Učiteľské Noviny, 1971 (XXI/1-52)
1971-01-14 / No. 2
f V polovici decembra 1970 zasadala Okresná predmetová komisia jazyka slovenského v Humennom, o čom nám píše J. Hríb z Olky. Z jeho listu vyberáme: „Diskutéři sa okrem iného zmieňovali o tom, aby práca učitela-slovenčinára bola honorovaná tzv. diferenčným príplatkom. Ide o odmenu za velké množstvo písomností, ktoré treba denno-denne opravovať.“ Zllstu J. Koledu sme sa dozvedeli o stretnutí žiakov a žiačok II. ZDŠ a SŠES v Žiari nad Hronom so sovietskymi vojakmi na Sliači. Prvé úsmevy a stisky rúk bolo vidno počas bojovej pohotovosti jednotky, ktorú navštívili, Sovietski vojaci umožnili svojim návštevníkom oboznámiť sa s bojovou technikou jednotky. Velmi živá a zaujímavá bola beseda v Červenom kútiku sovietskeho útvaru. Vzájomne si vymenili spomienkové darčeky. K. Poccl nám napísal o celoštátnom seminári pre pracovníkov liečebnej a špeciálňej pedagogiky v Pardubiciach. Vo svojich referátoch prednášajúci rozobrali problematiku organizácie škôl pri zdravotníckych zariadeniach, novú koncepciu starostlivosti o duševne chorú mládež a otázky sociálnej psychiatrie. V ďalšej časti rokovania poukázali prítomní na rad závažných nedoriešených problémov najmä v oblasti koordinácie zdravotnej a pedagogickej starostlivosti. Bohumil Vaňo nám oznámil, že v Prievidzi sa v minulých dňoch zišiel celodenný seminár pedagogických a výchovných pracovníkov pod heslom „Škola, rodina, pionierska organizácia — jednotná za komunistickú výchovu detí“, Referáty o komunistickej výchove v pionierskej organizácii, o jej histórii ä súčasných úlohách podnietili diskusiu, ktorá potvrdila živý záujem o túto dôležitú tematiku. " -----------------------1“; Naša čitatefka M. Iiiptáková z Levoče sa zúčastnila na školení pokladníkov a predsedov revíznych komisií ZO ROH, ktoré sa konalo v Spišskej Novej Vsi. V liste okrem iného píše: „Inštruktáž viedol Š. Kővár, riaditeľ ZDŠ v Seredi. Oboznámil prítomných s problematikou hospodárenia s finančnými prostriedkami z pobádacích i vlastných fondov. Po skončení školenia zasadalo predsedníctvo OVOZ, na ktorom prorokovali plán práce na rok 1971.“ Počas protiepidemických opatrení V obci Velaty v okrese Trebišov pracoval team pracovníkov hygienickej služby. Ako nám napísal Š. Škultéty z Levíc, pracovníkom hygienickej služby aktívne pomáhal F. Horný, riaditeľ miestnej ZDŠ a dobrovoľní členovia miestnej skupiny Slovenského Červeného kríža. Za obetavosť im patrí srdečná vdaka. O seminári o hudobnej výchove nám napísal Ľ. Kučorka z Moravského Jána. Program seminára pripravilo Ministerstvo školstva SSR so Slovenskou spoločnosťou pre hudobnú výchovu. Z jeho príspevku citujeme: „Program seminára sa vyznačoval vysokou intenzitou. Odborné prednášky vyvolali diskusie, ktoré neprestali ani v prestávkach... Škoda len, že výskumné výsledky, dosahované vo väčšine prípadov mestských podmienkach, sa pomerv ne ťažšie uplatňujú v nepomerne slabšie vybavených dedinských školách, a najmä pri katastrofálnej nekvalifikovanosti učiteľov pre vyučovanie hudobne] výchovy.“ Zrod naše] strany ]e spojený s myšlienkou leninizmu (Dokončenie zo strany 1.) / vala legendy o osloboditeľskej úlohe vodcov domáceho a zahraničného odboja, Masaryka, Beneša a Štefánika. Odvtedy až po súčasnosť toto využívala v boji proti komunizmu. Jedom nacionalizmu a falošných netriednych ilúzjí otravovala myšie občanov republiky, najmä mladej generácie. Je známe, že na túto strunu ilúzií a falošných legiend začali brnkať pravicoví oportunisti a antikomunisti rôzneho zafarbenia aj v roku 1968. Jednak preto, aby popreli význam ruskej socialistickej revolúcie pre vznik republiky; jednak preto, aby tak ako Masaryk, jeho dcéra Alica Masaryková a další, ktorí po roku 1918 medzi pracujúcimi rozširovali protisovietsku nenávisť, v tejto ideológii ich pretromfli a vytrhli našu republiku zo socialistického spoločenstva. Avšak sa prerátali a svoje plány nemohli realizovať. tomto zložitom období sa našli v našom robotníckom hnutí sily, ktoré boli odhodlané viesť proletariát cestou revolučného vývoja tak, aby si osvojil internacionálne myšlienky leninizmu a skúsenosti boľševickej strany z troch ruských revolúcií. Už niekoľko týždňov po získaní národnej samostatnosti vystupujú B. Šmeral, A. Zápotocký, J. Hýbeš a ďalší na XII. zjazde sociálnodemokratickej strany s kritikou na adresu tejto strany. Odsudzujú jej politiku triednej spolupráce s buržoáziou a volajú po samostatnej revolučnej politike. Vtedy ešte predpokladali, že sociálna demokracia dokáže ubrániť životné záujmy proletariátu a nastúpi cestu revolučného vývoja. Bola to zárodočná skupina, okolo ktorej sa formovalo jadro budúcej revolučnej strany. Oboznamujúc sa s myšlienkami revolučného marxizmu-lenlnizmu, ktoré do Československa prenikali po založení I1L komunistickej internacionály, postupne dochádzajú k poznaniu, že sociálna demokracia ako taká na uvedenú úlohu už nestačí a nedokáže ju splniť. Uvedomovali si, že naše národy môže priviesť na socialistickú cestu vývoja len strana nového typu, revolučná strana, ktorá bude vnášať medzi pracujúcich revolučnú ideológiu, postaví sa na čelo ich každodenných a perspektív■*irychŕ‘zápasov-a~povedie robotnícku triedu k splneniu jej historickej úlohy. Na základe spoznania tohto sa rozhodli sformovať marxistickú re. volučnú stranu. Pravda, kým dozrievalo toto revolučné uvedomenie, u. plynul istý čas. Z mnohých faktorov, ktoré vplývali na revoluční uvedomenie proletariátu, treba uviesť myšlienky proletárskeho internacionalizmu, ktoré sa stali rozhodujúcim v dynamickom procese, vedúcom k Ľubochni a založeniu KSČ. Bol to predovšetkým vplyv revolučných udalostí v susedných krajinách. Revolučné udalosti na jar 1919 v Maďarsku bezprostredne zasiahli aj Slovensko a Zakarpatsko. Na južnom a východnom Slovensku sa ľud ujal moci a — i keď nakrátko, — ale vládol sám a pre seba. Spoznal silu socialistických myšlienok a realizoval ich. Žiadny teror ani prenasledovanie zo strany buržoáznych úradov nemohli zlomiť internacionálne zmýšľanie ľudu. Ukázalo sa to v roku 1920, keď medzinárodná buržoázia začala ťaženie proti Sovietskemu Rusku a posielala zbrane poľským kontrarevolucionárom. Železniční robotníci na Vrútkach a inde nedovolili realizovať túto „pomoc“ a zabraňovali preprave zbraní a munície po železnici. Tieto a ďalšie prejavy praktického uplatňovania zásad proletárskeho internacionalizmu boli jedným z rozhodujúcich faktorov, ktoré robili deliacu dieru medzi marxistami a oportunistami. V rodiacom sa sovietskom socialistickom systéme videl náš proletariát svoj vzor a oporu, i svoju nádej vo všetkých ťažkých situáciách a preto ho podľa svojich síl aj bránil. So socializmom a Sovietskym Ruskom spájal í osudy nedávno utvorenej republiky. Túto nádej vyjadril v tom čase básnik S. K. Neumann týmito slovami: „československá republika si zachová svoju samostatnosť iba ako socialistická republika. O tom me pevne presvedčení. Presvedčení sme aj o tom, že zahynie v krutej búrke imperialistických zápasov, ak bude socializmus porazený:“ Na revolučné uvedomovanie proletariátu a jeho marxistických vodcov nepochybne veľký vplyv mala Komunistická internacionála a sám Lenin. Naši robotníci sa dozvedeli o Leninových myšlienkach o buržoáznej demokracii a diktatúre proletariátu, o ktorých sa rokovalo na I. kongrese KI. Dozvedeli sa o tézach o národnostnej a koloniálnej otázke, o ktorých referoval Lenin na II. kongrese KI. Dozvedeli sa a diskutovali o 2l podmienkach prijatia komunistických strán do zväzku Internacionály. Všetko toto myšlienkové bohatstvo, šírené osobne í revolučnou tlačou, vytvorilo predpoklady pre diferenciáciu síl robotníckej triedy, pre formovanie lavicového revolučného smeru v sociálnej demokracii, marxistickej lavici. K tomuto došlo už na jeseň 1919. Ľavica v sociálnej demokracii odmieta kompromisy a v decembri toho istého roku sa ustanovuje ako samostatná marxistická ľavica v sociálnej demokracii. Kladie si za cieľ v teórii i praxi československého robotníckeho hnutia obnoviť zásady marxizmu. K jeho ideám sa prihlasuje verejne vo svojom programovom Vyhlásení. Zdôrazňuje v ňom, že robotnícka trieda musí prevziať politickú moc, aby mohla uskutočniť socializmus, že musí presadzovať internacionálnu spoluprácu proletariátu všetkých národností v republike a viesť masové revolučné boje. K marxistickej lavici sa pripojili jednotlivé revolučné prúdy v republike a tak sa utvorili teoretické i organizačné predpoklady pre postupné formovanie revolučnej strany. Revolučný vývoj sa urýchlil po tom, čo došlo už k spomínanému triednemu stretnutiu proletariátu s buržoáziou v decembri 1920. Z a takejto atmosféry v revolučnom robotníckom hnutí v Československu dozrievala myšlienka o nevyhnutnosti nielen ideového, ale aj organizačného rozchodu s oportunistickou pravicovou sociálnou demokraciou a o potrebe založenia novej strany proletariátu, komunistickej strany. Zrelú myšlienku o nutností založenia komunistickej strany ponajprv realizoval proletariát na Slovensku a Zakarpatskú. Po predchádzajúcej názorovej diferenciácii a celoštátnej konferencii zastupiteľstva Československej sociálnodemokratickej strany (ľavice) v dňoch 1. a 2. januára 1921, ktorá sa uzniesla zvolať zjazd strany, aby definitívne rozhodol o vstupe do KI, sa rozhodol prejsť od slov a diskusií k činom. Na dni 16.—17. januára 1921 bol zvolaný zjazd do Ľubochne, aby toto odhodlanie realizoval. Zjazd sa začal dňa 16. januára v dopoludňajších hodinách v sále Kollárovho domu. Zúčastnilo sa ho 149 delegátov a 40 hostí, zastupujúcich revolučný' proletariát na Slovensku a Zakarpatskú. Ciele a poslanie zjazdu vyjadril vo svojom úvodnom slove M. Culen takto: „Celý svet pozoruje, ako sa zachová slovenský proletariát a aké smernice si určí v dnešnom období. Sú doby prevratu, keď robotníctvo sa hlási z celého sveta, keď robotníctvo chce tento svet uviesť do poriadku, aby sa už raz docielila tá rovnoprávnosť svetová, s ktorou by sme boli spokojní, a aby sa odstránili všetky ťažkosti.“ Áno, bolo to vážne rozhodnutie, keď po toľkých úvahách a diskusiách prítomní delegáti rozhodovali o ďalšom osude revolučného robotníckeho hnutia. Význam tohto momentu bol nepochybný. Preto prítomný hlavný slúžny z .Ružomberka zjazd rozpustil a pomocou niekoľkých četníkov chcel prekaziť toto dôležité rozhodnutie proletariátu. Kým zháňal posily, účastníci zjazdu prijali rezolúciu o 21 podmienkach Komunistickej internacionály. Prijali ich jednohlasne až na 17. bod, ktorý odporúčal spoločnému zjazdu v Prahe. Potom zjazd bol násilím rozohnaný. Svoju prácu dokončil na druhý deň, keď sa ilegálne zišli zástupcovia delegátov v Ružomberku a prijali príslušné dokumenty. Proletariát na Slovensku rozhodol a nastúpil boj za formovanie komunistickej strany. Jeho príklad nasledovala mládež, nemeckí komunisti v Liberci, až napokon došlo k Ustanovujúcemu zjazdu KSČ v dňoch 14.—16. mája 1921 v Prahe. Bola to dejinná udalosť nesmierneho významu. Naša robotnícka trieda získala vtedy do svojho čela revolučný predvoj. Rozišla sa s reformizmom a nastúpila revolučnú cestu vývoja, ktorú započala Veľká októbrová socialistická revolúcia praktickým uskutočňovaním revolučného marxizmu-leninizmu. Na ľubochnianskom zjazde pro'etariátu Slovenska a Zakarpatské zvíťazila myšlienka proletárskeho internacionalizmu. Od vtedy uplyulo už 50 rokov a jej pravdivosť bola preverená skúškami triedneho boja. K omunistická strana Československa na svojom decembrovom plenárnom zasadnutí v r. 1970 uzavrela obdobie najťažšej skúšky vo svojich doterajších dejinách. Organizačne sa rozišla s nositeľmi pravicového oportunizmu a nastúpila boj za ich ideovú porážku. Hodnotením svojich základných vývinových medzníkov prispieva k odhaľovaniu historických koreňov pravicového oportunizmu. Od vychovávateľov mladej generácie očakáva, že celou svojou pedagogickou a politickou prácou ukážu mladej generácii, že myšlienka Internacionalizmu v našich najnovších dejinách je nosnou myšlienkou, že bola a je potrebná a správna, a že sa o ňu opiera existencia našich národov. 50- ročná história KSČ to mnohými príkladmi dokazuje. V Komunistická výchova v praxi Už od samého začiatku školského roku sme na III. ZDŠ v Novej Dubnici začali, uskutočňovať výchovnovyučovaciu prácu s predsavzatím, že uznesenia našich najvyšších štátnych a straníckych orgánov budeme plniť dôsledne, konkrétnymi člnmi a hlavne zintenzívnením mimotried nej práce so žiakmi. K tejto zodpovednej práci nám dobre slúžia dôkladne premyslené plány triednych učiteľov. V týchto plánoch sú zakotvené prvky komunistickej výchovy, vložené do konkrétnych podujatí a úloh. V tomto významnom roku výchovy chcem« našim žiakom čo najviac priblížiť historickú mihulosť našej strany, poukázať na to, čo dala strana našim deťom, nášmu kraju, oboznamovať ich s významnými ľuďmi, ktorých vychovala Komunistická strana Československa. Usporadúvame so žiakmi besedy so starými komunistami, s priamymi účastníkmi Slovenského národného povstania, besedy o ZSSR, posedenia so sovietskymi vojakmi a pod. V doplnkovom čítaní z jazyka slovenského prevládajú knihy ruských a sovietskych autorov. Žiaci sa zoznamujú s chrabrými činmi sovietskych pionierov a komsomolcov, s hrdinami Veľkej vlasteneckej vojny a s hrdinami socialistickej práce. Cieľom školských výletov bude pamätník SNP a iné významné miesta, ktoré si žiaci uctia kvetmi a pozdravnými básňami. Hoci skromne, ale o to s väčšou úprimnosťou a láskou sa poklonia našim a sovietskym hrdinom, ktorí položili životy za našu šťastnú a radostnú budúcnosť. Naša pionierska skupina Júliusa Fučíka s nevšedným elánom plní podmienky hry „Cesta za červenou hviezdou“ a zatiaľ je v okresnom meradle hodnotená ako najlepšia. Jednou z významných akcií, ktorú sme si vytýčili bohato a dôstojne osláviť, bol Mesiac československosovietskeho priateľstva. Riaditeľstvo školy spolu s výbormi spoločenských organizácií na škole vypracovalo podrobný plán činnosti, ktorý bol dôsledne realizovaný. Zo všetkých podujatí vymenujem len stručne program na verejnej mestskej oslave v kine Panorex, doplnenej pekným sovietskym filmom, potom súťažné stretnutie našich žiakov v prednese ruskej a sovietskej poézie i prózy, v ruských piesňach a tancoch. Do súťaže sa zapojili všetky triedy našej školy, pričom žiaci ročníkov 1—4 prejavili svoje talenty v slovenských prekladoch od ruských a sovietskych autorov. Víťazí jednotlivých kategórií postúpili do obvodného kola. Na spomínanej súťaži odznelo veľa krásnych básní, rozprávok, bájok, ktoré boli spestrené sovietskymi piesňami, tancami a baletom. Doprovody harmoník zvyšovali efekt jednotlivých vystúpení. Škoda, že úprimnú radosť a nadšenie v očiach detí nemohli vidieť tí, ktorí sa snažili rozvrátiť naše socialistické zriadenie, rozbiť jednotu strany a nehanebne pošliapať naše verné priateľstvo so Sovietskym zväzom. Boli by sa presvedčili, že naši žiaci majú veľmi srdečný vzťah k ruskému jazyku, k sovietskej krajine — nášmu najväčšiemu spojencovi. Všetci postupne chápu a poznávajú, kto to s našou republikou myslel a myslí skutočne čestne a úprimne. Buďme našim deťom vzorom, veďme ich v duchu učenia marxizmuleninizmu! Ak bude naša výchovná práca cieľavedomá, precízna a dôsledná, ak bude stáť na pevnom základe vedeckého svetonázoru, vychováme z našich žiakov uvedomelých občanov našej socialistickej vlasti — občanov s komunistickou morálkou. ELENA KEBlSKOVÁ, III. ZDŠ v Novej Dubnici Presnejšie — na Slovensku je celkom 63 409 učiteľov všetkých druhov a stupňov škôl. Pravda, je to číslo z konca roku 1969, novšia štatistika ešte nie je uzatvorená, takže dnes už uvedený počet nebude celkom presný. Tak či onak, horeuvedené číslo nám bolo dôležitým ukazovateľom prt vstupe do roku 1971, keď sme dostali na redakčný stôl tlačivo, na ktorom bol zoznam slovenských okresov a pri každom z nich väčšia či menšia cifra, zodpovedajúca počtu predplatiteľov Učiteľských novín v okrese. Na prvý pohľad suché čísla, ktoré však pri starostlivejšom preskúmaní hovoria veľa. Nemožno tu vymenovať každý jeden okres, no určite stojí za to spomenúť aspoň také príklady, ktoré jasne signalizujú, kde ako učitelia sledujú pedagogickú tlač, a teda aj Učitelské noviny. Potešiteľný je záujem čitateľov v okrese Trnava, kde nás číta 999 učiteľov a pedagogických pracovníkov, ďalej v Trenčianskom (859), v Prešovkom okrese (853) a v okrese Spišská Nová Ves (824 čitateľov). Zámerne' nespomíname centrá ako Bratislava a Košice, pretože veľký počet škôl a pedagogických inštitúcií by skresľoval celkový pomer, i keď napríklad centrum stredného Slovenska okres Banská Bystrica sa počtom odberateľov (723) nemôže rovnať „svojim“ okresom Žilina (780) alebo Lučenec (762 predplatiteľov). Nie tak populárne už je spomínať menej „žiarivé“ príklady. „Co čítaš, učJS«I?“ — h ý sme »a totiž malí spýtať v prvom rada pedagógov okresu Dunajská Streda, kde |e „záujem“ o Učiteľské noviny vyjadrený číslom 181. Národnostná oblasť? Ako ale chápať takýto argument v porovnaní s východoslovenskými okresmi Michalovce (556), Humenné (587) a Trebišov (672), kde iste tiež existujú národnostné školy? Je nám jasné, že nemôžeme spomínať čísla bez súvislosti s počtom škôl a školských zariadení v okrese, s jelio osídlenrtn a pod. V žiadnom prípade však rozdiely jednotlivými okresmi nie sú medzi také markantné, aby nám uvedené cifry nemohli povedať dosť (do nepříliš osídleného hornatého Popradského okresu chodí týždenne 718 výtlačkov UN!). Boli by sme radi, keby každý z čitateľov chápal tieto riadky len ako úvahu nad orientáciou slovenského učiteľstva v jednej zo zložiek vzdelávania sa a rozširovania svojho pedagogického obzoru — v čítaní rezortnej tlače. Agitáciu za účelom ďalšieho zvyšovania nákladu UN (len v roku 1970 pribudlo 1810 predplatiteľov) si chceme aj naďalej robiť iba sústavným zvyšovaním nárokov na vlastnú prácu pri tvorbe Učiteľských novín stále príťažlivejších, kvalitnejších ako po obsahovej, tak aj po formálnej stránke. A v spolupráci so stále rastúcim počtom našich čitateľov táto snaha iste nemôže vyjsť inak ako pozitívne. REDAKCIA Je nás 63 tisíc k k