostrihanými vlasmi, nápadne odrážajúcimi sa od zdravej, slnkom opálenej tváričky, z ktorej akousi šelmovskou zádumčivosťou pozerajú čierne očká do božieho sveta. Z kúpeľov doletujú k nej na krýdlach vetru ľúbezné zvuky slovenskej piesne: „Hej, boleráz, boleráz ...” Aj ona sama si pospevuje, veď zvuky