Slovenský Východ, február 1929 (XI/27-50)
1929-02-01 / No. 27
Slovenskí)Ui/chod Ročník XI. Číslo 27. í Košiciach,» piatok 1. fehniára 1929. _________________Za 69 ha). Živnostenské dni v Twö. Sv. Martine. Turč. S v. Martin, 31. januára. Pod protektorátom a za účasti inž. Ladislava Nováka, ministra obchodu, dir. Milana Hodžu. ministra školstva a- národnej osvety a J. V. Najmana, ministra železníc z príležitosti denafročného trvania Slovenskej Remeselníckej a Obchodníckej jednoty bude usporiadaný dna 23. februára t. r. s jázd živnostenských družstevníkov, spojený s dvojdenným družstevným kurssom. Dňa 23. februára t. r. bude slávnostné easadmirtic kuratória štátneho ústavu pre zveľaďovanie živnosti a v ten deň bude zakľúčenie kurzu cukrárov týmto ústavom usporiadaného, večer divadelné představeni". Dňa 24. februára t. r. bude slávnostné valné zhromaždenie Slovenskej Remeselníckej a Obchodníckej jednoty, ktorá je na Slovensku jediná odborová a nepolitická organizácia a ktorá sa behom dtesať rokov pričinila o to, že prišiel do platnosti živnostenský zákon aj na Slovensku a Pcdkarp. Rusi, že sa. buduje Štátny ústav pre zveľaďovanie živnosti a živnozáložňa, K. SOCHOR: Spomienka na najväčšieho slovenského básnika. K výročiu SO. narodenín Pavla Orszagh&~Hviezdoslava. Keby Hviezdoslav nebol zomrel 2. novembra 1921, bol by sa dožil dnes 80 rokov, Jemu vďačí naša literatúra za množstvo básni, ktoré majú trvalú hodnotu a sú pýchou nášho národa. Hviezdoslav bol básnikom veľmi plodným, lebo mal bohatú fantáziu, a vedel vnímať všetko, čo sa okolo neho dialo. Kraje, v ktorých žil, a ľudí, s ktorými sa sišiel, vylíčil s idealizujúcou tendenciou a zároveň sa vyspovedal zo svojej viery v skvelú budúcnosť Slovákov. Hviezdoslavovo' rodisko, Vyšnv Kubín, leží v malebnej oravskej župe. Tam jeho rodičia hospodárili ako zemani na svojom majetku. Hviezdoslav, vlastným menom Pavel Országh, bol zo troch ich dietok naj-(mladší a tiež najnadanejší. O jeho vychovanie pečovala hlavne matka, ale mocný vplyv mala tiež sama krásna oravská príroda. Sotva vychodil ľudovú školu, bol daný do Miškovca na gymnázium, aby sa naučil maďarsky. A keď prišiel do Kežmarku na vyššie gymnázium, hovoril už dokonale maďarsky. Vtedy sa v ňom prebudil driemajúci básnický talent. Ale mladý Hviezdoslav neveršova! slovensky, lež maďarsky. To bolo zavinené jednak maďarským okolím, jednak čítaním Petôfiho veršov. Keď dokončil šiestu triedu, odobral sa na prázdniny do svojho rodného oravského kraja, kde sa už o ňom vedelo, že je básnikom. Lenže oravskí vlastenci ťažko niesli, že básni maďarsky. Pod tiažou ich výčitiek a vplyvom Sládkovičových, Kollárových a Hoiiého básni, počal sa národne prebúdzať. A skoro nato přimknul sa už úplne k slovenskému národu a písal už skoro výhradne slovensky. Po maturite roku 1868 chcel šíudoväť bohoslovie, ale pozdejšie sa dal zapísať na právnickú akadémiu v Prešove. Tam bol vodcom slovenského literárneho krúžku, ktorý vydal zábavník „Napred”. Väčšina príspevkov pochádza od Hviezdoslava. Ačkoľvek veľmi mnoho básnil, nezanedbával štúdia. Keď vykonal so zdarom zkúšky, kratší čas venoval sa advokátnej praxi a potom sa stal šédriálnym úradníkom. Veľký význam pre neho má návšteva Prahy v roku 1873, keď, sa slávnostne, odhaľoval Jungmanov pomník. V Prahe bol omámený nadšením českého ľudu pre národnú vec, a kultúrne povzbudený predstavením v Národnom divadle. Keď sa vrátil na Slovensko, mal zanedlho príležitosť, aby v slávnostnej reči v Dolnom Kubíne protestoval proti, utlačovaniu Slovákov a zvlášť proti maďarizácii. Táto reč bpía príčinou, že bol zbavený miesta v štátnej službe. Ale keď sa oženil, vymohol mu jeho tesť miesto okresného sudcu v Dolnom Kubíne. Toto. povolanie bolo pre neho veľmi Predný úkol nášho celonárodného snaženia. Sjwlmrtci a shaft vo vyneseni sdčasných hospodárskych aktualít v Československu. 11. P r a b a, 31. januára. Náš štát vzní- Ikoľ v>0; veľkej väčšine z tendencii pojitíokých, z oslobodzovacieho snaženia poddaných, utláčaných občanov v smere politickom, kultúrnom, sociálnom a hospodárskom. Politické motivovanie v utvorení Česko■ slovenskej republiky je preto zaiste správy , ne, ačkoľvek má samozrejme v sebe mocne prvky hospodárske a iné. Táto línia politiky preniká, pravda, tiež veľmi znateľne ; celé prvé desaťročie nášho štátu. Boly riešené najsložitejšie otázky, ktoré boly dané dobou a jej potrebami na jednej strane, na druhej strane potom programom oslobodzovania. Bola preto politika akosi jednostranne v prevahe nad záujmami hospodárskymi, ktoré boly, pravda, tiež riešené; ale najmä pokiaľ vyplývaly z postulátov politických. Posledná doba nás ale presvedčuje veľmi výmluvné o tom, že sme už vošli do éry, (ktorá bude znamenať motivovanie hospodárske, že sa ďalší náš vývoj štátneho organizmu po politickom zaistení musí rozširovať a prehĺbqvaf v hospodárstve, či sa týka už celej republiky československej, alebo jednotlivých spoločenských stavov a tried. A my vieme tiež, pravda, že táto hoispodárskosf sa musí ukázať v projekcii a dôsledkoch aj za hranicami, že musíme skrátka riešiť otázky z hľadiska svetového. Nastupuje ono údobie, o ktorom hovoril kedysi výstižne prezident Masaryk, aby sme sa včlenili správne a zdravé do hospodářského zahraničia asi tak účelne a vhodne, ako sme vykonali, úspešne obdobný vzrast v chfade politickom. Bohužiaľ, že \ jubilejnom roku osláv získania samostatnosti nebola pre tento predný úkol nášhc celonárodného snaženia vôbec získaná uspokojivá platforma. Bude treba viac oc nej volať, aby sa mohla uskutočniť, pokial možno len hodne spoločná spolupráca, shoda, dorozumenie vo vyriešení súčasných hospodárskych aktualít. Zdôrazňujeme naznačenú kooperáciu preto, poneváč sme presvedčení o tom, že k nej musí dôjsť i cez tie chvíľkové nervóznosti a rozpory, ktoré nás nesmú mýliť a viesť k nevere, často zdôrazňované heslo služby verejnosti nebolo ešte snáď nikdy u nás tak časové, ako práve teraz. Hospodárstvo naše po ňom volá úpěnlivě a my sa iste neklameme predpokladom, že apel dôjde ohlásil. Veď vždy nepokoj — nech to znie paradoxne — znamená blížiace sa upokojenie. A preto už máme tiež dojem, že práve terajšia doba naznačuje sama už akosi náš predný úkol hospodársky v sblížení sa v shode, v túžbe po poriadku a solidnosti, že sú hlavnou podmienkou zdravého hospodárskeho života. A nepochybujeme o tom, že k nemu by neviedla vášnivá snaha celého národa a nepochybujeme preto, že by k tomuto cicľi. nedošiel národ*, ktorý sa osamostatnil z nespravodlivosti a neslobody. Obeť posledných Habsburgov. Sývalý košický veliteľ poľný maršal loreevii a jeho koniec. Pri vypuknut! svetovej vojny bol veliteľom armádneho sboru v Košiciach poľný zbrojmajster, barón Svetozar Boroevič a po mobili. zádi viedol svoj sbor na ruský front, odkial po niektorých úspechoch bol poslaný na južnj front, Hociže Boroevič bol pôvodom Horvat, nikdy sa k svojmu národu nehlásil a ostentatívne sa hlásil k národnosti nemeckej. Habsburgovia mali v ňom najoddanejšieho služobníka. Boroevič sa nerozpakoval hnať na jatky čsl. vojakov a keď ztratil na ruskom fronte 15.000 mužov, ktorí všetci padli v necelých šiestich dňoch, prejavil svoje uspokojenie a vravel, že je to najkrajší okamih jeho života. Na italskom fronte kázal obesiť celé desiatky českých a slovenských vojakov a celé desiatky našich hrdinov legionárov, ktorí sa nešťastnou náhodou dostali do rakúskeho zajatia. Boroevič bol vymenovaný za poľného maršala, zahrnovaný priazňou cisára Františka Jozefa a cisára Karola a myslel, že po yojne budí povýšený do grófskeho stavu. Za svoje víťazstvá vďačil len šťastnej náhode a keď utrpel strašnú porážku na Piave, bol zbavený veliteľstva a za všetky služby, ktoré Habsburgom preukázal, dostal od nich taký kopanec, akého sa ani vo sne nenazdal. Cisár Karol nepripísal mu k dobru, že vešal našich legionárov a neprijal ho ani v slyšani. Boroevič márne sa namáhal, aby získal predošlý svoj vliv a postavenie, ale márne. Po prevrate požiadal juhoslovanskú vládu, aby sa smel usadiť v Záhrebe, ale Horvati sa od neho s opovržením odvrátili, poneváč biedne zradil svoj národ. Maršal Boroevič ztratil svoj majetok v rakúsko-uhorských válečných pôžičkách a Habsburgovia nedali mu ani toľko, aby aspoň raz za deň mohol sa najesť. Zadlžil šá a zomrel v najväčšej chudobe v Celovci. V ostatných dňoch svojho života trpko si sťažoval na nevďačnosť Habsburgov, ale zabudol, že ako zradca svojho národa lepšieho osudu nezasluhoval. Niekoľko číslic o Slovensku. Zaujímavý obraz. - Neškodilo by uvažovať. n. Košice, 31. januára. O pomeroch hovoria vždy srqžumiteľne číslice Rozprávajú nielen o zaujímavostiach, ale hovoria pravdu a poskytujú • obraz, k to r j bez nich nie je si vôbec možné predstaviť Práve vydaná publikácia štátneho štatistického ústavu je toho jasným dôkazom. Nás zaujíma zvlášť s ohľadom na Slovensko a preto sa spýtame aspoň niektorých v nej uvedených číslic, čo nám povedia c našej krajine. ¥ prvom rade sa dozvedáme, že na Slovensku je v poľnohospodárstve činných 751.778 osôb, v priemysle 237:196, v obchode, peňažníctve a doprave 87.336, v štátnych a verejných službách a vo voľných povolaniach 87.182 a v samostatne vykonávaných službách, do ktorej kategórie patria súkromníci, penzisti, študenti, veštkyne, kajkliari, žobráci a pod., 125.382. Netreba sa obávať, že z tpboto posledného počtu je snáď väčšina veštkýň, veštcov, žobrákov a vôbec takýchto „voľných” povolaní, lebo veštkýň, kajkliarov, kočovných hudobníkov má síce Slovensko viac ako Čechy (3221), ale predsa len 3550. Podobne má viac kočovných cigánov, a síce 2597, kdežto české krajiny len 379. Pred českými krajinami (836) napreduje Slovensko vo vinárstve, ktorým sn zamesťnáva 4688 osôb, v dolovaní rúd, pri ktorom oproti českvm kratínám (6220) ora orie u nás 7270 osôb a v ťažbe nafty (56) 370. Z druhých oborov je na Siovepsku veľmi málo zastúpená výroba hudobných nástrojov. Kdežto v českých krajinách zaoberá sa touto 5251 osôb, na Slovensku len 59. Tak je ai pri obrábaní a ťažení drahokamov. Na Slovensku je zamésfnnnv touto prácou iba jediný človek, y českých krajinách 882 osôb. Z iných oborov zamestnáva na Slovensku sklárstvo 2391 osôb, chemický priemysel 4576 osôb, drevársky 24.525 osôb, papiernický 5014 osôb, textilný 10.705 osôb (v českých krajinách 268.302), kožiarsky 4833 osôb, odevnioky 43.605 (v českých krajinách 311.243), priemysel potravinársky 26.490 osôb, a z toho najviac miynärskv 8286, zato pomerne málo sýrařský a miiekarský — 287 osôb. V liehovarníctve je zamestnaný oproti 6199 osobám v če-ských krajinách,-1079 osôb na Slovensku, Rubrika verejnej služby a voľného povolania nám hoýorí, že popri 11.612 osobách, zamestnaných v cirkevných.službách v českých krajinách, je týchto na Slovensku 4201, maliarov a sochárov, je u nás 70, v českých krajinách 1237, spisovateľov, novinárov a súkromných učencov 221, kdežto za Moravou ich majú 1702. Hercov, hudobníkov a spevákov máme už viac, a síce 1664. Ďalej máme 54.234 súkromníkov, 10.447 penzistov, 1067 invalidov, 2266 žobrákov. Náhodile vybraných niekoľko týchto čísiel dáva nám možnosť urobiť si predstavu o niektorých zjavoch v našom živote a súčasne premýšľať o tom, akým smerom by bolo treba k prospechu Slovenska zariadiť ďalšiu prácu. Celá" publikácia štátneho štatistického úradu vôbec je veľmi dobrou príručkou pre stanovovanie reálnych plánov. 0 šustra. Zatiaľ čo učeň „spravoval” moje jediné topánky a ja som čakal zobutý, majster Nikola spozoroval, že sa hanbím za svoju chudobu. „Tak je to s každým žiakom”, počal tna utešovať.' „Bol som tiež žiakom. Nie taký, ako vy, ale chodil som do škôl a prebiia.l sa__” Tu sa trošku odmlčal, pohliadol na mňa a na učňa, a pokračoval: „Ale vyhodili ma „A nre’o, pán majster?” odvážil som Sa: ho spýtať. „Chcel som vyrovnať krivú rieku ... Pane môj, to je dlhý príbeh, ale skrárim ho.,, A tv, dieťa, spravuj a nepočúvaj”. Skrútiac si cigaretľu, počal: „Toho kamaráta, k vôli ktorému scmi to utrpel, som poznal už od dávna z hier. Aby som vám pravdu povedal, nemal som ho rád. Nemôžem vám presne povedať orečo, ale skrátka, nehodili sme sa k sebe. Bola v tom snáď spoločenská nerovnosť. On bo! roľnícky syn, ia chudobný... Nazval som ho „vodníkom”, pretože mal veľkú hlavu, takú hiavizňu a vždy trošku vlažné oči a na tvári výraz človeka, ktorý práve vyšiel z