Technické Noviny, leden-červen 1976 (XXIV/1-26)
1976-01-06 / No. 1
Päťdesiate piate narodeniny Karola Kotrbanca Robotnícka rodina v tvrdé/ borbe o každodenný chlebík — ale ináč v utešenej Rajeckej doline — to bol začiatok jeho života. Učarili mu koľaje tak, aby potom na vlastnej koži prežíval ťažkú prácu robotníka zvrškára v časoch, keď tých „mašín“ na pomoc človeku bolo poskromne. Nuž ako ináč, ako aktívna účast v Slovenskom národnom povstaní a potom triedne miesto v komunistickej strane. Roky sa dali na pochod. Prešiel tvrdou neľahkou robotníckou školou, aby teóriu spájal s praxou, aby zakotvil najprv na bývalom Povereníctve dopravy a neskôr v podniku Železničné staviteľstvo Bratislava — s celoslovenskou, ba v niektorých obdobiach s celoštátnou pôsobnosťou. A čas mu nedal vydýchnuť. Ľudí tohto typu potrebovali všade. A tak v rokoch 1958—1960 môžeme sa s ním stretnúť, aj ako s, podpredsedom Obvodného národného výboru Bratislava IV. Ale koľaje a najmä stroje a mechanizmy výrazne si ho podmanili, a už naplno dýcha „štrekársky“ vzduch na funkcii riaditeľa Mechanizačného závodu podniku ZS Bratislava. Mat v rukách vyše 850 ľudí a „mašiny“ v hodnote za viac než 350 miliónov korún, ktoré brázdili celým Slovenskom — to nebola maličkosti Pýtalo by sa uviest čísla, tony, najrozličnejšie druhy mechanizmov a strojov, takmer tritisíc kilometrov nových koľají, nové železničné stanice, mosty, tunely, ba aj byty, sociálne zariadenia dlhé stavebné vlaky s večne vandrujúcimi železničnými stavbármi ... Pýtali by sa uviest v súvislosti s naším jubilantom. Rozhodujúce je aj to, že v krízových časoch vedel aj triedny syn, kde je jeho miesto a kde je miesto tých vyše 850 chlapův, nad ktorými statočne držal ochrannú ruku aby neskízli. Miesto na poste proletárskeho internacionalizmu v nerozlučnom zväzku s bratským Sovietskym zväzom. Veď s ľuďmi tejto krajiny prešiel aj krstom Povstania! A tak nie náhodne sa s ním stretávame v rozličných funkciách straníckych a či odborárskych. Nie náhodne získal viacero ocenení, vrátane štátneho Za vynikajúcu prácu. Nie náhodne múdro dnes vedie úsek technického námestníka riaditeľa podniku, nie náhodne zastáva aj funkciu člena predsedníctva Oblastného výboru zväzu pracovníkov železníc atď. A koníček? Prenáramne náruživý rybár? Ale rybám veľmi neublíži. Akosi sa ho nebojal No je oprávnený predpoklad, že do najbližšieho okrúhleho výročia — do tej milej šesťdesiatky — predsa len niečo chytí... ' K životnému jubileu naplnenému doterajšou tridsaťročnou tvorivou prácou, k 55. narodeninám, želá široká celoslovenská „štrekárska“ obec statočnému súdruhovi KAROLOVI KOTRB A.NCOVI popri ďalších úspechoch Ъ práci aj naďalej zdravý humor a vtip, a osobitne, aby - aj naďalej — ako náruživý rybár chodil kŕmiť tu i tam podvyživené ryby, pravdaže, len vo voľnom čase, ktorého má vždy a vždy nedostatok. JOZEF JANÍK MERKÚRIUM ČESKOSLOVENSKÁ KERAMIKA V MNÍCHOVE Od 22. do 29. januára 1976 bude v Mníchove 5. medzinárodný odborný veltrh pre stavebníctvo BAU ‘76. Počas neho usporiadajú v Mníchove v dňoch 27. a 28. januára medzinárodný stavebnícky kongres. BAU ‘76 je veľtrh velkého formátu; bude jedným z najväčších v Európe roku 1976. Bude tu 750 vystavovateľov z rozličných krajín. Za Československo zúčastní sa na ňom podnik Československá keramika, Praha. (pk) Skladovanie tovaru na voľnom priestranstve Známy náš zlepšovateľ najmä v oblasti protipožiarnej ochrany JOZEF SCHURMANN, vytvoril minulý rok v bratislavskom n. p. FIGARO spolu so svojou spolupracovníčkou MARTOU KOVAČEVlCOVOU zlepšovací návrh, týkajúci sa ochrany skladovaných tovarov na voľnom priestranstve. Zlepšovatelia navrhli zakryť tovar celofánovou fóliou a zaťažiť fóliu závažím. Zavedením zlepšovacieho návrhu jednak sa ušetrí skladovací priestor, jednak je tovar uložený na paletách chránený aj v čase dažda pred poškodením. Tovar je uložený bezpečnejšie a prehľadne. Návrh prináša aj úspory materiálu a technické uľahčenie skládky surovín. Ked sa návrh osvedčil, išli zlep šovatelia dutej. Podali závodu o krátky čas další zlepšovací návrh na zakrývanie surovín plachtou, ktorá je okolo obvodu skladovaného telesa uviazaná lanom. Pri tomto zlepšovacom návrhu upustili autori od závažia. Dosiahli tak, že manipulácia pri zakrývaní tovarov je jednoduchšia a vyžaduje si len plachtu a lano. Autori darovali oba zlepšovacie návrhy v rámci socialistického záväzku na počesť 30. výročia oslobodenia našej vlasti Sovietskou armádou n. p. FIGARO. A v závode podniku FIGARO v Bratislave už zakrývajú skladované suroviny na 90 °/o podľa ich druhého zlepšovacieho návrhu. CTIBOR VASINA 2 TECHNICKÉ NOVINY, Skladovanie tovaru na voľnom priestranstve podľa zlepšovacieho návrhu JOZEFA SCHURMANNA a MARTY КО VACEVlCOVEJ Poznám/ry • kritika • //sfy • o/r/asy DNT NA STAVBE V 1 Závodná pobočka SVTS pri n. p. HYDROSTAV, Bratislava, usporiadala koncom roka 1975 Deň novej techniky ma stavbe jadrovej elektrárne V 1 v Jaslovských Bohuniciach. 'Účastníkov DNT oboznámili s doterajšími skúsenosťami z výstavby jadrovej elektrárne typu V 1, a to najmä po stránke uplatňovania progresívnych technológií, konštrukcií a zariadení, ktoré pomôžu pri príprave stavby daläej jadrovej elektrárne tzv. V 2 na rok 1976. Takmer 90 účastníkov DNT vypočulo si vysoko odborne fundované referáty zamerane na: spôsob hĺbkového zakladania hlavných objektov; ochranu betónových konštrukcií v rádioaktívnych priestoroch pomocou obloženia oceľovými plechmi, či epoxidových náterov; výhody technológie čerpaného betónu; využitie licenčných debniacich systémov IS-NOE a vysokoparametrových podporných konštrukcií; progresívne použitie technológie oplášťovania stien hlavných objektov pomocou velkorozměrových spínaných pórobetónových panelov; praktické využívanie metódy sieťovej analýzy: uplatnenie metódy presného merania pri -osadzovaní veľkého počtu technologických prechodiek, resp. ťažkých tieniacich pancierových dverí atdľ. Okrem toho Ing. FEIK, pracovník prvej čs. jadrovej elektrárne, oboznámil účastníkov DNT so skúsenosťami z prevádzky A 1 zo stránky jej vplyvu na okolie a životné prostredie. Organizátori z n. p. HYDROSTAV, Bratislava, prehliadkou staveniska V 1 konkrétne ukázali ako treba využívať vedecko-technický rozvoj a tvorivú iniciatívu na splnenie náročných úloh piatej a šiestej päťnice. Ing. ANDREJ ŠABO HUBY AKO KONZERVÁRSKA SUROVINA Dňa 13. novembra 1975 sa zišli do Popradu záujemcovia o mykológiu z hľadiska poznávania i pestovania húb. Košický Dom techniky zvolal dvojdňový X. technologický seminár o hubách, ktorý sa od roku 1966 koná pravidelne každý rok. Pri usporiadaní seminára spolupracovali tieto organizácie: Ústav pre vzdelávanie pracovhĺkov v poľnohospodárstve a výžive, Bratislava; Slovenská spoločnosť pre racionálnu výživu, pobočka Košice; Lesnícka fakulta VŠLD, Zvolen, a podnik FRUCONA, Prešov. Hlavným cieľom technologických seminárov je zoznámiť účastníkov s technológiou pestovania a spracovania húb v potravinárskom priemysle, informovať o progresívnych technológiách, doriešených výskumných úlohách a hľadať riešenia urýchlenej realizácie. Tohtoročný jubilejný seminár sa zaoberal hlavne výsledkami doterajšieho výskumu možností pestovania známej drevokaznej huby hlivy ustricovej — Pleurotus ostreatus a vhodnosťou spracovania tohto druhu v konzervárskom priemysle. Účastníci seminára mali možnosť degustovať niekoľko druhov konzervárskych výrobkov, kde sa ako základná surovina použila hliva ustricová. Všetky doterajšie degustácie výrobkov s hlivou ustricovou boli veľmi kladne hodnotené. Produkcia dostatočného množstva hlivy ustricovej pre potreby konzervárskeho priemyslu umožní rozšírenie sortimentu výrobkov o chuťovo atraktívne druhy. Po realizácii intenzifikácie pestovanie hlivy ustricovej v našich podmienkach mal by náš potravinársky priemysel možnosť spracúvať okrem šampiňónov aj hlivu ustricovú na irozličné druhy výrobkov. Ing. MILAN ZVARA ŠKOLENIE PRE VTEI Sústava vedecko-technicko-ekonomických informácií pomerne mladý odbor ľudskej činností, ktorý vznikol v ostatných desaťročiach ako jeden z dôsledkov nastupujúcej vedecko-techníckej revolúcie. Preto v sústave VTEI veľa pracovníkov nemá odborné vzdelanie a jednotlivé rezorty sa starajú o ich priebežné doškoľovanie. V rezorte stavebníctva sa koncom roka 1975 uskutočnil zdokonaľovací kurz pre pracovníkov informačných stredísk, ktorý organizovalo Stavebné informačné stredisko, Praha, v spolupráci s ČSVTS. V kurze, v ktorom sa účastníci podrobne oboznámili s najdôležitejšími dokumentárni z tejto oblasti (uznesením vlády ČSSR č. 174/74 a smernicami FMTIR zo dňa 17. mája 1974 o sústave vedecko-technických informácií, ako aj s príkazmi oboch ministrov stavebníctva) a vypočuli osem odborných prednášok o problémoch VTEI. na všetkých stupňoch riadenia v stavebníctve. V plodných diskusiách vynoril sa aj paradox: na jednej strane sa na pracovníkov sústavy VTEI denne „valí“ záplava rozličných informácií, ktoré často nestačia spracovať, a na druhej strane ohýbajú tie, o ktoré pracovnici podniku alebo závodu javia najväčší záujem. V dôsledku nepohotovo riadených informácií sa stáva to, že na tom istom probléme pracujú ľudia na dvoch-thoch pracoviskách, hoci inde je to už vyriešené. Stojí to veľa peňazí a najmä času. Túto otázku pomôže vyriešiť trojstupňová forma VTEI, v ktorej sú: základné (ZIS), odborové (OBIS) a odvetvové (SIS) informačné strediská. Podniky čakajú najväčšiu pomoc od ZIS, ktorá začína pôsobiť od januára 1976 a ktoré sa majú stať akýmsi podnikovými „radarmi“. Budú zachytávať všetko nové a pokrokové zc svojho odboru a transformovať to pre podmienky podniku a na druhej strane bude všetko, čo vytvoria pracovníci ich podniku a čo svojím ekonomickým významom prekročí rámec podniku, ponúkať Stavebnému informačnému stredisku formou informačných kariet. SIS bude na tento účel vydávať tzv. výberové informácie a okrem toho bude ich zverejňovať v buletíne Stavební aktuality a Stavební výzkum. V otázke základných informačných stredísk sa v diskusii veľa hovorilo o tom, že pri súčasnom stave ich kádrového a technického vystrojenia nebude možné zvládnuť poslanie ZIS. Dnes informačné práce robí podniková technická knižnica, v ktorej jeden knihovník má dosť práce iba s ňou a potom neostáva čas na VTEI. Ak sa od Nového roku stretnete so skratkou ZIS, vedzte, že je tu preto, aby vám pomohla. ANTON DOLINA] Projektoval s Eiffelom, poznal sa s Vernom FRANTIŠEK TKÁČ Juhoslovenské mestečko Sala nad Váhom stalo sa v ostatných rokoch našej súčasnosti známym vo svete. Dobrý chýr a svetové meno získal mu chemický kombinát Duslo. V minulosti malé poľnohospodárske mestečko len málokto poznal, i to azda len jeho stručnú históriu. Sotva viac by návštevníkovi Šale nad Váhom povedal aj jednoduchý nápis na rodinnej hrobke na miestnom cintoríne „Fekete és Feketehäzy 1891“, pretože takýchto a podobných mien je v meste i na okolí veľa. Jednako priezvisko FEKETEHÄZY patrí bývalej českej,- neskôr pomaďarčenej rodine CERNOHOUSOVCOV. A práve z tejto rodiny pochádzal aj známy projektant inžinier JÄN FEKETEHÄZY, staviteľ mostov. Ten sa narodil v Sali, v rodine miestneho učiteľa, 16. mája 1842. Stredoškolské štúdium absolvoval v Trnave a v Nitre. Potom študoval v zahraničí na technických vysokých školách vo Viedni a o Ziirichu. Po získaní inžinierskeho diplomu nastúpil na miesto pri vtedajších maďarských štátnych železniciach. Pracoval tam v projekcii. Bol odborníkom na projektovanie železničných mostov a železných konštrukcií veľkých halových objektov. Už po skončení vysokoškolských štúdií pracoval vo Viedni pri stavbe mosta cez Dunaj. Získané poznatky uplatnil potom pri stavbe mostov v Komárne cez Dunaj a v Seredi cez Tisu. Medzi pozoruhodné diela konštruktéra a projektanta JÁNA FEKETEHÄZYHO patrí klenutá konštrukcia peštianskej východnej stanice a medzi jeho „železničné“ úspěchy inštrukcia zariadenia na otáčanie rušňov na mieste. Podobne ako Bratislavčan KAROL JÄGER, staviteľ prístavu v Terste, aj FEKETEHÄZY zúčastnil sa pri stavbe pohyblivého mosta v Rijeke. Len málo jednotlivcov konštruktérov sa odhodlalo na rozsiahle konštrukcie halových objektov pri vtedajšej nevýraznej technike. Možno oovedat, že JÄN FEKETEHÄZY prišiel ako prvý s návrhom na klenuté konštrukcie rozmerných objektov. V tom čase sa totiž začali v železničnej správe budovať rozmerné stavby, ktoré bolo treba preklenút kovovou konštrukciou. Majákom a ukazovateľom odvážnej práce konštruktérov .kancelárie G. A. E1FFELA je známa Eiffelova veža, ktorú postavili za 18 mesiacov a ktorú dali do prevádzky roku 1889 pri príležitosti svetovej výstavy v Paríži. Pri stavbe tejto impozannej dominanty francúzskej metropoly zúčastnil sa konštrukčným návrhom aj náš rodák zo Šale nad Váhom. Ba FEKETEHÄZY mal pri tejto obrovskej stavbe aj odborný stavebný dozor. V tom čase sa šaliansky konštruktér JÄN FEKETEHÄZY spoznal s vynikajúcimi osobnosťami Francúzska, najmä Paríža. Traduje sa, že sa zoznámil aj s románopiscom JULESOM VERNOM, a že aj pozval VERNA do vtedajšieho Uhorska na návštevu trate Košicko-bohumínskej železnice. Dňa 27. júla 1892 v sprievode inžiniera FEKETEHÄZYHO pricestoval VERNE Považím do Bratislavy a ubytoval sa vo vtedajšom hostinci „Pri troch zelených stromoch“, v PAĹUGYAYOVOM hoteli. Roku 1892 stal sa JÄN FEKETEHÄZY hlavným inžinierom maďarských železníc v Pešti. Keď ako šesťdesiatročný odišiel do penzie, nechcel zostať v Peští, ale presťahoval sa roku 1918 na Slovensko, do rodnej Šale nad Váhom. Vo svojom rodisku aj 31. októbra 1927 zomrel. Len „rodný list" toho-ktorého mosta, veľkej železničnej konštrukcie mohol by potvrdiť, že ho projektoval skromný človek, vynikajúci odborník, rodák zo šírych slovenských rovín... ROÚNlK XXIV — CISLO 1 — 1976 Ing. JÄN FEKETEHÄZY