Slovenský Východ, október 1928 (X/225-250)
1928-10-02 / No. 225
SlovenskúVýchod lačník X. Číslo 225. V Košiciach, v utorok 2. októbra 1928. Za 60 Hál. Ao zomrel korunný princ Rudolf. D. Viedeň, 1. októbra, V ostatných rokoch mnoho sa písalo o ton, akým spôsobom vlastne zomrel koruiný princ Rudolf a jeho milenk# baronesaMary. Večeřová v poľovníckom zámku v Miyerlingu. V týchto dňoch objavené boly vo viedenslom bývalom dvornom archíve niektoré dokumenty, memorandum z ktorých najzaujímavejší je grófa A. Hoyosa cisárovi Františkovi Jozefovi, ktorý, ako známo, na Hoyosa zanevrel, poneváč bol dôverným priateľom korunného princa Rudolfa a neoznámil cisárovi, že odišiel do Mayerlingu v spoločnosti baronesy Večerovej. Gróf Hoyos ťažko niesol toto podozrenie a spísal preto memorandum, v ktorom sa zaprisahá, že nevedel ani to najmenšie o prítomnosti baronesy Večerovej v Mayerlingu. Hovoril s korunným princom hodinu pred jeho smrťou, načo Rudolf odobral sa do spálne, kde potom našiel ho komorník Lošek a Hoyos zastreleného. Vedľa neho ležala tiež zastrelená Mary Večeřová. Hoyos vyhlasuje v memorande, že nemožno presne povedať, ako sa celá tragédia udiala. Je možné, že Rudolf zastrelil najprv svoju milenku a potom seba, alebo ho mohla zastreliť baro- Reforma obchodných a živnostenských komor v Československo. Skončenie funkcie správnych komisii. — Nová úprava obchodov. Košice, 1. októbra. — O chystanej reforme obchodných a živnostenských komôr vyslovil sa v týchto dňoch generálny tajomník Obchodnej a priemyselnej komory v Prahe posl. dr. Samek, ktorý v podstate vravel: Chystanou reformou obchodných komôr má dôjsť predovšetkým k želanej unifikácii zákonných predpisov v Čechách, na Morave a v Sliezsku na jednej, a na Slovensku a Podkarpatskej Rusi na strane druhej. Ďalším cieľom reformy je ukončiť terajší stav vedenia obchodných komôr správnymi komisiami, ktoré boly dosadené len na prechodný čas. Tieto správne komisie doznaly počas svojho trvania značných zmien a rozšírenia tak, aby všetky vrstvy podnikateľské boly v nich zastúpené. S ich ďalším rozširovaním nie je možnesa Večeřová sama, načo rovnakým spôsobom skončila svoj mladý život. Záhada tragického konca korunného princa Rudolfa zostáva teda aj naďalej zahalená rúškou tajomstva. né rátať a vôbec ich trvanie je možné odhadovať už len na mesiace. Pri vydaní nového zákona o obchodných komorách budú tiež znovu upravené obvody jednotlivých komôr. Tu pôjde o to, či má byť vyhovené požiadavkám niektorých miest, predovšetkým Moravskej Ostravy, aby boly zvolené za sídla nových komôr. Pri tom je však snahou štátnej správy, aby neboly stvorené komory príliš malé, lebo tieto neboly by vstave plniť úkoly, ktoré sú na ne zákonom vložené. Konečne bude treba vybudovať všeobecnú kooperáciu čsl. obchodných komôr. Nie je vytvorené, že vybudovaná bude spoločná kancelária obchodných komôr, ktorá prejedná všetky spoločné veci tak, aby docielené bolo jednotnosti v rôznych naliehavých otázkach. Najižšia spolupráca Čechov so Slovákmi. Prejav ministra školstva a národnej osvety dra Milana Hodžu pod Blanikom. H. Praha, I. októbra. — Minister školstva a národnej osvety dr. Milan Hodža, mal pred svojím odcho-tóm do Dánska na národnej slávnosti pod Blanikom významný prejav. V tomto prejave poukázal na nutnosť najužšej spolupráce Čechov so Slovákmi na demokratickej základni a zdôraznil, že láska ku štátu musí byť väčšia, ako nenávisť proti politickému odporcovi. Zemedelská demokracia usiluje sa o dosiahnutie spolupráce všetkých spoločenských vrstiev a sleduje tým štátovernú politiku. Tiež je nutno, pokračoval dr. Hodža, aby zachovávaná bola solidarita s národnými menšinami. Politika nášho štátu nemá za cieľ asimilovať minorít, ale chce ich naopak získať pre štátnu politickú spoluprácu. Československo previedlo rozriešenie národnostného problému bez zmeny ethndckej štátnej štruktúry. Tým zahájilo urovnanie národnostných konfliktov celej strednej Europe. Zemedelskej demokracii, končil minister dr. Hodža, podarilo sa spoločne s vládnou väčšinou rozuzliť problém slovenskej autonomie a v druhom desaťročí trvania nášho štátu vytkla si za úkol dokončenie sociálne politického zákonodarstva. Nič sa nenaučili a nič nezabudli. Maliarske „Verím v Boba“ v reči francúzskej, anglickej, nemeckej a italskej. E. Budapešť, 1. októbra. — Až do vojny nebolo počuť, že by Maďari vynikali príchylnosťou k náboženstvu. Za to ale od prevratu neustále majú v ústach, že veria v Boha, ktorý im vráti zase územie, obývané Rumunmi, Slovákmi, Juhoslovanmi a Nemcami. Spisovateľ Ludvík Zilahy navrhuje v „Budapešti Hirlape”, aby už pri prekročení hraníc pri Hegyeshalome cudzincom bola ukázaná iredenta v plnej sile. Bolo by zapotreby na veľkých tabuliach nakresliť maďarské „Verím v Boha” v reči francúzskej, anglickej, nemeckej a italskej a cudzincov upozorniť, že prichádzajú na „hrozne” okleštěné územie tisícročnej zeme, Už v Hegyeshalome by malý byt’ rozdávané iredentistické propagačné brožúry. Týmto návrhom sa už zaoberal maďarský Národný sväz. Tam bolo poukázané na to, že túto propagandu nemôžu prevádzať štátne dráhy, ale iba obec Hegyeshalom. Ináč Národný sväz sa postará o uskutočnenie týchto myšlienok. Keď si myslia „Prebúdzajúci sa Maďari”, že takouto iredentistickou propagandou môžu zvrátiť trianonský mier, tak sú na veľkom omyle. Peklom utrpenia do hrobu. Co zavinil spisovateľský talent — Predaná starcovi. V malej obci Stavropolu neďaleko Sofie našiel v noci četník v priekope mrtvolu mladého dievčaťa nevšednej krásy. Pri bližšom ohľadaní mrtvoly zistil podľa nájdeného zápisníku, že sa jedná o úradníčku Armidu špežovú zo Sofie. Vyšetrovaním vyšlo na javo, že dievka mala spisovateľský talent. Vydala malú knižku a keď poznala z reči svojich priateľov, že má spisovateľské nadanie, namyslela si napísať román zo života obchodníkov s dievčatmi. Hlavný podnet k tomu dala jej istá služobná, ktorá bola kedysi zavlečená obchodníkmi s dievčatmi do Carihradu, a Spežovej o tom, keď neskoršie slúžila u jej rodičov, často rozprávala. Spežová sa vydala v 17 rokoch za dobrodružstvom a vo svojom zápisníku líči v poznámkach, akým opravdivým peklom utrpenia prešla. Dostala sa až do Carihradu, kde bola najatá voľákym cudzincom, podľa príznakov Francúzom, do služby. Bola odvedená do prepychové zariadeného bytu, kde našla smoho krásnych dievčat. Z tých boly mnohé veselé a těšily sa na dobrodružstvo, ktoré ich očakávalo, mnohé boly zádumčivé a niektoré sa pokúšaly aj o samovraždu, ale bdelí strážcovia pokusy vždy zmarili. Armida bola jedného dňa predvedená v rúchu Evinom pred jury a tam bola stanovená jej cena. Dosiaľ bola veselá, ale keď ju kúpil nenasýtny starec, zažila pravé utrpenie. Starec ju však skoro predal svojmu známemu a ten s ňou nakladal tak hrubo, že sa pokúsila niekoľkokrát’ o útek, ale ten sa jej nikdy nezdaril. Konečne, keď bola zavlečená do harému, kde sa stala podradnou osobou a bola nútená milostniciam posluhovať, využila voľnej chvíľky a utiekla. Dlho sa potuľovala krajom,, zmocnili sa jej v horách i lupiči, ale uprchla im a dostala sa až k Sofii, kde vysilením klesla. Než bola nájdená, podľahla strašnému hladu, lebo už mnoho dní nemala nič v ústach. Osud mladého dievčaťa spôsobil všeobecné vrušenie. Dnešná hodnota cudzích valút: Hodnota Kč v Curychu: 100 Kč stoji 15.40 švajčiarskych frankov. 1 americký dolár . . . 100 juhoslovanských dinárov 100 rumunských lei . . 100 italských lír . ■_ . 100 maďarských pengó . 100 francúzskych frankov 100 poľských zlotých . . 100 rakúskych šilingov > . 33.75 Kč . 59.28 Kč . 20.53 KČ . 176.44 Vl Kč . 588.10 Kč . 131.96 Kč . 378.38 Vz Kč . 475.12 'A Kč 1. SOUKUP, Praha: „D Fleků“ inde. Kto by to neznal. Kto by tam nebol. A kto by — do tretice — neokúsil fiekovského piva. Že vraj Praha patrí k siedmim, či koľkým divom dnešného sveta. Nechcete mi azda veriť, že flekovský pivovar má o to tiež voľáku zásluhu? Rozprával mi raz iedon bulharský, či srbský študent, sedeli sme práve pri čiernom flekovskom ležáku, že Praha —- vtedy, kým ešte prišiel sem na štúdie, bola pre neho aj druhých pojmom, naplneným trom: hmlistými predstavami: Hradčany — orloj na Staromestskej radnici — pivovar „U Fleků”. No, a teraz sa opýtajte, kdeže okrem iného so železnou pravidelnosťou vodia cudzích, obzvláště nám milých a príjemných hostí; ku Flekom, celkom iste tam. Snáď každý cudzí spisovateľ a umelec je zavlieknutý do tejto studnice čierneho piva, ktoré má v sebe čosi zvláštneho, vábného, možno povedať aróma hisforičnosti, a čím ten ktorý cudzinec je nám bližší, čím osvedčenejšie je jeho priateľstvo ku nám a úprimnejšie, tým menej unikne osudu napiť sa zo studnice čierneho piva. Hádam, že sklenka fľekovského piva má špeciálne pre Pražákov v podstate ten istý symbolický význam, ako chlieb, soľ a medovina našich i ostatných slavianskych predkov. (Plzenské pivo má to isté poslanie, lenže viac vo smysle celonárodnom, celoštátnom.) Je to čisto pražská špecialita., Hově ustanovenia zákona o sociálnom poistení. Košice, 1. októbra. ' Poslanecká snemovňa národného shromaždenia schválila v týchto dňoch novelu k zákonu o robotníckom sociálnom poistení. Táto novela prináša veľmi významné zmeny proti doterajšiemu stavu a treba povedať, že všetky jtieto zmeny znamenajú podstatné zlepšenie celého nášho poisťovacieho systému. Nielen, že poistenie sa podstatne zlacňuje, ale pri tom tiež zaručujú sa poistencom v prípade invalidity, alebo staroby vyššie dávky. V tomto zlacnení a zlepšení poistenia tkvie hlavný smyseľ novely, k zákonu o sociálnom poistení. Z ustanovení, ktoré sú novinkou prof*, dnešnému stavu, predovšetkým je významné vylúčenie osôb mladších 16 rokov, z povinnosti invalidného poistenia, ďalej úprava poistného pomeru domácich a sezónnych robotníkov, konečne ustanovenie, týkajúce sa členov rodín, vypomáhajúcich v poľnohospodárskej práci. Tieto posledné osoby sú z nemocenského a invalidného poistenia vylúčené. Domáce a sezónne robotníctvo a striedavo u rôznych zamestnávateľov zamestnané osoby, ako slúžky a pod., môžu byť nariadením pre určitú dobu, v ktorej ich mzda nedostúpi istej výšky, vyňaté z poistenia nemocenského a invalidného. Domáce robotníctvo môže byť potom vôbec vyňaté z poistenia, jestliže jeho mzda nedosiahne priemernej určitej výšky, ktorá bude zvlášť stanovená pre jednotlivé odvetvia a kraje. Pripravovaný deň hrúzy vo Viedni. Potiahne „MeSmwehr“ na Viedeň? - Komunisti podporujú snahy rakúskych „Hackenkreuzlerov“. Celá viedenská tlač a celá verejnosť, a to nielen v Rakúsku, ale aj v okolných štátoch zaujíma sa a vzrušená je plánmi rakúskeho „Heimwehru”, ktorý na deň 7. októbra svolává svojich ozbrojených stúpencov, aby vraj previedli skúšku dobytia Viedne. Niekdajšie ťaženie Mussoliniho na Rím má byť napodobené týmito viedenskými Hackenkreuzlermi a všetky ostatné organizácie, najmä sociálna demokrácda, protestujú proti tomuto pokusu, ktorý je vstave privodiť do pomerov rakúskych chaos a nepokoje. Volá sa po zákaze tohoto shromaždenia, hrozí sa svoláváním protidemonštrácií a len komunisti ®ú pre povolenie tohoto heimwehrovského puča, poneváč sa tešia, že dôjde ku srážkám a že v kalných vodách bude sa im dobre loviť. Celé pripravované ťaženie Heimwehrov je veľmi podozrivé, poneváč v jeho čele nachádza sa pruský major Papst, ktorý hodlá vraj za podpory zemskej vlády v Tyrolsku prepadnúť skladiště zbraní v Kramsadtu a Tramarne, a zmocniť sa delostrelectva. Tento Papst je známou osobnosťou v monarchistických kruhoch a zúčastnil sa neblahého puča Kappoviho. A tak celá Viedeň a celé Rakúsko žije v horúčnom očakávaní na ten deň ohláseného pochodu na Viedeň, ale optimisti tvrdia, že z tejto ohlásenej revolúcie nič nebude, a že všetko sa odbaví v úplnom pokoji. Staropražská, ktorá v dojemnej shode drží krok s ostatnou starou Prahou a vzdoruje pevne dosiaľ stojí proti útokom času a epidemickej horúčke, premeniť Prahu v desiatich rokoch na voľáky New York. Najdete ten jednopatrový dom v Křemencovej ulici, s nápisom: PIVOVAR „U FLEKÚ” Je to starý dom. Uvedomte si, žc celá táto vec bola založená r. 1479 (neviem, či som to uhádol na rok) a kráčajte tíško ako v starej katedrále; uvedomte si, že tam varia dosiaľ dobré pivo a vstupujte s pietou a tvárte sa porozumené. Staré veci majú svoju tradíciu, ktorú treba dodržiavať; preto hľaďte, aby ste si niesli pod pazuchou balíčok v povedomom hnedom údenárskom papieri. A až si sadnete, neopomeňte si kúpiť za korunku retkvičku či slané oriešky. Znamenite to podporuje váš smäd a patrí to k miestnemu bontonu. Nesnažte sa zasadnúť miesta, vyhradené voľákemu starovlasteneckému spolku (Vlasteneckej cházke na pr.) a netvárte sa nechápavo, keď vás vyzvú, aby ste si šiel sadnúť do „jitrnice”, alebo do „kapie”. Nikdy však nech sa vám nestane, aby ste žiadali — plzenské pivo, lebo sa budú domnievať, že ste prišli zo Silistrie alebo Dobrudže. Blahoslavený sládek X. Y. (Zabudol som už meno.) který tu r. 1479 po prvé varil pivo. Taký nápis môžete si prečítať v „kapii”, pravej to staročeskej stredovekej „pitev-