Východoslovenska Pravda, január-marec 1947 (III/1-76)
1947-01-02 / nr. 1
3 Ďalší sovietsky návrh v New Yorku Odzbrojenie sveta sa rozhodne y najbližších 3 mesiacoch Sovietsky sväi navrhol, aby úplný odzbrojovací pián včítane podrobnosti medzinárodnej kontrole atómovej bomby a iných smrtiacich zbrani vypracovali behom troch mesiacov. V liste generálnemu tajomníkovi OSN Trygve Lieniu navrhuje sovietsky zástupca BR Andrej Gromyko predložiť túto rezolúciu na zasadnutí B Ŕ, ktoré bude v ufo. ak. Rezo’ňcia žiada okamžité utvorenie osobitnej komisie BR? ktorá by sa zaoberala praktickým prevedením valným shromaždením nedávno prijaté%o odzbrojovacieho plánu a ktorá by pripravila a predložila behom 1—2 mesiacov, avšak nie neskôr, než za tri mesiace návrhy v strode s týmto plénom. Bol to minister zahraničia Vjačesláv Molotov, ktorý pôvodne začal rozpravu o odzbrojení na valnom shromaždení OSN. Historická rezolúcia zo dňa 14. decembra, ktorá bola výsledkom medzinárodnej dohody, ktorú podpíšu všetci členovia a aby utvorila osobitné orgány, ktoré by kontrolovaly atómovú energiu, raketové zbrane, ako aj všetky zbrane na hromadné ničenia. wJ- pof nového roku ; f 1 L U Ing, Andrej K ab o š i lM&Šn pred sebou rušny?/ < ''k, jjibiémov, čakajúcich « tie»4 M' to prvý rok nášhj dvojplánu. Niet dnes,i?yslia- t>i Svetra, ktorý by tchápaí jniűKii io ’.y význam tbh'f J plánu lH^jpieneneie nášho íjepodárít'.-s* 8 re povzneseiuejfcivotnej úp vn: ášho ľudu. Jeho' ýznam P» fcíoiensko je priam, mátorickj Tavme sa na cesti postúpte: d sp ierayselnenia aoveiíska, kts s mi prebiehať dva razy tak rýihJéi, ako v českých rajinách. ' Wlppich východoslovenských :’oi aodi je dvcirožý plán v ■rt, n rade plánom q-no vy voj*o. %nič»ných obcí j okresov. SISČute, že bude ínba napnúť í'Jsfck'i sily, aby sa ustocenil a že mkÄ ôež treba pre jnp uskutoč* tí utvoriť reálne predpoklady. iííjdc tvrdiť, že&biiOva obcí iŕa-í Isí v prvom rede ,:>d toho, ako •Mttetoé vedieť vhadíými opatre 'kMtti vi-udiť initiatin' a priviesť Ä|bcuwh poškooenjnv k aktívna výstaví». Je nespor flwet stavia prdli draho. Prést S 1 Peha ratíälsánu snížiť sta-ýJm hôtíady, ktoré >ú neúnos--, u sa začne J ° jfc i . >>cV prie- ■f Jm . kr r-' .viovesi-f e dpbré upozorniť našu ve- :Mi ta to. z ' sa musíme sami utvorenie vhodných ^^kenok pre ich urýchlenú výjigsfl. '3ť.dú ,;u:Pave~ií y,-é tou na ■^^Bidi n budú pripravené pil • H našich P-3.1?. <kJiV'VVí . ■ samosprávnych vs y á nov. ... ■. . .1;. -i dotknúť ene-gcítdvcj ;a ktorej má to? M;»! . niysel -I ' u '■ • ' elektrinou? preto je ... m pricln.-dy ^^^HohoCovcnie projektov prie- Hornáde n»šim životným ■Ho;«. Záleží na príslušných ■H. • rýci čmiteí’o: '■ . j^^Rdpordi. B potešiteľné, ž. sa postupne HHjú úzko regionálne záujmy ■B* u nás na východe a že sa Hátije o cchHHíne a cehv-1 HjHi ot»' ky. Preto sledujeme ■Hmen&nýsn : Hjmom tie edo- H^Kné udalosti ktoré majú byť ■ roku vyriešené. vH'to aj Cas'.:- ua prvom mieste ená • '.B «Ticovho lesmi, ktorá sa HBráv.'i H;::d.séden. ■B ■. 'é' 1Í11HV - -BHfvj. V tcjui c&v'cshsti je dobre Pjlsi povedať, že my, komunisti, l}ktoj sme ešte za Tisu a Nemcov K flcftte organizovali Slovenskú W) páilnú revu, považujeme sloven- K skJnárodné orgány za nezbýtnú ■ súdstku nášho národného života. F Pcrdzme si však aj to, že splnia sve národné ,K»slanie len vtedy. ► ke budú zástancami záujmov prevá icj vež šíny národa, robotníkov, ^ rtvikov, živnostníkov a inteligen ■ ndťkeď nebudú zneužité pre ciele |/ ýiej vrstvy- koristníkov, čierno - g o/hodníkov, zvyškových statká- I y a fabrikantov, keď nebudú B/užité na vyvolávanie umelých Bhoŕičeských nálad a na prehlbo- Bvnie stábod tiských rozporov. H, osle, že nát idné orgány môžu ;Biíť svoje n é rodné poslanie len H.n orgány ^krokové. Mnoho je tých vecí, o ktoré budeme musieť v tomío roku bojovať. Robíme to v pevnom presvedčení že po tej ceste, ktorú sme nastúpili,' blížime sa každým dnom k socializmu. V predvojnovej generácii socialistov bola oprávnene uznávaná tá mienka, že cesta k socializmu je cestou krvavých občianskych bojov. Okolností sa zmenily a tým aj naše názory. Neupadáme však do stanoviska naivného rojku, ktorý by rád videl pred sebou hladkú asfaltovanú cestu, vedúcu priamo k socializmu. Vieme, že nás čakajú ťažké, ale úspešné boje. ® Preto pozdravujeme v tento den našu Stranu, našich statočných síranníkov a priaznivcov, ktorí pochopili, že len somknutí okolo Komunistickej strany Slovenska môžu pbstupne uskutočniť program blahobytu, šťastia a rozkvetu slovenského národa. Slávnostné otvorenie dvojrocnice V stredu 2. januára 1947 usporiadajú vedenia priemyselných podnikov spolu so závodnými radami slávnosinó schôdzky všetkého osadenstva, na ktorých zástupcovia robotníctva a vedenia závodov prehovoria o dvojročnici a prečíla sa výzva Slovenskej odborovej rady k pracujúcim Slovenska. Povereníctvo priemyslu a obchodu žiada vedúcich závodov, aby slávnosťou bola prevádzka čo najmenej dotknutá. Všetky naše závody budú 2. januára 1947 slávnostne vyzdobené štátnymi zástavami a prápormi ROH a heslami o dvojročnici. Týmto spôsobom má sa vyzdvihnúť historický význam dvojročnice; ■ :š" vojnových poškudestcov V polovici januára budú východoslovenskí-'' vojnoví poškodenci rokovať o svojich problémoch. Považujeme preto za dôležité uviesť obsah rezolúcie Družiny čs. vojnových -poškodencov z ie i 9. sjazdu, aby sme tým podporili spravodlivé požiadavky tých, čo vojnou najviac utrpeli. Sjazd žiada utvoriť komisiu ore očistu verejného života. Organizácie Družiny sú ochotné spolupracovať ori odstraňovaní korupcie, a budú uplatňovať vplyv na výchovu mládeže. Vojnoví poškodiesaci trvajú na tom, abv ich uprednostňovanie, zaručené im zákonom čís. 164/48, bolo so všetkou prísnosťou dodržané a proti rušiteľom tohto zákonitého práva zavedené čo najprísnejšie trestné sankcie. Treba previesť revíziu všetkých vydaných koncesií. Družina žiada ďalej, abv na rozhodujúcich miestach priberali do jednotlivých komisií s rozhodujúcim Jjlas-cry =i$tupcu vojnových poškodencov. 7. bod, ktorý žiada zriadenie Štátneho úradu vojnových poškodencov pre východné Slovensko, bol už medzitým splnený. V poslednom bode dožaduje s,a Družina, abv SNR a Sbor povereníkov vvbudovalv v- Bratislave Štátnemu úradu pre vojnou-'-h poškodencov novú budovu a do uskutočnenia stavby, aby mu bola pridelená ďalšia, budova I jo. 3e eň. poslanec ÚNS: s mmmrn s^mmm Ma sklonku roka býva dobrým zvykom robiť spytovanie svedomia. Nám ' i komunistom, aie aj ľudom mimo našejsfrany stojacim, sympatizujúcim s r.a- ! j sím bojom o lepší a spravodlivý zajtrajšok naieho národa, naüska sa oäázjka; Či sme na ceste k socializmu beírom minulého roku postúpili ku prejdú, či sa neopakuje história s konca prvej svetovej vojny, kedy revolučné viny rýchle upadly a liberslisfická demokracia, demokrácia papierovej tormy a bezúzdnsho kapitalizmu ovládla náš život a svojimi žaslo veľmi brutálnymi a drastickými mocenskými prostriedkami sa snažila nielen brzdiť, a!e úplne udupať naše hnutie! Bolo by nepochopením dejín, keby sme udalosti po prvej svetovej vojne chceli srovnávať s tým, čo dnes prežívame, Kým v prvej svetovej vojne slovenský ľud — až na tenkú vrstvu národne uvedomelej drobnej buržoá zie — pomerne bez nejakej živelnej a spontánne] účasti a bez určitého uceleného národného a sociálneho programu (skôr šťasfn©u škodou okolností) vstúpil na prah nového úseku svojich dejín, zatiaľ v tejio druhej svetovej vojne slovenský ľud ako celok, vedený vyhraneným a do dôsledkov premysleným nacionálnym a sociálnym programom, vo svojej prevažnej časti a za vedenia najpokrokovejších politických síl, dobrovoľne bral účasť nielen na oslobodzovacom fcojj vlastnom, ale aj ostatných národov Európy. Bojovalo sa výslovne a vedome nielen za oslobodenie od útlaku národného. ale aj za oslobodenie sociálne, t, j. sa to, aby nebo d vykorisťovatelia a vykorisstení, aby nebolo národné bohatstvo v rukách niekoľkých milionárskych rodín, zatiaľ čo by najväčšia časť pracujúceho ľudu aj naďalej hynula v biede a ponížení. Rozdiel je teda rukolapný a nie je preto možný podobný vývoj ako j po r. 1918. Podmienky národné a sociéjne sú tak s hľadiska vnútroštátneho; ŕko medzinárodného podstatne iné a preto aj vývoj je z gruntu iqý. Je možné bez rozpakov konštatovať, že t. 1946 bol rokoni mobuiriéha nástupu na ceste k socializmu a to cestou nia násilnou, diktovanou, aferapit sobom úplne naším, slovenským a českým. Národný ô sociálny program, s ktorým išiel náš ľud do odboja, je tak hlboko zakorenený ■ :eho J že reekcia so škrípaním zubov musela — keďže vystupuje .r: vasok a>io j les'ánkyha práv toho ľudu — pokrokovými potiiickými silami č r - - •- i munistami formulované požiadavky akceptovať a bojoví.; s nami i- zútc-í/ í ústupový boj na stratenej varte. Hjiigénsky rev reakcie už či v code. :• j aiabo s rečníckych tribún o jej drvivej a nepremožiiei’nej sympatii u sloven- i ského ľudu (často s odvolávaním sa ra výsládky voli&b]^ bol nie povedo-1 mím opsavdovej sily^ aie smrteľným strachom pred víťazným nástupom I pravdy a pokroku. J Behom minulého roku sa nám podarilo rozdrviť chrbtovú kosť kapiia- j lizmu odovzdaním národného bohatstva do rúk ľudu. (poz. reforma, zná-1 rodnené bane, fabriky a banky). Ešte sa vedie urputný dielči boj na perifa- | rii tohoto komplexu, reakcia sa snaží, kde čo by sa len podľa jej mienenia g dalo zachrániť pre súkroronekapiísiislicitý sektor. Tak ako v predmnidsov- f skéj republike znásilnila zákon o pozemkovej reforme a zachraňovala veľko- f statkárov a vytvorila zbytkárov (len týmto posledným okradla slovenský ťu?*- J [o viac ako 65.030 ha pôdy), tak dnes zachraňuje už pred rokom vybit.- J nýeh Andrássyovcov, Pulszkých, Bornemisszovcov, vraelia >m parky, kasfiale, j vyháňa $ rozdelenej už pôdy slovenských roľníkov a týmto pánom ju vraera, I '■ r "S; r,, zdrlehje ešte celých veťkodrtlfiv z rb ■ '.•!" by ; /■ s'koyé.labfiJty s v?nky. Iteekcia v fomf« bóji trúbila na % »piaíné f»n.' V.y •>*ženej majetkovej a osobnej slobody at nevyberala prosfrledky boja (Se i- j Siacka hanba!]. ! tu naša strana, opierajúc sa nielen b svojich prls’uinike' ale o celý slovenský pracujúci ľud, jasným formulovaním jeho požieda’ kov a nemilosrdným odhaľovaním pravej fvári reakcie a jej machľov, v hrávala jednu bitvu za druhou a splňovala program vlády. (Pokračovanie na druhej strane} Maršal Montgomery na 8 dni do Moskvy Londýn, 31. decembra (AFP) V Londýne sa hervorí, že návšteva šéfa britského ríšskeho generálneho štábu potného maršala Montgomeryho v Moskve potrvá 8 dní. Nie je ešte známe, či sa Montgomery stretne s generalissimom Stalinom, ale bude mat rozhovory s viacerými maršalmi SSSR. Politika niektorých strán. Taktika vzor 1946 V zahraničí slrácam<* priateľov, ideme v ústrety izolácií vo vnútornej politike si počína štát asociálne, Ďuriš, len zloduch nám rozvracia dediny a Nősek porušuje dcťnokraciu a zavádza policajnú diktatúru., nemožno mlčaťl Protestujeme! Odmieŕamel.., A preto naša že bude hlasovatd N. Predplatiteľom, čitatelom, prispievateľom, všetkým spolupracovníkom a. priaznivcom želáme šfasllivý nový rok a mnoho úspechov Redakcia a administrácia Východoslovenskej Pravdy