Slovenský Východ, november 1928 (X/251-275)
1928-11-01 / No. 251
2. sťranž. ________________________________SLOVENSKÝ VÝCHOD___________________________________i~ novemľ>ra iyfg_ Nezabudnite, že Vaše jasenné a zimné nákupy môžete si najlacnejšie zadovážiť u firmy Weiss, módny dom, Košice, Hlavná ulica č. 7. štát k tomu, aby sme v ňom usilovali o najlepší poriadok, riekol by som o kráľovstvo božie; verím, že často o tom nevediac, sme k tomu osudom, Prezreteľnosfou vedení. Viem, že väčšina ľudí nerada je burcovaná zo svojho politického snenia ukazovaním na tvrdé skutočnosti; avšak zdarný vývoj štátov, národov a ľudstva nespravuje sa len želaním, ale tiež tými tvrdými skutočnosťami. Ideám a ideálom je vymeraná značná pôsobnosť; jednotlivci a národovia do veľkej miery sú tvorcami svojej budúcnosti a bolo už často a správne řečené, že nakoniec to vždy vyhrávajú idealisti. Ale tie víťazné idee a ideály nerodia sa z fantastiky a nevecnosti. Naša daňová sústava. Košice, 31. októbra. Československá republika prevzala pri svojom vzniku daňovú sústavu z bývalej monarchie, teda sústavu, ktorá hneď v počiatku nemohla vyhovovať zmeneným pomerom nového štátu. Jednak daňový systém musel sa vytvárať v republike dl’a nových pomerov hospodársko-pplitických, jednak srútenie starej rakúskej meny a vytvorenie novej meny československej vynucovalo si tiež tomu odpovedajúci systém daňový. Okrem toho tiež úkoly, iktoré novému štátu hneď v prvých dobách jeho existencie připadly, vyžadovaly si rozšírenie a účelné doplnenie daňovej sústavy, aby štát mohol dostávať svojim povinnostiam. Daňové úpravy ubieraly sa v podstate dvoma smermi. Jednak boly zavádzané niektoré dane nové, jednak staré dane boly zvyšované tak, ako to vyžadovaly pomery a nová mena, proti predválečnej zlatej mene čiastočne znehodnotená. V prvých rokoch nebolo možno voliť iný spôsob úpravy daní, menovite nebolo možno prevádzať ďalekosiahle reformné dielo, ktoré potrebuje, keď má mať smysel a úspech, konsolidované pomery hospodárske, okrem toho ale aj kľudnejšie prostredie, než ktoré bolo v prvých rokoch po prevrate. Aké premeny prežil náš daňový systém v desiatich rokoch, ukazujú jednak vynosy daní v tomto desaťročí, jednak pomer, ktorým jednotlivé dane uplatňovaly sa vo věřených výdajoch. Treba pripomenúť, že štátne výdaje sú predovšetkým hradené z výnosu daní a dávok. U nás činí podiel daní a dávok v štátnych výdajoch asi 80 proc. 3 len zbývajúca pätina je krytá z výnosu štátnych podnikov a rôznych monopolov. Za desať rokov republiky činil celkový výnos daní a dávok okrúhle 67 miliárd Kč. Priemerný ročný výnos daní a dávok činil 6.6 miliárd KČ. V roku 1919 činil celkový výnos daní a dávok 1.6 miliardy Kč, ale v roku 1928 7.9 miliárd Kč. Pokiaľ ide o jednotlivé skupiny daní, pripadá z celkového výnosu na dane priame .vynájdené terajším pekelným storočím. Sú stále trhané v cáry týmito domýšľavými strojmi, ktoré sa odvažujú vzlietať až nad mraky s vyzývavým hukotom a ktoré sa opovažujú vysielať svoju paru, s mrakmi súperiacu, až do nebies. Ale ja rozháňam tie pary a ' pomstím sa tým svojim nepriateľom —strojom, lebo — ako si videla — všetky tieto stroje spôsobilý mi len samé utrpenie. Predstav si, milá Lisettka, že nezvyklé prúdy mnou prenikajú, mnou postrkujú proti mojej vôli a mňa zraňujú. Ľudia nazývajú ich rádiom, čo ja ale viem, čím sú? Toto všetko, predtým tak neznáme, pudí ma k zúrivosti. Trasiem sa, plačem a zúrim, a neviem sám, kde sa mám obrátiť, aby som našiel kľud. Ach, aké utrpenie každodenné! Hú, hú, húú!” Lisetta stále ešte premýšľala. „Hú, hú ... Vyjem a revem z bolesti fyzickej, vvjem a stonám z utrpenia morálneho. Hú, hú ... Vyplňujem rozľahlosť šírych íánov, naplňujem nesmiernosť duše výčitkami, ktoré budú večnými. Hú, hú, húú ...!” Malá Lisetta zostala ešte chvíľku zamyslená. „Jasenný vetre”, vravela konečne, „bolo by omnoho lepšie, keby si neľutoval zašlej minulosti. Tvoji dávni priatelia — mlynári, ženci a sběrači hroznov, sú na tom teraz omnoho lepšie, ako predtým: neunavia sa toľko prácou, poneváč stroje pracujú za ne. A ďalej: si tak pevne presvedčený o tom, že pravj- Posledný deň košických osláv. Urbánkov „Rozmajrin“ v divadle. — Symfonický koncert v Schaikhéze. dj. Košice, 31. októbra. — V utorok ako zakončenie osláv 10. výročia republiky a pri tom tiež 10. výročia martinskej deklarácie, bolt v divadle Pudové predstavenie „Rozmajrin” a v Schalkháze symfonický koncert. V divadle pred predstavením prehovoril učiteľ Emil Rusko, ktorý vo svojej reči vyzdvihol pochopenie mesta Košíc pre najchudobnejšie vrstvy. Pozerá sa do minulosti a srovnává s dneskajškom, kedy slovenský národ je slobodný národne, slobodný kultúrne. Vyzdvihuje význam slobody a žiada od prítomných, aby si tento poklad za každú cenu udržali a uhájili. Sloboda je dedicctvo, ktoré musíme zachovať budúcej generácii. Apelom na prítomných, aby žili v republike v bratskej láske a shode, rečník končil. Napokon bolo divadelné predstavenie, o ktorom prinesieme referát v divadelnej rubrike. Symfonický koncert v Schalkháze O 20. hod. bol v Schalkháze symfonický korí' čert, ktorý bol vysielaný rádiom. Pred koncertom mal prehovoriť minister m. sl. dr. Juraj Slávik, ktorý sa ale pre súrne zaneprázdnenie nedostavil a prehovoril namiesto neho poslanec Hvozdík slovensky, maďarsky a nemecky, a dr. Svozil francúzsky a anglicky. Obsah rečí bol asi tento:. Vývoj žiada zlepšenie. Avšak skôr je treba poznať chyby, nech sú to už chyby jednotlivcov či celých spoločností. Pred desiatimi rokmi bolo Slovákov veľmi málo. Mnohí naši bratia vlivom pomerov ztratili národnostné cítenie a tým boli ztratení pre prácu národnú. Dnes však už každý cíti slovensky a radostne slávi jubileum. Týchto desať rokov je slávnosťou národne schopnosti slovenskej rasy. Pamätajme, že dôvera stava, nedôvera borí. čo sa týka minorít, môžeme povedať, že sa riadime heslom Kollára: „Sám slobody kto hoden, slobodu zná vážiť každú”. Tak v spravodlivosti môže sa uskutočniť to, aby každý občan nášho štátu cítil sa v našej republike ako doma. Nasledoval koncert, o ktorom budeme referovať v príslušnej rubrike Zdařilé slávnosti boly utorňajšom večer on zakončené a môžeme s radosťou povedať, že sa veľmi pekne vydařily. Náš referát o slávnostiach nebol by však úplný, keby sme zabudli oceniť — nech aj len v niekoľko riadkoch — zásluhy výboru pre oslavy .10, výročia republiky v Košiciach. Treba vzdať vďaku všetkým jeho členom, najmä pánom vládnemu radcovi inž. Slávikovi, hlavnému inšpektorovi Wildovr, majorovi Červinkovi, kpt. Brankoví, pokladníkovi Jakubcovi a usilovnému jednáteľovi výboru Rosoloví. Všetci spomenutí venovali mnoho práce pre zdar osláv a obetave pripravovali tieto slávnosti na početných poradách. Odmenou za túto prácu môže im byť uznanie všetkého občianstva a krásny priebeh slávností, ktoré pripravili. Slávnostná prehliadka vojska pod Bielo» Horoa 28. októbra. Keď hrali štátne hymny (Na obrázku pán prezident republiky a minister Národnej obrany Udržal.' Je Vám zbytočné objednávat si pôvodné dosky, lebo za KČ 10"» dodá Vám firma J. Baiar, knihár, Košice, Alexandrova 12 celoplátené dosky i s väzbou v nasledujúcich veľkostiach a barvách: veľkosť 21x15 v barve červenej, veľkosť 19x14 v barve modrej, veľkosť 18x13 v barve zelenej, veľkosť 17x12 v barve oranžovej, Všetky druhy majú na doskách trojbarevnú tlač, na chrbáte peknú zlatu ozdobu s nápisom knihy. — Poštou objednané väzby rychle vyriadim, poštovné hradí objednávateľ, balenie však nepočítam zvlášť. delný hukot strojov, slúčený s hukotom riečnych vín, je prostý všetkej ilúzie? A elektrina je nielen úžitočná. Slúži tiež inému účelu. Pri veľkolepých slávnostiach v mestách a na vonkove skytá báječné osvetlenie. Okrem toho obyvateľstvu aj tých naj zapadlejších dedín vysiela posolstvo veľkého mesta a napomáha im k tomu, aby mohli naslúchať umeniu a sledovať život v meste, skytá im poučenie a rozptýlenie. Mechanická sila, na ktorú sí sťažuješ, tvorí — pokiaľ môžem súdiť — gigantické diela a súčasne vié poskytnúť osvieženie aj najnepatrnejším z ľudí. Nie si pyšným na to, že trpíš preto, aby Zlepšený bol udeľ ľudský? A je tomu ozaj tak; že vlny, vysielané silou elektrickou, pôsobia ti bolesť, ako si vravel? Podozrievam ťa, že si v tej príčine trochu zaujatým! Choď, nebudeš predsa oplakávať zbytočne minulosť, keď prítomnosť a budúcnosť je tak mnohosľubná! Buď veľkomyseľným, zabudni na minulosť a teš sa z prítomnosti a dúfaj v budúcnosti” Jasenný vietor sa usmial. Pravda, všetky tieto vývody dobrosrdečnej dievčiny ho málo dojaly, ale čo ho obmäkčilo, to bola dobrota tohoto milého dieťa, ktoré ho chcelo utešiť nad výsmechom rieky, nad nariekaním hradskej a nad žalobami mrakov; nad posmechom aut, nad opovážlivým vyzývaním lietadiel a snažilo sa. ukázať mu všetky výhody, ktorých ľudstvo získalo používaním elektriny „Dobrota Lisetty, čo nie je už prítomnosť? Dobrota Lisetty, čo nie je už budúcnosť?” Aby dokázal malej Lisette, že chce myslieť ňa prítomnosť a na budúcnosť, jasenný vietor bavil sa tým, že rozihral harfu telefonných drôtov, napodobňoval hukot motorov, vyhral v závode o rýchlosť nad automobilom, povzniesol majestátne nad slnkom ožiarený mrak lietadla, ktoré balancovalo víťazne svojimi krýdlami vysoko v oblakoch. Lisetta, dobrá malá Lisetta, tlieskala ručičkami v pochvale hrdinstva jäsenného vetra. Pocítila odrazu, ako vlna šťastia zaplavila jej malé srdiečko pri pomyslení, že jej priateľ — jasenný vietor — zabudol pri veselej hre lámať konáre stromov, nivočiť kvety, že zabudol prenasledovať zimou dietky chudobne oblečené a že zabudol prenikať chudobné chalúpky, takže ich starí obyvatelia netriasli sa viacej zimou. Od toho času nialá Lisetta vždy, keď stretne na; svojej ceste jasenný vietor, usmeje Sa milo na neho, nastavujúc mu svoje dlhé, zlaté kadere, rozptyluje ho a poteší svojím detským žvatláním, takže spomienka na minulosť stále viacej bledne a mizne v ukľudnenej jeho myšli. Svojou dobrotou docielila malá Lisetta, že jasenný vietor stal sa menej drsným k vôli tomu malému dieťaťu, jednému z tých, ktorým patrí budúcnosť. Martýrstvom pre dieťa je neriadne trávenie, — proti tomuto rýchlo účinkuje Laxigen-Konfekt, lahodne a isto účinkujúci to počisťujúci prostriedok, bez toho, že by škodil jeho mladému ústroju. Krabička Kčs 7.50. 5925s 18.5 miliárd, na dane spotrebné 21.2 miliárd, na dane obchodové 26.6 miliard, a na lotériu 760 miliónov Kč. Výnos priamycľ daní činil v roku 1919 760 miliónov, v rola 1928 však'1907 miliónov;' výrtos dani spotrebných v roku 1919 činil 654 mihonov, v roku 1928 však 2872 miliónov Kč. daní obchodových v roku 1919 činil Vynos 19c miliónov Kč, ale v roku 1928 už 3080 miliónov Kč. Lotéria vyniesla v roku 1919 5 miliónov Kč, v roku 1928 42 miliónov Kč. Keď srovnáme pomer, v ktorom jednotlivé skupiny daní přispěly k celkovému výnosu daní, zistíme najlepšie, akú premenu náš daňový systém prežil. V roku_ 191 f priame dane činily takmer 47 proc. výnosu všetkých daní a dávok, ale v roku 1928 len 24.1 proc., spotrebné dane tvořily v roku 1919 40.5 proc. výnosu všetkých daní, ale v r. 1928 kleslo toto procento na 36.4 proc.; dane obchodové v roku 1919 činily J. 2.2 proc., z tohoto výnosu v roku 1928 už 39 proc. Je zrejmé, že tu nastaly veľké presuny, ktoré prejavily sa najmä vzostupom Výnosu daní obchodových tak, ako je daň z obratu, daň přepychová, daň z uhlia atď. Na pokles účasti daní priamych a spotrebných malý najmä vliv niektoré reformy, u daní priamych predovšetkým veľká reforma daňová v roku 1927. Je prirodzené, že ešte dnes naša daňová sústava nie je hotová, že bude treba ešte ďalších reformných prác, najmä že bude treba odstrániť dane obchodové, ktoré neobyčajne zaťažujú výrobu a sú so stanoviska národohospodárskeho najnevhodnejšou formou daní. Boly ale nutné, keď mala republika splniť svoje úkoly a ak nemalo byť bremeno daní priamych a spotrebných zvyšované nad možnú únosnosť. Reformné práce boly už zahájené a možno počítať s tým, že v niekoľko rokoch náš daňový systém bude už vyzerať celkom ináč, najmä, že ťarcha daní bude citeľne snížená. Manifestácia slovenského štadentstva. Bratislava, 31. októbra V rámci jubilejných osláv desaťročného trvania našej samostatnosti, slovenské študentstvc v Bratislave prostredníctvom Sväzu slovenského studentstva usporiadalo mohutnú manifestáciu za Československú republiku, menovite v znamení vzdania vďaky za oslobodené Slovensko, 26. októbra. Ulicami Bratislavy pochodovalo 1500 vysokoškolských i stredoškolských študentov i študentiek za spevu národných pies, ní a nadšeného, stáleho volania na slávu republiky, osloboditeľom prezidentovi Masarykovi, generálovi Štefánikovi, legionárom atď. Studentstvo zároveň vzdávalo vďaku za oslobodené Slovensko a volalo po slovenskej Bratislave. Sprievod sa zastavil na Korunovačnom name, stí u jniesta, kde bude stáť nový pomník generála Štefánika, a vzdalo hold pamiatke tohoto národného hrdinu a osloboditeľa. Príležitostný prejav mal bývalý predseda Sväzu slovenského studentstva dr. J. K. Milľo. Ďalší prejav studentstva bo! pri Štúrovej doske. Večer sa siala akademická mládež vo veľkej aule právnickej fakulty univerzity Komenského na jubilejnom slávnostnom valnom shromáždění Sväzu slovenského studentstva. Zahájil ho predseda Sväzu dr. Braňo Varsík, poukazujúc na ideový a organizačný vývoj hnutia slovenského studentstva a na výdobytky jednotného postupu čsl. Studentstva doma a v zahraničí. Shromaždenie pozdravil rektor univerzity dr. Pražák, ktorý vyzval akademikov v duchu ideí Štúra a i., pracovať i v budúcom deceniume. Za právnickú fakultu prof. dr. Tomsa vyslovil radosť nad výdobytkami nášho studentstva na medzinárodnom poli. V zastúpení ministra školstva pordravil shromážděných vládny radca dr. Maule a za vládu v zastúpení krajinského prezident vládny radca dr. Benko. Dekán vysokej ev. fakulty dr. Bodický žiadal, aby Studentstvo nielen volalo, ale i pracovalo za slovenskú Bratislavu. Prítomní boli tiež zástupcovia krajinského vojenského veliteľa, policajného riaditeľa. kultúrnych a všetkých študentských spolkov. Pozdravné telegramy poslané boly prezidentovy Masarykovi, ministrovi školstva Hodžovi a krajinskému prezidentovi Drobnému. Shromaždenie bolo zakľúčené zaspievaním štátnych hymien. 18ročné dievča, znalé všetkých domácich prác prijalo by miesto k deťom alebo k pani. Plat áľa dohody. Nabídky pod značkou „Spoľahlivé” do adm. t. č. . 1937p. Svetoznámeho ruského virtuóza na klavír JOZEFA LHEVINNE-ho podarilo sa získat pri veľkých obetiach koncertnej kancelárii „LYRA” na jeden koncert v Košiciach. Tento sa bude odbývat’ dňa 10. novembra t. r. o 8. hod. v Schalkháze. Lístky za Kč 25.—, 20.—, 15.—, na státie a galériu za Kč 10.—, možno už dostať v koncert, kane. „LÝRA”, Košice, Mlynská ul. c, 26., telefon 507. 7896?