Slovenský Východ, apríl 1929 (XI/78-101)

1929-04-03 / No. 78

SlovenskúIfljcfiod Bočník XI. Číslo 78. ¥ Košiciach, v streda 3. apríla 1929. _______________Za 60 hal. Slovensko nebude ukrátené. Prezident Drobný o zemskej samospráve. Košice, 2. apríla. — Krajinský prezident Drobný poskytol rozhovor redaktorovi „Slo­váka”, hlavného orgánu slovenskej ľudovej strany, v ktorom zdôraznil, že krajinský úrad pracuje s krajinským zastupiteľstvom a jeho výborom v absolútnom súlade. Dosiaľ nebolo žiadnych rušivých incidentov, lebo všetci zástupci dobre chápu svoju zodpo­vednosť. Ohľadom rečovej otázky budú dodr­žané právne normy, čo iste uznajú aj zástupci maďarskí. Pokiaľ sa týka návrhu ministerstva vnútra o snížení rozpočtu, nemožno hovoriť o voľa­kom „spore”. Záležitosť bola už dohovorená s ministrom vnútra černým, ktorý uistil zá­stupcov krajinského výboru o úplnej snah« vlády napomáhať samosprávny rozvoj zemí. Nevie sa ešte. ako bude rozdelený štátny vy­rovnávací fond, ale sú záruky, že Slovensko nebude ukrátené. Veľké ťažkosti rob: nedostatok úradníciva v službe konceptnej a technickej. Preto čaká en na revíziu systemizácie. V nižších kategó­riách zamestnancov je prebytok. Systemizá­­da sama nepomôže, ale kvalifikované sily sa musia aj samotné hlásiť. Nepredpojate treba uznať, že politická sprá­va už dávno ovládla začiatočné ťažkosti orgáni začne a že v celku niet ani zásadných, ani iných sťažnosti proti bežnej agende a úrado­vaniu, ktoré je normálne. Veľkonočný šport. Zahájenie footbaltovej sezóny v Košiciach. — NMSE. Budapest vitazí v Košiciach nad TSrekvés Košice 6:1 a nad KAC. Košice 1:0. — Ťažká po­rážka ČsŠK. Košice v Prešove. — Slavia Praha porazená vo Viedni od Admiry 0:1, víťazí však nad WAC. Viedeň 2:0. — Hungária víťazí nad Spartou Praha 2:1. — Druhý deň Sparta remisuje s Ujpesti 1:1. — Ostatné československé mužstvá v zahraničí docieľujú dobrých výsledkov. — III. okr. Budapest porazený v Prahe od DFC. Praha 2:3, remisuje však s Bo­hemians 1:1. — Meteor Praha VIII. porazený v Žiline 2:4 a 1:2. — Footbal­­lové zápasy v Bratislave, Brne, Moravskej Ostrave a inde. Rozklad v komunistickej strane Dôsledky moskevských diktátov. - Náš robotník nie je živtica mŕtvola. II, Praha, 2. apríla. —Komunistická internacionála a rudá odborová internacio­nála majú asi z našich komunistov malú ra­dosť. Nie je tomu tak dávno, čo „Kí” a ,,'ROi” ukladaly našim komunistom, aby sa čím skôr zbavili tak zvaných ; likvidátorov. Nové vedenie KSČ. malo.sa čulé k dielu. Vyhadzovalo kde-koho tak dôkladne, až dnes komunistická: internacionála i rudá odborová internacionála plačú nad tým, koľko škôd mladí „vodcovia” Gutmann. Slánský, Go t w aid narobili v tak krátkom Čase. Preto sa usilujú „Kí” i „ROI” za­chrániť, čo zachrániť možno. Tak v Prahe,. Berlíne a snáď aj inde ro­bia sa pod patronanpiou „Kí” a „ROI” po­kusy o smierenie rozvadených stúpencov Haisa a Zápotockého, Jílka a Ha ken a. Alt už je neskoro na štepovanie. Trhlina ko­munistickej strany je tak dôkladná, že j ľ asi už nik nemôže zalepiť. Najmenej sa tc podarí moskevskej komunistickej interná­­ciônále alebo moskevskej rudpj odborovej internacionále. Keď neberieme v úvahu osobný moment, totiž to, že tí z Moskvy, ktorí mali rozhodovať o osudo’ch nášho komunizmu, veľmi málo,rozumeli diiši náš­ho robotníka. Vec má svoje hlbšie korejte. To, čo sa robí v našom komwkííw, nie Je nič inšieho, ako dôsledok toho, že komuni­stická internacionála a rudá odborová in­ternacionála pokusily sa u nás pěstovat niečo, čomu sa u nás nedarí: Rudá odboro­vá internacionála chcela komunistickému robotníctvu vnútiť také formy odborár­­*skyCh. metód, ktoré sa na maše.pomery vô­bec nehodia. Aj keď rudá odborová inter­ Maďarsko proti ducha Kossuihovmu. Reakcia v „ostrove slobody“. - Požiadavky na vláde. e. Búda p e š ť, 2. apríla. ;— V týchto íftoch poriadaia maďarská sociálna demo­kracia rôzne oslavné prejavy, pri čom boly ilavné požiadavky sociálne-demokratiokého arogramu shrnuté do dvanástich bodov, itofýph splnenie je požadované od maďar­skej vlády. Výpočet toho, čo žiada maďarská so­ciálna demokracia, jasne poučuje o povahe terajšieho maďarského režimu, žiada sa sloboda tlače, vyučovania, sloboda sh-ro­­mažďovania a všeobecné volebné právo, teda zásady dávno už uvedené do života v iných kultúrnych štátoch. Ďalej sa žiada rovnosť pred zákonom, boj proti vzrasta­júcej emigráci, sociálne zákonodarstvo, boj proti kartelom, proti nezamestnanosti, za­vedenie porotných súdov, riadne normali­zovanie mzdy a . konečne, aj. hlasovanie l’u-. du o tom, aká má byť štátna forma ma­ďarského štátu. Všetky tieto požiadavky, vynímajúc otázku kartelov a otázku grácie, mala na programe maďarskej emi­už Kossuthova revolúcia v roku 1848 a niečo z nich bolo na krátky čas aj uskutočnené. Nový maďar­ský režim stále agituje v cudzine s Kossu­th ovým menom, ale doma darmo vymáha maďarská strana uskutočnenie jeho ideálov. Pozoruhodný diplomatický úspech Juhoslávie. Prakwapenie v Maďarsku. - Sklamania repšzlúnistov. — Itália má pomáhať. d. B u d a p e š ť, 2. apríla. — Maďarská reréjnosť veľmi napnuté pozoruje zahranič­­aé vzťahy svojich súsedov, predovšetkým Itátov Malej" dohody. V poslednom čase v aopredí maďarského záujmu stály najmä juboslávia a Rumunsko. Československo má svoj pomer k súsed­­ným. štátom, s výnimkou Maďarska, viac­­menej rozriešený, ale situácia na Balkáne nie je taká jasná a Maďari pochopiteľne dúfali, že eventuelnými spormi medzi bal­kánskymi štátmi bude len posilnené ma­ďarské stanovisko. Tento vzrastajúci zá­ujem o balkánske veci je konečne aj v sho­dě s posledným Rothermereovým preja­vom v „Daily Mail”, ktorý môže byť pokla­daný nielen za tlmočenie autorových názo­rov, ale aj za výraz maďarskej nálady. Rothermereov útok sa tento raz neobracal proti Československu, ako to bolo prv, ale predovšetkým proti Juhoslávii a Rumun­sku, a to s neobyčajnou prudkosťou. Tým väčší význam má preto podpísanie grécko-juhoslovanského priateľského pak­tu. je dobre známo, že v tomto dôležitom diplomatickom akte sa Juhoslávia s Gré­ckom vzájomne zaviazaly, že budú hájiť status quo. Tým sú maďarské revizné sna­hy Gréckom priamo odmietané. Venizelova. vláda želá si pn-... všetkým mier, ako boli ustálený povojnovými mierovými smlu­­vamš. Maďarská tlač je nútená uznať, že Juho­slávia dosiahla pozoruhodného diplomati­ckého úspedhu. Aj oficiálny „Pester Lloyd” napísal, že podpísaním grécko-juhoslovan­ského priateľského paktu kráľovstvo SHS. zmarilo eventuelně svoje obkľúčenie ne­priateľskými štátmi. Konštatuje sa, že Grécko sa stavia proti revíznym snahám. Tie živly, ktoré sa spoliehaly. pri revízii trianonského mieru na pomoc i nezúčast­nenej Európy, sú zase o ilúzie chudob­nejšie. čím väčšie sklamanie utrpelo Maďarsko v poslednom čase, tým smelšie nádeje sa vkladajú do návštevy talianskeho, štátneho podsekretára Grandiho, ktorý má prísť 21. apríla do Budapešti. Ačkoľvek Taliansko už niekoľko razy svojim jednaním doku­mentovalo, že Maďarsko skladá do talian­skej podpory svojich nárokov priveľké ná­deje, predsa aj, teraz píše maďarská tlač o tom, že v Budapešti bude v apríli podstat­ne prehĺbené maďarsko-tälianske priateľ­stvo a maďarská vec že bude na svetovom fóre zase posilnená. Budúce týždne ukážu, nakoľko boly tieto nádeje oprávnené. nacionála chcela dať odborovým . organi­záciám komunistickým rysy a tvárnosť re­volučné, nemala zabudnúť, že aj pre revo­lúciu a revolučnosť niet žiadnej zťrnulej šablóny. Náš robotník je celkom iný, ako robot­ník ruský a keďže naši komunisti posluš­ne prikyvovali ku všetkému, čo sa im na­riadilo z Moskvy, potom to ďaleko ešte neznamenalo, že náš robotník tieto metc­­dy, ktoré sa mu doporúčajú z Moskvy, be­rie za svoje. Je ironiou, keď komunistická internacio­nála a rudá internacionála chcú slepovat u nás komunizmus, lebo ona samotná je v pr­vom rade vinovatá tým, že komunizmus sa u nás dostal do závozu. Osvedčuje sa to staré: kto seje vietor, kľudí dážď! A u ko­munistov začalo teraz silne pršať! Československo príkladom. šice. 2. apríla, O verejných knižniciach v Českoslo­vensku píše radca dr. M. Strauský, vo viedenskej revui „Nachbar”, rozvinúc najprv úvodom dejiny verejných knižníc od najstarších dôb. Vykopávkami v Ale­xandrii boly objavené staré knižnice. Tisíc rokov pred Kristom sriadil farao Oxymanidras knižnicu, ktorá niesla ná­pis „Svätostánok duše”. Pred mnoho ti­sícmi rokmi písali Číňania na dreve a látkach, Indovia na medi, koži a palmo­vých listoch; Boly, písané diela na pru­hoch papyrusu- v- Egypte. Gré’kovia a Ri­mania mali knihy vo vážnosti. Za cisára Augusta baly prvé verejné knižnice v cjirámkoch, za Hadriana boäo ich 300 s nápismi „Ozdravovňa duše”. Výroba pa­­''pieruž haňdtov.a vynáfe kníhtlače, po­stavily knihu ako kultúrneho činiteľa vysoko. Francúz Fagnet v „L’art dé lire”, žiadal, aby každá obec mala knižnicu a nemecký spisovateľ Jakub Wassermann, vyhlásil knihu za nutnost’ a duševnú po­travu, ktorá dáva pocit slobody. Pred Frácechfivý môže byt zamestnaný vo vlasti. Niet nezamestnanosti na Podkarpatskej Rusi. Hľadajú sa tisíce robotníkov. K ú šice, 2. apnla. — V poslednom čase vyskytujú sa v časopisoch zprávy o biede, hlade a nezamestnanosti horského obyva­teľstva na Podkarpatskej Rusi, ktoré, ani v jedinom prípade neodpovedajú pravde, lebo každý práceschopný a prácechtivý občan môže obdržať hneď zamestnanie vo vlasti, rešp. v celom území ČSR. O bezpodstatnosti týchto zpráv svedči, že zemský úrad práce pre zemedelské a lesné robotníctvo hľadá na Podkarpatskej Rusi, Slovensku a celej republike 1750 lesných robotníkov pre lesné manipulácie v týchto zemiach. Ďalej je tu možno umiestniť väčší počet slobodnej čeľade a pracovných síl obojho pohlavia u hospo­dárov v zemiach českých. V ostatnom čase sa hľadá pre štátnu lesnú správu v Stav­­nom, okres Veľká Berezná, 400 lesných nádenníkov na výrobu bukového palivové­ho dreva za mzdu 8—10.50 Kč od jedného kubického metru palivového dreva. Okrem toho zadá sa hneď výroba tak mäkkej ako aj tvrdej guľatiny. Správa štátnych lesov vo Veľkej Berez­­nej a Kostrmej príjme 300 robotníkov za tých istých podmienok. Správa štátnych lesov v Antalovciach príjme 200 robotníkov za tých istých pod­mienok. Taktiež aj súkromné, podnikateľ­ské firmy, ako aj píly, hľadajú veľké množstvo lesného robotníctva, o ktorom svedčí žiadosť drevárskej akciovej spoloč­nosti vo Vyškove o prijatí 400 lesných ro­botníkov za obvyklých, hore citovaných podmienok. Ďalej súkromná továreň na suchú destiláciu dreva „Szolyva” vo Sval­­jave hľadá pre svoju lesnú manipuláciu vo Veľkej Poliane na 400 lesných robotníkov pre výrobu paliva za plat 8—12 Kč za je­den priestorový meter. Aj slovenské firmy hľadajú značný počet robotníctva. Je toy prvom rade riaditeľ­stvo kompossesorátu Oravského panstva v Podbieíí na Slovensku, ktorá zadá spraco­vanie 18.000 priestorových metrov za ob­vyklý plat; ďalej štátna.lesná správa Ptíče príjme stále lesné robotníctvo pre celoroč­né manipulácie dľa kolektívnej dohody, platnej v Čechách. Neustále objavujúce sa zprávy o biede, hlade a nezamestnanosti na Podkarpatskej Rusi a Slovensku sú všetko nepravdivé a treba pri uverejňovaní podobných zpráv po­stupovať veľmi obozretne. JEANNE GASTON LEROMFOVÄ: Montmartre a jeho kabarety. Mladé dievča z najlepšej talianskej rodiny mi kedysi povedalo: „Nepoznám Paríž, ale pôjdem tam až potom, keď budiem vydatá, poneváč chcem vidieť všetko” Pýtala som sa jej: „čo je to, čo chcete vidieť v Paríži a čo podľa svojho názoru nemôžete vidieť ako slobodné dievča?” Začervenala sa, v jej očiach ša za­blysklo. Po Chvíli povedala: „Ach, Mont­martre a jeho kabarety!” Teda to je sen mladého dievčaťa, cu­dzí nk y, ktorá nepozná Paríž. Kúzlo hlavného mesta Francie nezá­leží ore ňu v jeho divadlách, mUzeu­­moch, pamiatkach atď„ ale v Montmart­re; a jeho kabaretoch, čudné... a smut­né ... najmä pre ňu. Pokúsila som sa vyviezť ju z tohoto bludu, ale márne. Ovšem, Paríž nemusí vyhlásiť, že Montmartre nepozná a aby si myla ru­ky, pokiaľ ide o jeho hriechy. Ale Mont­martre nie. je Paríž. To je fakt, ktorý — tým som si istá

Next