Technické Noviny, leden-červen 1976 (XXIV/1-26)

1976-01-06 / No. 1

Päťdesiate piate narodeniny Karola Kotrbanca Robotnícka rodina v tvrdé/ bor­be o každodenný chlebík — ale ináč v utešenej Rajeckej doline — to bol začiatok jeho života. Uča­rili mu koľaje tak, aby potom na vlastnej koži prežíval ťažkú prácu robotníka zvrškára v časoch, keď tých „mašín“ na pomoc človeku bo­lo poskromne. Nuž ako ináč, ako aktívna účast v Slovenskom národnom povstaní a potom triedne miesto v komunistic­kej strane. Roky sa dali na pochod. Prešiel tvrdou neľahkou robotníc­kou školou, aby teóriu spájal s pra­xou, aby zakotvil najprv na býva­lom Povereníctve dopravy a neskôr v podniku Železničné staviteľstvo Bratislava — s celoslovenskou, ba v niektorých obdobiach s celoštát­nou pôsobnosťou. A čas mu nedal vydýchnuť. Ľudí tohto typu potrebovali všade. A tak v rokoch 1958—1960 môžeme sa s ním stretnúť, aj ako s, podpredse­dom Obvodného národného výboru Bratislava IV. Ale koľaje a najmä stroje a me­chanizmy výrazne si ho podmanili, a už naplno dýcha „štrekársky“ vzduch na funkcii riaditeľa Mecha­nizačného závodu podniku ZS Bra­tislava. Mat v rukách vyše 850 ľu­dí a „mašiny“ v hodnote za viac než 350 miliónov korún, ktoré bráz­dili celým Slovenskom — to ne­bola maličkosti Pýtalo by sa u­­viest čísla, tony, najrozličnejšie druhy mechanizmov a strojov, tak­mer tritisíc kilometrov nových ko­ľají, nové železničné stanice, mos­ty, tunely, ba aj byty, sociálne za­riadenia dlhé stavebné vlaky s več­ne vandrujúcimi železničnými stav­bármi ... Pýtali by sa uviest v sú­vislosti s naším jubilantom. Rozhodujúce je aj to, že v krí­zových časoch vedel aj triedny syn, kde je jeho miesto a kde je mies­to tých vyše 850 chlapův, nad kto­rými statočne držal ochrannú ru­ku aby neskízli. Miesto na poste proletárskeho internacionalizmu v nerozlučnom zväzku s bratským So­vietskym zväzom. Veď s ľuďmi tej­to krajiny prešiel aj krstom Po­vstania! A tak nie náhodne sa s ním stre­távame v rozličných funkciách stra­níckych a či odborárskych. Nie ná­hodne získal viacero ocenení, vrá­tane štátneho Za vynikajúcu prácu. Nie náhodne múdro dnes vedie ú­­sek technického námestníka riadi­teľa podniku, nie náhodne zastáva aj funkciu člena predsedníctva Ob­lastného výboru zväzu pracovníkov železníc atď. A koníček? Prenáramne náruživý rybár? Ale rybám veľmi neublíži. Akosi sa ho nebojal No je opráv­nený predpoklad, že do najbližšieho okrúhleho výročia — do tej milej šesťdesiatky — predsa len niečo chytí... ' K životnému jubileu naplnenému doterajšou tridsaťročnou tvorivou prácou, k 55. narodeninám, želá široká celoslovenská „štrekárska“ obec statočnému súdruhovi KARO­LOVI KOTRB A.NCOVI popri ďalších úspechoch Ъ práci aj naďalej zdra­vý humor a vtip, a osobitne, aby - aj naďalej — ako náruživý rybár chodil kŕmiť tu i tam podvyživené ryby, pravdaže, len vo voľnom čase, ktorého má vždy a vždy nedosta­tok. JOZEF JANÍK MERKÚRIUM ČESKOSLOVENSKÁ KERAMIKA V MNÍCHOVE Od 22. do 29. januára 1976 bude v Mníchove 5. medzinárodný odborný veltrh pre stavebníctvo BAU ‘76. Po­čas neho usporiadajú v Mníchove v dňoch 27. a 28. januára medzinárodný stavebnícky kongres. BAU ‘76 je veľ­trh velkého formátu; bude jedným z najväčších v Európe roku 1976. Bude tu 750 vystavovateľov z rozličných kra­jín. Za Československo zúčastní sa na ňom podnik Československá keramika, Praha. (pk) Skladovanie tovaru na voľnom priestranstve Známy náš zlepšovateľ najmä v oblasti protipožiarnej ochrany JO­ZEF SCHURMANN, vytvoril minulý rok v bratislavskom n. p. FIGARO spolu so svojou spolupracovníčkou MARTOU KOVAČEVlCOVOU zlepšo­vací návrh, týkajúci sa ochrany skla­dovaných tovarov na voľnom prie­stranstve. Zlepšovatelia navrhli za­kryť tovar celofánovou fóliou a za­ťažiť fóliu závažím. Zavedením zlep­šovacieho návrhu jednak sa ušetrí skladovací priestor, jednak je tovar uložený na paletách chránený aj v čase dažda pred poškodením. To­var je uložený bezpečnejšie a pre­hľadne. Návrh prináša aj úspory materiálu a technické uľahčenie skládky surovín. Ked sa návrh osvedčil, išli zlep­ šovatelia dutej. Podali závodu o krátky čas další zlepšovací návrh na zakrývanie surovín plachtou, ktorá je okolo obvodu skladované­ho telesa uviazaná lanom. Pri tom­to zlepšovacom návrhu upustili au­tori od závažia. Dosiahli tak, že manipulácia pri zakrývaní tovarov je jednoduchšia a vyžaduje si len plachtu a lano. Autori darovali oba zlepšovacie návrhy v rámci socialistického zá­väzku na počesť 30. výročia oslo­bodenia našej vlasti Sovietskou ar­mádou n. p. FIGARO. A v závode podniku FIGARO v Bratislave už zakrývajú skladované suroviny na 90 °/o podľa ich druhého zlepšova­cieho návrhu. CTIBOR VASINA 2 TECHNICKÉ NOVINY, Skladovanie tovaru na voľnom priestranstve podľa zlepšovacieho návrhu JOZEFA SCHURMANNA a MARTY КО VACEVlCOVEJ Poznám/ry • kritika • //sfy • o/r/asy DNT NA STAVBE V 1 Závodná pobočka SVTS pri n. p. HYDROSTAV, Bratislava, usporiada­la koncom roka 1975 Deň novej techniky ma stavbe jadrovej elek­trárne V 1 v Jaslovských Bohuni­­ciach. 'Účastníkov DNT oboznámili s doterajšími skúsenosťami z vý­stavby jadrovej elektrárne typu V 1, a to najmä po stránke uplatňova­nia progresívnych technológií, kon­štrukcií a zariadení, ktoré pomôžu pri príprave stavby daläej jadrovej elektrárne tzv. V 2 na rok 1976. Takmer 90 účastníkov DNT vypo­čulo si vysoko odborne fundované referáty zamerane na: spôsob hĺb­kového zakladania hlavných objek­tov; ochranu betónových konštruk­cií v rádioaktívnych priestoroch po­mocou obloženia oceľovými plech­mi, či epoxidových náterov; výhody technológie čerpaného betónu; vyu­žitie licenčných debniacich systé­mov IS-NOE a vysokoparametrových podporných konštrukcií; progresív­ne použitie technológie oplášťova­­nia stien hlavných objektov pomo­cou velkorozměrových spínaných pórobetónových panelov; praktické využívanie metódy sieťovej analý­zy: uplatnenie metódy presného me­rania pri -osadzovaní veľkého počtu technologických prechodiek, resp. ťažkých tieniacich pancierových dverí atdľ. Okrem toho Ing. FEIK, pracovník prvej čs. jadrovej elek­trárne, oboznámil účastníkov DNT so skúsenosťami z prevádzky A 1 zo stránky jej vplyvu na okolie a životné prostredie. Organizátori z n. p. HYDROSTAV, Bratislava, prehliadkou staveniska V 1 konkrétne ukázali ako treba vy­užívať vedecko-technický rozvoj a tvorivú iniciatívu na splnenie ná­ročných úloh piatej a šiestej päť­­nice. Ing. ANDREJ ŠABO HUBY AKO KONZERVÁRSKA SUROVINA Dňa 13. novembra 1975 sa zišli do Popradu záujemcovia o mykoló­giu z hľadiska poznávania i pesto­vania húb. Košický Dom techniky zvolal dvojdňový X. technologický seminár o hubách, ktorý sa od ro­ku 1966 koná pravidelne každý rok. Pri usporiadaní seminára spolupra­covali tieto organizácie: Ústav pre vzdelávanie pracovhĺkov v poľno­hospodárstve a výžive, Bratislava; Slovenská spoločnosť pre racionál­nu výživu, pobočka Košice; Lesníc­ka fakulta VŠLD, Zvolen, a pod­nik FRUCONA, Prešov. Hlavným cieľom technologických seminárov je zoznámiť účastníkov s technológiou pestovania a spracova­nia húb v potravinárskom priemys­le, informovať o progresívnych tech­nológiách, doriešených výskumných úlohách a hľadať riešenia urýchle­nej realizácie. Tohtoročný jubilejný seminár sa zaoberal hlavne výsledkami dote­rajšieho výskumu možností pesto­vania známej drevokaznej huby hli­vy ustricovej — Pleurotus ostrea­­tus a vhodnosťou spracovania toh­to druhu v konzervárskom prie­mysle. Účastníci seminára mali mož­nosť degustovať niekoľko druhov konzervárskych výrobkov, kde sa ako základná surovina použila hli­va ustricová. Všetky doterajšie de­­gustácie výrobkov s hlivou ustrico­vou boli veľmi kladne hodnotené. Produkcia dostatočného množstva hlivy ustricovej pre potreby kon­­zervárskeho priemyslu umožní roz­šírenie sortimentu výrobkov o chu­ťovo atraktívne druhy. Po realizácii intenzifikácie pestovanie hlivy ustri­covej v našich podmienkach mal by náš potravinársky priemysel možnosť spracúvať okrem šampiňó­nov aj hlivu ustricovú na irozličné druhy výrobkov. Ing. MILAN ZVARA ŠKOLENIE PRE VTEI Sústava vedecko-technicko-ekono­­mických informácií pomerne mladý odbor ľudskej činností, ktorý vzni­kol v ostatných desaťročiach ako jeden z dôsledkov nastupujúcej ve­­decko-techníckej revolúcie. Preto v sústave VTEI veľa pracovníkov ne­má odborné vzdelanie a jednotlivé rezorty sa starajú o ich priebežné doškoľovanie. V rezorte stavebníc­tva sa koncom roka 1975 uskutoč­nil zdokonaľovací kurz pre pracov­níkov informačných stredísk, ktorý organizovalo Stavebné informačné stredisko, Praha, v spolupráci s ČSVTS. V kurze, v ktorom sa účastníci podrobne oboznámili s najdôležitej­šími dokumentárni z tejto oblasti (uznesením vlády ČSSR č. 174/74 a smernicami FMTIR zo dňa 17. má­ja 1974 o sústave vedecko-technic­­kých informácií, ako aj s príkazmi oboch ministrov stavebníctva) a vy­počuli osem odborných prednášok o problémoch VTEI. na všetkých stupňoch riadenia v stavebníctve. V plodných diskusiách vynoril sa aj paradox: na jednej strane sa na pracovníkov sústavy VTEI denne „valí“ záplava rozličných informá­cií, ktoré často nestačia spracovať, a na druhej strane ohýbajú tie, o ktoré pracovnici podniku alebo zá­vodu javia najväčší záujem. V dô­sledku nepohotovo riadených in­formácií sa stáva to, že na tom istom probléme pracujú ľudia na dvoch-thoch pracoviskách, hoci in­de je to už vyriešené. Stojí to veľa peňazí a najmä času. Túto otázku pomôže vyriešiť trojstupňová forma VTEI, v ktorej sú: základné (ZIS), odborové (OBIS) a odvetvové (SIS) informačné strediská. Podniky ča­kajú najväčšiu pomoc od ZIS, kto­rá začína pôsobiť od januára 1976 a ktoré sa majú stať akýmsi pod­nikovými „radarmi“. Budú zachytá­vať všetko nové a pokrokové zc svojho odboru a transformovať to pre podmienky podniku a na dru­hej strane bude všetko, čo vytvo­ria pracovníci ich podniku a čo svojím ekonomickým významom pre­kročí rámec podniku, ponúkať Sta­vebnému informačnému stredisku formou informačných kariet. SIS bu­de na tento účel vydávať tzv. vý­berové informácie a okrem toho bu­de ich zverejňovať v buletíne Sta­vební aktuality a Stavební výzkum. V otázke základných informačných stredísk sa v diskusii veľa hovorilo o tom, že pri súčasnom stave ich kádrového a technického vystroje­nia nebude možné zvládnuť posla­nie ZIS. Dnes informačné práce ro­bí podniková technická knižnica, v ktorej jeden knihovník má dosť práce iba s ňou a potom neostáva čas na VTEI. Ak sa od Nového roku stretnete so skratkou ZIS, vedzte, že je tu preto, aby vám pomohla. ANTON DOLINA] Projektoval s Eiffelom, poznal sa s Vernom FRANTIŠEK TKÁČ Juhoslovenské mestečko Sala nad Váhom stalo sa v ostatných ro­koch našej súčasnosti známym vo svete. Dobrý chýr a svetové meno získal mu chemický kombinát Dus­­lo. V minulosti malé poľnohospo­dárske mestečko len málokto po­znal, i to azda len jeho stručnú históriu. Sotva viac by návštevní­kovi Šale nad Váhom povedal aj jednoduchý nápis na rodinnej hrob­ke na miestnom cintoríne „Fekete és Feketehäzy 1891“, pretože ta­kýchto a podobných mien je v meste i na okolí veľa. Jednako priezvisko FEKETEHÄ­­ZY patrí bývalej českej,- neskôr po­maďarčenej rodine CERNOHOUSOV­­COV. A práve z tejto rodiny pochá­dzal aj známy projektant inžinier JÄN FEKETEHÄZY, staviteľ mostov. Ten sa narodil v Sali, v rodine miestneho učiteľa, 16. mája 1842. Stredoškolské štúdium absolvoval v Trnave a v Nitre. Potom študoval v zahraničí na technických vyso­kých školách vo Viedni a o Ziiri­­chu. Po získaní inžinierskeho dip­lomu nastúpil na miesto pri vtedaj­ších maďarských štátnych železni­ciach. Pracoval tam v projekcii. Bol odborníkom na projektovanie želez­ničných mostov a železných kon­štrukcií veľkých halových objek­tov. Už po skončení vysokoškolských štúdií pracoval vo Viedni pri stav­be mosta cez Dunaj. Získané po­znatky uplatnil potom pri stavbe mostov v Komárne cez Dunaj a v Seredi cez Tisu. Medzi pozoruhodné diela kon­štruktéra a projektanta JÁNA FE­­KETEHÄZYHO patrí klenutá kon­štrukcia peštianskej východnej sta­nice a medzi jeho „železničné“ ú­­spěchy inštrukcia zariadenia na otáčanie rušňov na mieste. Podob­ne ako Bratislavčan KAROL JÄGER, staviteľ prístavu v Terste, aj FE­KETEHÄZY zúčastnil sa pri stavbe pohyblivého mosta v Rijeke. Len málo jednotlivcov konštruktérov sa odhodlalo na rozsiahle konštrukcie halových objektov pri vtedajšej ne­výraznej technike. Možno oovedat, že JÄN FEKETEHÄZY prišiel ako prvý s návrhom na klenuté kon­štrukcie rozmerných objektov. V tom čase sa totiž začali v želez­ničnej správe budovať rozmerné stavby, ktoré bolo treba preklenút kovovou konštrukciou. Majákom a ukazovateľom odváž­nej práce konštruktérov .kancelárie G. A. E1FFELA je známa Eiffelova veža, ktorú postavili za 18 mesia­cov a ktorú dali do prevádzky ro­ku 1889 pri príležitosti svetovej vý­stavy v Paríži. Pri stavbe tejto im­­pozannej dominanty francúzskej metropoly zúčastnil sa konštrukč­ným návrhom aj náš rodák zo Šale nad Váhom. Ba FEKETEHÄZY mal pri tejto obrovskej stavbe aj odbor­ný stavebný dozor. V tom čase sa šaliansky konštruk­tér JÄN FEKETEHÄZY spoznal s vynikajúcimi osobnosťami Francúz­ska, najmä Paríža. Traduje sa, že sa zoznámil aj s románopiscom JU­­LESOM VERNOM, a že aj pozval VERNA do vtedajšieho Uhorska na návštevu trate Košicko-bohumínskej železnice. Dňa 27. júla 1892 v sprievode inžiniera FEKETEHÄZY­­HO pricestoval VERNE Považím do Bratislavy a ubytoval sa vo vtedaj­šom hostinci „Pri troch zelených stromoch“, v PAĹUGYAYOVOM ho­teli. Roku 1892 stal sa JÄN FEKETE­­HÄZY hlavným inžinierom maďar­ských železníc v Pešti. Keď ako šesťdesiatročný odišiel do penzie, nechcel zostať v Peští, ale presťa­hoval sa roku 1918 na Slovensko, do rodnej Šale nad Váhom. Vo svo­jom rodisku aj 31. októbra 1927 zomrel. Len „rodný list" toho-ktorého mosta, veľkej železničnej konštruk­cie mohol by potvrdiť, že ho pro­jektoval skromný človek, vynikajúci odborník, rodák zo šírych sloven­ských rovín... ROÚNlK XXIV — CISLO 1 — 1976 Ing. JÄN FEKETEHÄZY

Next