Smer, apríl-jún 1971 (XXIII/77-153)

1971-04-01 / No. 77

4 ORGAN STREDOSLOVENSKÉHO KV KSS 1. apríla 1971 ■ Ročník 23 ■ Číslo 77 ■ Cena 50 halierov ■ ■ Štvrtok XXIV. zjazd KSSZ • Ver nosí strane a socializmu + Žeriavy... Snímka: I. JANOVEC K jubileu KSC dali slovo a čestne ho plnia Získali rekord v fažbe Tisíce ton uhlia z prvého úseku nad plán z celoročného záväzku • Kolektív Ondreja Springu najúspešnejší • Cínmi napĺňajú CÍGEĽ (rb) — Baníkov a tech- výročiu KSČ sľúbili pracovníci nikov bane Cígeľ v tomto roku úseku prekročiť tohtoročný plán čaká náročná úloha v ťažbe uh- o 20 000 ton uhlia ťažbou v nor* lia, no nezľakli sa jej. Naopak, málnych pracovných dňoch, čo — na podporu plánu pri príležitosti ako vidieť — sa im úspešne darí. 50. výročia zrodu KSČ uzavreli celopodnikový socialistický závä­zok, v ktorom sľúbili vyťažiť 155 .. tisíc ton uhlia a vyraziť 430 bm banských chodieb nad tohtoročný plán. Medzi najlepšie úseky bane Cí­geľ patrí prvý ťažobný úsek, kto­rý vedie Ing. Pavel Weiss. Úlohy prvého štvrťroku ukladali baní­kom a technikom tohto úseku na­rúbať 165 230 ton uhlia. Vďaka obetavosti pracujúcich štvrťročný plán splnili ešte v nočnej smene dňa 17. marca a odvtedy do 30. marca narúbali ešte 25 751 ton naviac. Do celkovej bilancie pr­vého štvrťroka pripočítajú si eš­te ťažbu za včerajší deň, čo v priemere znamená ešte ďalších 2500 ton. Je to nevšedný úspech kolek­tívu baníkov a technikov prvého ťažobného úseku. Zvlášť však tre­ba hodnotiť aj to, že od začiat­ku roka obetovali ťažbe všetky svoje voľné soboty, počas ktorých narúbali 21 916 ton uhlia. V rám­ci celopodnikového záväzku k 50. • Uhryzli veľký kus Bagoňu a Rudolfa prísľub k jubileu KSČ Vedúci úseku Ing. Pavel Weiss nás informoval, že dňa 10. mar­ca dosiahli rekordnú dennú faž­ (Pokrač. na 2. str.) Z diskusie na XXIV. zjazde Komunistickej strany Snvietskehn zväzu Nové historické obzory Organizácie KSSZ pravidelne a organizovane prerokúvali ak­tuálne problémy výstavby • Na Ukrajine pribudlo 250 priemy­selných podnikov • Ruže od pravnukov francúzskych komu­­nardov • Leningrad — druhé priemyselné centrum krajiny • USA od porážky nezachráni ani „vietnamizácia“, ani „Nixonova doktrína“ • Posledná päťročnica v Bielorusku znamenala dve predchádzajúce • Edward Gierek: Zjazd bude mať vplyv na ďalšie riešenie problémov, ktorými žije ľudstvo • MOSKVA (č) — Na rokovaní druhého dna XXIV. zjazdu KSSZ správu k druhému bodu rokova­cieho programu predniesol pred­seda Ústrednej revíznej komi­sie KSSZ Gennadij Sizov. V sprá­ve komisie sa konštatuje, že pre štýl činnosti straníckych organi­zácií v období medzi dvoma zjazdmi bola charakteristická pravidelnost a organizovanosť pri prerokúvaní aktuálnych problé­mov komunistickej výstavby, ko­lektívnosť pri vypracúvaní schvaľovaní uznesení, bedlivá po­a zornost k všetkému, k čomu po­bádajú skúsenosti pracujúcich a más. MOSKVA (č) — Účastník bojovej cesty Sovietskej armá­dy a oslobodenia Českosloven­ska, armádny generál Ludvík Svoboda, využil utorkový ve­čer, aby si pozrel tretí diel filmovej epopeje „Oslobodenie", nesúci názov „Smer hlavného úderu“. Tretiu časť najnovšie­ho filmu režiséra Jurija Oze­rova, ktorého premiéra bola v Moskve pred necelým týždňom, si pozreli s prezidentom ČSSR L. Svobodom i ostatní členovia delegácie KSČ, zúčastňujúci sa na XXIV. zjazde KSSZ. Reži­sér Ozerov pracuje teraz na štvrtej a poslednej časti svo­jej epopeje. Jej kulminačným bodom bude dobytie Berlína a oslobodenie Prahy. Táto štvr­kej Prvý tajomník ÚV Komunistic­strany Ukrajiny PIOTR ŠE­LEST zdůraznil, že terajšia ukra­jinská ekonomika nemá odvetvie, (Pokrač. na 2. str.) tá časť bude mať názov „Bit­ka o Berlín“. Sovietska verej­nosť netrpezlivo čaká na jej uvedenie. v Na pomoc ZDS v Nemeckej P. BYSTRICA (č) — Zväzáci z považskobystrického okresu, kto­rí sústavne pomáhajú pri výstav­be ZDŠ v Nemeckej, zaslali od začiatku roka na konto ZDŠ vyše 10 tisíc korún. Medzi n.ajinicia­­tívnejších patria zväzáci z odbor­ného učilišťa pri SZM v Dubnici nad Váhom. * OZIVENE UDALOSTI Siiafme dlh našim lesom Rok ubehol ako voda. Pri­šla nová jar a s ňou aj Me­siac lesov. Je to príležitosť pre každého porozmýšľať, čo všetko les pre nás znamená. V našom Stredoslovenskom kraji, ktorý patrí medzi naj­­lesnatejšie oblasti v republi­ke sa v minulosti s lesmi bezohľadne šafárilo. Právo ťažiť mali len niekoľkí vyvo­lení. Peňaženky im tučneli a v bankách rástli kontá. Ale na obnovu a zveľaďovanie lesov peniaze neboli. Z ob­dobia takéhoto tureckého hospodárenia zostali nám len skalnaté stráne. Na týchto sa vypínajú štíty skál ako pomníky nad mŕtvou príro­dou. Časy drancovania našich hôr sú už za nami. Zlé de­dičstvo ostalo a je čo na­právať. Treba oživiť šedé a pusté plochy zeleňou. Práce sú to neľahké a na ich rea­lizáciu vynakladá naša socia­listická spoločnosť značné sumy. Vypláca sa to, veď úloha lesa je všeužitočná. Pravda, drevo nie je jedi­nou hodnotou, ktorú les po­skytuje človeku. Zeleň lesov, vôňa ihličia je neodmysliteľ­nou súčasťou prostredia na­šej krajiny. A nielen to. Les zohráva dôležitú hydrologic­kú úlohu. Zachytáva povr­chové a zrážkové vody, núti (Pokračovanie na 2. str.) Návrat do minulosti a čo ďalej ? Keď stojíme pred XIV. zjaz­dom našej strany, víria nám hlavou rôzne úvahy. Ako hod­notiť to, čo sa stalo v pred­chádzajúcich rokoch, aký je náš podiel, ako napraviť chyby a hlavne ako vykročiť dopre­du, lebo to je hlavné. V našej tlači už boli pre­hodnotené takmer všetky ob­lasti života, podrobené analý­ze a vyvodené aj závery. Ten­to príspevok sa teda bude možno zdať niekomu zbytoč­ným „lievaním vody do mora“. Aj napriek tomuto riziku však chcem obrátiť pozornosť tých, ktorých to bude zaujímať, na niektoré otázky nášho vývoja, osobitne kultúrnej sféry od XIII. zjazdu KSČ v našom kra­ji-Robím to preto, lebo aj ko­munisti, pracovníci umenia a kultúry, by mali na krajskej konferencii Stredoslovenskej organizácie strany povedať, čo urobia pre to, aby podporili a nielen podporili, ale plno­krvne brali účasť na našom živote, aby neboli „osamotený­mi pútnikmi”, ktorým masy nerozumejú, ktorí sú nútení teda „emigrovať do seba“ čakať, kým sa spoločnosť po­a zdvihne na úroveň, ktorá jej umožní ich pochopiť. Spomínam tieto problémy nie preto, aby som vulgarizoval prácu umelcov, ktorí sú na to, aby hľadali vždy nové, aby tvorili, aby zápasili sami so sebou i so svojím okolím, aby rozpornosť seba samého, nie však bez spojitosti s dobou, v ktorej žijú, dávali navonok, aby provokovali diváka, náv­števníka k zamysleniu sa, k hlbaniu, k chápaniu, ale aj k zapochybovaniu, či toto alebo oné umelecké dielo nám po­máha. Subjektívne pocity tvor­cu môžu byť rôzne, môže mať pocit, že ho ľudia nechápu. Ale nie všetko musia ľudia pochopiť, najmä ak sú jeho predstavy tak subjektivistické, odtrhnuté od toho, čo má u­­menie za cieľ — slúžiť ľudu. Toto odbočenie mi iste pre­páčia ti, ktorí pochopili tézu XIII. zjazdu KSČ, „aby kultúra bola aktívnym činiteľom pri výstavbe socialistickej spoloč­nosti, aby sa účinne podieľala na veľkom zápase socializmu s kapitalizmom a stala sa ma­jetkom všetkého ľudu“. Avšak vývoj časti kultúrne­ho frontu aj v našej Stredo­slovenskej krajskej organizácii nešiel po XIII. zjazde KSČ jednoznačne týmto smerom. Boli takí, ktorých sme chápa­li, ale aj ktorých sme nevedeli pochopiť; boli takí, ktorí „Re­zolúciu XIII. zjazdu KSČ o na­liehavých otázkach ďalšieho rozvoja socialistickej kultúry” nepovažovali za dosť vážny do­kument, aby sa nad jeho zmys­lom zadumali a povedali si — „na čej strane stojím, komu slúžim svojou prácou, komu a čo chcem zanechať po sebe?“ Snímame klobúk pred všet­kými tými, ktorí zasvätili svoj život práci pre ľud. Vám patrí naša nesmierna úcta, majster Benka, majster Štefunko i vám mladším, ktorí sa v týchto riadkoch nájdete. Komunistic­ká strana vždy vedela oceniť a podporiť aj v umení to, čo prospievalo boju ľudových más k ich sebavzdelávaniu. Je to jej najvlastnejší záujem. Ten­(Pokračovanie na 3. str.) Ernest Caban, tajomník SKV KSS Je prirodzené, že sa chceme mat lep'sie, a sme čoraz náročnejší na všet­ko, čo vytvára životná úroveň. Nie všetci si však uvedomujeme, ako to všet­ko závisí len a len od nás. Od našej práce i vzťa­hu k nej, či vieme aj tvo­rivo myslieť, či dokážeme troškou iniciatívy prispieť k tomu, aby sme urobili viac, ako sme povinní za tých osem hodín, a či vô­bec vieme pracovný čas BDQDDBDD dôsledne využiť. A uvedo­mujeme si vôbec, čo by sme vedeli a mohli doká­zať, kepy sme chceli, keby sme svoju prácu nechápali len v úzkom vzťahu k se­be, ale vo vzťahu k celej spoločnosti? . , Takéto a podobné úvahy ma napadli pri čítaní tej časti prejavu Leonida Brežneva na XXIV. zjazde KSSZ, v ktorej, hovorí o perspektívach do budúc­nosti, konkrétne o úlohách nastávajúcej päťročnice. Napríklad, rastom produk­tivity práce sa má dosia­hnuť v Soviestkom zväze najmenej 80 pere. prírast­ku národného dôchodku, 87 až 90 pere. priemysel­nej produkcie a pod. Plá­ny smelé, odvážne, ale niet pochybností o tom, že so­vietski ľudia to dokážu a zmobilizujú všetky svoje sily a rezervy, aby dosia­hli, čo si predsavzali. De­viata päťročnica má byt teda významnou etapou v rozvoji sovietskeho národ­ného hospodárstva, má to byt ďalší tromf v súťažení dvoch svetových sústav. Nie teda čudo, že XXIV. zjazd KSSZ sleduje celá svetová verejnosť a my zvlášť. Už prvé poznatky z rokovania by mali byt pre nás inšpirujúce. I v tom zmysle, aký obrovský vý­znam má pre vzostup ži­votnej úrovne dôraz na zvyšovanie produktivity práce. —ph— Vietor jej šepká o jari a slnko pohládza popraskanú kôru. Korene dychtivo sajú miazgu a breza sa lúči so zimnými snami; štíhlučká, biela, chvela sa každým svo­jím lístkom a hanblivo žiarila v obdive svojej krásy. Ale čas ju neušetril. Roky jej na obnažený kmeň vrý­vajú svoje stopy. Celá sa ohla pod nápormi vetra. Len v korune zakaždým rovnako mladej, neviditeľný vánok rozochvieva nežné, zelené listy. —ph— Snímka: LEOŠ MARKO 0 prúci pionierske] orgonizócie B. BYSTRICA (Gy) — V Banskej Bystrici zasadalo včera pred­sedníctvo Stredoslovenského KV Socialistického zväzu mládeže a krajská rada Pionierskej organizácie. Ako vyplynulo zo správy, ktorú predniesol tajomník SK SZM pre prácu s pionierskymi or­ganizáciami súdruh |án Brindza, v tomto období je v kraji 596 pionierskych skupín vyčlenených pri ZDŠ. Vo viac ako 5000 pio­nierskych oddieloch je organizovaných viac ako 110 000 pionie­rov, nerátajúc do toho oddiely iskier. Teraz pionieri svoje plá­ny predovšetkým zameriavajú na aktivitu k 50. výročiu založenia KSČ. Najmä hra „Cesta za Červenou hviezdou“ vytvára predpo­klady pre ich všestrannú činnosť. Ako vyplynulo z rokovania, po~ dľa rozhodnutia ÚV NF a UV SZM sa stáva 24. apríl Dňom čes­koslovenských pionierov Predsedníctvu tiež prerokovalo návrh na obnovenie činnosti Krajského domu pionierov a mládeže v Ban­skej Bystrici.

Next