Východoslovenska Pravda, január-marec 1946 (II/1-76)
1946-01-01 / nr. 1
V tinašnom čšs-S®: Novoročná úvaha predseda KSS, Širokého. — J. Valo: Rok budo dov. — J. Maurer: Košice na & rozmachu. — Dokončenie komu skovskej konferencii. — Svet o DnešW obraz Budapešti. — Janko Jesenský za okupácie O lžidemokratoch v DS. — Si mor a i. R G A' N K 0 M U N I 5 T I C K E J 5 T R ANY 5 LG V E Remits II. - tislo 1 INV. <?. 2 4119 Cení SCŽs 2. DO NOVÉHO RO Viliam Široký, predseda Komunistickej strany Slovenska Málokedy sa vyskytnú v dejinách také možnosti pre novoročné úvahy, ako práve na rozhraní roku 1945—1946. Bohaté možnosti majú pre tieto úvahy rovnako štáty a národy víťazné, ako aj porazené. Jedny, aby čerpaly pre svoje ďalšie budovateľské úsilie z toho bohatého žriedla, ktoré ich viedlo k víťazstvu, druhé — ak majú dobrú ’ t a povahu, — aby vyvodily patričné 1 ponaučenie z príčin svojej zaslúženej porážky a tak hfadaly novú cestu do spoločnosti slobodumilovných národov. Sme národ malý, ale nesmieme šťastný, lebo patríme do spoločnosti víťazných národov. Nevieme, či sú leuropské národy, ktoré by sa mohly vykázať sto svojich dejinách slávnejším víťazstvom, |^ako je náš triumf nad nemeckým imperializlora v r. 1945. Myslím, že nie! Rozhodne 'niet slovanského národa, ktorý by bol dosiahol významnejšieho víťazstva, ako náš na jar 1945 triumfom svojej národnej a štátnej , veci nad Germánstvom. To, čo dnes žaloby Spojeneckých národov dokazujú pred norimberským súdom nad nacistickými pohlavármi. že nacistické Nemecko v tejto vojne :elo slovanské národy fyzicky vyhladiť, IsroTUrA a e1yMrA«elr^ tiírrvrlvr nrvlfrv. --------/livv U. U1CUO OlOYUUOnv UUIUUJ jfc/wwnw už v priebehu 'ojto svetovej vojny na mm tele. Terrto zločinecký zámer nenar*' Jv r samotní pôvodcovia tohvífazným nástupom slovandemokratických a antífašisa, predovšetkým víťaznou jnou Sovietskeho sväzu, oto víťazstvo neznamená zámer nemeckých fašisticv a ich prisluhovačov bol ®ný. Znamená súčasne, že $ a štátny život oslobodene byť a je dnes budovaný demokratických princípoch, nemeckého fašizmu bola od, ktorá progresívny vývoj ľud_ hosti viac, ako 10 rokov umele a emožňovala. národný a štátny život oslobodeslovanských národov dostáva nový ľudemokratický obsah, lebo ešte nikdy v ejinách našich národov masy pracujúceho udu nezaujaly tak rozhodujúce miesto v organizovaní a vedení národneoslobodzovacieío zápasu, ako teraz v boji proti nemeckej »kupačnej moci a nadvláde. 0 tomto svedčí ozsah a hĺbka slovenského národného povstania, šírka a dynamika slovenskej partizánskej vojny proti Nemcom. Tieto poznatky víťazného roku 1945 sa konkrétne zrkadlia ľ v našich domácich slovenských pomeroch, sk)venskej národnej myšlienky, spoločného Československého štátu sa robilo za mohutného nástupu slovanských náoo ov proti germán stvu a hungarizmu. Zro' sa zo slovenského boja proti pseudolostatnosti, lžinezávislosti slovenského u, ▼ znamení triumfu nových princípov °jdnostnej politiky v rodine slovanských" ,Obnovená Československá repubym, .e uznala Slovákov za svojbytný j so všetkými štátoprávnvmi dôsledka- 1 dosta’a n°vý charakter spoločného štátu r och _ rovnoprávnych národov, ktorý tak I. V'áci, ako aj Česi považujú za svoj ná<iy stat. 1 akato spravodlivá úprava vzáineho pomeru, ktorá sa rodila za strašro utrpenia ľudstva bola vykúpená krvou honov Krasnoarmejcov, životarm tisícov jyenských povstalcov a partizánov, obeťa- II českého národnooslobodzovacieho boia, narnená súčasne definitívnu porážku ľudác;eho separatizmu, reakčnej, protislavianskej, ,rot!d!ľinkr?tlckeb Protiľudovej a protisoci- 1 nej Tisovskn-t,.,kov*Vej koncepcie ako po•rocnickv a nastroja Germanstva a nacizmu. Je každa národná a štátna sloboda musí iát materiálne predpoklady. Nemôže bvť obodnv en národ a nemôže bvť nezávislý .°®. sa uplatňujú záujmy zabra, lícnych kapitalistov, kde výrobné prostriedky " 7,ruk.ach nežiClivcov národnej štátnej fePV-A nemôže rnat plnej Istoty k ndržonárodnej a štátnej slobody štát, kds národne bohatstvo, fabriky, bane a peňažníctvo sú v rukách takých vlastencov, u ktorých sociálne triedne záujmy ďaleko viac zavážia, ako sloboda a nezávislosť vlastného národa. A my dnes vieme, že ku katastrófe predmníchovskej republiky prispely vlastným podielom kruhy zahraničných kapitalistov, zradní českí a slovenskí fabrikanti, bankári a veľkostatkári, ktorí v dobe nebývalého útlaku vlastného národa v dobe hroziaceho nebezpečenstva cynického vyhladovania vlastného ľudu slúžili germánskym a maďarským dobyvateľom a ich vojenským cieľom. Vyvlastňovaním veľkostatkárskej pôdy Nemcov a Maďarov, kolaborantov a zradcov, zlomila republika tú hospodársku moc, ktorá bola oporou neslovanských záujmov na dedine, a ktorá tak gniavila náš poľnohospodársky ľud. Znárodnením veľkého priemyslu bol vylúčený vplyv zahraničných kapitalistov, predovšetkým Nemcov u Maďarov, ale aj vplyv tých českých a slovenských vlastníkov výrobných prostriedkov a akcionárskych parazitov, ktorí morálku a odolnosť národa rozleptávali a svojou chamtivosťou ohrozovali existenciu malých a stredných podnikateľov, živnostníkov atď. Znárodnením baní, energetického priemyslu, niektorých priemyselných podfukov, ďalej znárodnením niektorých podnikov potravinárskeho priemyslu a peňažníctva položené boly práve materiálne základy novej národnej, slobodnej a štátnej nezávislosti. Táto historická skutočnosť má zo slovenského národnepolitického hľadiska ešte 1 ten význam, že odstránené boly tie hlavné hospodárske a sociálne príčiny, ktoré i v predmníchovskej republike slovenský národ znerovnopravňovaly, ktoré viedly k rozoštvávaniu dvoch bratských národov, ktoré demagogickí nepriatelia zneužívali. Poštátnený priemysel je spoločným vlastníctvom národov českého a slovenského, vlastníctvom spoločného štátu československého. Hospodárska a sociálna politika v celej republike bude jednotná, nebude už určovaná českými kapitalistickými kartelmi, ale jednotným celoštátnym a na Slovensku vlastným orgánom znárodneného priemyslu. Týmito opatreniami v súvise so spriemyselňovaním Slovenska dostáva politické zrovnoprávnenie slovenského národa s českým konkrétny hospodársky a sociálny obsah. Naša národná a demokratická revolúcia zámerne a cieľuprimerane vedie teda k tomu, aby moc ľudu ako základný predpoklad, ako základný pincíp demokracie došla náležíte k výrazu. O tom svedčí aj tá okolnosť, že sa naša vlasť nevrátila do predmníchovskej demokracie, kde štátna a verejná správa bola v rukách byrokracie, ktorá vo väčšine prípadov stála pod vplyvom vlastizradnej agrárnej a Hlinkovej strany a v intenciách týchto prevádzala protiľudovú politiku. Naša nová demokracia, ktorá je skutočnou vládnou väčšinou, svojimi novými ľudovými princípmi prakticky uskutočňuje predmníchovskými vládcami zaznávanú zásadu našej ústavy, že všetka moc pochádza z ľudu. V našej novej republike ľud vynáša zákony prostredníctvom svojich zástupcov a súčasne ľud prostredníctvom svojich miestnych a okresných národných výborov ich uskutočňuje. Zreformovanie tvárnosti našej republiky je ťažká práca, ale kontúry budovateľského úsilia sú uz ’jasné. Je to rámcový program vlády' Národného frontu Čechov a Slovákov. Vieme teda, čo chceme. Konkrétne výsledky našej národnej a demokratickej revolúcie po stránke politickej sú obrovské. Politická moc z rúk renegátov a okupantov prešla do rúk českého a slovenského národa. Štátna a verejná správa, dirigovaná do nedávna gestapákmi a ich janičiarmi je teraz v rukách najdemokratickejších orgánov ľudových, v rukách národných výborov. Republika československá, pozbavená zradnej, nemeckej a maďarskej menšiny, bude mať aj svojím vnútorným složením ráz slovanský. Po stránke hospodárskej a sociálnej výsledky nových revolučných zásahov do celkovej štruktúry hospodárstva sa dostavia postupným odstraňovaním následkov bezpríkladného pľundrovania nemeckej okupačnej mo-d, poťažne nemeckej nadvlády a íríaci venských zapredancov. Celý náš nä| skoro pocíti účelnú reformu meny a da-J vého systému a predovšetkým blaho účinky poštátnenia časti veľkého priemj Ide o to, aby spoločnou prácou pre^ následky šesťočného pľudrovania a pus nia vojny, by sme oddanou prácou tvoril/ hodnoty potrebné pre ďalšie sociálne ] senie nášho mestského a dedinského l júceho ľudu. Výhľady naše do budúci^ jasné: tak ako sme svojou jednotou žili nad nepriateľom našej slobody, zvíta aj nad hospodárskymi a sociálnymi sťami nášho slobodného života a vytve predpoklady lepšieho života pracujúcim Sme si vedomí toho, že naše histrl víťazstvo nad Nemeckom a Maďarsl zdrvujúc tisovskú germanofiLskú reakciuj neznamená, že súčasne so«útením kej armády a tisovskej bÄcovaT reakčného režimu zmizli aj gardistiefl cionári, prívrženci spoločenstva a reakčných zaslepencov. Slovenským ným povstaním bol vynesený mravn súdok nad režimom zapredancov. Víl Vlasteneckou vojnou Sovietskeho apelu s nemeckým imperializmom' uít oni vojenskú porážku. To však nezni;^.' že razom zmizla aj ideológia, ktorá b< ,i 30 rokov Hlinkovou ľudovou stranoiíJ povaná do určitých kruhov. Ideológiavl slovanská, protibratská, protidemokraj protisociáina a antisemická musí vidovaná spoločným mravným úsilím| ho ľudovodemokratického poriadku, osvetovou výchovnou činnosťou celG ných záujmových organizácií, predovl však jasným politickým bojom stjás' ného frontu. Z čoho žije podzemná n.j Žije z toho, že zneužíva v prospech protištátnych reakčných zámerov ni spodárske nedostatky, predovšetkým! zásobovania. Zneužíva tie nedostatký holy zapríčinené ich spojencami NerI samotnou slovenskou reakciou, ktorá com ochotne prisluhovala. Lož má nohy a tie nedostatky večne trvať My ich skoro prekonáme. ReakcionáJ krátkozrakí. O aké sily sa chcú ŕtôiÉI revolučných premenách sa nemôžu opiel vo svojom protištátnom, protiľudovom protidemokratickom zameraní o žiadnu určitú sociálnu vrstvu alebo triedu. Morálne boli odsúdení našou národnou a demokratickou revolúciou a jej masovou základňou. Ďaiši priebeh našej demokratickej revolúcie ich ženie do naprostej izolácie. Chcú sa oprieť o zahraničné silv? O ktoré? Ich spojenec, fašistické Nemecko je rozbité. Jeho vojenská moc je zničená. SS-manské hordy sú rozprášené. Reakcia je bitá vo všetkých štátoch. Špekulujú azda ná rozpory medzi spojencami? Bola by to veru veľmi porušená' Špekulácia, ako o tom svedčí aj teraišia konferencia zahraničných ministrov v Moskve. Anglosaské mocnosti vo vlastnom záujme a záujme zvládnutia povojnových problémov, nemôžu sa odkloniť od nutnosti spolupráce s víťazným socialistickým štátom. Teda čo im zbýva? Naša reakcia ráta a špekuluje na roztržku v Národnom fronte, v tábore nositeľov nášho spoločného protinemeckého boja. Ráta s možnosťou uávratu do predmníchovských stranníckych pomerov s roztrieštenosťou demokratických národných 'í', čo by mohla zneužiť na múterie vody, tak ako zneužila nejednotnosť demokratických strán k 6. októbru a potom k 14. marcu. Lenže vtedy bo’a reakcia pod patronác’ou nacizmu v móde, kým teraz je porazená a sily demokracie, silv socialistické nezadržateľne nastupujú. „Máme sú nádeje reakcie. Keď hrdí skladáme účty vykonanej práce za krátku dobu budovania našej rrp«h1fky, 1 ?ď sa realistickým optimizmom.dívame <fo nastávajúceho roku, to m'AÉ^^BÉnatrvná, že ney'dí veťkjy'ť úloh. Pavol Moroví Vy chvíle bezstarostné bláznivá muzika Tratí sa ako vo sne ako vrah uniká v zámlkách melódie v čerení lacných vín do hrobu histórie do prázdna do hlbín A než sa stratí v noci tá hlava strašlivá tisíce mŕtvych očí sa za nim podíva tisíce mŕtvych tvárí tisíce prísnych vdov výčitku za nim šmarí než zmizne pod vodou Lež básnik čo tu píska svoi žalm na suchú kosí zdvihnutú na boMskách berie ho m m’losľ bo hoci ešte páli slza a straší tieň hrobov čo miznú v diali z már tiem sa dvíha sen a svieti v naše noci jak lamoa žiarivá Tisíce živých oči sa za ním podíva tisíce živých tvárí tisíce snivých ž’en výčinu za ním šmar* lež šepne Ďak Verš Jánusovský za steblo novej viery uprostred stichlych mín za teplý šepot perí za idylický dym za plameň krbov rodných y ktorom už zlosti niet za obraz večne zvodný za navrátený svet Stráca sa na svitaní tá hlava odťatá pod novoročné brány v jasavé objatia bez patetickej pýchy skrvjú sa milenci láska jak d vo? Meň tichý ich srdcia ovenčí Až s veží zvony vzlietnu nad mestá dediny pery sa v bozkoch stretnú a chmúrne vidiny tých nocí okých hrúzy tých desnvch pochodov tých zdrvujúcich muzík stratia sa pod vodou pod vodou v hluchom prúde čo bez vášnivých sk>v temnú ?í>i»n zmaru hudie pod Mostom Večných Snov oo k’orom fa'kvm krokom