Slovenský Východ, marec 1929 (XI/51-77)
1929-03-01 / No. 51
2, strana,___________________________________________PtOVENSKÝ VÝCTTOTi Nevernú ženu poznamenal pre celý M. Líška medzi cšgáomi. - Najprv dôverné tete ä tele a potem vyrazené oko. o. B e r e h o v o, 28. februára. — Alexander Balogh, 18ro2ný cigán, žil v spoločnej domácnosti v cigánskom tábore pri Berehove s pekárni cigánkou Alžbetou Popovi Ílovou, ktorá bola. v tom veku, ako on. Mat ju veľmi rád a, ako sa hovorí, bol by jej sniesol i modré s neba. a pritom na ňu žiarlil ako týger. Odrazu však zbadal, že láska jeho Erži k nemu začala ochabovať a jedného krásneho dňa, keď sa vrátil domov, soznal ku svojej nemalej hrúze, že Erži opustila ich spoločný byt a nezanechala ani najmenšej stopy, kde sa podela. Cigán zúril, prisahal nevěrnici pomstu a čakal na vhodnú príležitosť. Dozvedel sa, že jeho Erži utiekla do Veľ. Bogána, kde žita v konkubináte s iným cigánom. Keď ale v stredu prišla Erži navštíviť svojich priateľov do berehovského cigánskeho tábora, Alexander radostne uvítal príležitosť, aby sa so svojou nevernou milenkou vyporiadal. Ako by sa nechumelilo, veľmi vľúdne pozval Erži dfl svojho bytu, ktorá netušiac nič zlého* prišla. Čo sa odohralo medzi nimi, sa nevie. Výsledok bol ten, že po dôvernom tete k téte museli cigánku odviesť do nemocnice, tak strešné sriadenú, že asi príde o oko. Balogh, po prevedení svojej pomsty bol polieiou zatknutý a urobené bolo naňho trestné oznámenie pri ťažké ublíženie na tele. Nevie sa, ži to znamená naprostý koniec lásky medzi oboma. Možno, že práve to prive. die Erži zpäť dio náručia, jej milenca, až po odpykaní svojho trestu navráti sa z väzenia 17a—24. msrca ú® Prahy! Navštíviš XVIII. iiúzinároúiíý jarný velfrii a i. waľtrif&ý palác. 337r sľava cestovného do Prahy a zpäť, FlstiS! šle ]e qcíoíbí m b'imí. Varšava, 28. februára, V posledných dňoch sa nahromadilo v poľskom vnútropolitickom živote toľko otázok, charakterizujúcich pomer poľskej par 1 am en inej opozície k sanačnému táboru a k vládnemu režimu, že by sa na prvý pohľad zdalo, že vnútropolitický vývoj speje rapídnym íerhpom k definitívnemu aroz'hodujú< ’ u; konfliktu, ktorého dôsledkom bude porážka tej a onej strany a vyjasnenie pomerov, ktoré'sa dnes tak mnohému pozorovateľovi zdajú byť nepochopiteľnými. Je to predovšetkým otázka známeho prezidentovho dekrétu o súdnictve, ktorému sa vytýka, že zrušil sudcovskú neodvislosf. odstránením ustanovenia o n- rosvbďr sudcov, a ktorého dôsledky majú byť oslabené novelizáciou niektorých ustanoveni. K tej novelizácii pristúpil sejm dňa. 19. t. m a hoclže minister spravodlivosti Car dokazoval, že dekrét v ničom sudcovskej neodvisiosti neruší, predsa sa mu ien nepodarilo vyhrať námietky, ktoré opozícia proti dekrétu uplatňuje. Inou udalosťou toho druhu je obžaloba, ktorú v sejme predložil kiuh Wýzwolenia a strany sedliackej, a ktorá volá, k zodpovednosti ministra financií Czechowicza, ktorý V rozpočte na rok 1927-28 nezákonne vydal viac ako 500 miliónov zlotých, nevyžiadajúc si k tomu ústavného súhlasu. Minister Czechowicz podal dňa 18. t. m. demisiu, ale ministerský predseda tíarteí ju neprijal, poneváč vláda sa celkom solidarizuje s postupom ministra Czeehowicza. Veľkú pozornosť budil tiež konflikt medzi predsedom vojenskej komisie, poslancom Koécialkowskim a väčšinou členov tejto komisie. Koscialkowskému boío vytýkané, že dlhší čas nesvola! vojenskú komisiu k poradám, a jednalo sa o to, aby mu za to bola vyslovená.nedôvera. Ale keď dňa 20. februára bola táto komisia svolaná, návrhu na'vyslovenie nedôvery nikto nepodal, čím bola celá otázka vybavená. Najväčší záujem sa ale sústreďuje na otázku revízie poľskej konštitúcie, ktorá vstupuje v týchto dňoch do rozhodujúceho štádia. Návrh z vládneho bloku na prevedenie revízie- konštitúcie bol daný na porad jednania sejmu dňa 22. t. m. Vládny blok zahájil širokú agitáciu v prospech svojho návrhu, aby preň bola získaná priazeň, širokých vrstiev občianskych, a v tomto smysle usporiadaný bol veľký-tábor, ktorý schválil zásadné body konštitučnej reformy, .navrhovanej vládnym blokom. Dňa 20. t. m. potom usporiadala schôdzku Poľská liga hospodárska, ktorá sa kategoricky vyslovila proti, tomu, aby návrh vládneho bloku bo! zamietnutý, aniž bol prejedňaný. Dňa 22. t. m. priniesly všetky vládne časopisy na význačných miestach prevolanie vládneho bloku, ktoré tiež chce získať pre predložený návrh massy obyvateľstva. Prevolanie v podstate dovozuje, že konšitúcia je zlá, poneváč dva tábory, národne-demokratický a socialistický, si podaly ruky, aby konštitúcia bola čo najhoršia. Bolo treba len štyri roky, aby Poľsko bolo privedené na pokraj priepasti. Tento zrudný nonsens, sa nesmie opakovať. Vláda prezidentova musí byť v novej konštitúcii posilnená. Obraciame sa ku všetkvm, ktorí sú prebehnutí štátotvorným smýšľaním, s výzvou, aby nám v tejto, pre obecné dobro konanej práci pomohli. Mladý štát sa nebude môcť udržať, keď nezabezpečí svoje vnútorné jednoty a sily dobrou konštitúciou. Svojim budúcim pokoleniam sme povinní dať sriadenie, ktoré zabezpečí rolilavu rozbitú, palec zakrvavený — zdalo sa, že všetci chlapci len na Vineu sa vrhajú, aby ho pobili, a že akosi tušia, že tento ^chlapec na svet nepatrí. Veru by ho snáď aj zabili — ale nestalo sa ani tak. Vinco šiel v svojej mladosti tŕnistou cestou, každý osten života sa vbodol do jeho tela a darmo sa bránil, čo chlapca stretnúť mohlo, Vineu stretlo. A už vtedy len pevná viera v šťastie dodávala mu odvahy k ďalšej existencii. Veru sa zdalo, že Vinco, ktorý vopred bol určený, aby sa stal najnešťastnejším človekom na svete, mohol žiť svoj beznádejný život len tým, že mal pevnú vieru v šťastie, že mal nadostač optimizmu, ktorý ho nikdy v živote neopustil, iba raz. A to sa mu, ako sa pozdejšie dozvieme, stalo osudným. školami sa Vinco prebil iba ťažko. Jeho smola začala sa tu akosi jasnejšie rysovať. Keď pevne veril, že ho učiteľ nevyvolá, aby vyzkúšal jeho znalosti, práve ho vyvolal a Vinoo odchádzal vždy od tabule porazený. To po niekoľko rokoch ho donútilo k úplnej kaoitulácii v školskej ľavici. Vzdal sa večného a márneho vypadávania a chcel sa vrhnúť do prúdu života, keď tu prišla vojna a Vinco bol prvý, ktorý na vojnu šiel, hoci veril, že ho cisár pán k vojenskej službe nepovolá. A tak to išlo po celý čas vojny. zumnú rovnováhu, najlepšie podmienky, vývoja a možnosť, brániť silu a česť Poľska. Zdalo by sa teda, že rozhodujúci boj dnešného vládneho režimu a parlamentnej opozície je neodvratný. Keby tomu tak bolo, mohlo by sa očakávať, že v chvíľke, kedy tento boj bude svedený, bude nútená dnešná vláda ustúpiť, alebo dnešný parlament rozohnať a vypísať nové voľby — čím by vo vnútropolitických pomeroch' poľských" nastalo definitívne vyjasnenie. Ale toto očakávanie by bolo priveľmi smelé. Po nových prevratoch v Poľsku nikto netúži. Na návrat k predmájovej vládnej koncepcii niet pomýšlenía a to aj z toho dôvodu, že sa táto koncepcia nemohla vykázať žiadnymi prenikavejšími úspechmi v práci pre štát a národ, i preto, že pomájové úsilie sa z veľkej čiastky obracalo k tomu, aby akékoľvek budúce možnosti tejto koncepcie boly v základoch likvidované. Tiež Pilsudski nie je ochotný parlamentným stranám podľahnúť. Opozícia je si vedomá svojej slabosti, smierila sa, s dnešným stavom vecí a niektoré jej čiastky sú dokonca ochotné s Pilsudským vyjednávať o prímerie a spoluprácu. Vystupujú opozične, ale tento .postup sleduje len jedno -*~ aby dociéliíi čo najväčších koncesií. A tak sa zdá, že aj otázka revízie konštitúcie, ktorá bola prejednávaná zatiaľ len v prvom čítaní, nebude kameňom úrazu medzi vládou a opozíciou. Na ďalšie jej čítanie je dosť času a medzitým vlny vzájomných rozporov môžu značne opadnúť. Cieľom vykonáván1«, permanentnej služby bude každodenne zasadať u okresného úradu užšia pracovná komisia, pozostávajúca z okresného náčelníka dra Gmittera ako- predsedu a zc 7 delegátov horespomenutých inštitúcií. Hlásna služba koncentruje sa n hydrografického oddelenia okresného úradu v Košiciach, ktorému budú podávané zprávy jednotlivými okresnými úradmi. Úkolom týchto komisí je zaisť ť a konať bezradnú hlásnu službu v povodí riek Tisy a Popradu, pripraviť ochranné a pomocné práce v obciach a na hrádzach, rozdeliť četnícku a tojenskú asistenční a postarať sa, aby v Košiciach a vo väčších obciach, ako sú Prešov, Michalovce, Poprad atď., »riedené boly podobne miestne komisie pre miestnu povodňovú ochranu. Vo východnej čiastke Slovenska na ten čas nehrozí povodňové nebezpežie, ale tieto prípravné práce sú naprosto žiaduce v záujme pohotovostí. PrsHmvMHnYé epafrestis y Ktäclacfe. ...................................1. marca 1929, Chýrnik. ERADOVKU TOVARNA KOŠICE, MASARYKOVA OKR. 4 wmm - ísstí - peru ceny miest. Prihlášky úradov, korporácií i jednotlivcov prijímajú sa do 2. marca denn« v dennej pokladnici divadla. — Požiadavky železničných zamestnancov. Konferencia zástupcov odborových organizácií železničných zamestnancov usniesla sa podať ministerskému predsedovi a ministrovi železníc memorandum, v ktoron sa poukazuje na to, že železničný personá je enormne exponovaný, žiada sa urýchlené vyplatenia mimoriadnej peňažitej výpomocí a zvýšenie mzdy smluvných robofníko\ o 25 procentov. — Celoštátna organizácia Čsl. cestovnýcf kancelárii. Poneváč československé cestovné kancelárie nemajú dosiaľ organizácie i preto nemôžu sa dosť dobre účasfňovai spolupráce na cudzineckom ruchu, v týchtc dňoch bolo rozhodnuté, že dojde k založeniu celoštátnej organizácie, ktorá by doterajšie nedostatky napravila. — Cyklistická štafeta, ktorá mak dnes odísť z Košíc do Prahy, aby odo vzdala dňa 7. marca t. r. na pražskou Hrade gratuláciu pánu prezidentovi re publiky, musela byť pre naprosto neschodné silnice odrieknutá. Právo menšín na život. „Prágai Magyar Hirlap” zaoberal sa opäť vo veľkom článku menšinovou otázkou a emfaticky \ ňom zdôrazňoval „právo menšín na život” Keby sa malo veriť slovám „P. M. H.”, musel by vynikať dojení, že na menšiny sa val: katastrofa. U nás nič takého nebadať. Maďari majú toľko škôl, koľko idi potrebujú majú svoje spolky, inštitúcie, církve a politické strany, Nemci sú dokonca vo vláde. V tom teda chyby niet. Tá je totiž priame u „Prágai Magyar Hirlapu”, ktorý sí zaměňuje menšinové práva a menšinový živoi s politikou. Keď sa u nás nechce dovolil pomaďarčovanie a iredenta, „Prágai Magyar Hirlap” kričí, že sa krivdi menšinám. To je, pravda, volanie na púští. — Poslanec Juriga o význame Tukovej aféry. Pražská „Bohemia” oznamuje, že poslanec Juriga v rozhovore s maďarským novinárom vyhlásil, že pre svoje slovenské' t republikánske smýšľanie nechce maf.nič i elementárni, ktoré sú opačného názoru. To' Čo až dosiaľ preniklo v Tukovej afére na verejnosť, je maličkosť. Rakovina je aje omnoho hlbšie. Nakoľko je mu známo má štátne zastupiteľstvo v ruke Články široko rozvetvenej reťazi. Akcia prívržencom Tuku súvisí úzko s bavorskou a maďarskou legitimistickou akciou a znamená pretc vážne nebezpečle nielen pre demokraciu, ale aj pre republiku. —- Valné shromážděme čsl. sodálnedemokratickej sírany robotníckej v Košiciach bude dnes, 1. marca o 7. hodine večer v hostinci Klusáčka a Pristala na Vôrôsmartyho nám. č. 7. — Spevácky spolok Foerster v Košiciach usporiada dňa 2." marca v miestnostiach jedálne odbočky Sväzu rotmajstrov na Tordássyho ui. priateľský večierok s bohatým kabaretným programom. Po programe tanec. Vstup voľný. Prosí sa o hojnú účasť už z toho dôvodu, že minulý večierok Föerstra zanechal u všetkých návštevníkov veľmi prijemnú spomienku sajú. „Držať!” rozkázal Vinco. Ale účastiny klesaly ďalej. Bolo treba kryť kurzový rozdiel. — „Držať!” rozkázal^Vinoo. „Konjunktúra ešte je tu,” uvažoval „ohýbaný nábytok sa dobre predáva, tc len kontremina pracuje proti nám. Treba vydržať, kurz zase pôjde hore.’ ’ O štrnásť dní banka neskoršie vypovedala úver, lebo nebolo krytia. A týždeň nato továreň vyhlásila konkurz. Vinco nedostal ani haliera, ešte niekoľko tisícoviek ztratil. „No, to nič.” povedal si, „ešte mám restaurantu. Stotisíc som mu dal hotových, tristotisíc dostanem za účasť na zárobku — peniaze robia peniaze, nie som ztrataný.” Zavolal reštauráciu telefonicky. Zo sluchátka sa ozval cudzí hlas: „Pán šéf od včerajška zmizol. Nieto v pokladnici ani haliera. Bolo na neho urobené trestné omámenie.” Vinco zbľadol. účastiny bezcenné, zmenky bezcenné. Na čestné slovo napľul. Nič, nič. Vinco je zase chúďa. Kde sú jeho milión v? Kde sú jeho peniaze? Vinco bol chvíľu smutný, ale potom si povedal: „To nič. Peňazí na svete možno zarobiť dosť. Len trochu šťastia treba mať.” Košice, 28. februára. V smysle pokynov krajinského úradu, ustavi- I» sa v Košiciach za. predsedníctva okresného náčelníka dra Gŕmiťtera stála komisia pre povodňovú ochranu oblastí politických okresov od Popradu počnúc na východ, až po Sobrance a na juh po čeSkoslovensko-maďarské hranice spolu s mestom Košicami, členmi tejto komisie sú zástupcovia všetkých úradov, železníc, pošt, vojska, hasičstva a mestu, Vinco vždy sa dostal do najhoršej situácie, vždy sa mu zle darilo, nikdy sa nedostal. na dovolenú, nikdy nebol ani chorý ani ranený a ostatný odišiel 's frontu domov. A predsa vždy dúfal v šťastie, vždy veril, že to dobre dopadne. Veril i v slávu rakúsko-uhorskej armády, a i tu bol sklamaný. Teda život zlý, obrátený, život, nad ktorým mnoho a mnoho ľudí by bolo už -rtrathp vieru a, ’-ádei i múlm trpezlivosť. Len Vinco nie. Ten veril v šťastie a čím menej ho bolo, tým mocnejšia bola jeho viera. III. Vinco Bielohorský rozvinul svoje schopnosti a svoj zápas so životom a boj o šťastie vlastne s,ž po prevrate. Teprve v tomto čase akosi odhodlane sa pustá do životného boja a vlastnými silami chcel donútiť osud k tomu, aby mu dá toľko šťastia, na koľko si robil nároky. A pravda, tie jeho nároky neboly malé. „Veď na svete možno toľko zarobiť,” hovorieval, „že si to ani predstaviť nevie-Prvý jeho vstup do životného boja prejavil sa v špekulácii, špekulácia pc prevrate, pravda, značila bohatstvo. Len trochu šťastia, a peniaze tu sú. „Kúpil som dnes,” vravel raz, „1C účastín Továrne pre výrobu ohýbaného K dnešnému Číslu prikladáme složný lístok poštovej sporiteľne a žiadam« P. T. odberateľov, aby ' .ním vyrovnali predpiatok ako aj nedoplatky,'za minulý rok dosiaľ nevyrovnane. Kto tak urobil nech si složný lístok ponechá pre budúci mesiac. ADMINISTRÁCIA. Oslava narodenín pána prezidenta t Košiciach. Mestský osvetový sbor v Košiciach usporiada dňa 6. marca t. r. o 8. hod večer v mestskom divadle slávnosť z príležitosti narodenín pána prezidenta T. G. Masaryka s nasledujúcim programom: Štátni hymny zahrá hudba pešieho pluku č. 32 Slávnostný preslov prehovorí profesor šomvársky. Sbory prednesú spevokoly Ó J Bellu a Stráže bezpečnosti (Smetana „Slávnostný sbor,” Nademlynský „Kto za pravdi horí”). Hold od K. Murgaša recituje sl. B Majerčiaková. čajkovský, ouvertura „1812” hudba peš. pluku 32. Súbor Východoslovenského Národného divadla záhrá Blodkovi jednoaktovú operu „V studni”, činoherní drava. Desať účastín po 120 Kč je 1200 Kč. A ohýbaná drevo pôjde. Je to artikel najpotrebnejší. Teraz po vojne každý sa znôva zariaďuje. Je to náhoda a šťastie,” Vinco Bielohorský mal pravdu. O týždeň účastiny jznačily 240 Kč, Vinco zarobil. Kúpil, účastiny nové. So dňa na deň bol bohatší. Polovicu uložil do účastín Továrne na výrobu ohýbaného dreva a druhú polovicu požičial restauratérovi, ktorý mu dal zmienku a čestné slovo nádavkom. „Peniaze, robia peniaze,” hovoril Vinco. „Do mesiaca zarobím na účastinách stotisíc korún a o tri mesiace dostanem z reštaurácie 150.000 Kč. Peniaze robia peniaze a keď má človek trocha šťastia, môže sa aj u nás stať milionárom.” To Vinco nehovoril, iba do vzduchu. Mal presne vyrátané, že keď konjunktúra potrvá, zarobí do jedného roku čistý milión. „A to,” usmial sa pre seba, „z púhych tisícdvesto korún.” Účastiny šly hore. Druhý mesiac požiadal restauratér o nových 50.000 Kč. Dal novú zmenku a nové čestné slovo a j sľub na tristotisíc Kč zárobku. Vinco' dal, lebo rátal, že takto zarobí do roka dva miliony. A, pravda, dva miliony sú viacej ako jedon milion. Na tretí mesiac oznámila banka, ktorá za Vineu špekulovala, že účastiny kle-i Pokračovanie,