Technické Noviny, leden-červen 1971 (XIX/1-26)
1971-02-23 / No. 8
Skladník „milionár" Hovoria mu „milionár“, hoci sám nijaké milióny nevlastni. Je však hlavným skladníkom n. p. TERMOSTAV, Bratislava, a má na starosti miliónové hodnoty v skadovanom materiáli. Pod vedením FERDINANDA VIDRU Je sklad vždy vzorne usporiadaný a roztriedený podie druhu materiálov, a to i pri tom všetkom, že sklad Je dnes už malý a veru zišiel by sa taký „rozťahovací“ alebo „nafukovací“. V sklade Je poriadok a čisto ako doma. Súdruh VIDRA patrí medzi mimoriadne agilných pracovníkov, s príkladnou pracovnou morálkou a má odborné a organizačné schopnosti. Pod Jeho vedením vyexpedovali sa zo skladu tisícky ton materiálu do rozličných miest našej vlasti, ale a] do zahraničia, ako napr. do ZSSR, na Kubu, do NDR, MĽR, SFRJ, do ZAR, do Sýrie a inam. FERDINAND VIDRA má priamo zásluhu na tom, že pracovníci TERMOSTAVU môžu vclaka včasným zásielkam materiálu z hlavného skladu plynule vykonávať svoju prácu a tak dodržiavať zmluvné termíny. „Milionára“ z Termostavu za dlhoročnú statočnú prácu vyznamenali odznakom a titulom „Najlepší pracovník priemyselného stavebníctva“. ZDENKA MIKEŠOVA MERKÜRIUM VEĽTRHY VO ŠVAJČIARSKU Švajčiarsko má aj tohto roku bohatý veľtržný program. Najväčší bude 55. ŠVAJČIARSKY VZORKOVÝ VEĽTRH v Bazileji, ktorý sa uskutoční v čase od 17. do 27. apríla 1971. V 27 skupinách bude tu 2600 švajčiarskych firiem vystavovať svoje výrobky. Hoci ide o národný veľtrh, má podujatie európsky formát, pretože sa na ňom tradične predvádza tovar, ktorý Švajčiarsko exportuje do celého sveta. V rámci medzinárodných odborných veltrhov a výstav usporiadajú v Bazileji od 3. do 23. júna 1971 VÝSTAVU EXPORTNÝCH VÝROBKOV ZO ZSSR. O túto 'akciu javí sa už teraz vo Švajčiarsku velký záujem. (pk) Poznámky • kritika• PORADNÉ ZBORY TN VÁM POMÔŽU Oznamujeme čitateľom, že zástupcovia poradných zborov TECHNICKÝCH NQVlN sú záujemcom o konzultácie k dispozícii KAŽDÝ ŠTVRTOK od 15.30 do 17.30 h v miestnostiach redakcie TECHNICKÝCH NOVÍN, Bratislava, Hviezdoslavovo nám. 11, II. poschodie. Naše poradné zbory poradia Vám v otázkach vynálezcovstva a zlepšovateľstva, patentovníctva a známkovej ochrany, normalizácie, školstva, motorizmu, rádiotechniky a televízie, chémie a stavebníctva. Môžete sa na ne obrátiť aj písomne; svoje dopyty adresujte: TECHNICKÉ NOVINY, Bratislava, Hviezdoslavovo námestie 11. Odpoveď dostanete listom alebo, ak môže rada zaujímať viacerých čitateľov, dočítate sa ju i na stránkach TECHNICKÝCH NOVÍN. Odpovede na otázky všeobecného charakteru, ako aj na otázky z oblasti vynálezov a zlepšovacích návrhov, patentovej a známkovej ochrany prinášame na strane 4, z oblasti školstva na str. 10, z motorizmu na str. 11, z televízie na str. 14 a odpovede z oblasti „urob si to sám“ (amatérska rádiotechnika, práca s drevom a kovmi, lepenie, farbenie, natieranie, rady stavebníkom a pod.) prinášame na str. 15. TECHNICKÉ NOVINY CENY MVT SSR REDAKTOROM TN Ministerstvo výstavby a techniky Slovenskej socialistickej republiky udelilo v súťaži o najlepšie novinárske práce v oblasti rozvoja vedy a techniky a investičnej výstavby za rok 1970 rad cien i čestných odmien redakčným kolektívom a jednotlivcom. Medzi odmenenými sú aj viacerí redaktori TECHNICKÝCH NOVÍN. Tretiu kolektívnu cenu za prípravu a vydanie mimoriadneho čísla TECHNICKÝCH NOVÍN v ruskom jazyku pri príležitosti výstavy ČESKOSLOVENSKO 1970 v Moskve získali grafický redaktor JÜLIUS ANDREJCÄK a zástupca šéfredaktora VLADIMÍR RYMAREVIČ-ALTMANSKIJ. Súťažná porota vzala najmä do úvahy, že v tomto mimoriadnom čísle propagoval sa rozvoj vedy a techniky na Slovensku za 25 rokov od oslobodenia a že odmenení postarali sa o veľmi peknú grafickú farebnú úpravu. V kategórii jednotlivcov dostal II. cenu Dr. MILAN STREČKO, redaktor TECHNICKÝCH NOVÍN, za seriál článkov o problematike priemyselnej investičnej výstavby na Slovensku, ktorý veľmi výstižne charakterizuje situáciu a hľadá cesty riešenia. III. cenu v kategórii jednotlivcov prevzal MVDr. PAVOL HOVORKA, spolupracovník TECHNICKÝCH NOVÍN, za články, ktoré pripravil pre mimoriadne číslo TECHNICKÝCH NOVÍN v ruskom jazyku na výstavu do Moskvy. Ceny odovzdal vyznamenaným na slávnostnom akte v Bratislave na pôde Zväzu slovenských novinárov v piatok 19. februára 1971 profesor Ing. JURAJ BUŠA, CSc., minister výstavby a techniky SSR. TECHNICKÉ NOVINY POZNÁTE VÝROBNÉ DRUŽSTVÁ NA SLOVENSKU? Pod týmto mottom prebehne na stránkach TECHNICKÝCH NOVÍN veľká prieskumno-výrobná anketa, usporiadaná pri príležitosti „zlatého jubilea“ Komunistickej strany Československa a v predvečer XIV. zjazdu KSČ Slovenským zväzom výrobných družstiev a TECHNICKÝMI NOVINAMI. Jedným z cieľov ankety je predstaviť širokej čitateľskej verejnosti záslužnú činnosť šiestich slovenských výrobných družstiev, oboznámiť ju so zaujímavými novinkami, ďalším poslaním tohto veľkého podujatia je nazhromaždiť názory na prácu výrobných družstiev a napokon — kto sa na ankete zúčastní a bude mať šťastie pri žrebovaní (uskutoční sa v máji 1971), môže vyhrať poukážky na nákup tovaru vo výške 400 Kčs. Ceny do ankety venovali zúčastnené výrobné družstvá; preto Vám odporúčame, aby ste sledovali TECHNICKÉ NOVINY už od budúceho čísla, v ktorom uverejníme presné podmienky účasti na ankete i prvý konzultačný článok. Na podujatí môže sa zúčastniť každý čitateľ TECHNICKÝCH NOVÍN, ktorý odpovie na súťažné otázky a pripojí k nim príslušné kupóny. Anketa „Poznáte výrobné družstvá na Slovensku?“ začína sa v deviatom čísle TECHNICKÝCH NOVÍN. Konzultačné články, podmienky aj otázky s kupónmi budú sa uverejňovať vždy na deviatej strane toho-ktorého čísla. Anketa začína sa konzultačným článkom o družstve SVOJPOMOC z Trenčína, potom bude nasledovať konzultačný článok o autodružstva DRUTECHNA z Bratislavy__ TECHNICKÉ NOVINY TV EXKLUZIVITA V KOŠICIACH Muž, ktorý Je architektonickým tvorcom budovy Federálneho zhromaždenia v Prahe, vstupného areálu Východoslovenských železiarni v Košiciach a prepychovej nemocnice v Košiciach-Šaci, stal s.a víťazom súťaže na riešenie televízneho strediska Slovenskej televízie v Košiciach. Je to Ing. arch. KAREL PRAGER, s ktorým technologicky spolupracoval Ing. PALIČKA. Podľa propozícií podarilo sa mu umiestiť exkluzívne televízne stredisko do Južne] časti Košíc, do štvorca veľkého necelé 4 ha, ktorý je tvorený Rastislavovou, Skladnou, Rázusovou a Kukučínovou ulicou. Výsledky súťaže oznámil na pôde Technického múzea v Košiciach ústredný riaditeľ Slovenskej televízie Dr. MICHAL PECHO v prítomnosti riaditeľa televízie v Košiciach Dr. JOZEFA KOVÁČA práve v dňoch, keď si košickí televízni pracovníci pripomínajú 9. výročie začatia televízneho vysielania z východoslovenskej metropoly. Podrobnejšie sa o výsledkoch súťaže na televízne stredisko, ktoré je riešené na vysielanie vo farbách, zmienime v budúcom čísle' TN. VLADIMÍR RYMAREVIČ-ALTMANSKI] HOVORILI O SMALTE Dvadsiateho šiesteho novembra 1970 skončila sa v Brne trojdňová medzinárodná konferencia o smaltoch, ktorá bola už tretím podujatím svojho druhu u nás. Hlavnou náplňou programu bola technológia smaltovania, laboratórne skúšky a kontrola. Pri príprave ochranných anorganických-smaltovaných povlakov zaznamenal sa v posledných desiatych rokoch značný rozvoj v technológii, ako a] v zariadení na Ich prípravu. Smaltové povlaky svojou použiteľnosťou zasahujú do rozličných odvetví spotrebného priemyslu, ako Je napr. stavebníctvo a chemický priemysel, kde sa Jeho použitie stále rozširuje. Ide najmž o kyselinovzdorné a vysokoentikorózne smalty pre všetky druhy veľ'mi agresívnych kyselín do teplôt 150 °C v kvapalnej a v parnej fáze s vylúčením kyseliny fluorovodíkovej a Je] solí. Vysokokyselinový smalt v tomto smere stáva sa univerzálnym ochranným povlakom a náhradou za veľmi drahé nehrdzavejúce ocele. Program konferencie obsahoval špeciálne témy zamerané na požiadavky spotrebných a výrobných závodov, ktoré dopĺňali novinky zc zahraničia a z našich výskumnovývojových pracovísk.. Značným prínosom podujatia bola výmena skúseností a odborných poznatkov, ako aj možnosti konzultácie s pracovníkmi spotrebných podnikov pri riešení Ich aktuálnych problémov z pracovísk. Zborník s množstvom zaujímavých prednášok našich a zahraničných odborníkov, ktoré odzneli na konferencii, môžu si záujemcovia kúpiť v Dome techniky, Bratislava, Koceľova 17, Ing. JOZEF DEMIANČOK (Knižné novinky PRÁCA, vydavateľstvo ROH, prináša na knižný trh tieto nové publikácie v Knižnici bezpečnosti práce: Evidencia a registrácia pracovných úrazov, prevádzkových nebad a porúch technických zariadení po novej úprave. Spracovali ŽOFIA BREZOVSKÁ a JOZEF MATÚŠ, pracovníci Slovenského úradu bezpečnosti práce, Bratislava. Publikácia má 56 strán a brožovaná stoji 6 Kčs.' Ing. MICHAL KOZAKOVlC: Bezpečnostné predpisy pri búraní. Publikácia obsahuje úpravu Ministerstva stavebníctva B2 z 2. februára 1965, predpisy o trhacích prácach, tabuľku rýchlosti vetra podľa Beaufortovej stupnice a zoznam súvisiacich bezpečnostných predpisov a noriem. Kniha má 88 strán a brožovaná stojí 6 Kčs. Ing. MICHAL KOZAKOVlC: Bezpečnostné predpisy pri predvýrobnej príprave práce a pracoviska pri stavebných prácach. Publikácia obsahuje úpravu Ministerstva stavebníctva B3 z 13. júla 1965, zoznam bezpečnostných hygienických a ostatných súvisiacich predpisov, ako aj zoznam súvisiacich noriem. Uvádza sa v nej i to, čo majú obsahovať lekárničky a zdravotnícke kapsy. Kniha má 104 strán a brožovaná stojí 10 Kčs. (x) Staviteľ pri modálneho paláca Dr. LADISLAV MARTINČEK V „Pamiatkach Bratislavy“ Dr. JÚLIUSA KÁLMÁNA sa uvádza, že novou stavbou zimného sídla arcibiskupov „získala Bratislava palác, ktorý by celkom čestne obstál a] na najpoprednejšom mieste Paríža v dobe Ľudovíta XVI.“. Pristavme sa pri tomto hodnotení a poukážme na osobnost tvorcu tohto paláca, čo i len v niekoľkých riadkoch. Začiatkom tohto roka bolo totiž výročie Jeho narodenia. Robíme to s radosťou o to väčšou, že spočiatku sa hovorilo o genialite tohto architekta Jautodidakta), ktorý sa volal MELICHAR HEFELE, veľmi málo. Nenájdeme jeho meno v lexikone RĚVAYOVCOV, ani v Ottovom slovníku náučnom a vôbec v literatúre nedočítame sa o ňom veľa. Monografia Bratislavskej župy nehodnotí ho ani slovom, iba raz spomína jeho meno. aj to nesprávne JHEFELA j, hoci tento staviteľ časí svojho života strávil práve v Bratislave. Podľa nového maďarského umeleckého lexikonu J ZÁDOROV A—GENTHONj žil totiž v Bratislave a vo Viedni. MELICHAR HEFELE uzrel svetlo sveta pod tirolskými Alpami, v Kaltenbrunne, dňa 11. januára 1716, teda pred 255 rokmi. Otec, ktorý bol murárom, dal ho na stolárske remeslo j podľa „Pamiatok“ sa ho nedoučtl j Potom sa stal MELICHAR HEFELE lejárom bronzu, ale čosi ho stále ťahalo ku kresleniu a k výtvarníctvu vôbec Podľa spomínaného maďarského umeleckého lexikónu robil už roku 1774 kresby pre zámočnícku dielňu /. G. Oegga vo Wiirzburgu, a podľa „Pamiatok“ zúčastnil sa ako kreslič aj na stavbe katedrály v tomto bavorskom meste. Od tých čias venoval sa už najmä iba architektúre. Roku 1756 býval už vo Viedni Postavil oltár pre pútnický kostol v Sonntagbergu. Bol profesorom architektúry na Schmitzerovej umeleckej škole, od roku 1757 členom Výtvarníckej akadémie vo Viedni a bol aj komorným architektom. Zomrel v Szombathelyt dňa 17. apríla 1794. Za skvost bratislavskej architektúry môžeme ďakovať známosti HEFELEHO s arcibiskupom JOZEFOM BATTHYÄNYIM /1727—1799/. Tento múdry a diplomatický cirkevný politik mal vztahy k Slovensku, vydal v slovenčine „Welký katechizmus“ a uňho bol dvorným kaplánom ALEXANDER RUDNAY, známy svojím výrokom „Slavus sum, et si ln cathedra Petri forem — Slavus его“. Bratislavu si však BATHYANYl zvlášt obľúbil najmä vtedy, keď ho ako 28-ročného menovali za bratislavského arciprešporta (aj zomrel v Bratislave]. Rozhodol sa, že dá v Bratislave postavit nový arcibiskupský j primaciálny j palác. S HEFELEM sa stretol pri jeho stavbách v Rábe /Gyôrj asi roku 1772 a hneď ho zasvätil do svojich plánov. Roku 1774 poveril ho touto nádhernou stavbou. Pokladal totiž HEFELEHO za odborníka v cirkevných stavbách. Ako to ustaľujú „Pamiatky“, po tomto poverení HEFELE sa už signoval ako „fúrst. primatialischer Hofarchitekt“. V maďarskom umeleckom lexikóne ustaľuje sa obdobie stavby na roky 1777 až 1781. Podľa „Pamiatok“ stavbu datuje nápis nad prostredným oblokom, kde je na tabuli z červeného mramoru nápis CVrla arChlepIsCopaLIs peCVLIo CarDInaLIs Iosephl De Batthlan eXCItata, ktorý, ak niektoré písmená čítame ako rímske číslice, skrýva v sebe letopočet 1781. V monografii som sa dočítal vetu — jedinú, ktorá staviteľa spomína, že stavbu dal postavit roku 1778 prímas JOZEF BATTHYÄNY dvornému staviteľovi HEFELEMU (Hefela udvari épitészszel). Ale to, čo tvrdí táto jediná veta, vyžadovalo si ukrutne premyslené plány a úspornú prácu! Podľa „Pamiatok“ však „s danou úlohou i so situáciou staviteľa sa Melichar Hefele veľmi šťastlivo vyrovnal“. Ďalej sa tu dočítame: „Premenil Jeden celý front malého námestia, ktoré v stredovekom meste zostalo za radničným domom, v široko rozľahlé, Jednotne komponované a barokovo pádne priečelie, ktoré priestor námestia úplne umelecky ovládlo.“ Pravda v rámci krátkeho článku nemôžeme bližšie opísať stavbu, stačí poukázat — aj to len ad illustrandum — na to, že náklady na zrkadlovú sieň predstavovali (podľa L. KEMÉNYA) 400 000 zlatých. V maďarskom umeleckom lexikone označuje sa MELICHAR HEFELE za „výrazný talent klaslcizujúceho neskorého baroku“ a štýl stavby primaciálneho paláca tomuto ustáleniu plne zodpovedá. „Palác vznikol v čase,“ citujem „Pamiatky“, „keď sa v západoeurópskom umení už upúšťa od posledných spomienok na rokoko, patrí teda k veľmi raným, ale slohové pritom vzácne vyspelým príkladom barokového klasicizmu. Popri mnohých iných domoch z toho istého storočia je vzhľad primaciálneho paláca triezvy, pokojný, vážny, až prísny. Spôsobuje to použitie prvkov prevzatých z antického staviteľstva.“ V súvislosti s Bratislavou musím ešte poukázat na to, že pokiaľ ide o sochy nad balustrádou, čítal som mylné dáta, ako by ich bol vyhotovil známy bratislavský sochár FRANT. XAVĚR MESSERSCHMIDT, tvorca „olovených hláv“, o ktorom sme už na stĺpcoch TN písali. Nuž treba uviest veci na pravú mieru: autorom týchto sôch nebol on, ale akiste jeho mladší brat JÁN ADAM MESSERSCHMIDT! Tiež treba podotknúť, že MELICHAR HEFELE vykonával stavebný dozor aj pri stavbe chudobinca na Dunajskej ulici. Ináč bol to bratislavský autor, ktorý napísal jeho životopis najpodrobnejšie. Aj kniha vyšla v Bratislave (L. KEMÉNY: Heferle Menyhért, Pozsony 1915). Pre úplnost uvádzam aj ďalšie diela tvorcu primaciálneho paláca, ktoré sú cenné a uznávané. HEFELE bol tvorcom hlavného oltára kostola v Neulerchenfelde, Peregrinovej kaplnky u viedenských servítov, ako aj katafalkov JOZEFA II. a LEOPOLDA II. Jeho pokladajú za tvorcu obnoveného arcibiskupského paláca v nemeckom Pasové. On prestaval známu katedrálu v Rábe, vytvoril trojicu budov (seminár, biskupský palác a katedrálu) v Szombathelyi, sirotinec v Käszegu a kostol v Nové (Maďarsko). On postavil aj v Budíne palác arcibiskupa BATTHYÄNYIHO (túto budovu však roku 1783 odstránili). Je však príznačné, že v citovanom maďarskom umeleckom lexikone uvádza sa pre charakteristiku jeho stavieb v prílohe práve obraz primaciálneho paláca v Bratislave. Kardinálsky klobúk, arcibiskupské insígnie a rodový znak grófa JOZEFA BATTHYÄNYIHO nad priečelným štítom primaciálneho paláca Pohľad na výzdobu zrkadlovej siene Celkový pohľad na primaciálny pa lác 2 TECHNICKÉ NOVINY ROCNlK XIX — ČÍSLO 8 — 1971