Slovenský Východ, jún 1929 (XI/125-148)
1929-06-01 / No. 125
2. stems, ______________________________________SLOVENSKÝ VÝCHOU Vlci na Fodkarpat. Rasi. Užhorod, SI. mája. Y lesoch okolo obci Horbky a Novoselice \ sevljuš-skom okrese objavili sa vlci a robia tam značné škody, lebo roztrhali teľa, niekoľko jahniat a menších bravov, pasúcich sa na pastvinách. Obyvateľstvo je značne rozrušené, poneváč nie je zistené, o koľko vlkov ide. Pravdepodobné ale je, že postrachom tejto končiny stalá sa vlčica s niekoľkými mláďatmi. Okresný úrad v Sevljuši nariadil úradnú poľovačku, ktorej sa zúčastnia najlepší strelci ________________ ľ. Timž 192Ž Práve H! vyšiel Nový adresár sesta lišíc a okolia Vydalo ho kníhkupectvo Gejza JASGHKO, Košice, Hlavná ul. 63. Tel. 634. in. Košice, 31. mája. — V stredu sa pred porotou pokračovalo vo výsluchu svedkov v prípade Ondečku, ktorého (bol to 14ročný chlapec) zavraždili moldavskí cigáni pri Prešove na, tak zvanej „Vilecz-hurke”. Zo svedeckých výpovedí bola najdôležitejšia výpoveď četnídkeho štábneho kapitána Drozdu, Väzenského lekára dra Plška a lekárov prešovskej nemocnice MUDra Duschnitza. a MUDra Kraussa. Štábny kapitán Drozda bol pri dvoch vyšetrovaniach, a síce lúpeže v Žarnove u Dávida Rotha a v prípade Ondečkovom, Vypovedá o tom, ako sa obžalovaní vied' priznali a zdôrazňuje, že nik z nich nehovoril nikdy o bití. Pavel Rybár po niekoľko pokusoch o samovraždu povedal výslovne, že nik ho nikdy nebil, pri čom si kládol ruky na srdce na potvrdenie toho, že hovorí pravdu. Q tomto obžalovanom hovorí svedok ďalej, že, bol pri výsluchoch zvláštny; najsamprv popieral, ale keď bol usvedčený, sa priznal a celkom sa srútil a potom vždycky s plačom na seba žaloval a hovorieval, že je hltan r. Alexander Filke vulgo Kolomän Jano je dľa svedka, ako ho tento poznal pri vyšetrovaní, cynik, ktorému je všetko jedno a ktorý si z ničoho nič nerobí. Konečne jeho odpoveď na otázku dra Kreissa, že prečo vraždili, Filke odpovedal, že nemusí byť toľko ľudí na svete, je icte najlepším dôkazom. Potom sa obhájcoyia svedka spytujú na niektoré podrobnosti z vyšetrovania lúpežného zabitia Ľudevíta Ondečku, na ktoré svedok odpovedá, že sa už presne nepamätá. „Ako dlho popieral Pavel Rybár”, spytuje sa jeden z obhájcov. • ; ,T!j a&r. „Asi hodinu”, odpovedá stedok, „potom sa priznal”. % Svedok dodáva, že Pavel Rybár tvrdil potom Filkemu, že aj on bolpri tomto zločine, tiačo sa Filke rozčúlil a dal mu niekoľko zaucho. Neskoršie sa ale aj on doznal. Dr. Adler sa pýta, ako sa choval pri vyšetrovaní Julius Jano Trikancz. Svedok odpovedá : „Nemôžem odpovedať, lebo sa pamätám presne len asi na troch-štyroch obžalovaných, ktorí bqli hlavnými páchateľmi. Vedúcim bol Filke a potom Pavel Rybár, ktorý pracoval so sekerou”. Q Jozefovi Hudákovi vypovedá svedok, že tento obžalovaný pri výsluchoch vždy všetko správne ukázal; pri vyšetrovaní Ondečkovho ubitia šiel v lese prvý ostro vpred a hneď našiel miesto, kde bol chlapec utícený. Tiež pri vyšetrovaní prepadnutia obchodníka Rotha v Žarnove ukázal Hudák četníkom slepú uličku, v ktorej bol dom, obývaný v dobe prepadnutia Rotbom. nenájdeš, ale 'pri vchode 'mesta uvíta.ťa — mrakodrap. Smeješ sa, čitateľu? Pochybuješ? Nie, opravdový mrakodrap o ôsmich poschodiach smeje sa na teba. Ideš ďalej.' Okresný úrad, nemecké divadlo, nemecký dom., Iste sa zľakneš a keď si národne citlivý, zabolí ťa toto podivné privítanie! Nie, neľakaj sa, lebo víta ťa na počiakU mesta — len umierajúca minulosť. Plzeň je už dávno naša, dávno česká. Zase ocitneš sa v širokom bulváre, premenenom v sady, Zľava milo ťa prekvapí krásna budova Občianskej záložný, ktorej obrovské stípovie, hladké a ružové, svietia do diaľky. Hneď naproti upúta, tvoj zrak rozsiahla budova Mestskej,.sporiteľne, Iste.sa.,podivíš. Miesto útulných hostincov v; meste najlepšieho piva, vítajú,ťa samé nápisy:'„Človeče, šetri a pracuj!”''Či.,sú Plzeňáci takšporiví? Snáď! Krásnym sadom rýchlo hore a. máš. príležitosť podivovať sa Meštianskej besede a hotelu. Smítka.'. Äni by si neveril,-že Plzeň'má tak obrovský hotel. Napadne ti na prvý pohľad podobnosť s brátislavským hotelom Sav-óy-Carlton. Hotél, kde sídlieval pri svojich návštevách v Plzni' rakúsky cisár a predtým nosil hrdý titul „U cisára rakúskeho”. Revolúciá vyvrátila jeho pýchu z koreňa a smiétľa aj jeho nápis. A aj nemectvo, ktoré tu sľubne bývalo podporované, ustúpilo víťaznej nohe svobodného národa. Na konci sadu ako žiarivý klenot, skveje sa vo Predseda; „No vidíš, Hudák, ako si všetko ukázal”. Hudák: „To nie je pravda. Vôbec nič z toho, čo povedá svedok, nie je pravda. Nič som neukázal, lebo v lese mňa viedli dvaja páni v civile a jedna žena. Ja som c prípade nič nevedel”. Štábny kapitán Drozda: „Nik okrem nás tam nebol a Hudák Šiel prvý”. Nato Hudák sa opäť vyhovára, že sa doznal preto, že deň predtým ho vraj v lese pri Pánovciach četníci veľmi bili. Ako vidno, nemá tie svoje výhovorky dohre vymyslené. Svedok štábny kapitán Drozda vypovedá potom o vyšetrovaní lúpežného prepadnutia obchodníka Rotha v Žarnove, pri ktorom sa tiež zúčastnil. Vypráva,, ako Filke prišiel do dediny a ako chytro našiel dom. kde Roth vtedy býval, ako ukázal, ako vošiel dnu a pomenoval svojich spoločníkov. Povedal, že Pavel Rybár spolu s Hudákom vymáčkli oblok a vošli takto spolu s ním do izby. On sám ma! pri sebe nôž, ktorým hrozil Rothovi. Pavel Rybár obchodníka zobudil a on tiež našiel peniaze. Potom si vynútili odchod hrozbou, že Rotha zabijú, keby volal o pomoc. Pri tomto vyšetrovaní na mieste činu sa stala zaujímavá príhoda, ktorej vtedy ale nik nevenoval pozornosť, lebo Filke sa vtedy celkom priznal k svojmu účastenstvu na žarnovskom zločine. Keď totiž vošiel Filke dnu do izby, upozornil komisiu, že skriňa nie je na tom mieste, ako bola v dobe prepadnutia, čo Roth tiež potvrdil. Potom s úsmevom vyprával o tom, ako previedol lúpež. Filke. sa vyhovára: „Keď ma priviedli vtedy do dediny, nemohol som sa vôbec orientovať, lebo som tam nikdy nebol. Nevedel som teda ani, kde je Rothov dom, pred ktorý ma priviedli četníci, ktorí ma predtým zbili lopatou”. Svedok: „Kde ťa bili?” Filke: „Y lese, vy ste boli preč”. Predseda: „Netáraj, Filke”. Nato Svedok vysvetľuje, že šiel s komisiou vždy a že z celej komisie nebol, nik na mieste činu predtým a nemohol teda ani viesť Filkeho. Predseda: „Hovoril Filke vtedy tiež o tom, že hrali karty?” Svedok: „Hovoril, ale nepamätám sa už, kde to bolo”. Štátny zástupca: „Viete, že sa Pavel Rybár priznal k’zavraždeniu Imlinga pri štóse?” Svedok: „Äno, viem”. Obhájcovia otázky na svedka nemali, bol teda jeho výsluch skončený a zavolaný ďalší svedok, hájnik Červeňák, z lesa, v ktorom bol zabitý Ondečka. všetkej tej zeleni stánok umenia — divadlo české. Miesto bývalého rybníka, akejsi miniatúrnej zoologickej záhrady, Vydesí vyrástlo a- čnie pevne na veky k nc-~esiam. Vychovalo celé generácie výtečných hercov a bývalo kedysi, tak sa aspoň hovo iľ> filiálkou Národného divadla v Prahe Mená Kohout, Karen, Vydra, Hruška a termák vyšly z Plzne. A na tento asyl bohyne Thálie,' díva sa mrazivé so svojho belostného podstavca ten, ktorý sa za českú hereckú slávu najviac bil — J. Kajetán Tyl. Keď chceš uvidieť aj jeho hrob, zajdi si električkou na cintorín Sv. Mikuláša. Tam najdeš jeho skromný hrob o môžeš sa tiež aj podivovať chvíľku pomníku, prof. Augustína Smetanu a rytiera škodu. Rytier škoda —- kto by to meno nepoznal? A pomník ťa poučí, že hlaveň kanóna nie je na ňom len tak nadarmo. Tu odpočíva zakladáte!’ veľkej zbrojovky, ktorá počas vojny vyhotovila dokonca tie obrovské obludy, 42cm mažiare, ktoré rozdrtily mohutné pevnosti belgické. A keď zabočíš od divadla napravo, ideš zase samou zeleňou až k dvom byzaritinským cibuľovitým vežiam. Dve zlaté hviezdy svietia do ďaleka a hebrejské nápisy presvedčia ťa, že si pri plzenskej synagóge. Krásny kúsok staviteľského umenia, bohužiaľ, nie je to vraj len povesť, že mladý n geniálny architekt, keď svätostánok plzc miß obchod stavebným materiálom Košice Kôrach a Weinberger, Na predsedovu otázku, či bol v lese a videl zavraždenie Ondečku, odpovedá svedok, že nevidel, ale dodáva, že počul onedlho po Čine, že v lese zavraždil niekto nevinné dieťa. Prišiel na miesto a videl ešte krv. Tento svedok bol pri tom, ako bola na mier ste činu komisia z Košíc spolu s niektorými obžalovanými. Vypráva, že šiel vzadu a že Hudák, ktorý komisiu viedol, šiel prvý a za ním četník. Odrazu na križovatke sa Hudák zastavil a povedal: „Tu je to”. Miesto ukázal celkom presne. Potom vyprával komisii, že na tomto Ondečku ubili a odvliekli preč, že ale nevie, kam. Tiež vyprával, zkadiaľ cigáni na miesto činu prišli, Hudák: „Nie ie to pravda, svedok šiel so mnou na předku”. Predseda: „Hudák, ty vždy luháš” Po hájnikovi červeňákovi mali byť vypočutí rodičia zavraždeného chlapca, ktorí ale neprišli. Svedok Kovács, policajný aktuár z Prešova, vysvetľuje, že manželia Ondečkovi nechceli prísť z toho dôvodu, aby opäť nemuseli počuť o beštiálnom zabití svojho dieťaťa. Je teda predvolaný ďalší svecjpk, a síce lekái prešovskej mestskej nemocnice MUDr. Duschnitz, ktorý previedol pitvu chlapca, a primár tejto nemocnice MUDr. Krauss, ktorý chlapca operoval. Dr. Krauss vypovedá, ako chlapca operoval, pri čom zistil, že mu bola ťažkým predmetom do modzgov zarazená kosť. Chcel teda operáciou zvýšiť tlak krve tým, že by kosť zdvihnul. To sa podarilo, ale ďalej operovať nemohol, lebo videl, že stav chlapca je beznádejný. Rana totiž bola strašlivá a chlapec mal rozdrúzganú celú lebku, úder musel byť neobyčajne prudký, takže rana bola na každý pád smrteľná a žiadna lekárska pomoc nemohla nešťastné dieťa udržať pri živote. Štátny zástupca: „Pozerali ste sa, či tu nie je snáď motív sexuálnej vraždy?” Svedok; „Pozerali, ale nič takého sme nezistili”. Štátny zástupca sa ďalej spytuje svedka, Či mohlo byť rán na hlave viac, ako to totiž vypovedali cigáni pri vyšetrovaní. Svedok odpovedá, že je to celkom možné a že to pitva iste určila. Lekár dr. Duschnitz, ktorý prevádzal pitvu zabitého, vypovedá, že príčinou smrti bolo silné zakrvácanie modzgov následkom zlomenia lebky. Pôvodné poranenie nebolo zistiteľné. Dľa spisov bol chlapec udřený dvakrát’ a tieto rany boly ostré. Kosti na hlave boly po celej dĺžke lebky rozdrúzgané a zlomeniny sa tiahly aŽ dolu, všade bolo plno krvných sraženin a tkáň modzgová bola poškodená. Z toho bolo vidno, že úder musel byť neobyčajne prudký. Ďalej boly na celom- tele chlapca pozorované odreniny na koži, z čoho sa dalo usúdiť, že bol ťahaný po zemi. Lekár MUDr. Plšek, ktorý je vypočutý po tomto svedkovi, súhlasí s jeho výpoveďou. «,fPotom kladne odpovedá na dotaz štátneho záči je väzenským lekárom. Je zástupcom MUDra Slabej a. Po tomto zistení sa štátským židom dobudoval, bol tak ruinovaný, že sa na záchode synagogy obesil. Ríšskou ulicou vkĺzneme v okamihu na rozsiahle námestie. Tu tróni nádherný dóm z doby rannej gotiky s viac ako stometrovou vysokou, štíhlou vežou. Pôvodne nebola, sama-, jej družka ale zhorela a ona dosiaľ vytrvala. Proti dómu prekvapí veľkolepá renaisančná radnica, ktorej nádherné syrafity budeš s chuťou lúštiť. Š ňou susedí dom cisára Rudolfa. Ten býval voľáky čas veľký Ctiteľ alchymie a hviezdarstva. Námestie, dláždené „kočičími hlavami”, ako sa posmešne okrúhlym kameňom hovorí, je súmerný obdiaľnik, z ktorého sa papršlekovite rozbehujú mnohé ulice do mesta. Snáď zabehneš do kláštora Františkánov v ulici rovnakého mena, možno, že zablúdiš do ulice Mansfeldovej. Mnoho pamiatok na obliehanie Plzne týmto vojvodcom najdeš v plzenskom historickom muzeu. Keď máš chuť k prezeraniu muzeí, nezabudni navštíviť aj muzeum národopisné v starodávnom dome Gerlachovom. Dom z XV. storočia je verne z dnu aj z vonku zachovalý. Starý nábytok, nádobie z deväťnásíeho storočia, aj tie nóty na piane- ležia tak, ako z nich náš veľký majster Smetana hrával. Býval tu často hosťom a je tu na neho plno pamiatok. A ponevá" ž únave'-*’ *ou Plzňou * Sväzok o 382 str. za Kč 70*-, viazaný Kč 85*-. Adresár obsahuje v sloven, a maďar. jazyku soznam vrchností úradov, majiteľov domov, obyvateľstva, majiteľov aut a motocyklov, taktiež soznam pravotárov, lekárov, merníkov, bánk, obchodníkov, priemyselníkov, atď., súčasne s udaním telefónnych čísiel. Ďalej obsahuje adresár všetky obce okolia Košíc a informačnú časť o Prešove, Bardejove, Gelnici, Krompáchoch, Michalovciach Moldave n. Bodvou, Trebišove, Turni n. Bod. ny zástupca svedka spytuje, či si niekedy tt neho sťažoval niektorý z obžalovaných, že by bo! býval vo väzení bitý. Svedok odpovedá, že nikdy nikto, ačkoľvek zastupoval práve y dobe, keď boli moldavskí cigáni vypočúvaní, väzenského lekára MUDra Slabeja. štátny zástupca sa spytuje ďalej, či sa ináč cigáni u neho hlásili, keď boli chorí. Svedok odpovedá kladne. Potom štátny zástupca žiada, aby bol svedok s obžalovanými konfrontovaný a aby títo povedali, či si niekedy niektorý z nich sťažoval u neho a bol odmietnutý. Senát konfrontáciu povoľuje. Predseda k obžalovaným: „Sťažoval si niekto z vás u svedka, že bol bitý?” Obžalovaní spoločne: „Nik”. Primár MUDr. Stuchlík sa spytuje svedka, či bol vo väzení, keď sa pokusil Pavel Rybár o samovraždu, že by totiž chcel počuť o tom, v akom bol vtedy Rybár duševnom stave. Svedok ale odpovedá, že v tej dobe vo väzení nebol. Ďalší predvolaný svedok J. Túróczy, učeň z Prešova, sa nedostavil. Predseda volá teda iného svedka, policajného aktuára Kováča z Prešova, ktorý previedol pátranie v Ondečkovom prípade. Na predsedovu žiadosť svedok ó tom vypráva: „O prípade sme sa dozvedeli ešte takmer ráno a hneď sme sa vypravili na miesto. Chlapca sme našli ležať y lese a pretože javil ešte známky života, dali sme ho hneď dopraviť do mestskej nemocnice, kde bol operovaný, ale asi ó druhej hodine odpoludnia zomrel. Keď sme pátrali po páchateľovi tohoto činu, povedali nám dvaja pastieri, že videli ísť chlapca do lesa a že za ním šiel človek so sekerou, ktorý sa onedlho vracal z lesa bez sekery a v tráve si utieral ruky. Zatkli sme akéhosi Dimitrija Najmanoviča, ale ako sa ukázalo, bolo toto podozrenie nesprávne a Najmanovič bol prepustený na svobodu. Potom zatkla košická policia Lengyela, ktorý spáchal akúsi krádež. Pri vyšetrovaní sa priznal, že on zavraždil Ondečku pri Prešove. Bol vyvedený ma miesto činu, a tu ukázal celkom presne miesto, kde ležal ubitý chlapec a popísal tiež celkom podrobne, ako bol Ondečka oblieknutý, kde sedel a podobné”. Predseda: „O cigánoch sa nehovorilo?” Svedok: „Nie, je ich tu primnoho, ako nikde inde”. štátny zástupca: „Bolo vidno, pán svedok, že chlapca tiahli po lese?” robylej pivnici. Najzvučnejšieho mena je hostinec Knoblo-chov. Stará búda na chvíľku ťa síce zarazí, ale už prvý dúšok penivého moku ťa dokonale vzkriesi. Poznávaš Plzeň z tej druhej stránky: Plzeň — jej dobré pivo — a jej chýrne hostince. Kapitolu túto začneš u Knoblochov, Görgov, Salcmanov, Morávkov, šnačkov a končíš v pivovare. Každý deň niekto príde tam na návštevu. Veľká brána nesie hrdý letopočet 1842. Toho roku vytryskol z Plzne do sveta ten božský prameň, ktorý -nikto nikdy nenapodobní. V roku 1842 bola tu jedna budova, dnes je to malé mesto, plné kúriacich komínov, Aj k prvej pánvi, celej zaplátenej, kde sa prvv božský'mote varil a chladil, ťa zavedú. Je už dávno v penzii, odpočíva pred reprezentačnou budovou v záplave, kvetín. Zo stien budovy dívajú sa na ňu dvaja obrovskí ponoční s červenými nosmi. Majster Aleš a plzenskí maliari Konúpek a Proskovec vyzdobili reprezentačnú sieň peknými maľbami a rozpustilými poviedkami. Plzenäci sú ľud pohostinný a z pivovaru, bez riadneho pohostenia nevyjdeš. Len pozor na zradné malé skleničky v chladivej sieni. Dobre sa z nich . pije, výtečné pivo chutná, ba aj hreje — ale cesta domov býva potom kľukatá. okolie u firmy Friedmann Armin, Michalany > okolie a firmy Moldavskí cigáni pred poroton. Elte zavraždenie l4roonéhe. - MIR z cigánov si nesťažoval, že- fey Si® tlili. - Pokusy Pavla Rybára o samovraždu vo väzení. Výsluch svedkov skončený. - Komisia na mieste vraždy. Poslal som í predplatok? u, nezahr á •’Mn’ niekto-rei s