Tatranský Slovák, 1942 (VII/1-52)

1942-01-03 / nr. 1

V Ružomberku, 3. januára 1942. Týždenník Župnej organizácie HSĽS v Ružomberku. ZAKLADATEĽ: ANDREJ HLINKA. Ročník VII. — číslo 1. Do ďalšej práce podľa starého programu Do januárového čísla Organizač­ných zvestí HSĽS napísal predseda Hlinkovej slovenskej ľudovej strany Vodca a prezident Republiky Dr. Jo­zef Tiso článok pod nadpisom „Novo­ročná súvaha”, ktorý citujeme: Hlinková slovenská ľudová strana tak ako iné spoločenské útvary pri­spôsobuje sa všeobecným občian­skym zvykom. Na rozhraní dvoch občianskych rokov zastaví sa tiež na chvíľku, aby zachytila ešte lanský rok a pozrela do nastávajúceho. Pri tomto stanovený program práce ply­nie ďalej, lebo nepretržite rúti sa na­pred tok života a času, ktorý ten program usmerňuje. Pre život Strany mal lanský rok neobyčajný význam. Bol to rok, kto­rý priniesol obnovu života a organi­začnej pohotovosti v Strane. Ako ozvena na všelijaké vonkajšie nápo­ry prebudilo sa sebavedomie Strany, ktoré potom dôsledne zaujímalo mie­sta a úlohy v našom verejnom živote Strane patriace. Prebudilo sa hlavne povedomie starých ostrielaných a v bojoch i obetách osvedčených pra­covníkov, ktorým sa v boji všetky iné schopnosti a sily vyvinuly, len nie lakte, lebo tak videli, že záujem národa a štátu zasa vyžaduje, aby starý ľudácky idealizmus nastúpil a uplatňoval sa v šíkoch Strany. S u­­spokojením s vývinom vecí, s teplo-tou starého ľudáckeho srdca pozdra­vujem týchto znova v popredných šíkoch! Oni sú nám zárukou, že Stra­na vedená týmito rodoľubmi bude záštitou nášho programu: Za Boha, za národ! Pre nový rok neviem, ani nechcem program stanoviť, ako tento náš sta­ronový, víťaznými bojmi posvätený. Prejavujeme týmto nielen našu ver­nosť k svojej minulosti, ale svoje naj­hlbšie presvedčenie, že svoje rodo­­ľubstvo, svoju účinnú lásku k národu a štátu slovenskému nemôžeme inak­šie dokázať, ako sledovaním tohto nášho programu, ktorý zahrňuje sta­rostlivosť o duchovnú postať národa práve tak, ako i o jeho hospodárske a sociálne záujmy. Nad naším stran­­níckym dejstvovaním zmení sa čísli­ca letopočtu, ale nezmení sa naše vnútorné zameranie k pestovaniu blaha národa vo všetkom. Nový rok nájde nás pri práci podľa starého programu rozvírenej a ak nám pri­nesie nové problémy, nájde nás i v starom ľudáckom oduševnení, obno­vených prikladať ruky na vyriešenie nadhodených otázok. V tomto duchu pozdravujem vás, bratia a sestry ľudáckeho tábora, z príležitosti nového roku, aby bol požehnaný v našom snažení: Za Bo­ha, za národ! Dr. Ján Ferenčík: Požehnaný nový rok Neviem, či sv. Pavol apoštol napí­sal svoj druhý list Korinťanom práve na Nový rok. V tom hovorí celkom priliehavo k významnému dňu: „Sta­rožitnosti pominuly: hľa, všetko je nové.” (2. Kor. 5, 17.) Všetko je nové ? čas je nový. No, mal by byť i člo­vek nový, totiž súci pre nové časy, súci pre nové úlohy, súci pre novú Európu. Náš Slovenský štát buduje, pomáha po boku svojich silných spo­jencov budovať nový svet, novú Eu­rópu. Tento nový svet vyžaduje od každého človeka obnovené cítenie a počínanie národné a sociálne. Nový človek musí úprimne a vrúcne mi­lovať svoj národ a svojich spoluobča­nov v štáte. Túto úprimnú a vrúcnu lásku prejaví len činnou láskou k svojim rodákom a spoluobčanom. Nový rok, prvý deň nového roka pripadá na oktávu Vianoc, na vyvr­cholenie božej milosti. To nás upo­zorňuje na živú dušu. So živou du­šou treba sa dať na cesty Nového roka Len živé duše môžu rátať na pomoc božiu. Čo je životom duše? Vieme, čo je životom tela. Je to duša. No, mnohí nevedia, čo je živo­tom duše. Je to milosť božia, tá vzác­na božia vec, ktorá pretvorí dušu v najkrajší chrám boží, očistí dušu a dá jej právo božie stať sa dieťaťom bo­žím a dedičom večnej blaženosti. Je to vnútorná hodnota kresťana. Bez toho je život kresťana len formaliz­mus a život nekresťana len vegetá­cia. Túto milosť obsiahli sme prvý raz pri sv. krste. Stratíme ju kaž­dým vedome a dobrovoľne spácha­ným hriechom. Nový človek vedo­me a dobrovoľne sa chráni hriechov. Je takto statočným človekom. Žije nielen pre nebo, ale mohutne osoží i národu a štátu svojmu. Ohromnou hodnotou je dnes krstný list pretože dokazuje árijský pôvod. No, oveľa cennejšou hodnotou je tá milosť božia, ktorú sme obsiahli sv. krstom. Nie je dosť honosiť sa krst­ným listom a využiť krstným listom umožnené výhody, medziiným vý­hodu arizovať neárijské podniky. Treba si chrániť, zveľadovať krstom obsiahnutú milosť. Nejde to bez bo­ja, bez sebazaprenia. Tento boj ne­prestane nikdy. Možno, že v tomto roku prestanú boje krútňavy, že na­stane mier a že bude nám možno znova sladko spať. Azda posledný raz odzneje povel k útoku a nebudú viac hučať lietadlá nad bojiskami. No, v duševnom živote bude trvať boj, dokiaľ ostane človek na zemi. Zo srdca si želáme víťazný boj slo­venskej armády, spojencov a ochran­cov: Nemcov a Talianov na každom úseku sveta. No, práve tak si želáme víťazstvo dobra nad zlom vo viere a v mravoch. Som istý, že takto by ho­voril dnes i zvečnelý vodca Andrej Hlinka, ktorý vždy chcel mať zdra­vý, mravný národ slovenský. Chcel, aby Slováci boli aj duševne živí, mi­losťou božou plní a nie živé mŕtvoly. Sme dietkami oslobodeného národa a dietkami božími. Modlime sa k Bo­hu: „Otče náš!” Nuž, milujme sa! V ružomberskej vojenskej nemoc­nici ošetrujú asi 100 ranených slo­venských vojakov z východného frontu. Ružomberská verejnosť tým­to všetkým pripravila milé prekva­penie. HSĽS, HQ, SČK a Tatranská župa urobili akciu v rámci ktorej všetkých ranených obdarovali prak­tickými darčekami: ponožky, víno, Milujme svornosť a pokoj! Milujme umenie a literatúru, svoj národ a svo­ju armádu, milujme svojich dobro­dincov, čo nám dopriali samostatnosť a slobodný štát! So sv. Pavlom som začal. S ním chcem aj dokončiť svoje slová. On nás napomína: „Oblečte si nového človeka, ktorý podľa Boha stvorený je v spravodlivosti a opravdivej svä­tosti !” (Efez. 4, 24.) Len sa nebojme tej svätosti. Svätosť znamená mú­drosť, rozvahu, sebazaprenie, dobro­tu, šľachetnosť. Znamená všetko to, z čoho nám ešte vždy mnoho chy­buje. Ak v tomto ohľade nebudeme noví my, nebude nový rok lepší. Daj nám, Bože, požehnaný nový rok! pomaranče, jablká, pivo, keksy, my­dlo, a pod. V Štedrý deň dňa 24. decembra 1941 o 15. hod. 30 min. bola vo vo­jenskej nemocnici menšia slávnosť, na ktorej boly vojakom tieto dary odovzdané. Slávnosti sa zúčastnili: župný predseda posl. Msgr. Dr. Ján Ferenčík, župan Koloman Slušný, župný tajomník HSĽS Laco Kniha, za SČK Zdenko Pastor, riaditeľ ev. a. v. školy a Ladislav Dutka, odb. učiteľ, za ženský odbor HSĽS v Ru­žomberku predsedkyňa Irena Slušná a niekoľko sestier Červeného kríža. Posádku zastupoval stot. del. Vesel a vojenskú nemocnicu jej veliteľ ma­jor Dr. Hogh. Ranených vojakov pozdravili žu­pan Koloman Slušný a posl. Msgr. Dr. Ján Ferenčík. Po pozdrave sa prítomní s ranenými srdečne poroz­právali. Ružomberok raneným vojakom Požehnaný a šťastlivý nový rok všetkým svojim spolupracovníkom, čitateľom a priaznivcom želá redak­cia a administrácia! Ignác Qrebáč-Orlov : Nový rok Bujarý mladík na bielom koni uháňa z diafky k novému ránu tam vonka sneží a každý beží ku slávnostnému uvítaniu. A za ním v diáiké kráčajú veky a čas im zvoní na dejov zvone keď idú s vetrom na preteky na nebesklone... A vonka sneží a ktosi beží a za ním vzdychy túlia sa k zemi na pobyt tichý... Na našej veži dvanástu bije každý ožije a kdesi v diaľke deň vence vije blíži sa k ránu... A mladík cvála na bielom koni k novému ránu ostroha zvoní na bielom koni a kúzlo rána k nemu sa kloní... A pred ním diaiky a za ním války a pred ním hate a za ním slzy inovate... Bujarý mladík z ďalekej diaiky uháňa k ránu na bielom koni ostroha zvoní... A každý čaká kde sa odkloní na križovatke na ktorú stranu? ? ... na ktorú stranu???... Noví slovenskí generáli K novému roku zhodnotil prezident Republiky Dr. Jozef Tiso i vojenské mimoriadne činy našich dôstojníkov a na znak uznania vynikajúcich ve­liteľských vlastností i skutkov na ná­vrh vlády povýšil na generálov: 1. Plukovníka Jozefa Turanca, kto­rý v septembri, októbri a novembri 1941 úspešne a obetave velil našej rýchlej divízii a dosiahol ňou proti boľševikom skutočne pozoruhodné výsledky. 2. Plukovníka Augustína Malára, ktorý v decembri 1941 tiež ako veli­teľ rýchlej divízie preukázal neoby­čajnú schopnosť i húževnatosť a roz­vážnosť tak, že skvele obstál v naj­ťažších bitevných skúškach. Toto povýšenie je súčasne pochva­la a uznanie pre našich statných a udatných vojakov, ktorí pod vede­ním týchto dvoch nových generálov slovenskej armády bojujú ozaj čestne a dôstojne zastupujú národ na sveto­vom kolbišti.

Next