Slovenský Východ, júl 1929 (XI/150-173)
1929-07-02 / No. 150
šiu pozornos! _ _ Jím potřebným ' pnael’ov^^^^^Bpff^ch prostriedkov na investíciezáklad k jednotnému riešeniu cJBITciest, meliorácii a regulácii, ktoré hybu iste rýchlejšie prevedené, ako by to, bolo bývalo možné za správy žúp. živo* elej krajiny bol koncentrovaný, práca I tpravená tak, aby celé Slovensko napreejovalô rovŕípmerne, aby celé Slovensko sa zveľaďovalo a nielen niektorá župa. Je "tu aj druhá významná strárrka krajinskej správy a samosprávy vôbec: Slovensko je dnes vo všetkých smeroch jednotným celkom. Jeho obyvateľstvo má možnosť uplatniť sa.v samosprávnych sboroch a mať tak priamy vliv na jeho správu. Poznáva, že štát sme my všetci a že sa spoločne musíme starať a usilovať, keďže chceme napredovať. Naši občania, ktorí bol zvolení k týmto lv clom, cítia vedome zodpovednosti a polujinosti, poznávajú, že samospráva znamelu prácu, spoluprácu všetkých pre všetkých. (Vyzdvihnúť treba, že tak v okresných zastupn^styéťn, ako aj v krajinskom výbore a zastupiteľstve táto potreba jednotného po.stupu a spolupráce v záujme celku bola veľmi pekne dokumentovaná. To je zisk, ktorý ukazuje bilanciu jednoročného účinkovania krajinskej správy. Je aj nádej, že po prvých zkúsenostiach prehĺbi sa táto činnosť a prinesie všetky výhody, ktoré z nej vedia zástupci ľudu vyťažiť. Treba pri tomto prvom jubileu zdôrazniť, ie v započaté] práci je potrebné pokračovať, zdokonalovat' to, čo ie pozitívne pracovať a nie oddávať sa len odmietavej kritike. To musia robiť všetci občania, keď chcú ťažiť z veľkých kladných hodnôt krajinského sriadenia a samosprávy vôbec. SLOV Hor so na Pélfaíranskú výstnvn! SElvnostnš zaklenie 5. júla. - Bohatí program. Vím k živnostníkom. Košice, 1. júla. — podtatranská výstava v Spišskej Novej Vsi, ktorá bude jedinou to. horočňou kra jinskou výstavou slovenskou, blíž: sa k svojmu uskutočneniu. Po pečlivých prípravách, ktoré trvaly viacej ako rok, sostavilc usporiadateľstvo nasledujúci bohatý program: 4. júla.: 17.30 hod. koncert na námestí. 20 hod. divadelné predstavenie. 5. júla: 8.30 hod. slávnostné zahájenie výstavy vo veľkej sieni železničného internátu. 9. hod. sjazd slovenských železničiarov. 10. hod, zahájenie tennisového turnaja o majstrovstvo východného Slovenska. 10.30 hod. slávnostné odhalenie sochy generála M. R. Štefánika, 13.30 hod. spoločný obed v Redoute. 14. hod. zábava v Madarásovom sade. 15, hod. živnostenský pracovný sja,zd v železničnom internáte a súčasne zahájenie pracovného sjazdu sborov Slovenskej Ligy z východného Slovenska (Mestský dom). 20. bpd. divadelné predstavenie S. júla: 6. hod. budíček. 8. hod. pokračovanie sjazdu Slovenskej Ligy a tennisového turnaja, 10. hod. sjazd Sväzu obcí, miest a okresov (Mestský dom). 14. hod. zasadnutie výboru Zemského ústredia včelárskych spolkov na Slovensku (Mestský dom). 17. hod. zasadnutie výboru Zemskej hasičskej jednoty (Mestský dom). 20. hod. divadelné predstavenie. • 7. júla: 6. hod. budíček. 8. hod sjazd obuvníkov a čižmárov (žel. internáte). Pokračovanie v tennisovom turnaji. Valné shromaždenie ústredia včelárskych spolkov (Mestský dom). 10. hod- pracovný deň Slovenskej robotníckej a remeselníckej .jednoty (žel. internát). Sjazd mlynárov (rím.-kat. škola). Melioračný sjazd (Robotnícky dom). Sjazd živnostensko-obchodníckej strany stredostavovskej (žel. internát). Valné shromaždenie Zemskej hasičskej jednoty (divadlo). Sjazd obchodníkov dobytkom. Sjazd pekárskych majstrov (kino Tatra). 14. hod. sprievod hasičov cez námestie. 15. hod. zkúška hasičských motorových striekačiek a zábava v Madarásovom sade. 20. hod. divadelné predstavenie. 8. júla: 9. hod. kurz včelárov (ev. ľud. škola). Sjazd ľudovýchovných pracovníkov (divadlo). 10. hod. komorský deň (Redouta), Sjazd mäsiarov a údenárov (žel. internát). 9. júla: 8.30 hod. pokračovanie sjazdu ľudovýchovných pracovníkov. 10. hod. sjazd majiteľov kín (Redouta). 10. júla: 8.30 hod. pokračovanie sjazdu ľudovýchovných pracovníkov. Výstava dobytka. 20. hod. koncert. 11. júla: Výročný výkladný trh-12. júla: Sjazd elektrárenskej skupiny BSČ, vo veľkej sieni Mestského domu. 14. júla: Národopisný deň. Letecký deň. Zakončenie .výstavy. Vo všedných dňoch večer koncerty a predstavenia v Mestskom divadle. Slovenské NárotlEié divadlo v Ktficiael. Dvořák: Dimitrij. Otrahove .je Dimitrij vlastne pokiaeovanif Biriea Godunova, chýrefného ©pracovaním Musorgského v operu. Dimitrija komponoval Dvořák po dlhšej prestávke, lebo v tej dobe začaly — -aj;!' poznámky o nodramatičnosti jeho o fíohu. 'Vedľa toho Dvořák túžil pre- Icirdziny a,j na, poli opernom. Môžeme K len +ú okolnosť, že Dimitrij je ča- Ity jeho oratoriu &v. Ludmile a mnohé (objasní. V Dimitrijoad už látkou satel Dvořák užívať sborev do tej miery, W nie je tomu v jeho žiadnej inej opere musia byť na prvom mieste plne obsaaiby scény pôsobily mohutným dojmom. jjj^Bišorn predvedení bolo by bývalo treba čí|H- silnejšieho obsadenia, v sboroch. Ináč • Bbeďmie zásluhou dirigenta, Vjncourka ma- I^Kladký priebeh a ozývalo sa Dvorákovskou jBou, Zvlášť orchester zaivíril si s charnkten- BJkým temperamentom r predohre k druhé- Wv dejstvu (M. v. str. 98). Okrem toho naí-ášal krásne barvy, tak na príklad v celej tej partii od vstupu Dimitrija na scénu a pri scéne Xenie v cárskej hrobke (premena, výstup druhý, str. 1371. V. dynamike bolo dielo dobre odvážené. Z0 stavby najviac vynikol koniec opeiry, ctf okamihu, keď Marfa má prisahať »ajfcrír. Odtiaľto rozozvučalo. sa celé operné Heso, Slovenského Národného divadla v tejto Here v najkrajších > barvách. Podľa mojej Hpky koriguje táto opera čiastočne názor ^■'urkr.,. že by prvý s, 1,■ n;kv toner hú |yg|H' obdobou českého furianta, pone ráč zám o Kry tohoto tanca vyskytiriú sa v dru- B dejstve. Dimitrija, a to v scéne poľskej, 11H Dvořák používa tohoto tanca, Sneriálne !: J divadlo. Jonáš Záborský, kňaz c lakespearov napísal a vytvoril nieako 25 historických dramát. Potorr ‘doválo niekoľko napodobniteľov toho- Fdramatika, práce ktorých sú však zaznaenané skôr pre kvantitu, ako pre kvalitu Spisovateľ Jozef Gregor-Tajovský povzniesol sa nad svojich predchodcov dramatických dialógom a pravdivou charakteristikou, branou zo života obecného. Jehc kusy, písané najviac v prvých rokoch tohoto storočia, značia rozvoj slovenského dramatického^ umenia. Menší spisovatelia dodávali ochotníckym spoločnostiam v hojnosti veselohry i tragédie. Medzi týmito plodnými autormi bolo tiež i niekoľko žien. $le tento vývoj nebol nepretržitý. Uhorská vláda bola vedomá nebezipečia, ktoré tieto spoločne- J by rnohly predstavovať rozširovaním rodného hnútia a urobila priertž tomute [voju. ■Také boly pomery, keď po osvobodeni lo rozhodnuté utvoriť spoločnosť Sloven- Iho Národného divadla a -organizátori ■i nútení obrátiť sa o pomoc, k Čechom, ly títo im pomohli postaviť divadlo na mé základy. Česi rozriešili temer- všetky rblémy divadelnej estétiky, -Slováci boli ik ešte temer o storočie pozadu. Bol to ý úkol zvýšfľ umeleckú úroveň v otázke :oárnej a scénickej, zatiaľ čo dielo nárbrodenia pokračovalo. Vliv Vied-vyjadreniu poľského mazura (str. 114). Dimitrija hral u nás hosť z Mor. Ostravy G. Talman, hlasu príjemného, krehkého a do ľahkosti vykultivovaného. Dimenzie nie sú veľké, vyvažuje to inteligentný prednes. Hrou miestami málo vystupoval do popredia, ačkoľvek mal zase oproti tomu miestami rezervovanosť, ktorá z neho spravila dôstojného cara. Podobne Okrem scény v hrobke najviac citové zapôsobil tvojím vstupom „Jak veľká slasť mi odmenou” (103). Dva silné protiklady Xenie a Márie boly vystihnuté predstaviteľkami veľmi jasne — boly to Posltová a šimáňová. O čo Posltovä bola dievčenský nežnejšia, o to bola Šimáňová tvrdšia a panovačnejšia, Z podania treba vyzdvihnúť scénu v hrobke. Menšie úlvhy, ako je Marfa, premyslene podávala Peršlová, Fišer šujôkého. Réžia ukázala mnoho pekných scén. vm. Motocykle ARIE i IMPÉRIA HS3SI V. KLIMEŠ, Mnkačevo, BT? a živností a okrem toho bude prednášané o viacerých takých otázkach, ktoré sú dôležité z hľadiska všetkého živnostníctva. Z toho dôvodu je. veľmi žiadúcné, aby sa tohoto sjazdu živnostníci v čím väčšom počte zúčastnili, Sľava na železnici činí 33%, na električke v Tatrách 60%. Legitimácie na železnicu možno objednať u živnostenských spoločenstiev a obchodných komôr. Cena legitimácie i s kolkom činí 16 Kč, ktorá už oprávňuje i voľný vstup do všetkých miestností výstavy. Aby výstava ako aj živnostenský pracovný sjazd malý plný úspech a slávnostný ráz, žiadajú sa týmto všetci živnostníci o hojnú návštevu. Odchod z Košíc dňa 5. júna ráno o 4.3Ö hod. Stretnutie sa pred nádražím ráno o 4. hod. sú najlacnejší z najlepších Nedostižná kvalita, spoľahlivá silná konštrukcia. Výzva u žlvuosfnškiv. Tovaryšské zknšky. Košice, 1. júla. Živnostenský zákon § 148. predpisuje povinnú tovaryšskú zkúšku, ktorej sa musia podrobiť tí pomocníci a učnia, ktorí sa prepúšťali po 1. septembri 1927. Keďže zkúšobná komisia tovaryšská košického živnostenského spoločenstva chce započat’ svoju funkciu, vyzývajú sa týmto všetci pomocníci, ktorí sa prepúšťali po 1. septembri 1927, aby sa k složeniu tejto zkúšky vlastnoručne písanou žiadosťou s pripojením výučného listu prihlásili. Pri tejto príležitosti upozorňujú sa pomocníci, že keď tovaryšskú zkúšku, ktorú zákon povinne predpisuje, nesložia, nebudú mať práva k tomu, aby sa mohli stať samostatnými Košice, L júla. Živnostenské spoločenstvo v Košiciach vydale nasledujúcu výzvu: Každému je už iste známe, že Podtatranská výstava, ktorá bude usporiadaná v Spišskej Novej Vsi, Otvorí sa dňom 5. júla t. r. Na tejto výstave vystavené budú výrobky slovenského priemyslu. Ten istý deň bude odbývaný z príležitosti otvorenia Podtatranskej výstavy a; prvý živnostenský pracovný sjazd Krajinského sväzu živnostenských spoločenstiev, na. ktor$ pozvaní boli živnostníci celej krajiny. Na sjazde bude mať prednášku i p. minister obchodu inž. Ladislav Novák o situácii priemyslu ne a Budapešti bol veľmi znateľný, ale Slovenské Národné divadlo stavalo oproti nemu vliv Francie. Francúzski skladatelia a dramatikovia bolí prijímaní hudobníkom Oskarom Nedbalom,' ktorý na javišti bratislavskom prevádzal dielo vodčích autorov francúzskych z doby dnešnej i nedávnej minulosti. Obrovský pokrok bol vykonaný za posledných desať rokov, pokrok, ktorý by sme ťažko našli v inej zemi Európy. Slovákom dostalo sa teraz ód Čechov divadelnej výchovy. Slovák menovaný bol divadelným riaditeľom pre tento rok. Divadelné predstavenia, poriadané v rôznych vidieckych mestách bratislavskou divadelnou spoločnosťou, hrajú dôležitú rolu v živote intelektuálnom i národnom. V Košiciach, na východe, príliš ďaleko od hlavného mesta, bolo utvorené Národné divadlo východoslovenské, hrajúce dramaty i operety za vedenia O. Nováka, tragicky zosnulého v týchto dňoch Desiate výročie tragickej smrti Štefánika našlo mohutný ohlas v tovej tlačí. Listy a, časopisy n ár kých i malých, blízkych a zaočl __ věnovaly národnému hrdinovi sloven^JW dlhé články, písané tónom veľkei úcty k: generálovi Štefánikovi a k jeho dielu. Ta! veľký francúzsky časopis „La Liberté” priniesol na úvodnom mieste veľký článok, nadpisaný „Hrdina československej samostatnosti — Štefánik”. Píše sa v ňom, že i Francúzi budú spomínať výročia tragickej smrti. Štefánikovej. Štefánik bol jedným zo zakladateľov a tvorcov, československej republiky a dnes je jej hrdinom a mučedlní-j kom. Boí zároveň československým vlastenj com a Francúzom tento hrdina, ktorý zoj mrel s hodnosťou generála, lebo nijak vol jenský, bol hvezdárom a bol už presláverM svojim pozorovaním na Mont Blancu, I Afrike, Ťurkestane a Tahiti. Vo francúzskB armáde stal sa vynikajúcim letcom. V ďaB šom časopis popisuje celé to veľké heroicW úsilie Štefánikovo, osvobodit’ svoj nároB Po prevedení svojho úkolu vracia sa dB Prahy lietadlom. Chce sa teraz s Masaryl kom a Benešom zasvätiť definitívnej pacifi'kácii Európy. Lietadlo prechádza cez*hra-i nice Československa, ale naraz padá roz-j bité na zem. Štefánik zomrel však už na pôde osvobodenej vlasti. Tragický koni« obdivuhodného života. Štefánik, tento ifl telektuál, nenapísal temer ničoho a nepre" niesol temer žiadnej reči. Bo! to človekiim. Jeho všetky výkony bolv neodola"ýjadrovaly vieru, energiu a túžbu nem dosiahnutí možností. :h hrdinov svojej zeme je on eiším. živnostníkmi, lebo k ohláške živnosti pl bude predloženie aj tovaryšského lištUB Zkúšobná taxa pre tých, ktorí sa pre" u nášho spoločenstva, činí 50 Kč, kým pre pých 80 Kč. Taxa táto má byť zaplaten časne s prihlásením sa ku zkúške. jné hotp Chýrnik. Krajinský prezident Drobný na dovo lenú. Dňom 1. júla odišiel krajinský prez dent Drobný na riadnu meáačnú dovolen Behom jeho neprítomnosti odpadajú všetl návštevy a vybavovanie korešpondencie. — Reforma tlačového práva. Komisia p reformu tlačového práva, složena zo ® stupcov novinárskych organizácií, dokot čila svoje práce. Po superrevízii bude os va. počiatkom septembra prejednaná v misii zástupcov príslušných úradov - i resovaných korporácií a pripravená k nému prejednávaniu. Osnova prevádi, fikáciu a modernizáciu tlačového pí sleduje urýchlenie a zlacnenie tlačového kračovania, väčšiu ochranu cti a obmev nie konfiškácií. Navrhuje písomné pre« bežné pokračovanie, skrátenie lehôt, zavedenia súdnictva s prevahou laického živlu, vylučuje možnosť zastavenia časopisu, rieši otázku pornografickej literatúry a.tlačového braku, navrhuje oddelenie redakčného textu od platených oznámení atdľ — Svätováclavské dukáty Ministerské rade bola nredložená osnova vádneho nariadenia o 'razbe päťdukátov a desaťdukí tov z príležitosti svatováclavského jubile; Päťdukát by stál asi 400 KČ, desaťduki 800 Kč. Do obehu majú byť dané v najblií sich dňoch. — Minister dr. štefánek do Spišskej No Vsi. Pri odhalení pomníku generálovi M, Štefánikovi v Spišskej Novej Vsi dňa 5 bude zastupovať pána prezidenta a republiky minister školstva dr. šh ktorý pri tejto príležitosti urobí prejä — Podpory, udelené krajinským výl V poslednom svojom zasadnutí, odbv dňa 26. júna, udelil krajinský výbo? podpôr, z ktorých pre východné Slovt medzi iným tieto: Družstvo Výohodoslj ského Národného divadla ďalších 5| Kč, prof. Steller-šteliar v Košiciach na dia gramatické 5000 Ká, Spevácke sdru slovenských učiteľov v Spiš. Novej Vsi Kč, odbočka Duchnoviča v Prešove b Kč, červenému krížu v Košiciach 50.00: Okrem toho boly udelené podpoj«B ráciam, ktoré majú na východnB sku svoje odbory. jg^Bl..... — Zákon o nohcajnycii bol predložený b p; rokov, t. i. clo c oko 1934 kf1 r v m , \ jm f in ančných óa: gra: bob dite ca Sc m m ľk.o: I -V ■ "■ "