Slovenský Východ, november 1929 (XI/250-274)
1929-11-01 / No. 250
Slouensků Výďiúti Ročník XI. Číslo 250. V Košiciach, v piatok 1. novembra 1928. Za 80 hal. Mandáty z II. skrutínia na východnom Slovensko. dj. Košic e, 31. októbra. Dfa predbežných zpráv bude tento raz východné Slovensko a najmä košický volebný kraj početne zastúpený v obidvoch zákonodarných sboroch nášho Národného shromaždenia štátotvornými stranami. Tak sotíálne-demokratická strana dá pravdepodobne mandát z II. skrutínia J. Krpálkovi do poslaneckej snemovne a mandát pre senát riaditeľovi meštianskej školy v Košiciach Nentvichovi, ktorý kandidoval na Prešovskú. Republikánska strana bude zastúpená v košickom okrese ministrom m. si. drom Jurajom Slávikom, československá ľudová strana prezidentom vrchného súdu v Košiciach drom Mičurom. Národnesocialistická strana dáva z II. skrutínia mandát do poslaneckej snemovne inž. Slávikovi, ktorý má byť v parlamente strane poradcom v politických otázkach východoslovenských. Aby ale ai odborové složky národne-soeialistickej strany na Slovensku boly zastúpené v parlamente, bude na ich želanie veľmi pravdepodobne daný poslanecký mandát z II. skrutínia námestníkovi starostu mesta Košíc Smržoví. Odstránenie kobliny a rakoviny na východnom Slovensku. Úspešné vybavenie dôležité] záležitosti kultové]. V týchto dňoch končí sa akcia, týkajúca sa úpravy kobliny a rohoviny u gréckokatolíckeho duchovenstva v. eparchii prešovskej, keď predtým bola už skončená v eparchii mukačevskej. Převážná väčšina grécko-katolíckeho duchovenstva na východnom Slovensku a Podkarpatskej Rusi má príslušné náhradné sumy už v rukách. Tým vybavuje sa veľmi dôležitá záležitosť kultúrna, ktorá po osem rokov nemohla pre mnohé ťažkosti s s miesta a len na jar tohoto roku dohodou cirkevnými úradmi a uvoľnením finančných prostriedkov ministerstva financií dostala sa definitívne do štádia vyriešenia, ktoré uspokojilo tak duchovenstvo, ako aj veriacich. Odstránením kobliny a rohoviny mizne v našej republiky zase kus. starodávneho prežitku, ktorý sa nesrovnával s terajšími pomeranú. Po voľbátii II. Praha, 31. októbra. Povolebně dni, ako aj včerajšok nepriniesly voľákych zvláštnych udalostí, z ktorých by sa dalo súdiť, že ako bude asi složená definitívna nová, vláda. Predvčerom mala bývalá koaličná osmička porady, ktoré sa ale týkaly viac volebných udalostí, než otázky složenia novej vlády. V republikánskych kruhoch sa ráta s tým, že úlohu vytvorenia nového kabinetu nechá si v ruke ministerský predseda Udržal a je nádej, že sa' mu tiež. podarí kabinet sostaviť, nech toho, alebo onoho druhu. Udržal prijal už tiež k rozhovoru zástupcov sociálnej demokracie, s ktorými mal dlhšie jednanie. 11. Praha, 31. oktobra. Včera bola v Prahe schôdzka predsedníctva republikánskej strany, na ktorej sa jednalo o rozdelení mandátov z II. a III. skrujinia. Ministerský- predseda Udržal podal na schôdzke podrobný politický referát a oznámil, že zatiaľ obmedzil sa na politické rozhovory, so zástupcami doterajšej koalície a ani v týchto stranách niet vraj zatiaľ istoty o budúcej parlamentnej väčšine. Je samozrejmé, že bude jednať so stranami, ktoré vyšly z volieb posilnené. Americký záujem o Československo. Veľký new-yorksbý časopis o situácii nášho štátu a strednej Európy. Vynikajúci americký publicista M. W. Fodor začal uverejňovať vo veľkom newyorkskom denníku „Evening Post” sériu článkov o strednej Europe, v ktorých tiež venuje obsiahlu stať Československu. Najprv popisuje hospodársku a politickú situáciu našej republiky: „Pokiaľ ide o prírodné bohatstvo, nový československý štát je v ďaleko priaznivejšom postavení, než oba jeho súsedia: Rakúsko Maďarsko, Zdedil 22 procentov územia a starej rakúsko-uhorskej ríše, jednu štvrtinu jeho obyvateľstva, bohaté minerálne zdroje, najväčšiu čiastku, železiarskeho a textilného priemyslu a pilný, inteligentný český, slovenský a nemecký ľud. Politická situácia tohoto štátu bola omnoho menej ružová. Musel z niečoho vybudovať správu, premeniť válečnú industriu na priemysel mierový a súčasne riešiť rovnaké rekonštrukčné problémy, ako jeho súsedia. Z tých finančná otázka bola najkritickejšia. Vďaka geniu dra Rašína, však republika z ťažkostí vybředla a postavila štátne príjmy na solídny základ. Pokles československej meny, ktorý sa dostavil na začiatku života republiky, mal priaznivý vliv na priemysel, ktorý v dôsledku nízkych platov a nízkych cien začal rýchle kvitnúť. Po kríži, ktorá nasledovala po r. 1923, dostavila sa nová perióda rozkvetu, ktorá vyvrcholila v roku 1927. Československo, ako ostatné nástuonicke štáty, zaviedlo clá na ochranu svojho priemyslu a zemedelsťva. Súsedia ale skoro, šli za Československom, a tak ho odrezali od jeho prirodzených odbytišť. Československý priemysel potom hľadal iné trhy. Ničmenej, ani clá, ani obchodné depresie a poklesy meny nemohly Československu prekaziť, aby po vojne nespelo mílovými krokmi kupředu, československá republika uviedla do poriadku železnice, má mizivý počet nezamestnaných, jej export dostúpil ročnej čiastky 60 mil. dolárov, jej mena je ustálená, štátne financie sú v rovnováhe a Čsl. Národná banka dobre funguje. Veľkú pečlivosť čsl. republika venovala budovaniu armády, ktorá je technicky veľmi dobre vyzbrojená. Táto snaha je celkom prirodzená a vysvetliteľná, keď sa uváži strategická poloha čsl. štátu.. Napriek tomu ale možno súdiť, že Československu válečné nebezpečie nehrozí. Maďarsko je síce ovládané iredentistickým duchom, ale Maďari sú teraz tak intenzívne zaujatí rekonštrukciou svojho štátu, že im nezbývá mnoho času, aby mysleli na „osvobodenie” svojich bratov v Československu. Nemecko nemá voči svojmu južnému susedovi sťažností, takže možno otázku českonemeckých hraníc pokladať za vybavenú. Tiež Spoločnosť národov, Locarno a Kellogov pakt značne zmiernily bojovnú náladu v strednej Europe.” Ďalekosiahly a d Našej republike chýba široké odbytiště pre jej výrobky. Útočiště malých národov odjakživa bolo more a vodstvo vôbec. Všetky hospodárske tiesne daly sa vždy riešiť nevyčerpateľným bohatstvom veľkých vôd, nech už to boli vodní živočiši, zlatonosný piesok, možnosť lacnej dopravy, čo sa týka dráhy, alebo motorické sily (vetru). Pri porovnaní s ostatnými národmi celého sveta sme malým národom a úsilie k vybudovaniu obchodného loďstva je len prirodzeným dôsledkom v riešení hospodárskych problémov. Už v historii praveku vyskytovaly sa prípady, že národ obývať pomerne malú čiastku územia naproti početnej populácii. Takýto národ venoval sa len z čiastky pôvodnej produkcii (na príklad poľnohospodárstvu) a převážná väčšina národa pestovala rnoreplavectvo a námorný obchod. Veľmi zdařilým príkladom mořeplaveckého a obchodného národa boly Feničania. Pravda, Feničania obývali prímorskú zem. Bolo teda riešenie ich námorského obchodu veľmi ľahké. Práve , tak u súčasných národov, majúcich svoju vlasť na pobreží morskom, vyvíjal sa námorný obchod prirodzene. Československo je hospodársky zdatné a chýba mu jedine široký trh. Sú c obkľúčené štátmi rovnako priemyselne a obchodne vyspelými, nemá tak ľahkej možnosti vyvážať len cez7hranice, najmä keď tomu bránia aj colné priehrady. Je preto treba, aby československá obchodná politika našla si cestu za more. Akonáhle tykadla . československého . obchodu ucítia voľné more, je tisícoro možností získavat svetové odbytištia. Zmedzinárodnenie hlavných veľtokov dáva Československu príležitosť vybudovať obchodné lod’stvo, ktoré bude obstarávať dopravu po riekach a morských pobrežiach. Rôzne zprávy oznamujú, že sa jedná o utvorenie československého obchodného loďstva, po. prípade využitkovanie hamburgského československého prístavu. Tak ďalekosiahly projekt musí byť vypracovaný na najširšom podklade a za pomoci našich odborníkov. Ak uvážime, že máme možnosť dopravovať tovar z. Bratislavy a z Prahy-priamo na ktorékoľvek miesto, ležiace na mori, znamená to pre obe mestá skoro ako by ležaly na morskom brehu. Chýba . nám, pravda, príslušný loďný park, do istej miery zapracovaný personál, a najmä faktori administrační a propagácie exportného námorného obchodu. Tu sa javí nedostatok odborného školstva, akási škola pre zámorský a koloniálny obchod súčasne so školou pre obchodnú navigáciu.. Všetky hospodárske ťažkosti, s ktorými sa Československo, stretáva, dajú sa temer univerzálne odstrániť'wbudovanim .československého . obchodného loďstva. Odbyt našich výrobkov, zlacnenie ootravín dovozom z kolonií a nežiadúci zjav vysťahovalecký, to všetko možno priviesť do štádia, nášmu štátu priaznivého. Je ale treba spolupráce všetkých složiek československého národohospodárskeho aparátu. Ačkoľvek vývoj nášho obchodu na tejto ceste potrebuje pevnej a jednotnej organizácie, predsa treba radiť, aby jednotlivých špeciálnych úkolov chopila sa iniciatíva súkromného podnikania. Mám tu na mysli tvorenie rejdárskych spoločnosti, ktoré drobnou agitačnou činnosťou zmôžu omnoho viacej, ako ťažkopádna úradná inštitúcia. Bolo by dobre, keby celá činnosť obchodného loďstva, smerujúca k vybudovaniu zámorského obchodu, bola už vopred upravená tak zvaným, navigačným zákonom československým pre zahraničný obchod, v ktorom by boly uvedené najmä podmienky k tvoreniu1 paroplavebných spoločností doma a v cudzine, ktoré hodlajú prevádzať plavbu pod československou vlajkou. 1 Budúcnosť nášho národa ukladá všetkým našim kruhom, aby otázka, nášho obchodného loďstva nebola púšťaná so zreteľa a podrobnému štúdiu, aby sa venovala celá československá verejnosť. Je to skutočne projekt, ktorý sa dotýka záujmov nielen štátu, ale aj ‘každého . priemyselníka, obchodníka,'malého živnostníka a robotníka. Košický policajný riaditeľ vládny radca JUDr Vojtech Dolejš, vymenovaný bol po zosnulou policajnom riaditeľovi vládnom radcovi Karolovi Slávičkovi policajným riaditeľom v Bratislave. Verejnosť košická vidí dra Dolejša lei nerada odchádzať. Získal si svojím jemnýrr taktom, s ktorým vykonával svoj odpovědní úrad, obecnej úcty a vážnosti. Vládny radca dr. Dolejš je na slovo vzatým odborníkom í v Bratislave očakáva ho veľké pole pôsobnosti Môžeme povedať, že tam bude skutočne pra\jým mužom na pravom mieste. Prinášame dnes jeho portrét. Nmclí Ricioiáil nedostali sa úo senátu. H. Praha, 31. októbra. K volebným zvláštnostiam patrí iste to, že nemeckí nacionál’ nebudú mať po týchto voľbách ani jedného senátora. Dostali síce do senátu v celej republike spolu 167.550 hlasov, ale nedosiahli v žiadnom volebnom kraji volebného čísla. Jedenáste výrečie Sr.-mrflssfeej deklarácie. Z. Bratislava, 31. okótbra. Jedenáste výročie vynesenia deklarácie slovenského národa v Turč. Sv. Martine 30. októbra 1918 bolo včera spomenuté v Bratislave slávnostným spôsobom vo vládnej budove, kde prehovoril dr. , Emil . Stodola. V Slovenskom Národnom divadle bola hraná ako premiéra hra Jozefa Gregora Tajovského „Ženský zákon”. V utorok večer bola v sokolovni usporiadaná tryzna za Sokolov, padlých na Slovensku v roku 1919. 75 anglických poslancov vo vzducholodi. rReuter. Londýn, 31. októbra. Nová anglická vzducholoď „R 101” podnikne začiatkom novembra, t. r. novú cestu. Tejto jazdy vzduchom zúčastní sa . 75 anglických poslancov. - '• ' ’ V deň „dušičiek“. Nakoniec uzrel aj 'kraj, zbavený už zelene a zarosený, ako všetky zrelé plody. Nastáva doba, kedy. nič už nebude naše smysly vábiť a rozptyľovať. Posledné záhradné kvety najčistejších bariev, astry a georgíny kladieme teraz na hroby a myšlienky dvíhame k neviditeľným, k svojim zosnulým, ako by boli poslednými plodmi života. Všetko, čo mámet je zaplatené, je vykúpené tými, ktorí šli pred nami — mier, spravodlivosť, rovnováha zadychne do všetkého nášho baženia. na chvíľku My stále .dobývame a predsa žijeme z toho, čo je už dobyté; život je nielen hľadanie, ale aj dovŕšenie a naplnenie. Je teda poklad, ktorý máme vyzdvihnúť a prijať. Hroby -nám hovoria o cene života. Nie je to len balzamovanie zašlých spomienok. Ako by sa nás spytovali naši mrtví: kde je to, prečo sme my kedysi žili, čomu sme všetko obetovali? Máte to teraz konečne vy, živí. Neuniká to aj vám ? č( sa má žiť stále len pre niečo budúceho, či niet dosť ceny v tom, čo je,