Smer, apríl-jún 1971 (XXIII/77-153)
1971-04-01 / No. 77
4 ORGAN STREDOSLOVENSKÉHO KV KSS 1. apríla 1971 ■ Ročník 23 ■ Číslo 77 ■ Cena 50 halierov ■ ■ Štvrtok XXIV. zjazd KSSZ • Ver nosí strane a socializmu + Žeriavy... Snímka: I. JANOVEC K jubileu KSC dali slovo a čestne ho plnia Získali rekord v fažbe Tisíce ton uhlia z prvého úseku nad plán z celoročného záväzku • Kolektív Ondreja Springu najúspešnejší • Cínmi napĺňajú CÍGEĽ (rb) — Baníkov a tech- výročiu KSČ sľúbili pracovníci nikov bane Cígeľ v tomto roku úseku prekročiť tohtoročný plán čaká náročná úloha v ťažbe uh- o 20 000 ton uhlia ťažbou v nor* lia, no nezľakli sa jej. Naopak, málnych pracovných dňoch, čo — na podporu plánu pri príležitosti ako vidieť — sa im úspešne darí. 50. výročia zrodu KSČ uzavreli celopodnikový socialistický záväzok, v ktorom sľúbili vyťažiť 155 .. tisíc ton uhlia a vyraziť 430 bm banských chodieb nad tohtoročný plán. Medzi najlepšie úseky bane Cígeľ patrí prvý ťažobný úsek, ktorý vedie Ing. Pavel Weiss. Úlohy prvého štvrťroku ukladali baníkom a technikom tohto úseku narúbať 165 230 ton uhlia. Vďaka obetavosti pracujúcich štvrťročný plán splnili ešte v nočnej smene dňa 17. marca a odvtedy do 30. marca narúbali ešte 25 751 ton naviac. Do celkovej bilancie prvého štvrťroka pripočítajú si ešte ťažbu za včerajší deň, čo v priemere znamená ešte ďalších 2500 ton. Je to nevšedný úspech kolektívu baníkov a technikov prvého ťažobného úseku. Zvlášť však treba hodnotiť aj to, že od začiatku roka obetovali ťažbe všetky svoje voľné soboty, počas ktorých narúbali 21 916 ton uhlia. V rámci celopodnikového záväzku k 50. • Uhryzli veľký kus Bagoňu a Rudolfa prísľub k jubileu KSČ Vedúci úseku Ing. Pavel Weiss nás informoval, že dňa 10. marca dosiahli rekordnú dennú faž (Pokrač. na 2. str.) Z diskusie na XXIV. zjazde Komunistickej strany Snvietskehn zväzu Nové historické obzory Organizácie KSSZ pravidelne a organizovane prerokúvali aktuálne problémy výstavby • Na Ukrajine pribudlo 250 priemyselných podnikov • Ruže od pravnukov francúzskych komunardov • Leningrad — druhé priemyselné centrum krajiny • USA od porážky nezachráni ani „vietnamizácia“, ani „Nixonova doktrína“ • Posledná päťročnica v Bielorusku znamenala dve predchádzajúce • Edward Gierek: Zjazd bude mať vplyv na ďalšie riešenie problémov, ktorými žije ľudstvo • MOSKVA (č) — Na rokovaní druhého dna XXIV. zjazdu KSSZ správu k druhému bodu rokovacieho programu predniesol predseda Ústrednej revíznej komisie KSSZ Gennadij Sizov. V správe komisie sa konštatuje, že pre štýl činnosti straníckych organizácií v období medzi dvoma zjazdmi bola charakteristická pravidelnost a organizovanosť pri prerokúvaní aktuálnych problémov komunistickej výstavby, kolektívnosť pri vypracúvaní schvaľovaní uznesení, bedlivá poa zornost k všetkému, k čomu pobádajú skúsenosti pracujúcich a más. MOSKVA (č) — Účastník bojovej cesty Sovietskej armády a oslobodenia Československa, armádny generál Ludvík Svoboda, využil utorkový večer, aby si pozrel tretí diel filmovej epopeje „Oslobodenie", nesúci názov „Smer hlavného úderu“. Tretiu časť najnovšieho filmu režiséra Jurija Ozerova, ktorého premiéra bola v Moskve pred necelým týždňom, si pozreli s prezidentom ČSSR L. Svobodom i ostatní členovia delegácie KSČ, zúčastňujúci sa na XXIV. zjazde KSSZ. Režisér Ozerov pracuje teraz na štvrtej a poslednej časti svojej epopeje. Jej kulminačným bodom bude dobytie Berlína a oslobodenie Prahy. Táto štvrkej Prvý tajomník ÚV Komunisticstrany Ukrajiny PIOTR ŠELEST zdůraznil, že terajšia ukrajinská ekonomika nemá odvetvie, (Pokrač. na 2. str.) tá časť bude mať názov „Bitka o Berlín“. Sovietska verejnosť netrpezlivo čaká na jej uvedenie. v Na pomoc ZDS v Nemeckej P. BYSTRICA (č) — Zväzáci z považskobystrického okresu, ktorí sústavne pomáhajú pri výstavbe ZDŠ v Nemeckej, zaslali od začiatku roka na konto ZDŠ vyše 10 tisíc korún. Medzi n.ajiniciatívnejších patria zväzáci z odborného učilišťa pri SZM v Dubnici nad Váhom. * OZIVENE UDALOSTI Siiafme dlh našim lesom Rok ubehol ako voda. Prišla nová jar a s ňou aj Mesiac lesov. Je to príležitosť pre každého porozmýšľať, čo všetko les pre nás znamená. V našom Stredoslovenskom kraji, ktorý patrí medzi najlesnatejšie oblasti v republike sa v minulosti s lesmi bezohľadne šafárilo. Právo ťažiť mali len niekoľkí vyvolení. Peňaženky im tučneli a v bankách rástli kontá. Ale na obnovu a zveľaďovanie lesov peniaze neboli. Z obdobia takéhoto tureckého hospodárenia zostali nám len skalnaté stráne. Na týchto sa vypínajú štíty skál ako pomníky nad mŕtvou prírodou. Časy drancovania našich hôr sú už za nami. Zlé dedičstvo ostalo a je čo naprávať. Treba oživiť šedé a pusté plochy zeleňou. Práce sú to neľahké a na ich realizáciu vynakladá naša socialistická spoločnosť značné sumy. Vypláca sa to, veď úloha lesa je všeužitočná. Pravda, drevo nie je jedinou hodnotou, ktorú les poskytuje človeku. Zeleň lesov, vôňa ihličia je neodmysliteľnou súčasťou prostredia našej krajiny. A nielen to. Les zohráva dôležitú hydrologickú úlohu. Zachytáva povrchové a zrážkové vody, núti (Pokračovanie na 2. str.) Návrat do minulosti a čo ďalej ? Keď stojíme pred XIV. zjazdom našej strany, víria nám hlavou rôzne úvahy. Ako hodnotiť to, čo sa stalo v predchádzajúcich rokoch, aký je náš podiel, ako napraviť chyby a hlavne ako vykročiť dopredu, lebo to je hlavné. V našej tlači už boli prehodnotené takmer všetky oblasti života, podrobené analýze a vyvodené aj závery. Tento príspevok sa teda bude možno zdať niekomu zbytočným „lievaním vody do mora“. Aj napriek tomuto riziku však chcem obrátiť pozornosť tých, ktorých to bude zaujímať, na niektoré otázky nášho vývoja, osobitne kultúrnej sféry od XIII. zjazdu KSČ v našom kraji-Robím to preto, lebo aj komunisti, pracovníci umenia a kultúry, by mali na krajskej konferencii Stredoslovenskej organizácie strany povedať, čo urobia pre to, aby podporili a nielen podporili, ale plnokrvne brali účasť na našom živote, aby neboli „osamotenými pútnikmi”, ktorým masy nerozumejú, ktorí sú nútení teda „emigrovať do seba“ čakať, kým sa spoločnosť poa zdvihne na úroveň, ktorá jej umožní ich pochopiť. Spomínam tieto problémy nie preto, aby som vulgarizoval prácu umelcov, ktorí sú na to, aby hľadali vždy nové, aby tvorili, aby zápasili sami so sebou i so svojím okolím, aby rozpornosť seba samého, nie však bez spojitosti s dobou, v ktorej žijú, dávali navonok, aby provokovali diváka, návštevníka k zamysleniu sa, k hlbaniu, k chápaniu, ale aj k zapochybovaniu, či toto alebo oné umelecké dielo nám pomáha. Subjektívne pocity tvorcu môžu byť rôzne, môže mať pocit, že ho ľudia nechápu. Ale nie všetko musia ľudia pochopiť, najmä ak sú jeho predstavy tak subjektivistické, odtrhnuté od toho, čo má umenie za cieľ — slúžiť ľudu. Toto odbočenie mi iste prepáčia ti, ktorí pochopili tézu XIII. zjazdu KSČ, „aby kultúra bola aktívnym činiteľom pri výstavbe socialistickej spoločnosti, aby sa účinne podieľala na veľkom zápase socializmu s kapitalizmom a stala sa majetkom všetkého ľudu“. Avšak vývoj časti kultúrneho frontu aj v našej Stredoslovenskej krajskej organizácii nešiel po XIII. zjazde KSČ jednoznačne týmto smerom. Boli takí, ktorých sme chápali, ale aj ktorých sme nevedeli pochopiť; boli takí, ktorí „Rezolúciu XIII. zjazdu KSČ o naliehavých otázkach ďalšieho rozvoja socialistickej kultúry” nepovažovali za dosť vážny dokument, aby sa nad jeho zmyslom zadumali a povedali si — „na čej strane stojím, komu slúžim svojou prácou, komu a čo chcem zanechať po sebe?“ Snímame klobúk pred všetkými tými, ktorí zasvätili svoj život práci pre ľud. Vám patrí naša nesmierna úcta, majster Benka, majster Štefunko i vám mladším, ktorí sa v týchto riadkoch nájdete. Komunistická strana vždy vedela oceniť a podporiť aj v umení to, čo prospievalo boju ľudových más k ich sebavzdelávaniu. Je to jej najvlastnejší záujem. Ten(Pokračovanie na 3. str.) Ernest Caban, tajomník SKV KSS Je prirodzené, že sa chceme mat lep'sie, a sme čoraz náročnejší na všetko, čo vytvára životná úroveň. Nie všetci si však uvedomujeme, ako to všetko závisí len a len od nás. Od našej práce i vzťahu k nej, či vieme aj tvorivo myslieť, či dokážeme troškou iniciatívy prispieť k tomu, aby sme urobili viac, ako sme povinní za tých osem hodín, a či vôbec vieme pracovný čas BDQDDBDD dôsledne využiť. A uvedomujeme si vôbec, čo by sme vedeli a mohli dokázať, kepy sme chceli, keby sme svoju prácu nechápali len v úzkom vzťahu k sebe, ale vo vzťahu k celej spoločnosti? . , Takéto a podobné úvahy ma napadli pri čítaní tej časti prejavu Leonida Brežneva na XXIV. zjazde KSSZ, v ktorej, hovorí o perspektívach do budúcnosti, konkrétne o úlohách nastávajúcej päťročnice. Napríklad, rastom produktivity práce sa má dosiahnuť v Soviestkom zväze najmenej 80 pere. prírastku národného dôchodku, 87 až 90 pere. priemyselnej produkcie a pod. Plány smelé, odvážne, ale niet pochybností o tom, že sovietski ľudia to dokážu a zmobilizujú všetky svoje sily a rezervy, aby dosiahli, čo si predsavzali. Deviata päťročnica má byt teda významnou etapou v rozvoji sovietskeho národného hospodárstva, má to byt ďalší tromf v súťažení dvoch svetových sústav. Nie teda čudo, že XXIV. zjazd KSSZ sleduje celá svetová verejnosť a my zvlášť. Už prvé poznatky z rokovania by mali byt pre nás inšpirujúce. I v tom zmysle, aký obrovský význam má pre vzostup životnej úrovne dôraz na zvyšovanie produktivity práce. —ph— Vietor jej šepká o jari a slnko pohládza popraskanú kôru. Korene dychtivo sajú miazgu a breza sa lúči so zimnými snami; štíhlučká, biela, chvela sa každým svojím lístkom a hanblivo žiarila v obdive svojej krásy. Ale čas ju neušetril. Roky jej na obnažený kmeň vrývajú svoje stopy. Celá sa ohla pod nápormi vetra. Len v korune zakaždým rovnako mladej, neviditeľný vánok rozochvieva nežné, zelené listy. —ph— Snímka: LEOŠ MARKO 0 prúci pionierske] orgonizócie B. BYSTRICA (Gy) — V Banskej Bystrici zasadalo včera predsedníctvo Stredoslovenského KV Socialistického zväzu mládeže a krajská rada Pionierskej organizácie. Ako vyplynulo zo správy, ktorú predniesol tajomník SK SZM pre prácu s pionierskymi organizáciami súdruh |án Brindza, v tomto období je v kraji 596 pionierskych skupín vyčlenených pri ZDŠ. Vo viac ako 5000 pionierskych oddieloch je organizovaných viac ako 110 000 pionierov, nerátajúc do toho oddiely iskier. Teraz pionieri svoje plány predovšetkým zameriavajú na aktivitu k 50. výročiu založenia KSČ. Najmä hra „Cesta za Červenou hviezdou“ vytvára predpoklady pre ich všestrannú činnosť. Ako vyplynulo z rokovania, po~ dľa rozhodnutia ÚV NF a UV SZM sa stáva 24. apríl Dňom československých pionierov Predsedníctvu tiež prerokovalo návrh na obnovenie činnosti Krajského domu pionierov a mládeže v Banskej Bystrici.