Tatranský Slovák, 1942 (VII/1-52)
1942-01-03 / nr. 1
V Ružomberku, 3. januára 1942. Týždenník Župnej organizácie HSĽS v Ružomberku. ZAKLADATEĽ: ANDREJ HLINKA. Ročník VII. — číslo 1. Do ďalšej práce podľa starého programu Do januárového čísla Organizačných zvestí HSĽS napísal predseda Hlinkovej slovenskej ľudovej strany Vodca a prezident Republiky Dr. Jozef Tiso článok pod nadpisom „Novoročná súvaha”, ktorý citujeme: Hlinková slovenská ľudová strana tak ako iné spoločenské útvary prispôsobuje sa všeobecným občianskym zvykom. Na rozhraní dvoch občianskych rokov zastaví sa tiež na chvíľku, aby zachytila ešte lanský rok a pozrela do nastávajúceho. Pri tomto stanovený program práce plynie ďalej, lebo nepretržite rúti sa napred tok života a času, ktorý ten program usmerňuje. Pre život Strany mal lanský rok neobyčajný význam. Bol to rok, ktorý priniesol obnovu života a organizačnej pohotovosti v Strane. Ako ozvena na všelijaké vonkajšie nápory prebudilo sa sebavedomie Strany, ktoré potom dôsledne zaujímalo miesta a úlohy v našom verejnom živote Strane patriace. Prebudilo sa hlavne povedomie starých ostrielaných a v bojoch i obetách osvedčených pracovníkov, ktorým sa v boji všetky iné schopnosti a sily vyvinuly, len nie lakte, lebo tak videli, že záujem národa a štátu zasa vyžaduje, aby starý ľudácky idealizmus nastúpil a uplatňoval sa v šíkoch Strany. S uspokojením s vývinom vecí, s teplo-tou starého ľudáckeho srdca pozdravujem týchto znova v popredných šíkoch! Oni sú nám zárukou, že Strana vedená týmito rodoľubmi bude záštitou nášho programu: Za Boha, za národ! Pre nový rok neviem, ani nechcem program stanoviť, ako tento náš staronový, víťaznými bojmi posvätený. Prejavujeme týmto nielen našu vernosť k svojej minulosti, ale svoje najhlbšie presvedčenie, že svoje rodoľubstvo, svoju účinnú lásku k národu a štátu slovenskému nemôžeme inakšie dokázať, ako sledovaním tohto nášho programu, ktorý zahrňuje starostlivosť o duchovnú postať národa práve tak, ako i o jeho hospodárske a sociálne záujmy. Nad naším stranníckym dejstvovaním zmení sa číslica letopočtu, ale nezmení sa naše vnútorné zameranie k pestovaniu blaha národa vo všetkom. Nový rok nájde nás pri práci podľa starého programu rozvírenej a ak nám prinesie nové problémy, nájde nás i v starom ľudáckom oduševnení, obnovených prikladať ruky na vyriešenie nadhodených otázok. V tomto duchu pozdravujem vás, bratia a sestry ľudáckeho tábora, z príležitosti nového roku, aby bol požehnaný v našom snažení: Za Boha, za národ! Dr. Ján Ferenčík: Požehnaný nový rok Neviem, či sv. Pavol apoštol napísal svoj druhý list Korinťanom práve na Nový rok. V tom hovorí celkom priliehavo k významnému dňu: „Starožitnosti pominuly: hľa, všetko je nové.” (2. Kor. 5, 17.) Všetko je nové ? čas je nový. No, mal by byť i človek nový, totiž súci pre nové časy, súci pre nové úlohy, súci pre novú Európu. Náš Slovenský štát buduje, pomáha po boku svojich silných spojencov budovať nový svet, novú Európu. Tento nový svet vyžaduje od každého človeka obnovené cítenie a počínanie národné a sociálne. Nový človek musí úprimne a vrúcne milovať svoj národ a svojich spoluobčanov v štáte. Túto úprimnú a vrúcnu lásku prejaví len činnou láskou k svojim rodákom a spoluobčanom. Nový rok, prvý deň nového roka pripadá na oktávu Vianoc, na vyvrcholenie božej milosti. To nás upozorňuje na živú dušu. So živou dušou treba sa dať na cesty Nového roka Len živé duše môžu rátať na pomoc božiu. Čo je životom duše? Vieme, čo je životom tela. Je to duša. No, mnohí nevedia, čo je životom duše. Je to milosť božia, tá vzácna božia vec, ktorá pretvorí dušu v najkrajší chrám boží, očistí dušu a dá jej právo božie stať sa dieťaťom božím a dedičom večnej blaženosti. Je to vnútorná hodnota kresťana. Bez toho je život kresťana len formalizmus a život nekresťana len vegetácia. Túto milosť obsiahli sme prvý raz pri sv. krste. Stratíme ju každým vedome a dobrovoľne spáchaným hriechom. Nový človek vedome a dobrovoľne sa chráni hriechov. Je takto statočným človekom. Žije nielen pre nebo, ale mohutne osoží i národu a štátu svojmu. Ohromnou hodnotou je dnes krstný list pretože dokazuje árijský pôvod. No, oveľa cennejšou hodnotou je tá milosť božia, ktorú sme obsiahli sv. krstom. Nie je dosť honosiť sa krstným listom a využiť krstným listom umožnené výhody, medziiným výhodu arizovať neárijské podniky. Treba si chrániť, zveľadovať krstom obsiahnutú milosť. Nejde to bez boja, bez sebazaprenia. Tento boj neprestane nikdy. Možno, že v tomto roku prestanú boje krútňavy, že nastane mier a že bude nám možno znova sladko spať. Azda posledný raz odzneje povel k útoku a nebudú viac hučať lietadlá nad bojiskami. No, v duševnom živote bude trvať boj, dokiaľ ostane človek na zemi. Zo srdca si želáme víťazný boj slovenskej armády, spojencov a ochrancov: Nemcov a Talianov na každom úseku sveta. No, práve tak si želáme víťazstvo dobra nad zlom vo viere a v mravoch. Som istý, že takto by hovoril dnes i zvečnelý vodca Andrej Hlinka, ktorý vždy chcel mať zdravý, mravný národ slovenský. Chcel, aby Slováci boli aj duševne živí, milosťou božou plní a nie živé mŕtvoly. Sme dietkami oslobodeného národa a dietkami božími. Modlime sa k Bohu: „Otče náš!” Nuž, milujme sa! V ružomberskej vojenskej nemocnici ošetrujú asi 100 ranených slovenských vojakov z východného frontu. Ružomberská verejnosť týmto všetkým pripravila milé prekvapenie. HSĽS, HQ, SČK a Tatranská župa urobili akciu v rámci ktorej všetkých ranených obdarovali praktickými darčekami: ponožky, víno, Milujme svornosť a pokoj! Milujme umenie a literatúru, svoj národ a svoju armádu, milujme svojich dobrodincov, čo nám dopriali samostatnosť a slobodný štát! So sv. Pavlom som začal. S ním chcem aj dokončiť svoje slová. On nás napomína: „Oblečte si nového človeka, ktorý podľa Boha stvorený je v spravodlivosti a opravdivej svätosti !” (Efez. 4, 24.) Len sa nebojme tej svätosti. Svätosť znamená múdrosť, rozvahu, sebazaprenie, dobrotu, šľachetnosť. Znamená všetko to, z čoho nám ešte vždy mnoho chybuje. Ak v tomto ohľade nebudeme noví my, nebude nový rok lepší. Daj nám, Bože, požehnaný nový rok! pomaranče, jablká, pivo, keksy, mydlo, a pod. V Štedrý deň dňa 24. decembra 1941 o 15. hod. 30 min. bola vo vojenskej nemocnici menšia slávnosť, na ktorej boly vojakom tieto dary odovzdané. Slávnosti sa zúčastnili: župný predseda posl. Msgr. Dr. Ján Ferenčík, župan Koloman Slušný, župný tajomník HSĽS Laco Kniha, za SČK Zdenko Pastor, riaditeľ ev. a. v. školy a Ladislav Dutka, odb. učiteľ, za ženský odbor HSĽS v Ružomberku predsedkyňa Irena Slušná a niekoľko sestier Červeného kríža. Posádku zastupoval stot. del. Vesel a vojenskú nemocnicu jej veliteľ major Dr. Hogh. Ranených vojakov pozdravili župan Koloman Slušný a posl. Msgr. Dr. Ján Ferenčík. Po pozdrave sa prítomní s ranenými srdečne porozprávali. Ružomberok raneným vojakom Požehnaný a šťastlivý nový rok všetkým svojim spolupracovníkom, čitateľom a priaznivcom želá redakcia a administrácia! Ignác Qrebáč-Orlov : Nový rok Bujarý mladík na bielom koni uháňa z diafky k novému ránu tam vonka sneží a každý beží ku slávnostnému uvítaniu. A za ním v diáiké kráčajú veky a čas im zvoní na dejov zvone keď idú s vetrom na preteky na nebesklone... A vonka sneží a ktosi beží a za ním vzdychy túlia sa k zemi na pobyt tichý... Na našej veži dvanástu bije každý ožije a kdesi v diaľke deň vence vije blíži sa k ránu... A mladík cvála na bielom koni k novému ránu ostroha zvoní na bielom koni a kúzlo rána k nemu sa kloní... A pred ním diaiky a za ním války a pred ním hate a za ním slzy inovate... Bujarý mladík z ďalekej diaiky uháňa k ránu na bielom koni ostroha zvoní... A každý čaká kde sa odkloní na križovatke na ktorú stranu? ? ... na ktorú stranu???... Noví slovenskí generáli K novému roku zhodnotil prezident Republiky Dr. Jozef Tiso i vojenské mimoriadne činy našich dôstojníkov a na znak uznania vynikajúcich veliteľských vlastností i skutkov na návrh vlády povýšil na generálov: 1. Plukovníka Jozefa Turanca, ktorý v septembri, októbri a novembri 1941 úspešne a obetave velil našej rýchlej divízii a dosiahol ňou proti boľševikom skutočne pozoruhodné výsledky. 2. Plukovníka Augustína Malára, ktorý v decembri 1941 tiež ako veliteľ rýchlej divízie preukázal neobyčajnú schopnosť i húževnatosť a rozvážnosť tak, že skvele obstál v najťažších bitevných skúškach. Toto povýšenie je súčasne pochvala a uznanie pre našich statných a udatných vojakov, ktorí pod vedením týchto dvoch nových generálov slovenskej armády bojujú ozaj čestne a dôstojne zastupujú národ na svetovom kolbišti.