Východoslovenska Pravda, júl-september 1949 (V/151-226)
1949-07-01 / nr. 151
Akčný výbor NF mesta Košíc vyzýva všetky závody, úrady a korporácie, aby sa zúčastally na verejne! schôdzi. ktoTá bude sa konať dňa 1. Júla 1949 o 19. hod. vo veľkej dvorane hotelu Slovan. Dary Osíravákov Stalingradu (ČTK) V týchto dňoch sa objavily na ostravských závodoch a šachtách a na vývesných tabu' liach plakáťy akad. maliara proi*. •Janobšila z Ostravy, symbolicky znázorňujúce družbu Ostravy a Staľngradu. Plakáty pripomínajú ostravskému obyvateľstvu, že bez hrdinstva stalingradských bojovníkov by nebolo ani našej slobody. Krajskej rade odborov v Ostrave dochádzajú denne hlásenia zo závodov v ktorých zamestnanci oznamujú, že chystajú dary Stalingradu. Tsalcar s odstúpil 1AFP1 Dezignovaný ministerský predseda Konstantin Tsaldaris oznámil gréckemu kráľovi Pavlovi, že sa mu nepodarilo sostavif nový kabinet a že sa vzdáva teito úlohy. Doporučl kráľovi, aby sostavením nového kabinetu poveril Alexandra Djomeda. Štrajky vo Francúzsku ÍTASS) Vo Francúzsku pokraj£mú Štrajky robotníkov, ktorí Ä-lajú ■-> zlepšenie životných ^Jim'eiiok. Robotníci, zamestnaý C v C M IlyôiOÍíbotu a žiadali a o zlepšenie t/ných podrniel'úpilt aj parížŕadačí tovaru, eerc. zarnestobchodných hých obchojcončil sa vilo v, k tor* dőld a platenú Orgán KSS. • Ročník V. — Číslo 151. § Cena 2.— Kčs. Piatok, 1. júla 1949. Prvé trfže žlta v trebišovskom okrese Boj o zrno začal Od pondelkagne plným prúdom — Počasie je neisté, práce treba irýchlif — Organizujte ďalšie brigády — Treba potúrif vyhotovenie plánov svozu obilia a presunu strojov (-pl-) Treblšov. - Zatiaľ, čo na Spiši sú v plnom púde práce, spojené s kosbou, sušaím sena a svozora sena, v sevených okresoch prešovského a v zágulných okresoch košického kraja rótta sa posledné prípravy na žatvu, v trebišovskom okrese vyšli do pol prví kosci a začala prvá žatva jiťročnice. I ked chladné júové dni zpomalily dozrievanie ibilnín, malý predsa značný vply na zlepšenie kvality obilia. V hotároch obcí Zemplínska Hra ň a Sumik, okres Trebišov, dozrelo v týchto dňoch žito a pšenica tak, :e miestni roľníci bez váhania zaali so žatvou. Včera, zatiaľ čo v ilektorých častiach chotárov tých U dvoch obcí sa žatva začala síubre rozbiehať, v dalšich obciach trebsovského okresu, a to v Novosade.Kiste 'a Iných, začali žať len pokune. Dnes, ale počasie dovolí, začrú slávnostne žatvu na štátnom staku vo Fejseši, okres Kŕ. Chlmec. Očakáva sa, že slávnostného otvorená žatvy zúčastnia sa i zástupovla pôdohospodárskeho referátu KNV. Začne sa žať pšenica 1 žito. jačmeň je tiež zrelý na kosenie. Vo veľkokapušunskom okrese začne ž dva začiatkom bUaijCw O íjí, Ind. h íV.'ií.podcbniSi' začnú s kosením najnä žita a pšenice 1 v juhovýchodnej časti okresu michalovského. \ moldavskom a v niektorých obciach košického okresu začne žatva, ak> sa vyjasní, koncom budúceho týždňa. V prešovskom kraji prebiehajú v týchto dňoch porady * okresných sídlach za prítomnosť KNV, KV KSS. O V KSS, vedúcich strojových staníc atd. Účelom porád je zistiť skutkový stav prípravných prác na žatvu a na mieste odstrániť všetky nedostatky. Zistilo sa, že potreba pr?r -V1- cP i-1 žatvu, včetne brig prešovskom kraji ani v jeanom prípade medze okresu. I v košickom kraji je v prúde akcia organizovania pohotovostných brigád. Doteraz sa prihlásilo 980 osôb, z toho zo samotných Košíc 300. Predpokladá sa, že počet brigádnikov sa zvýši na počet 1500 osôb. Výpomocné sily zo škôl, úradov a podnikov organizujú pohotovstné žatevné brigády. V rožňavskom a revúckom okrese už majú zaistený dostatočný počet pracovných síL Pomerne bohatšia tohoročná úroda vyžiada si pri kosbe, mlátení a svážaní pomerne viacej práce, ako v predchádzajúcich rokoch. To samozrejme predpokladá dobrú pravenosť. Neisté počasie tiež pripobáda zodpovedných činiteľov urobiť všetko potrebné, aby počas žatvy nevyskytol sa ani nedostatok strojov, tým menej pracovných síl, alebo pomocného materiálu. — Od rozsahu uplatnenia susedskej svojpomoci, od pohotového presunovania prac. síl a stroj y z obvodov, kde ja ich prebytok, uo tých, kde je ich nedostatok, bude závisieť úspech tohoročnej žatvy. Isteže v tých okresoch košického a prešovského kraja, kde začína a v najbližších dňoch začne žatva, urobia miestni zmocnenci pre úspešný priebeh žatvy a to i JSSR, ONV, MNV, miestne a okresné vyživovacie komisie všetko, čo je v ich moci, aby nám z tohoročnej úrody ani jedno zrnko neprišlo nazmar. ioslovenskf veriaci jednotne za Ohlos Katolíckej akcia rB po dohode neustále mohutnie íKošice. Denne vrich&dzaiú znrávu n tom. ako sa stile viac 1jjíckuch veriacich a duchovných zapojuje do masového si urýchlene žiada skorú dohodu msdzi cirkvou a stri,. Ronené volanie Katolícke! akcie stáva ich vlastnou ^Vmasového hnutia všetkých vokrokových katolíkov pracujúci rúk a umu — robotníci, roľníci, voja"tt’rrxnjúca inteliocncia. Do vracviúcich košických zdvihli vtoA-íhis vo volaní vo dohode medzi , i i košickí komunisti z. odborári katolíckeho o'tero- Súdruhovia vo iedv orní teľnom schválení a p ad. latolíckei akcie sa usniesli m. rezolúcii tohto znenia: B PgjfBT -k!ive funí.. Zim 1 v tCošici&cj. co vypočutí re- BfAo Maurers a vo r.rel*»’W*ií o Ohlase sloven. Ľy/n/ch katolíkov Českoa, ako aj o sú. i šhifZ ’kýý/were medzi 'izscTne šn ševtanou__ provďrmdon obviňujú našu vládu a složk u Národného frontu^ ako b u tieto násilne chcelu znemožnil náboženskí prejavu veriaceho ľudu. oko hu chcelu odstránit n žalárooaf DrBdstdkvii^loD r.-kat■ cirkvi, ako bju chcelu búral a zatváral kostolu'. Táto nezodpovedná činnosl slúži vnútornej a zahraničnej reakcii, t. i. nepriateľom> ľudovodemokratlckej. Republiku, nepriateľom, vractivíceho ľudu. Touto nezodnovei^jj^osľou naschvál vuvolávaje a chceli hu naru'il Ílovnú a budornteľklorého úsilia o zanoiení mš ho akcie usnášame sa na následovvom Ostávame verní rímskokatolíckeI cirkvi a vlne súhlasíme *so slova, tni apoštola Pavla: ..Každú bud poddaný mocnostiam vušším. lebo nieto mocnosti, iba. od Boha n tie, ktoré sú. od Boha’pochádzaní*’— Preto, kto sa protiví mocností, zriadeniu Božiemu sa protiví. — odsúdenie si vrinravuie. Uznávam,e svätého otca za viditeľnú hlavu cirkvi, podrobujeme so mu vo všetkých veciach, mravnel, I cirkevnej disciplínu n čo súvisí s otázkou večnej spásu veriacich. Odlišujeme or sem sv. Otca od Vatikánu, nakoľko Vatikán ie samostatnú štát, ktorého politika ie o. vpluvňovaná kapitalistickými kraňnami. ktoré majú nepriateľský vostoj točí ľudovodemokratickým štátom. Záujmom vatikánslcej poiiťkv sa nikdu neprepožičiame a nreio tých duchovných, ktorí na to svddzaiú. plne odsudzujeme. — Sme pevne presvedčení, že cirkev nájde cestu k vuriešeniu pomeru medzi cirkvou a štátom. Plne sa opierame na tých duchovných. ktorí Katolícku akciu nodooruiň. nakoľko títo svoju krv a svoi národ nezródzajú. Ostali vernými sunmi národa a zaslúžia si našu podporu. Nedáme sa odstrašoval. ie nás stihnú cirkevné trestu a abvc na nás takýmto prostriedkom siahali vysokí nredsta. viteti a cirkvi, či už tunajší, či. vatikánski. ‘lebo bn to znamenalo po imisenie cirkevného zákona Cirkev |fi rozbíjal nedáme n najmenej pHTaJÄOíwčo«» nám, nepriateľských Ionos ŕí. uúníswli: členovia ROH. o kŕ. Veého vvboru kovorobotníkov. jmaeoyélio^ hnutia karol í chveli •b. volajúcich no n r vek1“. ode’medzi cirkvou a stá■ vatovanie na 2. strane.) B-a; Devín — symbol Slovanstva Toho roku už piaty raz stáva sa Devín svedkom Slovanského dňa. — História Slovanských dní, hoci ešte krátka, jasne ukazuje každoročne že Slovanské dni stávajú sa čo raz viacej ukážkou fcily, mohutnosti, -lovanskej pevnosti, slovanskej mierovej a pokrokovej politiky. Aj tohoročný Slovanský deň na Devíne bude ukážkou nerozbornej spolupráce a vzájomnosti Slovanstva, čím sa stane ešte kladnejším prínosom a ešte pevnejším pilierom než bol doteraz. — Bude ukážkou praktiky uskutočňovania ideí marx leninizmu, a to nielen medzi pracujúcimi príslušníkmi slovanských národov, ale národov vôbec. Ba tohoročný Slovanský deň na Devíne bude aj príkladom zosilneného boja za svetový mier a proti imperialistickej buržoázii a imperialistickým monopolistom a medzinárodným provokatérom nového svetového požiaru. Okrem toho tohoročný Slovanský deň bude dňom účtovania z každoročných úspechov slovanských národov na poli praktického prehlbovania .vzájomnosti a spolupráce medzi slovanskými národmi na princípoch marxizmu — leninzmu — stalinizmu. ako aj dňom účtovania z výstavby a zvýšenia životnej úrovne vo vnútri štátu na týchto základoch. A to bez ohľadu na Titovu kliku, týchto trockistických tmárov. zradcov slovanskej spolupráce, úchyľkárov. zapredancov irru l erializmu a zákerných zradcov svetového proletariátu. ' lak isto ako každý rok doteraz, aj toho roku už po piaty raz zástupe! slovanských národov budú si na Devíne overovať pred tvárou celého Slovanstva a národov celého sveta svoje slovanské nadšenie, úprimnosť a spolupatričnosť. Bude tu znova utužované priateľstvo a bratstvo slovanských národov a upevňované základy čím užšej spolupráce praktického somknutia sa Slovanstva čo do činnosti za lepšiu jeho budúcnosť, za svetový mier, za víťazstvo svetového proletariátu a proti imperialistkým hrozbám medzinárodného kapitalizmu a reakcie. Devín* — to je symbol slovanskej myšlienky. A právom. Lebo okolo n^ho odohrávalv sa počas tisícročia veľké a pamätihodné udalosti, ktoré sú trvalou súčiastkou slovanskej minulosti. Pre slovenskú minulosť má Devín zvlášť veľký význam. Už od národného prebudenia Slovákov, na konci XVIII. stročia, dostáva sa Devín do popredia slovenských buditeľov. — Prví slovenskí historici kriesia minulosť Devína. devínskej histórie vyrastajú Z tejto Kollárove diela a Kollár sa takto stáva prorokom slovanskej myšlienky, zatiaľ čo Hollý skorej zostáva na brehoch Dunaja a Moravy a upiera svoj zrak do užšieho a obmedzenejšieho úseku slovenskej minulosti. v ktorei vidí slávne činy slovenských predkov. Devín neprestáva pútať pozornosť Slovákov, odkedy sú s ním späté mená Rastislav a Svätopluk a kus histórie Veľkomoravskej ríše Tak isto Ľudovít Štúr a Štúrovci vôoec upierali zraky na Devín. Ale Devín, ako s;-mbol Slovanstva, dochádza k svojmu uplatneniu až- v súčasnej epoche, kedy p «krokové sily sveta, na čele so Sovietskym sväzom, porážajú Ideu fašizmu a razia cestu 1 novej histo rieke j epoche, ktorej základy • žili Marx, Engesl, Lenin a Jedine a práve preto sóčar cha vyzdvihla a vyzdv vín ako symbol Slovanstv veň symbol vier.',' vo viť' gresívnvch síi nad * prirodzeného vývoja len z týchto príčir vanské národy v medzinárodnom svete úlohu, o ktorej snívali romantici slovanskej vzájomnosti. Predseda Sbora povereníkov s, Husák o Slovanstve v praxi povedal: — Veľkí slovanskí myslitelia zostanú v úcte našich národov. —* Dnes sa však žiadajú slovanskí budovatelia, politici, kultúrni nositáliá a hospodárski odborníci do popredia slovanskej praxe. Ak sme sl väžili veľkých synov nášho národa v slovanskej koncepcii v minulosti» zaostali by sme, ak by sme nechápali náš podiel na úlohách v dnešnej slovanskej praxi. Priekopníci slovanskej myšlienky, a vzájomnosti prorocky predvídali progresívnu úlohu Slovanstva, ktorú tu toto bude hrať a ku ktorej je predurčené svojou početnosťou, dynamikou. živelnosťou a fyzickou o duchovnou nevyčerpateľnosťou. Sny prorokov slovanskej myšlienky ä vzájomnosti sa splnily v súčasnej epoche — vdaka víťaznej, mohutnej slovanskej krajiny, Sovietskeho sväzu. Lebo bez SSSR, bez prvého socialistického štátu v histórii ľudstva. štátu robotníkov a roľníkov, nebolo by ani slobody, ani štátnej nezávislosti slovanských národov. Najmä, ba výslovne boj slovanských národov proti germánskemu nacizmu a fašizmu vôbec zmenil od základu starý slovanský romantizmus a miesto neho nastolil triezvu slovanskú spoluprácu a politiku. Súdruh Stalin čs. reprezentantom v marci roku 1945 povedal: Nové Slovanstvo hlása dobrovoľnú spoluprácu k spoločnej práci na spoločných vanský úlohách, pričom každý slonárod a štát spravuje sl veci podľa svojich želaní a možností a nikto druhému nič nevnucuje. — Tak sa Slovanstvo stáva veľkým mierovým činiteľom europským a tvetovým, činiteľom, ktorý nemá útočných snáh. chráni však pritom vlastné národy oproti možným útokom druhých. Prax slovanskej práce je dnes premenená na kultúrne, hospodárske a politické styky slovanských štátov a teda podložená ohromnými spoločnými možnosťami ľudskými a materiálnymi. Slovanská vzájomnosť vyviera zo spoločných záujmov slovanských národov vnútroštátnych a zahraničných. Sila slovanských národov a ich pokrok, ich nevyčerpateľnosť a nevyčerpanosť ukázala sa najjasnejšie v poslednej vojne, kedy hlavné ťažisko boiov ležalo na slovanských národoch, určených na vykynoženie v prospech imperialistov, ktorí pripravili cestu Hitlerovi a usmernili jeho výboje na Východ. Slovanstvo je praktickým uskutočňovateíom a nositeľom marx-leninských princípov, je uskutočňovatelom nového socialistického spoločenského poriadku, v ktorom človek nevykorisťuje človeka, kde záujem jednotlivca je v súlade so záujmom celku, kde je každému daná možnosť pracovať, tvoriť o žiť tak. aby mohnl uplatniť všetky svoja schopnosti. Slovanské národy praž tieky uskutočňujú spoločenský f - riadok na -ásadách marx-' a stalinizmu, v Marené hospodár!1’-' ’ ktorom tu, - v dar, kultúr da Táto sj riadok 4 skutoč-’ v Iv kách veľ1 P-