Smer, apríl-jún 1973 (XXV/78-154)
1973-05-29 / No. 126
Pre dvodsoltisíc zákazníkov ŽILINA (č) — Štyri veiké stavebné investície s celkovým nákladom takmer 185 miliónov korún realizujú v mieste svojho sídla pracovníci n. p. Pozemné stavby Žilina. Dôležitou stavbou z hľadiska skvalitňovania a rozšírenia zdravotnej starostlivosti o pracujúcich bude komplex novej s nemocnice pre 450 pacientov poliklinikou. Doteraz tu prestavali 32 miliónov korún a k výročiu SNP v tomto roku odovzdajú prvú časť areálu — polikliniku. Stavba druhého najväčšieho obchodného domu PRIOR na Slovensku. kto>rú plánujú dokončiť koncom roku 1974, si vyžiada náklady 55 miliónov korún. V novom obchodnom centre s predajnou plochou takmer 6000 štvorcových metrov obslúžia denne vyše 20 tisíc zákazníkov. Nízke kapacity ubytovacích zariadení v meste rozšíri reprezentačný hotel Slovakia. Sedemposchodový hotel dokončia kancom tejto päťročnice. V lete tohto roku poslúži hrubá stavba hotela aj na rozšírenie expozícií medzinárodnej výstavy Sympomech ’73. Ojedinelou stavbou svojho druhu na Slovensku bude moderná poschodová veľkogaráž s parkovacou kapacitou 600 osobných áut. Garáž stavajú formou montovaného oceľového skeletu. V prízemí bude automatická linka na umývanie áut a modérný autoservis Mototrans. Dielo chcú odovzdať do používania koncom tohto roka. Film k jubileu čs. letectva PRAHA (č) — „Vysoký modrý múr“ je film, ktorý práve začíname nakrúcať k 30. výročiu vzniku čs. vojenského letectva, — povedal na včerajšej besede novinárom režisér Vladimír Čech. — Je to širokouhlý farebný prepis knihy Václava Podzimka „Osem a pol zostrelov“. — Zachycuje päťdesiate roky, budovanie modernej, bojaschopnej, ľudovej armády, obdobie ostrého tried, neho boja, vojny v Kórei a studenej vojny v Európe. PROLETÁŘI VŠETKÝCH KRAJÍN. SPOJTE SA! ORGÁN STREDOSIOVENSKÉHO KV KSS Utorok 29. mája 1973 ■ Ročník 25 ■ Číslo 126 ■ Cena 50 halierov ■ Pracujúci žilinského Doprastavu úspešne plnia tohtoročné úlohy Na dobrých cestách • Predčasným ukončením 14 stavieb skrátia termíny o mesiac až dva oproti plánu • z Banskej Bystrice cez Ružomberok do Dolného Kubína na ceste prvej triedy • Lepšie využívajú ťažké stavebné cestné mechanizmy • ŽILINA (bek) — Pri zabezpečo- tišek K r š á k: ,,Medzi naše hlavvaní výrobných úloh výstavby né tohoročné stavebné akcie patinžinierskych stavieb v Stredoslo- rí medziiným rekonštrukcia štátvenskom kraji plní žilinský Do- nej cesty č. 59 v úseku Biely Poprastav už dvadsať rokov úspeš- tok — Ružomberok. Podľa liospo ne svoje úlohy. V treťom roku dórskej zmluvy mali by sme iu päťročnice im pripadá dokončiť dokončiť v septembri t. r., tera odovzdať do užívania 23 stavieb v rozpočtovej hodnote asi 250 miliónov korún. Rozvíjaním iniciatívy pracujúcich a uplatňovaním komplexných opatrení na úseku racionalizácie predčasne ukončia 14 stavieb a skrátia tak termíny o mesiac až dva oproti plánu. O činnosti závodu od začiatku t. r. nás včera informoval ekonomický námestník súdruh FranHANDLOVÁ — Baníci slovenských uhoľných baní stretávajú sa pri svojej práci so žnačnými ťažkosťami. Najväčšie starosti im robia banské chodby, ktoré sa pod vplyvom síl horského masívu neustále zatláčajú, takže pôvodný prierez diela sa stále zmenšuje. V niektorých revíroch sa tento proces odohráva veľmi rýchlo a aby sa chodbou dalo dopravovať, aby sa dostalo na produktívne pracoviská dostatočné množstvo čerstvého vzdumín výstavby však skrátime o dva mesiace. Rozpočtový náklad pred stavuje 23 a pol milióna korún a rekonštrukciou zaradí sa cesta do prvej triedy. Druhý úsek Pod (Pokračovanie na 2. strane I chu, aby sa baníci nemuseli pohybovať kolenačky, či dokonca plazením, musia sa chodby rekonštruovať. Rekonštrukcia zamestnáva značné množstvo pracovníkov a je aj materiálne nákladná. Oceľová výstuž do 1 m banskej chodby stojí len v HUB 2000 korún. Sú aj také diela, v ktorých sa deformovaná výstuž musi v priebehu potrebnej životnosti chodby vymieňať aj tri razy. (Pokračovanie na 2. strane.) STABILITA BANSKÝCH DIB licencii do luhoslávie NOVÁKY (er) — V uplynulých dňoch prebiehalo vo Výskumnom ústave pre petrochémiu v Novákoch rokovanie medzi zástupcami juhoslovanského podniku „ZORKA“ — ‘ Subotica a pracovníkmi ústavu o poskytnutí práva používať ochranné známky PATIX pre liate podlahoviny na báze polyesterových živíc. Liate podlahoviny tohto typu boli vyriešené a vyvinuté vo Výskumnom ústave pre petrochémiu a technológiu v priemyselnom meradle realizovali Považské chemické závody, n. p., Žilina, nositeľ Radu práce. (Pokračovanie na 2. strane.) 4- Atletikou a basketbalom sa súťaže Vil. ôs. univerziády v Banskej Bystrici začali. Včerajší deň patril modernej gymnastike a orientačnému behu. Dnes súfažia na rieke Hrone vodní slalomári a svoje súťaže začínajú tenisti a hádzanári. Do soboty budú boje najlepších vysokoškolských športovcov pokračovat. Snímka: J. JANOVEC Pionierom pre radosí ŽIAR NAD- HRONOM (hej) — S príkladnou iniciatívou vyšli v týchto dňoch kolektívy súťažiace o titul BSP v Závodoch SNP v Žiari nad Hronom. Na počesť 20. výročia výroby prvého československého hliníka v tomto závode, ktoré pripadá na tento rok, okrem svojho záväzku zameraného na splnenie a prekročenie štátneho plánu výrobky v rámci dobrovoľnej brigády. Chcú nimi prispieť k obohateniu pionierskeho tábora Borovica, v ktorom aj v tomto roku sa cez hlavné letné prázdniny vystrieda bezmála 500 detí, okrem domácich aj zo zahraničia. Tak napríklad kolektív z energetického hospodárstva — z teplárne, ktorý vedie súdruh Libo, urobí stoly a sedadlá ku vchodu do tábora, kolektív z technického rozvoja vyrobí a osadí dva až tri metre vysoký totem. Kolektív z odborného učilišťa vyrobí kovový pútač pre nástenné noviny, členovia BSP z anodárne - mechanofadržba, z odpadového materiálu urobia okolo volejbalového ihriska sedadlá pre 50 detí — Brigáda ZČSSP z odborného učilišťa vyrobí pre deti kolotoč a pod. -4 Zo žilinskej Sloveny. Pohľad Takto spríjemnia, rekreáciu pio- do súkárne. nierom v tomto obľúbenom tábore. Snímka: I. GROSSMANN Mladí z JRD 9. mája chcú byť príkladom Delom k sviatku DLHÄ NAD ORAVOU (ph) — Spoločne pracovať a spoločne sa aj zabaviť — to je zásada aj družstevníkov JRD 9. máj, zlúčeného z obce Sedliacka Dubová, Dlhá nad Oravou a Horná Lehota. V nedeľu sa v Dlhej konal z podnetu kultúrnej komisie v rámci plánu spoločenskej činnosti prvý družstevný majáles, na ktorom sa zišlo vyše 200 mladých ľudí. Hoci počasie majálesu veľmi neprialo, mladí sa pri vlastnej hudbe zo Sedliackej Dubovej zabávali vynikajúco a oživili aj staré majálesové tradície ako likérový, čokoládový a srdiečkový tanec. Z čistého zisku vo výške 500 korún sa rozhodli zakúpiť hračky pre deti internátnej materskej školy v Istebnom ako darček k Medzinárodnému dňu detí. Mladí z JRD 9. máj nechcú zostať len pri tejto akcii, naopak chcú naplno rozprúdiť kultúrnu a športovú činnosť a tak dať príklad aj ostatným družstvám. Z diskusie na krajskej konferencii KSS v B. Bystrici ciEHinaiizscia drevárskej viney Vychádzajúc zo správy ako a] z hlavných úloh Stredoslovenského KV KSS považujem za potrebné zaujať stanovisko k niektorým problémom rozvoja drevospracujúceho priemyslu. Hovoriť o týchto problémoch na konferencii krajskej organizácie je potrebné aj preto, že Stredoslovenský kraj je najlesnatejším v ČSSR, drevospracujúci priemysel má tu významné zastúpenie a v našom kraji máme aj Vysokú školu lesnícku a drevársku, ktorá vychováva drevárskych inžinierov pre celoštátne potreby. V smerniciach XIV. zjazdu KSČ pre päťročný plán rozvoja národného hospodárstva sa zdôrazňuje úloha lesného hospodárstva a drevospracujúceho prieo myslu, kde sa týmto odvetviam v stati priemysle osobitne ukladá výrazne zlepšiť využívanie drevnej hmoty, najmä rezerv listnatého dreva v SSR a vytvárať predpoklady pre spracovanie dosiaľ nevyužívaných druhov drevných sortimentov. Pre lepšie zhospodárnenie drevnej hmoty sa má prispieť rýchlym rozvojom výroby veľkoplošných konštrukčných materiálov. Preto sa predpokladá zvýšiť výroba drevovláknitých do- Prof. Ing. A. PRIESOL, CSc., rektor VŠLD Zvolen sák do roku 1975 zhruba na dvojnásobok a výrobu preglejok o 150 percent, a to hlavne modernizáciou existujúcich kapacít. Výrazne sa zvyšuje výroba nábytku najmä na Slovensku, kde rozvoj jeho výroby je špecifickou úlohou. Podiel Slovenska na celoštátnom programe sa zabezpečuje u preglejok výstava bou kapacity v Drevokombináte Pezinok rekonštrukciou niektorých jestvujúcich prevádzok. U drevovláknitých dosák lisovaných výstavbou kapacity v Drevokombináte Bučina a Pezinok, ako aj rekonštrukciami intenzifikačného charakteru v existujúcich linkách. U drevo trieskových dosák intenzifikáciou kapacity v Liptovskom Hrádku, Bučine, Krásne, Žarnovici a výstavbou Drevokombinátu Šariš. Realizáciou tohto programu sa vyrieši uspokojovanie potrieb nábytkárskej výroby konštrukčnými materiálmi. Vytvoria sa tiež predpoklady na použitie nových druhov konštrukčných materiálov, napríklad dosky orientované na niektoré konštrukčné dielce, ako sú police u skriňového nábytku, alebo použitím konštrukčných dosák s veľmi jemným povrchom v nábytkárskej výrobe, čo umožní zrušiť niektoré operácie, napríklad poddyhovanie. Zvýši sa tým produktivita práce a zhospodárni výroba. Treba však povedať, že realizácia tohto programu ■ sa oneskoruje pre časové zaostávanie odovzdávania nových kapacít do prevádzky. (Pokračovanie na 4. strane) CHOC. — Opradený prastarými ľudovými povesťami, tajomnou silou vôd, vyvierajúcich na jeho úpätí, vypína sa vysoko nad Dolným Kubínom a okolitými dedinami. —- Choč jajčí, bude pršal — hovorievajú starší ľudia, ktorí ho už poznajú ako svoju zbrázděnu dlaň, i v súvislosti medzi premenami vrchu a počasím. Ak sa pri západe slnka jasne črtajú jeho ostré kontúry oproti oblohe a ráno sa vynára v celej svojej kráse do zružovelého úsvitu, bude iste pekne. Chočské /pohorie je zasa späté so slávnou kapitolou našich dejín — Slovenským národným povstaním. Tam sa sústreďovali partizánske jednotky na Orave, tam smerovali sympatie a pomoc statočných občanov Osádky, Malatinej, Vyšného Kubína a ďalších obcí. Mení sa život pod Chočom nevídaným tempom, iba on sa vypína stále rovnaký — hrdý, majestátny, ako symbol tohto hornatého kraja. (Ph) Obohatia banský skanzen Slovenské banské múzeum v Banskej Štiavnici získalo za niekoľko rokov pre svoj prírodný skanzen množstvo hodnotných banskotechnických zbierok, akými sú rôzne typy banských lokomotív, nakladačov, uhoľných kombajnov, brázdiacich strojov, úpravárenských zariadení, vrtacích súprav na podvozkoch, atď. Zbierky predstavujú bohatú kolekciu rôznych vývojových typov .bansko-technických zariadení. Slovenské banské múzeum ich plánuje v budúcom roku inštalovať a sprístupniť v objektoch prírodného priamo banského skanzenu na bývalej „prachárni“, v blízkosti štátnej cesty Banská Štiavnica — Počúvalské jazero. (hč)